1Sžk/27/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: TD Business, s. r. o., so sídlom Horný Val 21, 010 01 Žilina, IČO: 50045415, právne zastúpenej JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP6-2018/030034 zo dňa 12. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 93/2018-71 zo dňa 5. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

Konanie o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a uložení pokuty (hlavné konanie) 1. Oznámením Okresného úradu Piešťany (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-PN-PLO/ 2014/006520 zo dňa 13. novembra 2014 začal prvostupňový orgán príslušný podľa § 23 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“) konanie vo veci nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde, ku ktorému došlo neoprávneným záberom poľnohospodárskej pôdy bez rozhodnutia o odňatí pre umiestnenie reklamného zariadenia a prístupovej komunikácie spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/X, reg. „C“ nachádzajúcom sa v katastrálnom území R.. Po ukončení správneho konania rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-PN-PLO/2015/ 000123-p zo dňa 25. februára 2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OU-TT-00P4-2015/

2. Na základe protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava č. Kd 287/15/2200-9 zo dňa 4. januára 2016 boli rozhodnutím žalovaného č. OU-TT-OOP4/2016/004973 zo dňa 3. februára 2016 zrušené rozhodnutia uvedené v bode 1 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia boli nedostatky vo formulácii výroku dotknutých rozhodnutí, a to nedostatočné vymedzenie skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty a nevykonateľnosť výroku o nariadení rekultivácie z dôvodu nevymedzenia subjektu, ktorému je táto povinnosť uložená. 3.

4. Oznámením č. OU-PN-PLO-2016/000305 zo dňa 22. novembra 2016 prvostupňový orgán opätovne oznámil účastníkom konania začatie konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a o uložení pokuty, vyzval spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o. na doplnenie dokladov a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou.

Toto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OOP4-2017/038246 zo dňa 20. decembra 2017. 6. Spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o. listom doručeným dňa 7. septembra 2017 požiadala prvostupňový orgán o prerušenie konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a o uložení pokuty z dôvodu, že podala žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2016/01728/Ve zo dňa 23. mája 2016, ktorým bolo (negatívne) ukončené konanie o dodatočnom povolení jej reklamnej stavby. O tejto žalobe bolo vedené súdne konanie pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14 S 57/2016. Prvostupňový orgán listom zo dňa 3. októbra 2017 predmetnej spoločnosti oznámil, že návrhu na prerušenie konania nevyhovuje, keďže rozhodnutie o odstránení stavby napadnuté na Krajskom súde v Trnave je právoplatné a vykonateľné, správna žaloba nemá odkladný účinok.

8. Dňa 12. januára 2018 bolo prvostupňovému orgánu doručené oznámenie spoločnosti EUNICA Design, s. r. o. o vstupe do konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a o uložení pokuty so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. a žiadosť o nahliadnutie do spisu. Svoje účastníctvo EUNICA Design, s. r. o. odôvodnila tým, že je majetkovo prepojená so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. a táto je tiež jedinou spoločníčkou EUNICA Design, s. r. o. Prvostupňový orgán v rozhodnutí č. OU-PN-PLO-2018/00487-086 zo dňa 19. februára 2018 konštatoval, že spoločnosť EUNICA Design, s. r. o. nie je účastníčkou predmetného konania.

10. Dňa 14. mája 2018 bolo prvostupňovému orgánu doručené oznámenie žalobkyne zo dňa 7. mája 2018 o vstupe do konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. vedenom pod č. OU-PN-PLO-2016/000305 a žiadosť o nahliadnutie do spisu. 11.

12. Súčasne tiež prvostupňový orgán požiadal žalobkyňu o oznámenie skutočností, na základe ktorých sa považuje za účastníčku konania, resp. ako má byť v súvislosti s predmetným konaním dotknutá na svojich právach v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

14. Rozhodnutím č. OU-PN-PLO-2018/00487-097 zo dňa 25. júna 2018 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníčkou konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a uložení pokuty vo veci spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy osobitne neupravuje okruh účastníkov konania, preto je účastníctvo žalobkyne potrebné posudzovať podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Zastával názor, že žalobkyňa a spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o. sú samostatné právnické osoby, každá koná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Prepojenie prostredníctvom spoločníka týchto spoločností je v zásade irelevantné. Žalobkyňa preto nemôže byť vo vzťahu ku konaniu vedenému proti spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. 15.

Podľa názoru žalobkyne v prípade, ak nemá správny orgán k dispozícii listinný originál administratívneho spisu nemôže ďalej pokračovať v správnom konaní, ale je ho povinný prerušiť až do času, kým mu bude originál spisu vrátený. 16. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OOP6-2018/030034 zo dňa 12. septembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Stotožnil sa s tým, že samotné personálne prepojenie dvoch samostatných obchodných spoločností cez osobu spoločníka, nezakladá žalobkyni priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach konaním o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a o uložení pokuty vo veci odlišnej obchodnej spoločnosti (EUNICA MEDIA, s. r. o.). K námietkam žalobkyne týkajúcim sa porušenia jej procesných práv uviedol, že prvostupňový orgán umožnil žalobkyni nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii a ktorá sa zhodovala s originálom, čo postačovalo pre zachovanie práva žalobkyne účinne obhajovať svoje práva. Táto však poskytnutú možnosť na

17. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne potrebou prerušenia konania a potrebou originálu administratívneho spisu pre pokračovanie v konaní žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán rozhodoval výlučne len o účastníctve, kde skúmal vzťah žalobkyne a spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o., nerozhodoval však o merite správneho konania - o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy, ktorého sa týka originálny spisový materiál.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

· neposkytnutie možnosti žalobkyni vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť doplnenie dokazovania pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; a to osobitne v kontexte skutočnosti, že jej nebolo umožnené oboznámiť sa s listinným originálom spisovej dokumentácie, · neumožnenie žalobkyni nahliadnuť do listinného originálu spisovej dokumentácie (ale len ponuka možnosti nahliadnuť do digitálnej kópie) pred vydaním rozhodnutia prvostupňového

Podľa právneho názoru žalobkyne sa procesné nedostatky v postupe prvostupňového orgánu premietli aj do rozhodnutia žalovaného, keďže tento ich neodstránil. Osobitne žalobkyňa vyčítala rozhodnutiu žalovaného, že v ňom absentuje odpoveď na jej argumentáciu ohľadne potreby prerušenia súvisiaceho správneho konania až do času, kým mu bude vrátený originál administratívneho spisu. Rozhodnúť o účastníctve žalobkyne v dotknutom správnom konaním možno, podľa jej názoru, len na základe úplnej a originálnej spisovej dokumentácie.

21. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 14 S 93/2018-71 zo dňa 5. decembra 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“ alebo „napádaný rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Nebolo preto povinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu samostatne podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámiť žalobkyni začatie konania o nepriznaní jej účastníctva v hlavnom konaní. 23. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobkyne o porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

známe. 24. Námietku, že žalobkyňa nemala možnosť nahliadnuť do úplného, žurnalizovaného originálu spisu, správny súd rovnako neuznal. Tieto skutočnosti s ohľadom na osobité okolnosti prípadu žalobkyne, povahu a obsah rozhodnutia žalovaného nemohli mať žiadne relevantné dopady na zákonnosť napádaných rozhodnutí. Správny súd zdôraznil, že prvostupňový orgán oznámil žalobkyni dostupnosť originálu spisu na správnom súde (kde sa nachádzal v súvislosti s paralelne prebiehajúcim súdnym konaním) a umožnil mu nahliadnuť do digitálnej kópie spisovej dokumentácie. Žalobkyňa však túto možnosť nevyužila a nepožiadala (resp. nepreukázala požiadanie) ani správny súd v súvisiacom súdom konaní o umožnenie nahliadnutia do originálu spisovej dokumentácie.

26. Svoj rozsudok správny súd ukončil konštatovaním, že personálne prepojenie žalobkyne a spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. prostredníctvom osoby spoločníka (I.. A.Š_ B.) nemôže založiť žalobkyni priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konaním vedeným proti spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a o uložení pokuty. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd tiež za postačujúce vo vzťahu k rozhodujúcim otázkam, na ktorých je založené. Upozornil na to, že postup žalobkyne pri domáhaní sa jej účastníctva v súvisiacom konaní sa javí ako účelový.

27. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu, že tento podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).

29. Vo vzťahu k neupovedomeniu sťažovateľky o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníčky konania dodáva, že je praxou správnych orgánov v prípade pochybností o účastníctve prerušiť hlavné konanie a začať samostatné konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania. Aj keď v predmetnej veci prvostupňový orgán takto nepostupoval, vychádzajúc z § 3 ods. 2 Správneho poriadku (zásady súčinnosti) je potrebné trvať aspoň na požiadavke, aby dotknutému účastníkovi konania oznámil, že mieni vydať rozhodnutie, ktorým mu postavenie účastníka konania neprizná. K tomuto však nedošlo.

Právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku patrí účastníkovi konania, podľa názoru sťažovateľky, aj v prípade, ak správny orgán rozhoduje len na základe podkladov pochádzajúcich od dotknutého účastníka konania. Pri vymedzení

31. Sťažovateľka tiež namieta nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k tvrdenej vade konania prvostupňového orgánu a žalovaného, keď rozhodovali na základe kópie administratívneho spisu a neumožnili sťažovateľke nahliadnuť do listinného originálu administratívneho spisu. Zdôrazňuje, že pod pojmom „spis“ je potrebné rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci samej (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 40/97 zo dňa 17. októbra 1997, publikované pod č. R 66/1998, sp. zn. 3 Sži 16/ 2014 zo dňa 1. mája 2014 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov).

Pokiaľ bol originál administratívneho spisu na správnom súde v súvislosti s iným súdnym konaním, sťažovateľka zastáva názor, že bolo potrebné prebiehajúce správne konanie prerušiť. Spochybňuje pritom tvrdenie správneho súdu, že mohla sama požiadať o nahliadnutie do administratívneho spisu prostredníctvom správneho súdu, keďže išlo o súdne konanie vo veci inej obchodnej spoločnosti (nebola teda účastníčkou) a na procesný postup podľa § 81 ods. 2 SSP nie je právny nárok. Podľa názoru sťažovateľky je pritom irelevantné, či nahliadnutie do spisu mohlo mať dôsledky na výsledok konania (resp. či takéto vidí správny súd). Podstatné je to, že ho za relevantný považoval účastník konania.

nerelevantná. 33. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalovanom rozhodnutí (bod 16) a vyjadrení k žalobe (bod 20). Žiadal pritom kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť a rozsudok správneho súdu potvrdiť.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S (v zložení uvedenom v záhlaví rozsudku) a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 36. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného o tom, že sťažovateľka nie je účastníčkou konania o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy a uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 a § 26 ods. 3 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vedenom proti spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o.. Sťažovateľka svoje účastníctvo odvodzovala z personálneho prepojenia so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. a tvrdila, že rozhodnutím v predmetnej veci môže byť priamo dotknutá na svojich právach podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 28 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Podľa § 28 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy sa Správny poriadok vzťahuje na konanie a rozhodovanie podľa predmetného zákona, ak tento neustanovuje inak. 37. Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľkou vyzvaný, je to či (i) neupovedomenie sťažovateľky o začatí rozhodovania o nepriznaní jej účastníctva v hlavnom správnom konaní, (ii) neposkytnutie možnosti sťažovateľke vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia o účastníctve, (iii) neposkytnutie možnosti nahliadnuť do originálu administratívneho spisu (ale len do jeho kópie) a vydávanie procesných rozhodnutí v konaní na základe kópie administratívneho spisu predstavuje také zásadné procesné nedostatky, ktoré môžu mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Osobitne tiež sťažovateľka žiada posúdiť dostatočnosť odôvodnenia napádaného rozsudku v časti týkajúcej sa jej námietok ohľadom právnej relevancie elektronickej kópie administratívneho spisu, jej zhody s listinným originálom a neprerušenia hlavného konania do času vrátenia originálu spisového materiálu. 38. Kasačný súd na úvod konštatuje, že predmetom kasačnej sťažnosti sú zásadne len výhrady sťažovateľky k procesnému postupu prvostupňového orgánu (neodstránené žalovaným) v kontexte (ne)relevancie, akú im priznal správny súd. Reflektujúc zmysel a význam procesných pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné). Z tejto základnej premisy vychádzal kasačný súd pri posudzovaní celej kasačnej sťažnosti.

