1Sžk/27/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): B. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Lenka Géč, advokátka, Advokátska kancelária LM & Partners, s.r.o., IČO: 47253690, so sídlom Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35872900, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.: 20068/2020/SV/56715 zo dňa 24.7.2020 konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 5S/189/2020 - 45 zo dňa 13.10.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

II. Konanie na krajskom súde

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej krajskému súdu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5S/189/2020 - 45 zo dňa 13.10.2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) odmietol správnu žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). 9. Napadnuté uznesenie odôvodnil krajský súd nasledovne: - Protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, ktorým prokurátor vždy primárne sleduje verejný záujem na ochrane zákonnosti, čím chráni objektívne právo (zákonnosť); - V prípade, ak orgán verejnej správy v konaní o proteste prokurátora protestu nevyhovie a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezruší, zákon (ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre a ust. § 177 ods. 2 SSP) poskytuje prokurátorovi možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu. Účel tohto princípu spočíva v tom, že ak v dôsledku protestom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy dôjde k „sporu o zákonnosť“ medzi prokurátorom a orgánom verejnej správy rozhodujúcim o proteste, môže prokurátor tento „spor o zákonnosť“ preniesť z roviny administratívneho konania, kde mu nebolo vyhovené, pred správny súd, ktorý o ňom rozhodne s konečnou platnosťou; - Ust. § 177 ods. 2 SSP umožňuje domáhať sa všeobecnou správnou žalobou ochrany zákonnosti prokurátorovi a iným subjektom ustanoveným zákonom. S týmto vymedzením oprávnenia prokurátora na podanie všeobecnej správnej žaloby v súvislosti s ochrannou zákonnosti potom úzko súvisí aj výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora, ktorú upravuje ust. § 178 ods. 2 SSP. Výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora spočíva v tom, že správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým protestu prokurátora nevyhovel a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezrušil, je oprávnený podať len prokurátor (ust. § 178 ods. 2 SSP);

11. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, t. j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté. 12. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ nemal na podanie žaloby aktívnu legitimáciu, keďže proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, môže podať žalobu len prokurátor. 13. Sťažovateľ úvodom citoval ustanovenia SSP (§ 2 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 32 ods. 1, § 32 ods. 3 a § 178 ods. 1 SSP), ako aj článok 46 ods. 2 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru zakotvujúce právo na prístup k súdu. V tejto súvislosti akcentoval, že právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (s výnimkou tých, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené) je jeho ústavným právom. 14. Sťažovateľ krajskému súdu vytkol, že použil výhradne ustanovenie § 178 ods. 2 SSP, avšak opomenul aplikovať ustanovenie § 178 ods. 1 SSP. Toto ustanovenie zahŕňa tri predpoklady pre získanie aktívnej legitimácie: (i) žalobcom musí byť fyzická alebo právnická osoba, (ii) žalobca musí mať postavenie účastníka konania a (iii) žalobca musí tvrdiť, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Sťažovateľ prezentoval názor, že žalobná legitimácia v správnom súdnictve by nemala byť spojená s existenciou presne špecifikovaných subjektívnych hmotných práv žalobcu, ale len s tvrdeným zásahom do právnej sféry žalobcu. Aktívna legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. 16. K tvrdeniu o ukrátení svojich práv sťažovateľ opätovne poukázal na skutočnosť, že nezákonne povolená stavba - oplotenie mu neumožňuje riadne užívanie priestoru medzi týmto oplotením a jeho stavbou a teda ani údržbu a opravu jeho stavby, ako aj že toto oplotenie zatieňuje jeho pozemok podstatným spôsobom. Uviedol, že dochádza k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov a že ochrany pred týmto zásahom sa nevie domôcť iným spôsobom, keďže prokurátor žalobu podľa § 178 ods. 2 SSP nepodal. Sťažovateľ následne zhrnul, že splnil kumulatívne podmienky pre získanie aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP. 17. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

18. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžk/27/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 19. Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd odmietol žalobu sťažovateľa (fyzickej osoby) proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie takejto žaloby. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia doplnil, že oprávneným subjektom na podanie takejto žaloby je výlučne prokurátor. 21. Podľa § 45 ods. 1 SSP: „Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.“ 22. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP: „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.“ 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP: „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 24. Podľa § 178 ods. 1 SSP: „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ 25. Podľa § 178 ods. 2 SSP: „Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.“

Tieto otázky súvisia aj s prístupom účastníka k súdnej ochrane, a preto majú aj ústavno-právny rozmer v podobe zabezpečenia ústavne konformného postupu z hľadiska čl. 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

28. Právna situácia medzi účastníkmi správneho konania je vytvorená konštitutívnymi účinkami správneho rozhodnutia, v tomto prípade opatrenia, ktorým stavebný úrad - obec Tomášov oznámil stavebníkom, že k ich ohláseniu drobnej stavby „oplotenia“ na pozemku, ktorý susedí s pozemkom sťažovateľa, nemá námietky. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je bez právneho vplyvu na tento právny stav, v dôsledku čoho sťažovateľ nie je rozhodnutím o nevyhovení protestu ukrátený na svojich právach.

Z. z. o prokuratúre, z ktorých vyplýva, že protestom disponuje prokurátor. Je oprávnený ho podať i vziať späť. Protest prokurátora je právnym prostriedkom prokurátora, ktorým prokurátor vykonáva dozor na dodržiavaním zákonov, pričom ide o verejnoprávny, mocenský prostriedok zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého účastník administratívneho konania nemá právny nárok. Námietku sťažovateľa, že tento sa nevie domôcť ochrany jeho práv inak než podanou správnou žalobou, nakoľko prokurátor správnu žalobu nepodal, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Sťažovateľ sa správnou žalobou mohol domáhať nezákonnosti samotného opatrenia vo veci samej.

právach. Súčasne však dodáva, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia už nesprávne uviedol, že takúto žalobu môže podať výlučne prokurátor a teda dospel aj k nesprávnemu záveru o tom, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou (§ 98 ods. 1 písm. e) SSP), pretože primárnym dôvodom pre odmietnutie žaloby mala byť jej neprípustnosť (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP).

Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/27/2014 zo dňa 29.04.2015, sp. zn. 5Sžo/219/ 2015 zo dňa 22.03.2016).

33. Pokiaľ však už ide o samotné rozhodnutie, ktoré prokurátor správnou žalobou na súde napáda, tu je potrebné konštatovať, že týmto rozhodnutím je rozhodnutie vo veci samej, proti ktorému prokurátor podal protest. Uvedené jasne vyplýva zo znenia § 45 ods. 1 SSP („prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.“).

Výrok

napadnutého uznesenia, ktorým došlo k odmietnutiu žaloby, však bol vecne správny a aj podstatná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia týkajúca sa absencie ukrátenia práv žalobcu je použiteľná aj pre právne posúdenie situácie podľa§ 98 ods. 1 písm. g) SSP. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu procesnej ekonómie kasačný súd nepovažoval za vhodné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, ale pristúpil k zamietnutiu kasačnej sťažnosti ako nedôvodnej podľa § 461 SSP, hoci primárnym dôvodom pre odmietnutie žaloby mala byť jej neprípustnosť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a nie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.