1Sžk/29/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, Hrnčiarska 29, Košice proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-BA-OOP3-2020/099091-003 z 14. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/275/2020-34 z 17. februára 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

JUDr. A. B., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a je poverený žalobcom na podanie (spísanie) správnej žaloby a na zastupovanie žalobcu v konaní o podanej správnej žalobe pred správnym súdom v predmetnej právnej veci.

B.. 3. Žalobca teda podľa krajského súdu dostatočne nepreukázal splnenie podmienky podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 2 písm. a) , /alternatívne/ b) SSP (výnimky § 49 ods. 1 SSP za bodkočiarkou týkajúcej sa výnimky z povinného právneho zastúpenia žalobcu advokátom v konaní pred správnym súdom), pretože k žalobe nepripojil splnomocnenie pre advokáta alternatívne potvrdenie o požadovanom vzdelaní člena žalobcu a poverenie pre člena žalobcu na podanie správnej žaloby a zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym súdom o podanej správnej žalobe, prevedené do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo v podobe originálu, prípadne úradne overenej fotokópie.

Citované uznesenie bolo doručené (priamo) žalobcovi dňa 16. decembra 2020 v dôsledku čoho lehota na splnenie uvedenej povinnosti uplynula dňa 31. decembra 2020. Následne žalobca dňa 4. januára 2021 predložil krajskému súdu „obyčajnú fotokópiu“ poverenia pre člena žalobcu (okrem iného aj) na podávanie správnych žalôb a zastupovanie žalobcu v konaniach pred správnymi súdmi.

6. Krajský súd konštatoval, že nedostatok preukázania plnomocenstva treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie č.k. 2S/275/2020-24 z 14. decembra 2020, obsahujúce výzvu na predloženie „riadneho“ plnomocenstva t.j. splnomocnenia prevedeného do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo originálu, prípadne úradne overenej fotokópie splnomocnenia udeleného žalobcom zvolenému advokátovi na podanie správnej žaloby a na zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym súdom v predmetnej právnej veci alebo /alternatívne/ potvrdenia, že žalobca (jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a poverenia pre tohto zamestnanca alebo člena žalobcu. K tomu krajský súd ďalej uviedol, že procesným dôsledkom neodstránenia nedostatku podmienky konania - nedostatku preukázania plnomocenstva - je odmietnutie žaloby a keďže žalobca nedoložil riadne splnomocnenie pre advokáta v intenciách citovaného uznesenia, ale ani potvrdenie o požadovanom vzdelaní člena žalobcu a poverenie pre člena žalobcu na podanie správnej žaloby a zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym

odmietol. K tomu ďalej krajský súd dodal, že SSP pri márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve na odstránenie nedostatkov podanej žaloby spočívajúcej v nedostatku preukázania obligatórneho právneho zastúpenia žalobcu neumožňuje opakované (ďalšie) poskytnutie

7. Krajský súd uviedol, že ustálená súdna prax vyžaduje predloženie plnej moci v origináli, resp. vo forme úradne osvedčenej fotokópie, nie však vo forme obyčajnej fotokópie, pričom táto požiadavka je odôvodnená právnou silou ktorou disponuje originál plnej moci.

K tomu ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že autorizácia právneho úkonu v elektronickej sfére predstavuje vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu ako aj s vykonaním právneho úkonu, aj elektronická forma plnej moci musí spĺňať túto minimálnu požiadavku stanovenú zákonom o e-Governmente.

K tomu ďalej konštatoval, že pokiaľ plná moc existuje len v listinnej podobe, ako originál resp. jej úradne osvedčená fotokópia, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

9. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému uzneseniu včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ SSP. Poukázal na § 49 ods. 1 SSP a namietal, že nedostatok právneho zastúpenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, pričom pri jeho odstraňovaní je potrebné vyvarovať sa prílišnému formalizmu, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu (čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Prílišné formalistické odmietnutie žaloby len z týchto dôvodov je podľa názoru sťažovateľa odmietnutím spravodlivosti. Namietal, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že z jednoznačnej formulácie zákonnej požiadavky na povinné zastúpenie aj na spísanie žaloby je nevyhnutné potom vyvodiť, že preukázanie splnenia tejto procesnej podmienky musí vyplývať už z podanej žaloby a jej povinných príloh, čo v danom prípade bolo podľa sťažovateľa splnené. Poukázal na ústavnoprávny rozmer, v ktorom sa výklad podľa izolovanej dikcie §

advokátom alebo musí byť preukázaná skutočnosť, že žalobu/kasačnú sťažnosť v mene žalobcu/sťažovateľa spísal jeho zamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Namietal, že pokiaľ krajský súd uviedol, že do spisu boli predložené len obyčajné fotokópie vysokoškolského diplomu a poverenia, zákonná úprava však nevyžaduje predloženie úradne overenej kópie diplomu prípadne poverenia a to ani v prípade zastupovania advokátom.

Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v SSP. Pokiaľ krajský súd v bode 10 napadnutého uznesenia poukázal na § 23 ods. 5 zákona o e-Governmente, týkajúceho sa zaručenej konverzie, sťažovateľ namietal, že uvedené je neaplikovateľné na prejednávanú vec, keďže sťažovateľ bol zastúpený svojim členom a preto nemožno hovoriť o plnomocenstve, keďže zastúpenie sťažovateľ preukazoval doložením potvrdenia o dosiahnutí požadovaného vzdelania a poverení na spísanie žaloby a zastupovanie v konaní. K tomu ďalej uviedol, že na rozdiel od plnomocenstva, kde osoba vykonávajúca konverziu zabezpečuje prenos originality a teda aj právnych dôsledkov do elektronickej podoby, ale právne skutočnosti vyplývajúce z diplomu platia aj bez toho, aby musel byť opatrený zaručenou konverziou.

