1Sžk/28/2021

23.2.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Mesta Martin ako stavebného úradu číslo SÚ - 29093/136065/2017 zo dňa 16. 10.2017, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby Parkovisko pri reštaurácii U Jakuba s vymedzením miesta stavby: ul. Pribinova, C-KN p.č. 1883/123, 1883/440, 1883/441, 1883/442, 1883/458, 1883/557, kat. úz.

Dopravné napojenie je navrhnuté z ulice Pribinova. Chodník pre peších bude viesť zo západnej strany parkoviska ku krytej terase reštaurácie. Predmetom územného rozhodnutia je vybudovanie parkovacích plôch so 16 parkovacími plochami, chodníka a dažďovej kanalizácie.

Ak stavebný úrad uvažuje s odpočítaním už zastavanej plochy dostavbou sociálnych zariadení 25 m štvorcových a realizáciu chodníka s plochou 51 m štvorcových, tak index zastavanosti sa zmení nepatrne, t. j. bude predstavovať 0,16. Územný plán Mesta Martin v záväzných regulatívoch dovoľuje koeficient zastavanosti 0,5. Vo vzťahu k namietanému indexu zastavanosti ostatných parciel, na ktorých sa umiestňuje stavba nekrytého parkoviska, tieto sú podľa LV č.XXXX evidované ako zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia 18, to je pozemok, na ktorom je

rozhodnutím číslo : OU-ZA-OVBP2-2018/007776/KRA zo dňa 23.2.2018 odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Posúdil ako nedôvodnú odvolaciu námietku, podľa ktorej poukazovanie stavebného úradu na charakter umiestňovanej stavby ako inžinierskej je v rozpore s definície koeficientu zastavanosti vo Všeobecne záväznom nariadení (ďalej VZN) č. 38 Mesta Martin a Vyhláškou č. 55/2001 Z.z., pretože pod plochy zastavané stavbami sa počítajú aj plochy spevnených plôch, pričom podľa ich názoru je treba pomerovať plochy všetkých plôch nehnuteľností vo vlastníctve stavebníka a všetky zastavané plochy parciel vo vlastníctve stavebníka, pričom odvolatelia dospeli k záveru, že v skutočnosti predstavuje koeficient zastavanosti hodnotu 0,709. Uviedol k nej, že tento názor nie je správny. Poukázal na definíciu koeficientu zastavanosti v čl. 3 písm. t/ VZN č. 38 , podľa ktorého index zastavaných plôch predstavuje pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou

plán a jeho hranica nemôže byť prekročená. Pri výpočte zastavanosti bral stavebný úrad do úvahy plochu pozemku zastavanou navrhovanými stavbami (parkovisko, chodník) v pomere k súčtu plochy všetkých stavbou dotknutých parciel, pričom plocha zastavaná stavbami je plocha pod stavbami na pozemku vrátane plochy spevnených plôch. S takýmto prepočtom koeficientu zastavanosti sa stotožnil aj odvolací orgán, pretože z uvedenej definície regulatívu zastavanosti nevyplýva skutočnosť, že by do plochy zastavanej stavbami okrem plochy pozemku pod navrhovanou stavbou bolo potrebné započítať aj ostatné plochy pozemkov pod jestvujúcimi stavbami navrhovateľa v danom území a do plochy pozemku všetky pozemky navrhovateľa v predmetnom území (urbanistickom okrsku číslo 12). Odvolací orgán následne preskúmal výpočty odvolateľa, ktorý vypočítal koeficient zastavanosti pre všetky pozemky vo vlastníctve navrhovateľa a zastavané plochy všetkých stavieb na nich už umiestnených, ktoré však s navrhovanou stavbou parkoviska a chodníka nesúvisia. Nestotožnil sa s týmto prepočtom. Do úvahy bral preto pomer plochy zastavanou stavbami, t. j. plochu parkoviska a chodníka.

