1Sžk/25/2021

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

IV. Osobe zúčastnenej na konaní nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

stavebníkovi: MH Invest, s.r.o. podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania „SO 501 - Preložka verejnej kanalizácie v rámci nového trasovania“ v rozsahu: Preložka tlakovej kanalizácie PE 100 D 250 SDR 11 - 3213,06 m, odbočka tlakovej kanalizácie PR 100 D 250 SDR 11 pre JLR - 1,0 m, odbočka tlakovej kanalizácie PR 100 D 110 SDR pre obec Čakajovce - 1,0 m na konkrétne uvedených pozemkoch s parcelnými číslami v katastrálnom území D., N. Y. Č. mimo zastavaných území týchto obcí (ďalej ako „kolaudačné rozhodnutie“).

Takto bolo oznámené začatie kolaudačného konania ako i termín ústneho pojednávania a žalobca mal možnosť nahliadnuť do jednotlivých podkladov týkajúcich sa kolaudačného konania, pričom bol aj riadne poučený o práve uplatniť v stanovenej lehote pripomienky a námietky, teda mohol uplatniť svoje práva účastníka konania, čo neurobil. · k námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, žalovaný poukázal na to, že k umiestneniu stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Územný plán mesta Nitry, resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a

dňa 14. decembra 2015. Kolaudačné konanie a rozhodnutie, ktorému predchádzalo stavebné povolenie, vychádzalo z posudzovania vplyvov na životné prostredie zo dňa 8. októbra 2015 a teda táto stavba sa priamo dotýka tohto posudzovania, ktoré bolo právoplatne uzatvorené. Existujúce otvorené posudzovanie, kde správnym orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR (Automotive Nitra Project - Fáza 2) rieši inú objektovú skladbu · stavba bola zrealizovaná v súlade s právoplatným stavebným povolením.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal nezákonnosť celého procesu z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Územný plán mesta Nitra podľa neho pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti atď.) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však vypracovaná nebola. Tvrdil, že nie je naplnená hypotéza § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

6. Uviedol, že v rámci správneho súdnictva prebieha preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 zo dňa 14. decembra 2015 ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 8. októbra 2015.

7. Poukázal i na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Podľa jeho názoru tým, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a ide o súbor stavieb, stavebník mal predložiť zastavovací plán celého súboru stavieb.

EIA. 9. Naďalej trval na tom, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Pojem „strategický prak“ je podľa neho širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Poukázal na to, že uvedenú argumentáciu uvádzal už v odvolaní, ale žalovaný sa ňou nezaoberal z dôvodu koncentračnej zásady. Toto považoval za nezákonný postup, pretože namietané skutočnosti sú výsostne právnej povahy a je podľa neho irelevantné, či na ne ako účastník konania poukazoval.

11. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/258/2016 - 552 zo dňa 9. septembra 2020 podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 12. Krajský súd sa na úvod venoval námietke žalobcu, že došlo k porušeniu dvojinštančnosti kolaudačného konania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na to, že okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) bod 2 vodného zákona oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb (preložky verejnej kanalizácie v rámci nového trasovania) nastala. Z toho dôvodu ustálil, že príslušným konať v prvom stupni bol okresný úrad podľa § 61 vodného zákona. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu okresného úradu tak rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2016 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Poukázal aj na to, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona. 13. K námietke, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona, správny súd uviedol, že v kolaudačnom konaní správne orgány najmä skúmajú, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Keďže sa správne orgány územným plánom v kolaudačnom konaní ani nezaoberali a nemohli skúmať, či boli dodržané zastavovacie podmienky určené územným plánom mesta Nitra, resp. územným plánom zóny, z toho dôvodu potom správny súd považoval za celkom irelevantnú námietku žalobcu ohľadne nesúladu stavby s územným plánom mesta alebo zóny, keďže si to žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní nevyžadovalo, ale ani to neumožňovalo. 14. Napriek tomu, doplnil, že v súvislosti s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona a stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie, poukázal na to, že postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku. V predmetnej veci je nepochybné, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. januára

V predmetnej veci z rozhodnutia zo dňa 1. februára 2016 vyplýva, že obce N., D.G_ Y. Č. vydali v zmysle § 120 stavebného zákona záväzné stanovisko pre navrhovanú investíciu a z týchto stanovísk potom stavebný úrad v stavebnom konaní

