← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 10. 2022

1Sžk/32/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200525.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
26S/26/2018
IČS
4018200525
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J. C., bytom Š. K. XX, Z., zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1. MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 3. Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00308307, 4. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 5. VENDA STAV, s.r.o., so sídlom Dolné Hony 472/31, Nitra, IČO: 36561681, 6. Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, 7. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený AK Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, 8. D.. P. F., bytom X. L. XXX/X, Z. - L., 9. X. V., bytom P. X, Z., 10. X. C., bytom X. L. XXX/XX, Z. - L., 11. P.. X. U., bytom G. XXXX/XX, Z., za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13979/2018/SV/29549 zo dňa 23. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/26/2018-431 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.

Účastníkom konania, ďalším účastníkom konania, ani osobe zúčastnenej na konaní nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13979/2018/SV/29549 zo dňa 23. apríla 2018, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu, ako aj účastníka konania 2. spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/003865-049 zo dňa 23. januára 2018, ktorým tento stavebníkovi - spoločnosti MH Invest, s.r.o. povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu stavebného objektu - SO 312 Oplotenie parkoviska NV, s miestom stavby X. X. Z., katastrálne územie E., pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má stavba vybudovať je stavebník, resp. spoločnosť MH Invest, s.r.o.

2. Krajský súd konštatoval, že preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených včas žalobcom v žalobe (§ 134 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 a contrario SSP) a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP).

3. Ohľadom otázky aktívnej legitimácie žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd podľa § 140 SSP odkázal na bod 35. až 38. odôvodnenia rozsudku v obdobnej veci sp. zn. 11S/60/2018, z ktorého vyplýva, že správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby.

4. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúcemu sa neuskutočnenia zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) odkázal správny súd podľa § 140 SSP na bod 41. odôvodnenia rozsudku v obdobnej veci sp. zn. 11S/60/2018, z ktorého vyplýva, že správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní, ako aj žalovaný v odvolacom stavebnom konaní vychádzali z právoplatných rozhodnutí, ktoré boli záväzné, a to s poukazom na § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali a tieto sú pre správne orgány záväzné) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

5. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôraznil, že v preskúmavanom stavebnom konaní bolo jedným z podkladov rozhodnutia (stavebného povolenia), vydaného stavebným úradom ako orgánom verejnej správy prvého stupňa záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „MŽP SR“) č.

28350/2017 zo dňa 19. júna 2017, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého stavba „X. Q. X. Z. G. X“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti o stavebné povolenie (t. j. aj stavebného objektu SO 312 Oplotenie parkoviska NV, povoleného prvostupňovým stavebným povolením stavebného úradu) je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich

relevantnými podmienkami. MŽP SR v rámci toho záväzného stanoviska pritom poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR ako príslušný orgán pod č. 4783/ 2016-1.7/pl zo dňa 04. novembra 2016, právoplatné dňa 18. januára 2017, pre navrhovanú činnosť s názvom „T. Z. X. - G. X“ podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

Vo vzťahu k tomuto záverečnému stanovisku MŽP SR v záväznom stanovisku uviedlo, že v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom na začatie stavebného konania budú primerane platné podmienky určené v uvedenom záverečnom stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly VI.3. záverečného stanoviska.

6. S ohľadom na uvedené mal za to, že predmetné stavebné objekty stavby „X. Q. X. Z. - G. X“ boli v rámci posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. obsiahnuté v navrhovanej činnosti „T. Z. X. - G. X“, vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z posudzovania navrhovanej činnosti. MŽP SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne orgány (a to tak prvostupňový stavebný úrad ako aj žalovaný odvolací orgán) viazané, posudzovalo navrhovanú stavbu „X. Q. X. Z. G. X“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti ďalšieho účastníka 1. ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia s uvedeným záverečným stanoviskom, pričom vychádzajúc zo záverov vydaného záväzného stanoviska a jeho obsahu možno konštatovať, že uvedená stavba v rozsahu daných stavebných objektov bola nielen obsiahnutá v už podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovanej navrhovanej činnosti „T. Z. X. - G. X“, výsledkom ktorého posúdenia bolo vydané záverečné stanovisko (potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím ministra životného prostredia), ale že je aj v súlade s daným rozhodnutím (záverečným stanoviskom), a že aj spĺňa podmienky

v ňom stanovené. Dodal, že ako správny súd vyslovil už v predchádzajúcich rozsudkoch, na ktoré správny súd v tejto veci vyššie podľa § 140 SSP odkázal, stavebný úrad ako aj odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom dotknutého orgánu - MŽP SR viazané. 7. Čo sa týka namietaného nesprávneho posúdenia okruhu účastníkov stavebného konania, správny súd porovnaním okruhu účastníkov konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom ktorého bolo záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. januára 2017, s okruhom účastníkov v preskúmavanom stavebnom konaní zistil, že stavebný úrad ako aj žalovaný riadne podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. konali okrem iného aj so všetkými účastníkmi konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti.

Ohľadom skutočnosti, že so stanoviskami a pripomienkami účastníkov konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa mali vysporiadať orgány verejnej správy v stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, správny súd uviedol, že s týmito bol podľa § 37 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s jeho prílohou č. 12, bod VI. 5. a bod VII. 2. zákona č. 24/2006 Z.z. povinný vysporiadať sa príslušný orgán - MŽP SR v záverečnom stanovisku, ktoré bolo výsledkom posudzovania navrhovanej činnosti a nie orgány verejnej správy v predmetnom stavebnom konaní, ktoré z právoplatného záverečného stanoviska vychádzali a jeho obsahom boli podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. viazané.

8. Ku žalobnému bodu, že v oznámení o začatí stavebného konania absentuje údaj o tom, či prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a že nie je zrejmé, či oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou, aby sa o ňom mohli dozvedieť aj účastníci z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, uviedol, že zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona, prípadne vzhľadom na § 140 stavebného zákona stanovenú subsidiaritu správneho poriadku ani z tohto všeobecného predpisu o správnom konaní, nevyplýva stavebnému úradu povinnosť uvádzať v oznámení o začatí stavebného konania o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením údaj o tom, či prebehlo vo vzťahu k povoľovanej zmene stavby konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Preto stavebný úrad tým, že túto informáciu nepojal do textu oznámenia o začatí stavebného konania neporušil žiadne procesnoprávne ustanovenie upravujúce stavebné konanie o povolenie zmeny stavby pred jej

dokončením. Všetkým účastníkom konania bolo oznámenie o začatí predmetného stavebného konania doručované v súlade s § 140 stavebného zákona v spojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku doporučene do vlastných rúk (ktorá forma doručenia pritom poskytuje účastníkom konania dokonca ešte vyšší stupeň ochrany ako doručovanie verejnou vyhláškou).

Všetci účastníci konania tak mohli v plnom rozsahu realizovať všetky svoje procesné práva. 9. Správny súd zastával názor, že vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného s námietkou žalobcu proti obsahu záväzného stanoviska (vydaného v nadväznosti na vyššie uvedené záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo 04. novembra 2016, právoplatné dňa 18. januára 2017) mohol žalovaný doplniť uvedené odôvodnenie výslovne aj o posúdenie vplyvu takto vznesenej námietky na priebeh odvolacieho konania, najmä z hľadiska vysporiadania sa s tým, či táto vznesená námietka proti obsahu záväzného stanoviska je aj podľa obsahu takou, akú má na mysli § 140b ods. 6 stavebného zákona, a aké z toho vyplývajú právne dôsledky. Táto skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na nasledovné konkrétne okolnosti danej veci.

10. Vzhľadom na tieto okolnosti správny súd, posudzujúc predmetnú námietku proti obsahu záväzného stanoviska z hľadiska § 140b ods. 6 stavebného zákona v spojení s § 19 ods. 2 vetou prvou správneho poriadku v nadväznosti na § 140 stavebného zákona dospel k záveru, že táto nie je z materiálneho hľadiska námietkou proti obsahu záväzného stanoviska v zmysle § 140b ods. 6 stavebného zákona a z tohto dôvodu nevyvoláva ani žiadne v uvedenom ustanovení stavebného zákona stanovené procesnoprávne následky. Žalobca teda z materiálneho hľadiska námietku proti obsahu záväzného stanoviska MŽP SR č. 28350/2017 zo dňa 19. júna 2017 neuplatnil, resp. odvolanie podané proti stavebnému povoleniu nesmerovalo proti obsahu uvedeného záväzného stanoviska, napriek tomu, že žalobca v odvolaní výlučne formálne uviedol, že podáva námietku proti obsahu predmetného záväzného stanoviska.

