1Sžk/33/2021

Odôvodnenie

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho súdu

Výzvou z 26. novembra 2015 stavebný úrad vyzval žalobcu aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia predložil na stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby a túto doplnil o uvedené doklady (geometrický plán skutočného zamerania stavby, list vlastníctva na pozemok XXXX/X, súhlas ostatných spoluvlastníkov pozemku, vyjadrenie vlastníkov inžinierskych sietí, projektovú dokumentáciu v 2 vyhotoveniach, revíziu elektroinštalácie, osvedčenie o stave komína, preukázať bezpečné odvádzanie splaškových vôd, doklad o zaplatení správneho poplatku, stanovisko OÚ Brezno, odbor pozemkový a lesný) . Žalobca bol poučený, že nesplnenie výzvy bude mať za následok nariadenie odstránenia stavby. 2. Žalobca listami v období od 2. februára 2016 do 17. augusta 2018 niekoľkokrát požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 60 dní z dôvodu riešenia majetkovoprávneho vysporiadania, pretože je táto záležitosť časovo aj finančne náročná.

vysporiadané a vyriešené. Keďže vysporiadanie je časovo aj finančne náročné a bol by mu navrhnutý advokát, čo mu jeho finančná situácia nedovolí, obrátil sa na splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Prosí aby tento pozemok bol zaradený do národného projektu, kde je zaradené aj mesto Brezno pre vysporiadanie pozemkov pre rómske komunity. Výzvou z 05. novembra 2018 stavebný úrad vyzval žalobcu aby žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu - „Letná kuchyňa“ na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX doplnil o doklad, že bola podaná žiadosť na zaradenie do národného projektu pre vysporiadanie pozemkov pre rómske komunity spolu s dokladom o doručení, resp. zaradení

Rozhodnutím z 11. januára 2019 stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil žalobcovi odstránenie stavby „Letná kuchyňa“ na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX odčlenenom geometrickým plánom č. 366639729-425/ 15 vyhotoveným dňa 24. februára 2016 z pozemku E-KN parc. č. XXXX v k.ú.

odstránenie stavby „Letná kuchyňa“ na pozemku parc. č. O.- X. XXXX/XX odčlenenom GP č. 36639729-425/15 zo dňa 24. februára 2016 z pozemku parc. č. P.- X. XXXX v katastrálnom území U.. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol od prvotnej výzvy z 26. novembra 2015 oboznámený o tom, že má podať žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na predmetnú stavbu spolu s dokladmi, ktoré preukazujú, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, preukázanie vlastníckeho prípadne iného právneho vzťahu k pozemku, ako aj zaplatenie správneho poplatku vo výške 150,- Eur. Žalobca v celom konaní vedenom od roku 2015 žiadal len o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, pritom o vydanie dodatočného povolenia stavby po celý čas nepožiadal, neuhradil správny poplatok, nijako nepreukázal, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, to znamená, že neprejavil vôľu na dodatočnú legalizáciu stavby nepovolenej letnej kuchyne. Celé konanie trvajúce viac ako 3 roky len žiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov s odvolávaním sa na finančnú

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“), namietajúc nesprávny postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu- stavebného úradu, keďže vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola uvedená parcela č. C- KN č. XXXX/ XX, pričom stavebný úrad uviedol, že vykonal šetrenie na parcele C- KN č. XXXX/X. Za nezákonnosť považoval aj to, že stavebný úrad ho vyzval na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie napriek tomu, že v jeho prípade išlo o drobnú stavbu, pri ktorej podľa § 55 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona stačí aj ohlásenie stavebnému úradu.

Na záver poukázal na to, že žalovaný ako aj stavebný úrad nepostupovali v súlade s § 3 ods. 1 až 5 § 32 ods. 1 a ods. 2 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku. 7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rovnako uviedol aj ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a ako sa vysporiadal s odvolaním žalobcu. Poukázal na to, že žalobca v celom konaní len žiadal o predĺženie lehoty a nepredložil žiadne požadované doklady. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

9. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom žiadosti stavebného úradu o predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, krajský súd poukázal na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorom uviedol, že novelou stavebného zákona č. 479/2005 Z. z. bola doplnená právna úprava týkajúca sa nariadenie odstránenie stavby, ktorá bola postavená bez ohlásenia. Nariadenie odstránenia drobnej stavby, stavebné povolenie ktorej nahrádza písomné oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona na základe ohlásenia stavebníka, predstavuje zákonom predpokladaný postup stavebného úradu. V zmysle § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona sa odstránenie stavby nariadi vtedy, ak sa práve v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložia doklady osvedčujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, alebo sa na ich základ preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, resp. ak sa žiadosť o dodatočné povolenie stavby

Do vydania prvostupňového rozhodnutia predložil len geometrický plán a rozhodnutie o pridelení pozemku do užívania žalobcu, ktoré nehovoria nič o tom, či je stavba v súlade so záujmami chránenými stavebným zákonom, s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, čo bolo potrebné preukázať prostredníctvom záväzných stanovísk dotknutých orgánov podľa § 140b stavebného zákona.

Uvedené rozhodnutie z roku 1976 osvedčuje len užívacie právo k pozemku, navyše v zmysle právnych predpisov platných a účinných pred transformáciou právneho poriadku, ktorá nastúpila po roku 1989 a ktoré síce predstavuje zložku vlastníckeho práva, avšak s vlastníckym právom si ho zamieňať nemožno, nakoľko vlastnícke právo k pozemku a stavbe sa preukazuje listom vlastníctva, ktorý je platnou verejnou listinou na tento účel určenou.

13. Pri prejednaní veci na ústnom pojednávaní žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je vykonateľné, nakoľko pozemok parc. č. XXXX/XX právne neexistuje, pretože ide len o geometrickým plánom odčlenenú časť pôvodného pozemku. Táto námietka bola vyhodnotená ako zjavne podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ňu krajský súd nemohol prihliadať.

úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

21. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

23. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vzal do úvahy všetky relevantné argumenty sťažovateľa v súvislosti s napadnutým rozhodnutím o nariadení odstránenia stavby.

Podľa § 55 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona (účinného v čase vydania rozhodnutia) ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

povolenia. 27. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (účinného v čase vydania rozhodnutia) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/33235/1/2/ASPI%253A/50/ 1976%20Zb.%252357.2> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,

1976%20Zb.%252358.3>. 29. Podľa § 88a ods. 1 až 8 stavebného zákona (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/33235/1/2/ASPI%253A/50/ 1976%20Zb.%252358.2>) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/33235/1/2/ASPI%253A/50/ 1976%20Zb.%2523137>). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

30. Definícia pojmu „drobná stavba „ je obsiahnutá v ust. § 139b ods. 7,8,9 stavebného zákona. 31. Úprava stavebného konania je založená na zásade, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Preto stavebný zákon upravuje, že stavby a ich zmeny, ako aj udržiavacie práce na stavbách sa môžu vykonávať len na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie, ako zákonom akceptovaná zjednodušená forma administratívneho postupu predchádzajúceho vykonaniu drobnej stavby postačuje ak sú kumulatívne splnené podmienky, že ide o stavbu, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a súčasne nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie

32. Na túto úpravu logicky nadväzuje aj postup stavebných úradov po zistení existencie nepovolených stavieb, t. j. stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia príslušnému úradu podľa § 88a stavebného zákona. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je (v prípade možnosti), dodatočné zhojenie obídenia správneho konania, účelom ktorého bolo skúmanie podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre zhotovenie konkrétnej stavby a jej následná legalizácia. V rámci skúmania týchto podmienok sa tak v prípade chýbajúceho stavebného povolenia ako aj v prípade chýbajúceho ohlásenia skúma, či existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzg43f6njqfzygc4tbm5zgczrnha4gc> ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, ako aj predloženie všetkých požadovaných dokladov.

Povinnosť predložiť požadované listiny a preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby (stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením alebo bez takéhoto povolenia) nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na stavebníkovi, keďže on sa dopustil porušenia zákona.

zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.

úradu nepochybne vyplýva jeho oprávnenie v odôvodnených prípadoch, aj pri drobných stavbách vyžadovať predloženie rozsah listín potrebných pre povolenie zhotovenia stavby v zmysle § 43 stavebného zákona. Je teda logické, že aj v prípade dodatočného povoľovania stavby, ktorá by teoreticky mala spĺňať kritériá § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona musí mať stavebný úrad možnosť žiadať od stavebníka tvrdenej drobnej stavby doklady v rozsahu vyžadovanom pre stavebné povolenie stavby v zmysle § 43 stavebného zákona.

V opačnom prípade by na dodatočnú legalizáciu drobných stavieb platili menej prísne podmienky ako na konanie o ohlásení drobnej stavby, lebo stavebnému úradu by bola upretá možnosť v odôvodnených prípadoch vyžadovať preukázanie splnenia podmienok pre vydanie stavebného

36. Treba zdôrazniť, že dôvodom nariadenia odstránenia stavby v zmysle § 88 stavebného zákona bolo nepredloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a nepredloženie dokladov osvedčujúcich, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, na ktoré bol žalobca konkrétne vyzvaný s upozornením na následky nevyhovenia výzve, pričom na základe jeho žiadostí mu bola opakovane predlžovaná lehota na predloženie požadovaných dokladov a dôkazov.

V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytcxzvl5zxuzs7gy2q>).

38. V prejednávanej veci došlo zo strany správnych orgánov k poskytnutiu dostatočného, snáď až nadštandardného priestoru na preukázanie splnenia podmienok pre dodatočné povolenie stavby a nemožno im vytknúť, že by žalobcovi nevytvorili podmienky a neposkytli možnosti na doriešenie vzniknutej situácie. Bol to žalobca, kto nedôsledne riešil potrebu a možnosť doplnenia chýbajúcich dokladov, keď sa evidentne obmedzil iba na otázku preukazovania záujmu na doriešení vlastníctva k pozemku na ktorom nelegálna stavba stála, pričom toto nebol jediný nedostatok, na odstránenie ktorého bol vyzvaný. Nie je na mieste spochybňovať dôvodnosť postupu správnych orgánov, dôsledkom ktorého bol pre žalobcu vzniknutý nepriaznivý stav. Správne orgány sú povinné postupovať v súlade so zákonom a ich povinnosťou je prihliadať nielen na záujmy žalobcu, ale aj na legitímne očakávania iných účastníkov v nadväznosti na základnú požiadavku právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu.

38. Pokiaľ ide o sťažovateľom tvrdené (a správnym súdom neakceptované) preukázanie vlastníckeho práva k pozemku pridelenému rozhodnutím Okresného národného výboru o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 09. februára 1976, kasačný súd rovnako ako krajský súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie boli založené na skutkovom a právnom základe, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložil doklady preukazujúce, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, nie len nepreukázanie vlastníctva k zastavanému pozemku , ktoré koniec koncov nie je jediným spôsobom preukázania práva na zhotovenie resp. zlegalizovanie stavby čo aj na cudzom pozemku (§ 58 ods. 2 v spojení s §139 ods. 1 stavebného zákona) .

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Kasačný súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dmmi> ako nedôvodnú zamietol. 40. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti treba zdôrazniť, že kľúčovým pojmom je „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie je súčasťou dôkazného bremena sťažovateľa ako toho, kto podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery kasačného súdu vo veci samej, dospel kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto s poukazom na §447 ods. 1 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi>). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s §168 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi>). Kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania ani pribratým účastníkom, nakoľko im žiadne trovy kasačného konania nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytmoi>). 43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.