Tiež poukázal na to, že posudzovanie navrhovanej činnosti, resp. zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ nebolo ukončené ani ku dňu spísania žaloby v tejto predmetnej veci, teda ku dňu 18. novembra 2016 a je potom len logické, že k nemu nebolo možné v čase rozhodovania správnych orgánov (ani žalovaného) prihliadať. Rovnako poukázal na to, že konanie pod sp. zn. 26S/3/2016 nebolo ku dňu 9. septembra 2020 skončené, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 sú stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní.

zákona. Vo vzťahu k uvedenému vyslovil, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť.

stavby, aby odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie boli v súlade s požiadavkami podľa osobitných predpisov. Všetky tieto otázky však bolo potrebné riešiť v rámci navrhovania predmetnej stavby, a nie je možné ich riešiť v rámci kolaudačného konania. 17. Ďalej konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu je i projekt skutočného vyhotovenia stavby zv. č. 2 a 4, ktoré boli prílohou k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a tieto boli predmetom posudzovania v kolaudačnom konaní a s poukazom na uvedené je toho názoru, že bola predložená i dokumentácia v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Otázka dopravného napojenia, ani budovy lakovne a jej technologického zariadenia nebola a ani nemohla byť predmetom konania, výsledkom ktorého bolo vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí, a preto ani v súdnom konaní nebolo možné sa touto námietkou zaoberať.

strategických parkov. 19. S ohľadom na § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA, z ktorého vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B, konštatoval, že v predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 8. októbra 2015 vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona. Toto právoplatné rozhodnutie potom oprávňovalo navrhovateľa, resp. spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., aby podala návrh na začatie stavebného a vodoprávneho konania.

Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe, a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

22. Poukázal na konflikt ustanovení § 117b a § 120 stavebného zákona. Podľa jeho názoru správny súd dostatočne nezohľadnil, že v danej veci ide o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou. Z toho dôvodu je podľa neho ustanovenie § 117b stavebného zákona vo vzťahu nadradenosti k § 120 stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval len v prípade, ak by išlo o vodnú stavbu, ktorá by nebola významnou investíciou.

park. 24. V tomto kontexte konkrétne poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z uvedeného je teda podľa sťažovateľa zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne pokladal za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

27. Osoba zúčastnená na konaní Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že preskúmavané administratívne rozhodnutia sú správne, zákonné a vydané v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, teda v konaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie. Uviedol, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti opätovne neuviedol dôvody, ktoré by preukazovali porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom tieto rovnako nepreukazujú zásah do jeho subjektívnych práv. 28. Ďalej sa vyjadril, že správny súd sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa spočívajúcou v tvrdení, že správnemu konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a dodal, že zámer „Automotive Nitra Project“, ktorého súčasťou sú predmetné vodné stavby, bol predmetom zisťovacieho konania, a bol právoplatne ukončený rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015 so záverom, že stavba

31. Uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti v zmysle Správneho súdneho poriadku, keďže táto nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Žalobca síce formálne uvádza dôvody jej podania odkazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak z kasačnej sťažnosti už nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti, a aký postup zo strany Krajského súdu v Nitre v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod podľa Správneho súdneho poriadku. Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti len opakuje argumenty uvedené v žalobe.

33. Ohľadom kasačnej námietky žalobcu, týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti prvostupňového správneho orgánu ako aj povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov k strategickému parku sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Nitre.

34. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 36. Kasačný súd skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. Najvyšší správny súd zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 37. Rovnako na úvod kasačný súd uvádza, že sťažovateľ svoje kasačné námietky nesmeroval proti samotnému kolaudačnému rozhodnutiu, ale týkali sa najmä jeho podkladových rozhodnutí. 38. V rámci posúdenia predmetnej veci sa kasačný súd v rozsahu kasačnej sťažnosti zaoberal dvoma otázkami nastolenými sťažovateľom, konkrétne (i) príslušnosťou správnych orgánov v posudzovanej veci a (ii) povinnosťou, aby k strategickému parku prebehlo posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. K týmto otázkam kasačný súd uvádza:

44. V súlade so záverom krajského súdu potom kasačný súd dopĺňa, že ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) vodného zákona taxatívne upravuje, v súvislosti s akými vodnými stavbami vykonáva pôsobnosť okresný úrad v sídle kraja. V prejednávanom prípade nebolo preukázané a také dôkazy nepredložil ani sťažovateľ, že by šlo o vodnú stavbu, ktorá by mala parametre niektorej z tam vymedzených stavieb. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni bol okresný úrad podľa § 61 vodného zákona, ktorý koná, ak právomoc konať vodný zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

V. B K posúdeniu vplyvov na životné prostredie

2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy. 49. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 50. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom.