1Sžk/32/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J. C., bytom Š. K. XX, Z., zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1. MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 3. Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00308307, 4. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 5. VENDA STAV, s.r.o., so sídlom Dolné Hony 472/31, Nitra, IČO: 36561681, 6. Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, 7. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený AK Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, 8. D.. P. F., bytom X. L. XXX/X, Z. - L., 9. X. V., bytom P. X, Z., 10. X. C., bytom X. L. XXX/XX, Z. - L., 11. P.. X. U., bytom G. XXXX/XX, Z., za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13979/2018/SV/29549 zo dňa 23. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/26/2018-431 zo dňa 17. septembra 2020, takto

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13979/2018/SV/29549 zo dňa 23. apríla 2018, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu, ako aj účastníka konania 2. spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/003865-049 zo dňa 23. januára 2018, ktorým tento stavebníkovi - spoločnosti MH Invest, s.r.o. povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu stavebného objektu - SO 312 Oplotenie parkoviska NV, s miestom stavby X. X. Z., katastrálne územie E., pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má stavba vybudovať je stavebník, resp. spoločnosť MH Invest, s.r.o.

3. Ohľadom otázky aktívnej legitimácie žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd podľa § 140 SSP odkázal na bod 35. až 38. odôvodnenia rozsudku v obdobnej veci sp. zn. 11S/60/2018, z ktorého vyplýva, že správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby.

Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali a tieto sú pre správne orgány záväzné) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

28350/2017 zo dňa 19. júna 2017, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého stavba „X. Q. X. Z. G. X“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti o stavebné povolenie (t. j. aj stavebného objektu SO 312 Oplotenie parkoviska NV, povoleného prvostupňovým stavebným povolením stavebného úradu) je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich

Vo vzťahu k tomuto záverečnému stanovisku MŽP SR v záväznom stanovisku uviedlo, že v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom na začatie stavebného konania budú primerane platné podmienky určené v uvedenom záverečnom stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly VI.3. záverečného stanoviska.

v ňom stanovené. Dodal, že ako správny súd vyslovil už v predchádzajúcich rozsudkoch, na ktoré správny súd v tejto veci vyššie podľa § 140 SSP odkázal, stavebný úrad ako aj odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom dotknutého orgánu - MŽP SR viazané. 7. Čo sa týka namietaného nesprávneho posúdenia okruhu účastníkov stavebného konania, správny súd porovnaním okruhu účastníkov konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom ktorého bolo záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. januára 2017, s okruhom účastníkov v preskúmavanom stavebnom konaní zistil, že stavebný úrad ako aj žalovaný riadne podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. konali okrem iného aj so všetkými účastníkmi konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti.

8. Ku žalobnému bodu, že v oznámení o začatí stavebného konania absentuje údaj o tom, či prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a že nie je zrejmé, či oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou, aby sa o ňom mohli dozvedieť aj účastníci z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, uviedol, že zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona, prípadne vzhľadom na § 140 stavebného zákona stanovenú subsidiaritu správneho poriadku ani z tohto všeobecného predpisu o správnom konaní, nevyplýva stavebnému úradu povinnosť uvádzať v oznámení o začatí stavebného konania o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením údaj o tom, či prebehlo vo vzťahu k povoľovanej zmene stavby konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Preto stavebný úrad tým, že túto informáciu nepojal do textu oznámenia o začatí stavebného konania neporušil žiadne procesnoprávne ustanovenie upravujúce stavebné konanie o povolenie zmeny stavby pred jej

Všetci účastníci konania tak mohli v plnom rozsahu realizovať všetky svoje procesné práva. 9. Správny súd zastával názor, že vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného s námietkou žalobcu proti obsahu záväzného stanoviska (vydaného v nadväznosti na vyššie uvedené záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo 04. novembra 2016, právoplatné dňa 18. januára 2017) mohol žalovaný doplniť uvedené odôvodnenie výslovne aj o posúdenie vplyvu takto vznesenej námietky na priebeh odvolacieho konania, najmä z hľadiska vysporiadania sa s tým, či táto vznesená námietka proti obsahu záväzného stanoviska je aj podľa obsahu takou, akú má na mysli § 140b ods. 6 stavebného zákona, a aké z toho vyplývajú právne dôsledky. Táto skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na nasledovné konkrétne okolnosti danej veci.

Opätovne zdôraznil, že žalobca v tomto smere relevantnej časti odvolania neuviedol, že by dotknutý orgán uplatnil v záväznom stanovisku požiadavky mimo rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom (v danom prípade zákonom č. 24/2006 Z.z.), že by vydal záväzné stanovisko v rozpore s príslušným osobitným predpisom upravujúcim jeho pôsobnosť, čiže by porušil viazanosť predchádzajúceho záväzného stanoviska, ak by toto v danej veci už vydal bez splnenia podmienok na odchýlenie sa od neho podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona. V týchto prípadoch (o ktorý však nejde v preskúmavanom stavebnom konaní) by nepochybne išlo o namietanie obsahu záväzného stanoviska v odvolaní, v ktorom prípade by boli splnené podmienky na postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona.

Ústavného súdu Slovenskej republiky, aplikovateľné aj v tomto prípade, podľa ktorých administratívny proces sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho postavenia.

13. Na žalobnú námietku, že v administratívnom konaní nebolo dodržané ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže správny orgán nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, reagoval, že stavebný úrad v preskúmavanom administratívnom konaní postupoval uvedeným spôsobom a podľa § 61 ods. 1, 3 stavebného zákona a § 33 ods. 2 správneho poriadku poskytol žalobcovi už v oznámení o začatí stavebného konania procesný priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a aj ho vyzval na vyjadrenie sa k nim, teda neporušil žiadne procesné práva žalobcu, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku.

Po uplynutí tejto lehoty, teda ani na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. augusta 2020, preto nemohol žalobca už účinne rozšíriť žalobné dôvody správnej žaloby. Preto správny súd na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 27. augusta 2020 v rozsahu, v ktorom bolo podľa obsahu pokusom o nepriame doplnenie žaloby o ďalšie žalobné dôvody, neprihliadal.

Takéto administratívne konanie jednoznačne malo podľa žalobcu predchádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „T. Z. X.“, či „T. Z. X. - G. X“, ako aj všetkým povoľovacím konaniam. V tomto kontexte poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z., konkrétne na znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b/ zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne pokladal za nutné poukázať na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez

18. V ďalšom žalobca vyjadril svoje úvahy o rozdieloch medzi pojmami strategický park a investícia, ktorá sa má v rámci strategického parku realizovať. Z § 1 ods. 2, 3 a 11 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov vyplýva, že investícia a významná investícia (na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii) nie sú samostatným strategickým parkom, ale jedná sa len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré budú realizované v strategickom

20. Trval na tom, že stavba, ktorej povolenie zmeny je predmetom preskúmavaného rozhodnutia je súčasťou stavby „X. Q. X. Z.“ a teda sa jedná o súbor stavieb. Zdôraznil, že stavebník nedoložil žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 21. Žalobca nesúhlasil s posúdením jeho námietky nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb a mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park nebol takýto dokument predložený.

23. Taktiež namietal, že správny súd sa nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou vo vzťahu k namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď tvrdil, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu citovaného ustanovenia, čo je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní a pokiaľ to odvolací orgán nereflektoval, zasadil rozhodnutiu podstatnú vadu, pre ktorú mal správny súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. 24. Žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 30. apríla 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s kasačnými námietkami žalobcu, majúc za to, že postup v konaní správneho súdu bol pri vydávaní napadnutého rozsudku zákonný a vecne správny.

Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti len opakuje argumenty uvedené v žalobe, pričom uvádza len údajné porušenia zákona zo strany správnych orgánov, ale netvrdí, a ani nepreukazuje, že by krajský súd žalobné dôvody nesprávne právne posúdil. Taktiež absentuje tvrdenie, v čom má nesprávne právne posúdenie spočívať. Dodal, že takéto vymedzenie kasačného dôvodu je nedostatočné a neurčité, čo má za následok nepreskúmateľnosť podanej kasačnej sťažnosti. Ohľadom uvedeného dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/13/2017 zo dňa 25. apríla 2018.

28. Rovnako tak dal do pozornosti, že námietky žalobcu sú v kasačnej sťažnosti formulované v rozpore s požiadavkami § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza právne posúdenie krajského súdu z rozsudku, pričom nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

30. Ku kasačnej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku, uviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „X. X. Z. - Q.“ podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Pokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „X. X. Z. - Q.“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku.

Uviedol, že s kasačnou sťažnosťou žalobcu sa oboznámil, pričom sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného. Dodal, že v predmetnej veci nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. 33. Ďalší účastník 7. Združenie domových samospráv, o.z. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 30. apríla 2021. Uviedol, že s argumentáciou žalobcu vznesenou v kasačnej sťažnosti sa plne stotožňuje. Doplnil, že postup žalovaného pokladá za nezákonný, a to z dôvodu absencie vykonania posúdenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

IV.

35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 36. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 37. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

39. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/26/2018-431 zo dňa 17. septembra 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 40.

41. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

43. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

2006 Z.z. Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo

45. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že stavebné povolenie na výstavbu oplotenia parkoviska bolo vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa dňa 23. januára 2018 pod č. OU-NR-OVBP2-2018/003865-049, právoplatnosť nadobudlo dňa 21. mája 2018.

rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd v súlade s § 135 ods. 1 SSP. 46. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „T. Z. X. - G. X“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

47. Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadne toho, že sa krajský súd nevysporiadal s namietaným porušením § 33 ods. 2 správneho poriadku zo strany správneho orgánu kasačný súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry, či už Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II.

zásadnú, avšak pre úplnosť kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v stavebnom konaní je uplatňovanie zásady súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom determinované koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 61 ods. 1 stavebného zákona, z ktorej je zrejmé, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.

zisťovania. V oznámení začatia konania určil lehotu, do ktorej môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a zároveň ich upozornil, že na neskoršie podané námietky nebude prihliadať. Žalobcovi bolo toto oznámenie preukázateľne doručené dňa 11. decembra 2017, pričom v lehote určenej správnym orgánom do podkladov rozhodnutia aj nahliadol a predložil písomné pripomienky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zaoberal. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že stavebný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2017/15772-040 zo dňa 20. novembra 2017, doručeným žalobcovi dňa 11. decembra 2017, oznámil účastníkom konania, že v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do spisového materiálu v lehote podľa

49. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.

51. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania, ani osobe zúčastnenej na konaní kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022