Opätovne zdôraznil, že žalobca v tomto smere relevantnej časti odvolania neuviedol, že by dotknutý orgán uplatnil v záväznom stanovisku požiadavky mimo rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom (v danom prípade zákonom č. 24/2006 Z.z.), že by vydal záväzné stanovisko v rozpore s príslušným osobitným predpisom upravujúcim jeho pôsobnosť, čiže by porušil viazanosť predchádzajúceho záväzného stanoviska, ak by toto v danej veci už vydal bez splnenia podmienok na odchýlenie sa od neho podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona. V týchto prípadoch (o ktorý však nejde v preskúmavanom stavebnom konaní) by nepochybne išlo o namietanie obsahu záväzného stanoviska v odvolaní, v ktorom prípade by boli splnené podmienky na postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona.

11. K uvedenému doplnil, že záver správneho súdu o tom, že žalovaný mohol bližšie odôvodniť neopodstatnenosť danej námietky práve aj smerom k ne/aplikácii ustanovenia § 140b ods. 6 stavebného zákona a s ňou spojené právne následky, nie je za v predchádzajúcich bodoch uvedených špecifických okolností danej veci takým nedostatkom, ktorý by dosahoval intenzitu nezákonného rozhodnutia z dôvodu, že by jeho odôvodnenie nespĺňalo požiadavky naň kladené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Obzvlášť významné v tomto smere je, že práve vzhľadom na uvedené konkrétne špecifické okolnosti by v prípade zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie neprichádzalo do úvahy vecne iné rozhodnutie žalovaného, ale len doplnenie odvolania o už uvedené právne závery týkajúce sa nemožnosti aplikácie § 140b ods. 6 stavebného zákona vo vzťahu k žalobcom formálne uplatnenej námietke proti obsahu záväzného stanoviska MŽP SR č. 28350/ 2017 zo dňa 19. júna 2017. V tejto súvislosti správny súd pripomenul právne závery judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky, aplikovateľné aj v tomto prípade, podľa ktorých administratívny proces sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia.

Vzhľadom na uvedené ide o taký prípad aj v prejednávanej veci. 12. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že žalovaný nepreskúmal podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, správny súd uviedol, že žalovaný si ako odvolací orgán náležite splnil povinnosť vyplývajúcu z § 59 ods. 1 správneho poriadku, pričom v súlade s tým sú aj závery žalovaného uvedené v závere odôvodnenia, v ktorom konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nielen zákonné, ale aj správne a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny súd nezistil, že by tieto závery žalovaného boli len formálnymi konštatáciami bez opory v ostatnej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Na žalobnú námietku, že v administratívnom konaní nebolo dodržané ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže správny orgán nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, reagoval, že stavebný úrad v preskúmavanom administratívnom konaní postupoval uvedeným spôsobom a podľa § 61 ods. 1, 3 stavebného zákona a § 33 ods. 2 správneho poriadku poskytol žalobcovi už v oznámení o začatí stavebného konania procesný priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a aj ho vyzval na vyjadrenie sa k nim, teda neporušil žiadne procesné práva žalobcu, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku.

V prejednávanej veci preto nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu vyplývajúcich z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. 14. O doplnení žaloby, o ktoré sa pokúšal žalobca na pojednávaní pred správnym súdom dňa 27. augusta 2020 uviedol, že správny súd bol v tomto správnom súdnom konaní viazaný tak rozsahom žaloby, ako i žalobnými dôvodmi. Žalobca má síce právo žalobné dôvody nad rozsah tých, ktoré vymedzil v žalobe, dopĺňať, avšak toto procesné právo žalobcu je v § 183 SSP časovo limitované, a to lehotou ustanovenou na podanie žaloby.