Upovedomenie o začatí konania o nepriznaní účastníctva 40. Prvou tvrdenou procesnou vadou rozhodovania o účastníctve sťažovateľky malo byť nedoručeniu upovedomenia o začatí konania o nepriznaní účastníctva sťažovateľke. 41. Notifikačná povinnosť vo vzťahu k začatiu správneho konania je upravená primárne v § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Účelom tohto ustanovenia je okrem iného ochrana fyzických a právnických osôb pred „kabinetným“ výkonom verejnej správy a má teda „predchádzať situácii, že sa bude rozhodovať o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti osoby bez takejto osoby („o nás bez nás“)... Uvedená povinnosť je vyjadrením princípu transparentnosti vo verejnej správe, ktorej cieľom je zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie ohľadom postupu orgánu verejnej správy“ (KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, str. 89 - 90). 42. Súčasne však, ako správne poukazuje sťažovateľka, predstavuje notifikačná povinnosť tiež akúsi „vstupnú bránu“ vo vzťahu k ďalším procesným participačným právam účastníka správneho konania. Bez znalosti o existencii určitého konania totiž nemožno predpokladať, že účastník konania bude podávať vyjadrenia, navrhovať dôkazy a podobne. Existenčne preto súvisí aj so základnou zásadou správneho konania - zásadou úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Je namieste tiež dodať, že právna úprava nedefinuje náležitosti upovedomenia o začatí správneho konania. Tie budú vždy závisieť od konkrétneho typu správneho konania, nepochybne by však z neho mal byť zrejmý predmet konania a o čom bude v konaní rozhodované (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 A 73/2002 zo dňa 20. novembra 2003). 43. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že notifikačná povinnosť podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku sa v plnom rozsahu vzťahuje len k začatiu samostatného správneho konania, nie k vydávaniu procesných rozhodnutí ohľadne parciálnych procesných otázok v rámci jedného, hlavného konania. 44. Zo Správneho poriadku ani zo zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy nevyplýva povinnosť správneho orgánu iniciovať samostatné správne konanie o spornom účastníctve sťažovateľky. Právna úprava totiž nevylučuje možnosť rozhodnúť o účastníctve určitej osoby procesným rozhodnutím aj priamo v hlavnom správnom konaní. Zvolenie konkrétneho postupu je pritom otázkou skôr vhodnosti, účelnosti a hospodárnosti, ktoré správny súd skúmajúc zákonnosť namietaných rozhodnutí neposudzuje (§ 27 ods. 3 SSP). Preto pokiaľ prvostupňový orgán nezačal samostatné konanie o účastníctve sťažovateľky, nebolo jeho povinnosťou upovedomovať sťažovateľku o takomto postupe.

IV. B

účastníkovi konania možnosť prezentovať svoje stanovisko k dôkazom zhromaždeným správnym orgánom, na základe ktorých chce vydať svoje rozhodnutie. Kasačný súd odkazuje na právnu teóriu, ktorá toto právo spája v zásade len s meritórnym (nie procesným) rozhodovaním (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.

49. Zo zmyslu oprávnenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (zaujať stanovisko, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom) však vyplývajú aj judikatúrou vyvodené výnimky z jeho uplatnenia, resp. prípady keď nedôsledná aplikácia predmetného ustanovenia nemôže zakladať vadu nezákonnosti samotného rozhodnutia. Ide najmä o situácie, pokiaľ správny orgán vychádza výlučne z podkladov, ktoré pochádzajú od dotknutého účastníka konania a/alebo sú tomuto aj známe (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 As 40/2003 zo dňa 15. decembra 2004, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 1/2019 zo dňa 31. júla 2019, bod 131).

. .vo veci sp. zn. OU-PN-PLO-2018/487, v ktorej sa koná o neoprávnenom zábere poľnohospodárskej pôdy spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o. . . .“ 51. Kasačný súd opätovne dáva do pozornosti list prvostupňového orgánu zo dňa 21. mája 2018, ktorým tento sťažovateľke okrem iného aj oznámil, že má dostatok podkladov pre rozhodnutie o jej účastníctve, vyzval ju na doplnenie ďalších skutočností a informoval ju o možnostiach nahliadnutia do kópie administratívneho spisu v priestoroch prvostupňového orgánu. Predmetná listina, podľa právneho názoru kasačného súdu, preukazuje naplnenie požiadaviek vychádzajúcich z § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku vo veci sťažovateľky. Sťažovateľka pritom svoje právo na nahliadnutie do kópie administratívneho spisu na prvostupňovom orgáne nevyužila. Rovnako nepožiadala (a nepreukázala požiadanie) ani správny súd v danom čase v paralelne prebiehajúcom správnom súdnom konaní o nahliadnutie do listinného originálu administratívneho spisu v hlavnom konaní v intenciách § 81 ods. 2 SSP. Prvostupňový orgán a ani žalovaný v tomto kontexte nemôžu niesť zodpovednosť za pasivitu sťažovateľky.