Koeficient zastavanosti predstavuje pomer zastavanej plochy stavbami k ploche pozemkov, čo je pomer 308 : 950 = 0,32, čo je menej ako stanovená hodnota 0,5. Navrhované stavby je preto možné v predmetnom území umiestniť tak, aby účel tohto regulatívnu, sledujúceho ochranu zelene danom území, bol dodržaný.

(celkovej zastavanej plochy stavbami vrátane spevnených plôch 566 m štvorcových + 25 m štvorcových plochy prístavby + 283 m štvorcových plochy navrhovanej stavby a celkovej plochy všetkých pozemkoch vo vlastníctve ďalšieho účastníka 1232 m štvorcových) predstavuje koeficient zastavanosti 0,709. Ďalej žalobcovia v žalobe namietali, že pokiaľ by akceptovali tento nesprávny výklad žalovaného, je nepochopiteľné, ak žalovaný pri svojom výpočte koeficientu do čitateľa pripočítal aj plochu zastavanú kuchyňou a soc. zariadeniami o výmere 25 m štorcových, prečo tam nepripočítal aj celú zastavanú plochu C-KN p.č. 1883/557 o výmere 284 m štvorcových, na ktoré sa už nachádza inžinierska stavba - cestná komunikácia a nekryté parkovisko. Správny súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že žalovaný správne vypočítal koeficient zastavanosti podľa článku 3 písm. t/ záväznej časti Územného plánu Mesta Martin podľa VZN č. 38, ktorý stanovil hodnotu tohto regulatívu na

Potom žalovaný správne dospel k vymedzeniu koeficientu zastavanosti 0,32.

Táto mala spočívať v tom, že správny súd nesprávne spočítal koeficient zastavanosti ako pomer medzi plochou zastavanou stavbami, t. j. navrhovaného parkoviska 232 m štvorcových + chodníka 51 m štvorcových + plochou prístavby kuchyne a soc. zariadení 25m štvorcových, spolu 308 m štvorcových a plochou pozemkov, celkovo 950 m štvorcových, pričom dospel ku koeficientu zastavanosti 0,32.

Však nepochopiteľné, prečo súd výmeru tejto zastavanej parcely nezapočítal do plochy zastavanej stavbami pri určení koeficientu zastavanosti. Podľa tohto výpočtu podľa žalobcu potom koeficient zastavanosti je 0,62. Nesprávnym výpočtom dospel správny súd k nesprávnej právnej aplikácii§ 46 Správneho poriadku v spojení s§ 13 ods. 10 vyhl. č. 55/2001 Z.z. a § 37 ods. 1 stavebného zákona v spojení s čl. 3 písm. t/ VZN č. 38 v spojení s prílohou č. 1 VZN č. 38, čím rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia žiadali buď rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 7. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 23.4.2021. Uviedol, že

Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že koeficient zastavanosti je 0,62 až v kasačnej sťažnosti, uvádzajú nové skutočnosti, nakoľko v čase podania žaloby tento koeficient samotní žalobcovia zhodnotili ako nesprávny a žiadali, aby bol koeficient zastavanosti určený na hodnotu 0,709. V kasačnej sťažnosti sú tak predkladané nové skutočnosti, čo odporuje ust. § 441 SSP. K umiestneniu stavby na C-KN p.č. 1883/557 uviedol, že na pozemkoch sa neumiestňovala žiadna pozemná stavba. Parkovisko predstavuje inžiniersku stavbu, čo je identifikované aj na LV č. XXXX pri tejto parcele ako spôsob využívania pozemku 22- pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna alebo účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby parkoviska pre reštauráciu U Jakuba na C-KN p.č. 1883/123, 1883/440, 1883/441, 1883/442,