Po uplynutí tejto lehoty, teda ani na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. augusta 2020, preto nemohol žalobca už účinne rozšíriť žalobné dôvody správnej žaloby. Preto správny súd na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 27. augusta 2020 v rozsahu, v ktorom bolo podľa obsahu pokusom o nepriame doplnenie žaloby o ďalšie žalobné dôvody, neprihliadal.

II.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 16. V kasačnej sťažnosti namietal skutočnosť, že samotný strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať významná investícia (výstavba automobilového závodu - T. Z. X.), ktorej súčasťou je povoľovaná stavba, nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Takéto administratívne konanie jednoznačne malo podľa žalobcu predchádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „T. Z. X.“, či „T. Z. X. - G. X“, ako aj všetkým povoľovacím konaniam. V tomto kontexte poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z., konkrétne na znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b/ zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne pokladal za nutné poukázať na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez

vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. 17. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

18. V ďalšom žalobca vyjadril svoje úvahy o rozdieloch medzi pojmami strategický park a investícia, ktorá sa má v rámci strategického parku realizovať. Z § 1 ods. 2, 3 a 11 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov vyplýva, že investícia a významná investícia (na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii) nie sú samostatným strategickým parkom, ale jedná sa len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré budú realizované v strategickom

parku ako takom. Za splnenia predpokladov uvedených v § 1 ods. 3 písm. b/ vyššie cit. zákona môže byť aj stavba samotného strategického parku považovaná za významnú investíciu. 19. Rovnako tak namietal, že aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku.

20. Trval na tom, že stavba, ktorej povolenie zmeny je predmetom preskúmavaného rozhodnutia je súčasťou stavby „X. Q. X. Z.“ a teda sa jedná o súbor stavieb. Zdôraznil, že stavebník nedoložil žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 21. Žalobca nesúhlasil s posúdením jeho námietky nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb a mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park nebol takýto dokument predložený.

22. K posúdeniu námietky týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, ako aj napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A opakovane uviedol, že podklady stavebného povolenia týkajúce sa vyššie uvedených dopravných riešení a ich vplyvu na životné prostredie sú nepreskúmateľné. Mal za to, že stavbu nemožno uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Aj keď stavebný úrad konštatoval, že riešenie týchto otázok nebolo predmetom stavby povolenej v stavebnom povolení, žalobca sa domnieval, že v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona mali byť posudzované.

23. Taktiež namietal, že správny súd sa nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou vo vzťahu k namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď tvrdil, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu citovaného ustanovenia, čo je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní a pokiaľ to odvolací orgán nereflektoval, zasadil rozhodnutiu podstatnú vadu, pre ktorú mal správny súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. 24. Žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 30. apríla 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s kasačnými námietkami žalobcu, majúc za to, že postup v konaní správneho súdu bol pri vydávaní napadnutého rozsudku zákonný a vecne správny.

Preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 26. Ďalší účastník 1. MH Invest s. r. o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. januára 2021. Uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti v zmysle Správneho súdneho poriadku, keďže táto nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Žalobca síce formálne uvádza dôvody jej podania odkazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, avšak z kasačnej sťažnosti už nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti, a aký postup zo strany krajského súdu v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod podľa Správneho súdneho poriadku.

Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti len opakuje argumenty uvedené v žalobe, pričom uvádza len údajné porušenia zákona zo strany správnych orgánov, ale netvrdí, a ani nepreukazuje, že by krajský súd žalobné dôvody nesprávne právne posúdil. Taktiež absentuje tvrdenie, v čom má nesprávne právne posúdenie spočívať. Dodal, že takéto vymedzenie kasačného dôvodu je nedostatočné a neurčité, čo má za následok nepreskúmateľnosť podanej kasačnej sťažnosti. Ohľadom uvedeného dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/13/2017 zo dňa 25. apríla 2018.

27. Súčasne poukázal aj na postavenie žalobcu v stavebnom konaní, nakoľko mal za to, že žalobca nebol preskúmavanými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Zdôraznil, že žalobca nevymedzil, na akých právach a právom chránených záujmoch mal byť ukrátený. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. októbra 2015.