Uviedol, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, pričom podľa názoru sťažovateľa uvedené sa vzťahuje aj na prejednávanú vec. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

40/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 15. Podľa § 182 ods. 2 písm. a/ a b/ zák.č_ 162/2015 Z.z., k správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods.

17. Podľa § 489 zák.č_ 162/2015 Z.z., za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

Prílohou žaloby bolo potvrdenie o dosiahnutí vysokoškolského právnického vzdelania (diplom) zo strany osoby JUDr. A.Á_ B., ktorý bol súčasne v texte žaloby označený ako člen sťažovateľa, ktorý za neho na krajskom súde koná alebo ho zastupuje, pričom bol označený aj ako osoba, ktorá žalobu spísala. Uvedený diplom bol priložený vo formáte pdf., ktorého obsahom bola obyčajná kópia a súčasne bol podpísaný elektronickým podpisom zo strany JUDr.

akým spôsobom žiada predmetné dokumenty doložiť a poučil sťažovateľa o následkoch prípadného nesplnenia si povinnosti, uloženej výzvou - t.j. predloženie originálu alebo overenej fotokópie diplomu a predloženie splnomocnenia alebo poverenia, ktoré musí byť udelené na podanie a spísanie správnej žaloby a zastupovanie sťažovateľa o správnej žalobe pred krajským súdom v predmetnej právnej veci. Citované uznesenie bolo sťažovateľovi podľa doručenky v spise preukázateľne doručené dňa 16. decembra 2020 a teda lehota na splnenie uloženej povinnosti mu uplynula do 31. decembra 2020. Sťažovateľ až po uplynutí uvedenej lehoty, dňa 4. januára 2021 doručil súdu dokument s názvom ,,Poverovací dekrét na vykonávanie funkcie tajomníka Združenia domových samospráv a na právne zastupovanie ZDS vyplývajúce z tohto poverenia“, ktorý obsahoval súhrn povinností JUDr. B., medzi ktorými bolo všeobecne uvedené pod písm. e/ aj ,,spisovať a podávať správne žaloby a zastupovať ZDS ako žalobcu pred správnymi súdmi“. Dokument bol podpísaný elektronickými podpismi zo strany predsedu sťažovateľa a JUDr.

21. Kasačný súd aj s ohľadom na obsah kasačnej sťažnosti posúdil aplikáciu ustanovenia § 98 ods. 1 písm. f/ SSP z dôvodu nedostatočného preukázania právneho zastúpenia v prejednávanej veci pri plnom rešpektovaní základného práva účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom konštatuje, že odmietnutie žaloby pre uvedené nedostatočné preukázanie právneho zastúpenia v prejednávanej veci nevykazuje znaky obmedzenia základného práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu, pričom taktiež vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia sa nejedná v tomto prípade o prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníka. Z obsahu uznesenia, ktorým krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokumentov preukazujúcich právne zastúpenie je zrejmé, že išlo o dokumenty, ktorých predloženie má oporu v zákone a má základný význam pre posúdenie prípustnosti žaloby, keďže ide o vec, pri ktorej je vyžadované právne zastúpenie. Okrem uvedeného krajský súd v uznesení určil, akým spôsobom je potrebné dokumenty doručiť, poskytol na splnenie si tejto povinnosti

Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktoré je potrebné preukázať v prípade pokiaľ sťažovateľa má zastupovať jeho člen, sa na účely SSP považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. Kasačný súd aj odhliadnuc od skutočnosti, že bola zo strany sťažovateľa predložená obyčajná fotokópia a ostalo tomu tak aj napriek následnej výzve krajského súdu, ktorý žiadal doplniť overenú fotokópiu resp. originál, považuje za potrebné vysloviť pochybnosť o tom, či by preukázanie požadovaného vzdelania prostredníctvom hoci aj originálu diplomu o dosiahnutí titulu ,,Doktor práv“ (v skratke „JUDr.“) bolo postačujúce na relevantné preukázanie dosiahnutia vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo.

24. Pokiaľ ide o samotné poverenie, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľom predložený dokument nemožno považovať za splnenie povinnosti uloženej krajským súdom, pričom z obsahového hľadiska nekorešponduje povereniu udelenému na zastupovanie, spísanie a podanie žaloby v predmetnom konaní vedenom pred krajským súdom, Napriek skutočnosti, že predmetný dokument je označený okrem iného aj ako ,,poverovací dekrét na právne zastupovanie ZDS vyplývajúce z tohto poverenia“ s prihliadnutím na jeho konkrétny obsah možno konštatovať, že ide o všeobecne formulovaný dekrét, ktorý má skôr povahu menovacieho dekrétu vo vzťahu k funkcii tajomníka sťažovateľa ako združenia.

25. Okrem vyššie uvedeného má však primárny vplyv na posúdenie tejto veci skutočnosť, že sťažovateľ nesplnil krajským súdom uloženú povinnosť v lehote určenej v uznesení 2S/ 275/2020-24 z 14. decembra 2020, pričom so spôsobom splnenia tejto povinnosti bol prostredníctvom obsahu citovaného uznesenia oboznámený a súčasne bol aj riadne poučený o následkoch jej prípadného nesplnenia v určenej lehote.

II. ÚS 231/2018-11 z 10. mája 2018). 27. Kasačný súd sa stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal a vyvodil správne skutkové a právne závery, ktoré nemožno spochybniť námietkami sťažovateľa obsiahnutými v kasačnej sťažnosti. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

zo zákona nevyplýva. 29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V Bratislave dňa 26. januára 2022