Projektová dokumentácia rieši aj chodník, ktorý bude prepájať navrhované parkovisko a reštauráciu U Jakuba. Bude vyhotovený z betónovej zámkovej dlažby. Stavebný úrad vo vzťahu k parcelám č. 1883/440, 1883/441, 1883/442, 1883/458, 1883/557, na ktorých sa má umiestniť parkovisko, neuviedol konkrétny výpočet koeficientu zastavanosti, ale jeho splnenie odôvodnil tým, že tieto parcely sú evidované ako zastavené plochy a nádvoria so spôsobom využitia 18 (pozemok, na ktorom je dvor), z čoho vyplýva, že nedôjde k zmene koeficientu zastavanosti. To by sa mohlo meniť jedine v súvislosti s C-KN p.č. 1883/123, ktorá je vedená ako záhrada a na ktorej sa umiestňuje

10. Žalovaný sa s týmto právnym posúdením zo strany stavebného úradu stotožnil, pričom uviedol, že pri výpočte koeficientu zastavanosti bral stavebný úrad do úvahy plochu pozemku zastavanou navrhovanými stavbami (parkovisko a chodník) v pomere k súčtu plochy všetkých stavbou dotknutých parciel, pričom plocha zastavaná stavbami je plocha pod stavbou na pozemku vrátane plochy spevnených plôch. Uviedol vlastný výpočet koeficientu zastavanosti (indexu zastavaných plôch). Plocha pozemkov zastavaných navrhovanými stavbami spolu predstavuje plochu 283 m štvorcových (232 + 51 m štvorcových). K tejto ploche pripočítal plochu pod prístavbou kuchyne a sociálnych zariadení na C-KN p.č. 1883/123, ktorá predstavuje plochu 25 m štvorcových. Potom zastavaná plocha pod stavbami predstavuje 308 m štvorcových. Plocha pozemkov, na ktorých sa stavby umiestňujú, predstavuje súhrnnú plochu parciel č. 1883/123, 1883/440, 1883/441, 1883/442, 1883/458, 1883/557, t. j. 950m

12. Podľa § 37 odsek 1 prvá veta zákona číslo 50/ 976 Zb. stavebný zákon znení účinnom ku dňu 19.03.2018 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa § 37 odsek 2 citovaného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí

Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 13 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch určujú intenzitu zastavania, prípustnosť a neprípustnosť zastavania podľa druhu stavieb a ich účelového využitia, najmä rozsah a mieru stavebného využitia vyjadrené koeficientom zastavanosti, indexom podlažnosti, koeficientom stavebného objemu, podielom zelene vrátane nezastavaných plôch na pozemku a limitmi podľa druhu stavby, Podľa § 13 ods. 10 citovanej vyhlášky koeficient zastavanosti podľa odseku 5 písm. b) je pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku.

Prostredníctvom neho boli záväzne vymedzené regulatívy územného rozvoja pre urbanistický okrsok číslo 12, do ktorého patria aj pozemky, na ktorých bola stavba umiestnená. Článok 3 písm. t/ VZN č. 38 o Záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Martin stanovuje definíciu indexu zastavaných plôch (koeficientu zastavanosti) ako pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku, pričom za plochu zastavanú stavbami je považovaná plocha stavieb na pozemku, vrátanie plochy spevnených plôch; medzi spevnené plochy patria prístupové komunikácie na pozemku, parkovacie plochy, chodníky pre peších, dláždené ihriská pre deti a

kuchyne a sociálnych zariadení. Žalobcovia teda prvýkrát mohli reagovať na konkrétne právne posúdenie tejto otázky až v správnej žalobe, pričom v správnej žalobe síce zotrvali na pôvodnom právnom názore, že je potrebné spočítať všetku plochu zastavanú stavbami na pozemkoch vo vlastníctve stavebníka a pomerovať ju ku ploche všetkých pozemkov vo vlastníctve stavebníka v okrsku číslo 12, avšak tiež uviedli, že aj v prípade akceptovania výpočtu žalovaného je nepochopiteľné, prečo žalovaný nezapočítal do plochy zastavanej stavbami aj celú zastavanú plochu C-KN parcely č. 1883/557 o výmere 284 m štvorcových (keď k ploche navrhovaných stavieb započítal plochu existujúcej prístavby kuchyne a sociálnych zariadení). Túto námietku potom v tomto rozsahu premietli do kasačnej sťažnosti.