IV. C

mať k dispozícii len digitálnu kópiu administratívneho spisu. Táto vada sa mala prejaviť jednak v tom, že sa sťažovateľka nemohla oboznámiť s originálom spisu, a preto nemohla ani náležite realizovať svoje právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ale mala sa prejaviť aj v samotnom rozhodnutí. Bez originálu spisovej dokumentácie, podľa názoru sťažovateľky, prvostupňový orgán a ani žalovaný nemohli rozhodovať o jej účastníctve a správne konanie

Na druhej strane formálne nedostatky v administratívnom spise (nedostatky v žurnalizácii, ale aj založenie kópií listín namiesto originálov) pokiaľ netvoria prekážku pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu (napr. tvrdená absencia relevantnej listiny) alebo totožnosť listín (nesúlad medzi kópiou a originálom listiny), nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2019 zo dňa 26. februára 2020, bod 98).

konaním. Kasačný súd považuje za relevantné najmä osobitné okolnosti tohto prípadu, a teda že (i) predmetom prieskumu je procesné rozhodnutie, pre ktoré boli objektívne relevantné najmä písomnosti a tvrdenia predložené sťažovateľkou, (ii) rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodnutie žalovaného boli vo vzťahu k svojmu odôvodneniu založené na písomnostiach predložených sťažovateľkou, (iii) nevznikli objektívne pochybnosti o úplnosti kópie spisu (sťažovateľka okrem všeobecne komunikovaných výhrad totiž neoznačila žiadnu pre rozhodovanie o jej účastníctve podstatnú listinu, ktorá by mala v spise chýbať a absencia takejto listiny nie je známa ani kasačnému súdu) a (iv) nevznikli objektívne pochybnosti o pravosti listín (relevantných pre rozhodovanie o účastníctve sťažovateľky) obsiahnutých v spise. 56.

Ani jednu z týchto možností nevyužila. Všeobecné argumenty sťažovateľky o neefektívnosti týchto možností oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu zostali pritom len v rovine tvrdení bez akéhokoľvek dôkazu o ich neúčinnosti.

Podanie správnej žaloby bez ďalšieho nemá vo všeobecnosti odkladný účinok (§ 184 SSP) a pokiaľ tento odkladný účinok nevyplýva priamo zo zákona alebo nebol priznaný rozhodnutím správneho súdu (§ 185 SSP), nemožno vyčítať príslušnému správnemu orgánu, pokiaľ postupuje v prebiehajúcich konaniach ďalej v súlade s právnym stavom založeným právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami správnych orgánov.

IV. D

Tvrdené nedostatky odôvodnenia rozsudku správneho súdu

59. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že rozsudok správneho súdu považuje za zrozumiteľný a poskytujúci odpoveď na všetky podstatné otázky nastolené sťažovateľkou v správnej žalobe. Osobitne na otázku ohľadom dostatočnosti administratívneho spisu pre rozhodnutie o účastníctve sťažovateľky a otázku prerušenia konania dostala sťažovateľka odpoveď v bode 37 napádaného rozsudku. S námietkou potreby prerušenia konania do času vrátenia originálu administratívneho spisu sa pritom vysporiadal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď zdôraznil, že originál spisového materiálu sa týka hlavného konania (o ktorom žalovaným rozhodnutím nerozhodoval) nie rozhodovania o účastníctve sťažovateľky. Preto tento úkon mohol byť z jeho strany vykonaný aj v prípade dostupnosti kópie spisu (str. 5 rozhodnutia žalovaného). S ohľadom na komplexnú odpoveď správneho súdu v tejto veci (bod 37 napádaného rozsudku) je pritom zrejmé, prečo nepovažoval túto otázku za podstatnú pre rozhodovanie žalovaného (bod 40 napádaného rozsudku). 60. S ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľka nenamietala absenciu konkrétnych listín v administratívnom spise alebo v jeho kópii a z predložených spisov, rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je zrejmé, ktoré listiny boli pre rozhodovanie podstatné (ide o listiny sťažovateľky, ktorých obsah nie je sporný) kasačný súd (obdobne ako správny súd) nepovažoval za potrebné vykonať porovnanie obsahu digitálneho spisu s listinným originálom administratívneho spisu.

V. Záver