1Sžk/37/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobcu: AKORD distribučná s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 89, Banská Bystrica, IČO: 46836411, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36859711, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného č. OVZ-SU-162948/30340/2019/Se zo dňa 15. augusta 2019 a č. OVZ-SU-172272/33454/2019/Se zo dňa 27. septembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/232/2019-64 zo dňa 14. októbra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenia žalovaného č. OVZ-SU-162948/30340/ 2019/Se zo dňa 15. augusta 2019 a č. OVZ-SU-172272/33454/2019/Se zo dňa 27. septembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.

Na základe toho žalobcovu žiadosť na vrátenie 800 eur považoval za nedôvodnú. Žalobcovi ďalej oznámil, že suma 100 eur ako preplatok na uhradenom správnom poplatku k žiadosti o stavebné povolenie bude vrátená v zmysle rozhodnutia mesta Banská Bystrica, stavebného úradu č. OVZ-SU-161231/30340/2019/Se Evč. 244/2019 zo dňa 15. augusta 2019.

4. Krajský súd konštatoval, že napadnuté opatrenia pre chýbajúce odôvodnenie trpia nepreskúmateľnosťou. Rovnako tak vyslovil, že nezrozumiteľnosť, a teda aj nepreskúmateľnosť napadnutých opatrení boli v podstate vyvolané nezákonným postupom žalovaného, keď napriek riadne začatému administratívnemu konaniu nebolo vydané rozhodnutie. 5. Ďalej uviedol, že napadnuté opatrenia preskúmal z dôvodu nezákonnosti, ktorý žalobca uplatnil v žalobe. Týmto dôvodom bolo, že opatrenia neboli odôvodnené a žalobca nepozná dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Namietal chýbajúce náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), čo podľa žalobcu spôsobilo ich arbitrárnosť s dávkou svojvôle. Predmetnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Na to uviedol, že z obsahu správneho spisu je zrejmé, že pred žalovaným začalo administratívne konanie o návrhu žalobcu na vrátenie zaplateného správneho poplatku. Správny poriadok obsahuje postup, ktorým je v administratívnom konaní správny orgán povinný sa riadiť. Začaté administratívne konanie nie je možné ukončiť inak ako niektorým

6. Vyslovil, že žalovaný rezignoval na svoju povinnosť o žiadosti žalobcu, ktorou začalo administratívne konanie, rozhodnúť postupom podľa správneho poriadku. Na vybavenie predmetnej žiadosti neformálnym listom žalovaného ho neoprávňoval ani zákon č. 145/1995 Z.z. prípadnou osobitnou úpravou, nakoľko neobsahuje takú osobitnú úpravu, podľa ktorej by bolo možné žiadosť o vrátenie zaplateného správneho poplatku vybaviť listom v prípade, že sa žiadosti nevyhovuje. Žalovaný nevydal rozhodnutie, a to je aj zrejme dôvod, prečo napadnuté opatrenia neobsahujú dôvody, pre ktoré tak neurobil, a ani pre ktoré žalobcovi poplatok odmietol vrátiť. Preto pokladal za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že také opatrenia trpia arbitrárnosťou. 7.

prípade žalovaný rozhodnutie o žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného správneho poplatku zatiaľ nevydal, a preto správny súd na meritórne námietky žalobcu nemohol dať odpoveď. 8. Pre úplnosť pokladal za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žaloba nebola podaná včas, toto svoje tvrdenie odvodzoval od právoplatnosti stavebného povolenia, ktoré nebolo predmetom súdneho prieskumu. Právo vymedziť predmet súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom prináleží výlučne žalobcovi, a to vo včas podanej správnej žalobe.

Taktiež vyslovil, že tvrdenie žalovaného, že žaloba neobsahovala skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutých opatrení, je v rozpore s obsahom žaloby. Žalobca namietal tak vecnú nesprávnosť opatrení, ako aj nedostatok dôvodov napadnutých opatrení a v dôsledku toho ich arbitrárnosť a svojvoľnosť tak, ako to vyplýva z bodov 12 až 16 žaloby.

Išlo však o odstrániteľnú chybu žaloby, ktorej neodstránenie nebránilo správnemu súdu v pokračovaní konania, preto správny súd ani nepristúpil k odstraňovaniu tejto vady, nakoľko by išlo o prílišný formalizmus, keď z údajov o oznámení doručenia prvého z napadnutých opatrení a z dátumu podania správnej žaloby bolo zrejmé, že žaloba bola podaná včas, čo neskôr bolo overené aj z obsahu predloženého správneho spisu.

Aj v takom prípade by odmietnutie preskúmania neformálnych listov, ktoré sa svojím obsahom dotýkajú práv osôb - žalobcu, predstavovalo odopretie spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi. K povahe neformálneho oznámenia správneho orgánu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 91/2016 bod 34.: „Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi. Osobitne v takom prípade nie je na mieste konanie o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, ale ani konanie o návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, keď za nezákonný zásah sa považuje faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím“. 11.

II.

Ide o rozhodnutie č. OVZ-SU-161231/30340/2019/Se, ev. č.: 244/2019 zo dňa 15. augusta 2019, ktorým žalovaný rozhodol o vrátení preplatku vo výške 100 eur z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky poplatku, ako aj rozhodnutie č. OVZ-SU-91487/1107/2019/Se, ev. č. 110/2019 zo dňa 13. mája 2019 o vydaní stavebného povolenia. Taktiež namietal, že proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia žalobca mohol podať opravný prostriedok, a týmto spôsobom sa domáhať nápravy u orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Zdôraznil, že rovnakým spôsobom bol žalobca oprávnený domáhať sa aj vrátenia správneho poplatku, keď sa domnieval, že titulom vydania rozhodnutia po zákonom ustanovenej lehote, mu na jeho vrátenie vznikol právny nárok, ktorý však žalobca neuplatnil a dňa 14. októbra 2019 podal správnu žalobu na príslušnom súde. Mal za to, že žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky v zmysle znenia Správneho súdneho poriadku, v dôsledku ktorej skutočnosti zákonná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby márne uplynula dňa 25. júla 2019.

Namietal, že ich vydaním nedošlo k priamemu zásahu do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a že práva vyplývajúce aj z týchto podaní sa viažu ku konaniu, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia - stavebného povolenia, kde lehota na jeho preskúmanie súdom márne uplynula dňa 25. júla 2019. Dodal, že obsahom týchto podaní bolo iba oznámenie status quo, ktorý vyplýval z už v tom čase právoplatne rozhodnutej veci.

Preto pokladal za nesprávny záver krajského súdu, že žalovaný o tomto nároku rozhodol dvakrát, a to vo forme listu, keď o tomto rozhodol raz uvedeným rozhodnutím, pričom zdôraznil, že žiaden právny predpis mu neukladá po vydaní rozhodnutia, voči ktorému ani nebol uplatnený opravný prostriedok, reagovať na ďalšie návrhy, prípadne žiadosti žalobcu v tej istej veci vydávaním ďalších rozhodnutí. 17.

III.

18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo dňa 12. marca 2021. 19. Kasačné námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti označil za nesprávne, v prípade aplikácie ktorých by bolo žalobcovi znemožnené sa zákonom dovoleným postupom domôcť vrátenia správneho poplatku z dôvodu, že žalovaný v správnom konaní, na ktoré sa poplatok viaže, zmeškal zákonom ustanovené lehoty. Uviedol, že žalovaný o žiadosti žalobcu, ktorá vyplýva z platných právnych predpisov, nerozhodol zákonom predpísaným spôsobom a žalobcovi správny poplatok nevrátil. Žalovaný sa obmedzil len na stručné, avšak nepreskúmateľné odôvodnenie, hoci bolo jeho povinnosťou o žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku rozhodnúť po jej náležitom preskúmaní, čo sa však nestalo. 20. Zároveň zdôraznil, že podaná žaloba nesmeruje voči rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia, preto nie je možné posudzovať dodržanie zákonnej lehoty od okamihu doručenia tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia súvisia so stavebným povolením označeným v žalobe neznamená, že žalobca navrhuje preskúmať stavebné povolenie, ale rozhodnutie, ktoré s ním nepriamo súvisí, resp. s procesom jeho vydávania. Ide o samostatné konanie, ktoré sa začína na základe žiadosti poplatníka. 21. Uviedol, že žalovaný nerozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie poplatku zákonom predpísaným spôsobom, teda mu predmetné právo odňal. Doplnil, že žalovaný náležite rozhodol len o vrátení sumy 100 eur z dôvodu preplatku, teda žalobca nemal dôvod sa voči takémuto rozhodnutiu brániť, nakoľko toto neriešilo inú sumu a neobsahovalo vo výroku žiadnu časť, ktorá by sa týkala sumy 800 eur. 22. Nakoľko pokladal napadnuté rozhodnutie krajského súdu za správne, navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

27. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

Následne žalovaný napadnutým opatrením č. OVZ-SU-172272/33454/2019/Se zo dňa 27. septembra 2019, označeným ako „Opätovná žiadosť o vrátenie správneho poplatku - odpoveď“ žalobcovi oznámil, že správny poplatok k žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prístavba skladu spoločnosti AKORD s.r.o.“ vo výške 800 eur bol vyrubený v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z., zdôrazňujúc, že bolo vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu, a že s prihliadnutím na procesné postupy, ktoré predchádzajú vydaniu stavebného povolenia žalovaný považuje žalobcom prezentovaný výklad § 10 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. za nesprávny. Pokladal teda aj túto žiadosť žalobcu za nedôvodnú.

30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. v konaní vo veci poplatkov sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Správny poriadok je procesnoprávny predpis, ktorý má všeobecný charakter. V ustanovení § 1 ods. 1 správneho poriadku je zakotvený tzv. subsidiárny charakter správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom upravujúcim rozhodovanie správnych orgánov.

35. V nadväznosti na uvedené kasačný súd zdôrazňuje, že z dikcie ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 45/1995 Z.z. vyplýva povinnosť správneho orgánu o podanej žiadosti o vrátenie zaplateného správneho poplatku vydať rozhodnutie, keď predmetné zákonné ustanovenie sa výslovne začína slovami „Správny orgán rozhodne o vrátení poplatku.

38. Kasačný súd taktiež nemohol prisvedčiť správnosti kasačnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že napadnuté podania žalovaného nepredstavujú spôsobilý predmet súdneho prieskumu, nakoľko sa nejedná o rozhodnutia, ale ani o opatrenia, pričom s ich vydaním sa nespája ani iný zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Napadnuté listy žalovaného sú totiž v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP jednoznačne opatreniami orgánu verejnej správy, teda sú aktom vydaným týmto orgánom v administratívnom konaní, ktorý sa priamo dotýka práv žalobcu, keďže prostredníctvom nich žalovaný žalobcovi oznámil, že mu nebude vrátený zaplatený správny poplatok za stavebné

40. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy.

42. Za nedôvodnú považoval kasačný súd aj kasačnú námietku žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že žalobca sa mal v danom prípade brániť podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia, čo však žalobca opomenul, v dôsledku ktorej skutočnosti zákonná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby márne uplynula dňa 25. júla 2019. Ohľadom uvedeného uvádza, vychádzajúc z dispozičného princípu, ktorým je ovládané konanie pred správnym súdom, že je oprávnením žalobcu vymedziť predmet súdneho prieskumu, preto v prejednávanej veci nemá opodstatnenie skúmať včasnosť podanej žaloby v závislosti od rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia, ktoré v tomto prípade nepredstavuje predmet súdneho prieskumu.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 20. apríla 2023