nevyplýva. Prvostupňový orgán len uviedol, že čo sa týka parciel, na ktorých je umiestnená stavba parkoviska (C-KN p.č. 1883/440, 1883/441, 1883/442, 1883/458, 1883/557) a sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, práve z tohto dôvodu sa právne koeficient zastavanosti nemení. Čo sa týka parcely, ktorá je evidovaná ako záhrada (C-KN p.č. 1883/ 123), vo vzťahu k nej vypočítal koeficient zastavanosti samostatne, bez toho, aby bral do úvahy ostatné plochy zastavané umiestňovanou stavbou a ostatné pozemky, na ktorých je stavba parkoviska umiestnená. Okrem toho pri výpočte odpočítal od celkovej plochy tejto parcely plochu 25 m štvorcových, na ktorej je postavená prístavba kuchyne a sociálnych zariadení, ktorý postup z definície koeficientu zastavanosti v čl. 3 písm. t/ VZN č. 38 nevyplýva. 16. Žalovaný následne sám uviedol výpočet koeficientu zastavanosti tak, ako je uvedený vyššie, ktorý je však vnútorne rozporný. Na jednej strane žalovaný uvádza, že treba dať do pomeru plochu pozemku zastavanou navrhovanou stavbou (parkovisko a chodník), vrátane plochy spevnených plôch, k súčtu plochy všetkých stavbou dotknutých parciel.

Potom však z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo do zastavanej plochy na pozemkoch, na ktorých je stavba umiestňovaná, nepripočítal aj spevnenú plochu parkoviska na C-KN p.č. 1883/557. Z dokumentácie, ktorú predložil stavebník k návrhu na územné rozhodnutie, najmä zo situácie s dátumom 5/2015, vyplýva, že na parcele č. 1883/557 je umiestnená

Aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti vyplýva, že spôsob využitia tejto parcely je podľa LV č. XXXX identifikovaný ako číslo 22. Pritom je nesporné, že aj na tejto parcele bola umiestnená navrhovaná stavba parkoviska. Preto bude potrebné, aby žalovaný v ďalšom konaní zameral svoju pozornosť na posúdenie, či pri výpočte koeficientu zastavanosti nebude potrebné do súčtu zastavaných plôch pod stavbami pripočítať určitú plochu aj z tejto parcely, ak sa preukáže, že skutočne časť z nej (alebo celá) je spevnenou plochou v zmysle článku 3 písm.t/ VZN o Záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Martin.

Z uvedených dôvodov je potom potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného neobsahovalo k tejto otázke dostatok dôvodov, resp. jeho dôvody boli vnútorne rozporné. Preto kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre posúdenie investičného zámeru nachádzajúceho sa len v časti funkčnej plochy platia na ploche, na ktorej má byť realizovaný zámer stavby, definície a ukazovatele intenzity využitia územia záväzné pre celú funkčnú plochu, čo znamená, že koeficient zastavanosti sa vzťahuje ku každému pozemku zvlášť, a nie k celému územiu (rovnako rozsudok NS SR sp.zn.8Sžo/172/ 2015).

Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že žalobcom zmieňovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.6.2007 sp zn.2S/44/2007 bol zrušený uznesením NS SR sp. zn. 8Sžo/8/2007. 20. V ďalšom konaní žalovaný vyhodnotí opätovne koeficient zastavanosti v danom území v zmysle článku 3 písm. t/ VZN č. 38 o Záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Martin v znení zmien a doplnkov. Najmä riadne zadefinuje plochy zastavané stavbami na pozemkoch, na ktorých sa stavba umiestňuje a celkovú plochu týchto pozemkov.

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.