28. Rovnako tak dal do pozornosti, že námietky žalobcu sú v kasačnej sťažnosti formulované v rozpore s požiadavkami § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza právne posúdenie krajského súdu z rozsudku, pričom nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

29. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, pričom údajne neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože územie podľa žalobcu nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, predovšetkým uviedol, že v stavebnom konaní bolo preukázané, že predmetná stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, v katastrálnom území ktorého sa bude stavba realizovať. Uvedené pokladal za preukázané, pričom zdôraznil, že príslušná územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žiadnym spôsobom nepochybil.

30. Ku kasačnej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku, uviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „X. X. Z. - Q.“ podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Pokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „X. X. Z. - Q.“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku.

31. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. Alternatívne navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. 32. Ďalší účastník 3. Mesto Nitra sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 22. apríla 2021.

Uviedol, že s kasačnou sťažnosťou žalobcu sa oboznámil, pričom sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného. Dodal, že v predmetnej veci nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. 33. Ďalší účastník 7. Združenie domových samospráv, o.z. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 30. apríla 2021. Uviedol, že s argumentáciou žalobcu vznesenou v kasačnej sťažnosti sa plne stotožňuje. Doplnil, že postup žalovaného pokladá za nezákonný, a to z dôvodu absencie vykonania posúdenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

34. Osoba zúčastnená na konaní Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 30. apríla 2021, v ktorom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mala za to, že preskúmavané administratívne rozhodnutia sú správne, zákonné a vydané v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, teda v konaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie.

IV.

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 36. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 37. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

38. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

39. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/26/2018-431 zo dňa 17. septembra 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 40.

Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

41. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

42. Vo vzťahu k obsahu vznesených námietok najvyšší správny súd dodáva, že námietky žalobcu nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o povolení na výstavbu oplotenia parkoviska, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

43. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k.ú. E., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia.

Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

44. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/

2006 Z.z. Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo

nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu oplotenia parkoviska špecifikovaného v rozhodnutí.

45. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že stavebné povolenie na výstavbu oplotenia parkoviska bolo vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa dňa 23. januára 2018 pod č. OU-NR-OVBP2-2018/003865-049, právoplatnosť nadobudlo dňa 21. mája 2018.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „T. Z. X.“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu zo dňa 23. februára 2016, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, čo znamená, že napadnuté

rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd v súlade s § 135 ods. 1 SSP. 46. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „T. Z. X. - G. X“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil.

47. Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadne toho, že sa krajský súd nevysporiadal s namietaným porušením § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany správneho orgánu kasačný súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry, či už Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II.

ÚS 675/2014-40), ako i Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999, Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49), konštatuje, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Kasačný súd mal preukázané, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, kde ich jasným spôsobom vyhodnotil a následne uviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu teda spĺňa zákonné náležitosti ustanovené v § 139 ods. 2 SSP. 48. Žalobca v žalobe namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku tým, že mu nebolo umožnené sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Túto námietku nepovažoval správny súd za

zásadnú, avšak pre úplnosť kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v stavebnom konaní je uplatňovanie zásady súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom determinované koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 61 ods. 1 stavebného zákona, z ktorej je zrejmé, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.

V prejednávanej veci je zrejmé, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia listom zo dňa 14. novembra 2017 oznámil začatie stavebného konania. Nakoľko stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho

zisťovania. V oznámení začatia konania určil lehotu, do ktorej môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a zároveň ich upozornil, že na neskoršie podané námietky nebude prihliadať. Žalobcovi bolo toto oznámenie preukázateľne doručené dňa 11. decembra 2017, pričom v lehote určenej správnym orgánom do podkladov rozhodnutia aj nahliadol a predložil písomné pripomienky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zaoberal. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že stavebný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2017/15772-040 zo dňa 20. novembra 2017, doručeným žalobcovi dňa 11. decembra 2017, oznámil účastníkom konania, že v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do spisového materiálu v lehote podľa

oznámenia. Do spisového materiálu nikto z účastníkov konania nenahliadol. S ohľadom na uvedené skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, hoci túto možnosť mal, a keďže ho správny orgán o tejto skutočnosti upovedomil, nemožno hodnotiť ako porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany správneho orgánu.

49. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní o povolení na výstavbu oplotenia parkoviska, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom.

Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.

50. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

51. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania, ani osobe zúčastnenej na konaní kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sžk/32/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik