← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 6. 2022

1Sžk/41/2019

ECLI:SK:NSSSR:2022:1014202042.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/218/2017
IČS
1014202042
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31303862, právne zastúpeného: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4061/2014-720 zo dňa 2. októbra 2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/ 218/2017 - 81 zo dňa 30. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobcu zamieta. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Obvodný lesný úrad v Prešove (ďalej „OLÚ Prešov“) listom zo dňa 21.03.2013 oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť dotknuté vyhotovením programu o lesy pre lesný celok: Lesy Prešov, Neštátne lesy na lesnom hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov, že vyhotovovateľ Slovenská lesnícka spoločnosť a.s. (ďalej len „vyhotovovateľ“), vypracoval správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy.

2. OLÚ Prešov predmetným oznámením vyzval dotknuté osoby na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov v určenej lehote. Dotknuté osoby boli informované, že do predmetných správ môžu nahliadnuť v sídle správneho orgánu. Prerokovanie správ a predložených pripomienok stanovil na deň 30.04.2013.

Informoval, že o výsledku prerokovania bude vyhotovený protokol, ktorý bude obsahovať pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov a termín jeho predloženia na správnom orgáne. Upozornil, že konanie o vyhotovení programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov sa začína dňom vyhotovenia protokolu a na pripomienky a požiadavky uplatnené po jeho vyhotovení sa nebude prihliadať. V spise sa nachádzajú stanoviská dotknutých orgánov. Oznam bol zaslaný dotknutým orgánom a vyvesený na úradnej tabuli v súlade so zverejneným rozdeľovníkom.

3. Na oznámenie reagoval žalobca doručením pripomienok dňa 12.04.2013. Uviedol, že v biotopoch zaradených do sústavy NATURA 2000 požaduje upraviť modely hospodárenia tak, aby nedošlo k zhoršeniu stavu lesných biotopov NATURA 2000 a formuloval konkrétne návrhy vo vzťahu k hospodáreniu (výrub, obnovná doba, použitie pesticídov a ďalšie).

Okrem neho doručili pripomienky a stanoviská aj: a. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. - pripomienky zo dňa 11.04.2013 č. CZ 6978/ 6053-49210/13, doručené dňa 15.04.2013 a b. Obvodný úrad životného prostredia Prešov, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, stanovisko zo dňa 22.04.2013, č.s.:2013/ 1444-7018/KM doručené dňa 25.04.2013. Uviedol, že v záujmovom území sa z hľadiska súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajú SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a SKCHVU052 chránené vtáčie územie Čergov a formuloval požiadavky, o.i. aj vo vzťahu k minimalizovaniu vplyvov lesohospodárskej činnosti na zmenu alebo výrazné ohrozenie súčasného stavu biotopov a druhov nachádzajúcich sa v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj ako „JPRL“) na predmetných lesných celkoch.

4. Dňa 30.4.2013 OLU vyhotovil protokol č.:13/00173/2-MZ o výsledku prerokovania správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku lesy Prešov, na obdobie rokov 2014 - 2023.

V predmetnom protokole OLU: - schválil Zásady pre vypracovanie programu na lesného celku (LC) Lesy Prešov na obdobie rokov 2014 - 2023; - na základe predloženého návrhu na vyhlásenie ochranných lesov na LC Lesy Prešov, OLU dáva predbežný súhlas na ich vyhlásenie; - stanovil, resp. odporučil vyhotovovateľovi ďalšie podmienky a povinnosti; - k stanovisku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. konštatoval, že neobsahuje požiadavky a pripomienky, ktoré by ovplyvňovali návrh hospodárskych opatrení nad rámec vypracovaných modelov hospodárenia; - k pripomienkam žalobcu uviedol, že: - časť z nich neupravuje program starostlivosti o les (PSoL), ale priamo súvisia s vykonávaním hospodárskych opatrení obhospodarovateľom lesa a preto ich vyhotovovateľ PSol nebude zohľadňovať pri vyhotovovaní PSol - biotopy európskeho a národného a významu nepatria medzi modely hospodárenia, modely hospodárenia sú vytvárané tak, aby umožnili trvalo udržateľné hospodárenie bez zhoršenia celkového stavu geobiocenózy. Ak sa požaduje odlišný model hospodárenia, možno to za splnenia podmienok riešiť vyhlásením lesov osobitného určenia s osobitným režimom

hospodárenia, ak však o tom príslušný orgán nerozhodol, nie je dôvod na hospodárenie líšiace sa od modelov hospodárenia; - časť pripomienok akceptoval - časť pripomienok neakceptoval z dôvodu, že ide o hospodárske lesy a treba rešpektovať aj oprávnené ekonomické záujmy obhospodarovateľov - časť pripomienok vyhodnotil tak, že zákon navrhované opatrenia pripúšťa, ale nenariaďuje, resp. návrhy ponechal na posúdení vyhotovovateľa.

5. Následne vyhotovovateľ dňa 11.03.2014 predložil PSoL na schválenie v elektronickej forme. 6. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, listom zo dňa 03.04.2014 vyzval účastníkov konania, zúčastnené osoby a dotknuté orgány k možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov a k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnutie doplnenia podkladu rozhodnutia, a to do

25.04.2014. 7. Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, bolo doručené: - vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.04.2014, v ktorom navrhoval vrátiť návrh programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na lesnom celku lesy Prešov vyhotovovateľovi na dopracovanie. Poukázal na to, že už v pripomienkach k správe o doterajšom hospodárení o.i. uviedol požiadavku stanoviť v biotopoch európskeho na národného významu, zaradených do sústavy NATURA 2000, upraviť navrhované modely hospodárenia tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu lesných biotopov, s poukazom na lesoch. Zdôraznil, že PSoL je nástrojom ochrany prírody a krajiny a tieto je potrebné pri jeho schvaľovaní zohľadniť, inak bude postup správneho orgánu v rozpore s požiadavkou § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Poukázal aj na stanovisko Obvodného úradu životného prostredia Prešov, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, zo dňa 22.04.2013, kde aj orgán ochrany prírody vyjadril požiadavky vo vzťahu k minimalizovaniu vplyvov lesohospodárskej činnosti na zmenu alebo výrazné

ohrozenie súčasného stavu biotopov a druhov nachádzajúcich sa na predmetných lesných celkoch. - vyjadrenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., č.36030/2014/O zo dňa 22.04.2014, ktorý žiadal, aby boli jeho požiadavky uvedené v liste zo dňa 21.01.2013 v plnej miere akceptované pri schválení programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov - odborné stanovisko a vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č.OU-PO-OSZP1-2014/015557 zo dňa 09.05.2014 - podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“), kde s poukazom na odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, zo dňa 28.04.2014, konštatoval, že schválením programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na danom lesnom celku nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000;

- podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK, kde konštatoval, že vyhotovovateľ primerane zapracoval záujmy ochrany prírody a krajiny v predmetnom území a s poukazom na stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, zo dňa 28.04.2014 uzavrel, že k schváleniu PSoL nemá zásadné pripomienky.

8. Dňa 13.06.2014 Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, vydal rozhodnutie Č.j.:OU-PO-OOP4-2014/015070-5 MAP, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lesoch“) boli vyhlásené na lesnom celku lesy Prešov ochranné lesy podľa § 13 ods. 2 zákona o lesoch, na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na roky 2014 - 2023, podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o lesoch na výmere 65 ha, v dielcoch č. 254A-254B, 659, 661A-661B, 1256, 117, 217-219, 233, podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch na výmere 23,23 ha v dielcoch č. 414A-414B, 578, 587, 577, podľa § 13 ods.2 písm. d) zákona o lesoch na výmere 92,14 ha v dielcoch č.247, 249A-249C, 308, 660, 1547 - 1549B, 223, 232, 516A-518,

1212,1235-1515. Celková výmera ochranných lesov je 180,37 ha. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov predložil jeho návrh na základe prieskumu prírodných pomerov na predmetnom územní v

roku 2013. V rámci protokolu zo dňa 30.04.2013 bol daný Okresným úradom Prešov, odbor opravných prostriedkov, predbežný súhlas s návrhom na vyhlásenie ochranných lesov. 9. Následne vydal Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutie Č.j.: OU-PO-OOP4-2014/015070-2 MAP zo dňa 03.06.2014 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým schválil podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch na lesnom celku lesy Prešov program starostlivosti o lesy na roky 2014-2023 na celkovej výmere 2392,36 ha lesných pozemkov.

K pripomienkam a požiadavkám žalobcu uviedol: - z hľadiska tvorby modelov hospodárenia je rozhodujúce zohľadnenie primárnej funkcie a následnej sekundárnych funkcií, ktoré má plniť lesný porast. Z pohľadu žalobcu je primárnou funkciou ochrana biotopov na základe kvalitatívneho zhodnotenia ich stavu podľa FCS, zatiaľ čo prvostupňový orgán je názoru, že kvalitatívne hodnotenie stavu biotopov by malo byť podkladom pre požiadavku na zmenu kategorizácie lesa. Takáto žiadosť nebola podaná a v súčasnosti sa jedná o lesy hospodárske s primárnou funkciou produkcie dreva. Štátny orgán ochrany prírody a krajiny (OU Prešov, odbor starostlivosti o ŽP, vyjadrenie zo dňa 09.05.2014) nepovažoval za nutné vykonanie kvalitatívneho hodnotenia a zmenu kategorizácie, naopak, v odbornom stanovisku je konštatované, že schválením PSoL nie je predpoklad významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000; - s poukazom na uvedené stanovisko OU Prešov, odbor starostlivosti o ŽP, vydané podľa § 9

ods. 1 písm. m) ZOPK návrh PSoL obsahuje primerane zapracované požiadavky z hľadiska ochrany prírody a krajiny a je bezpredmetné, aby rozhodnutie, ktorým sa schválil PSoL, nerešpektovalo tento zákon, resp. ustanovenia § 46 ods. 2 a § 3 ods. 2 správneho poriadku; - k navrhovaným opatrenia týkajúcim sa obnovnej ťažby takisto poukázal na toto stanovisko a dospel k záveru, že návrh obnovnej ťažby nie je v rozpore s menežnetovými opatreniami v SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, nakoľko sa nepredpokladá jej významný vplyv na uvedené územie.

10. Dňa 04.07.2014 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu, doplnené podaním doručeným druhostupňovému orgánu dňa 18.08.2014. Žalobca namietal: - názor prvostupňového správneho orgánu, že napriek tomu, že sa na predmetnom území nachádzajú biotopy európskeho významu, či územia európskeho významu, v súčasnosti ide o lesy hospodárske s primárnou funkciou produkcie drevnej hmoty, je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona o lesoch, v ktorom je definovaný účel zákona, ktorý predstavuje zachovávanie, zveľaďovanie a ochranu lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny, naplnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečovanie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch;

- odborné stanovisko vydané podľa § 28 ods. 4 ZOPK je významným pre rozhodnutie, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale nevypovedá nijakým spôsobom o tom, aké modely hospodárenia je potrebné schváliť, aby bol naplnený zmysel a účel ochrany biotopov európskeho významu a zmysel a účel území európskeho významu; - orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 25.04.2014, v ktorom poukázal na navrhované manažmentové opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť podľa odbornej organizácie ochrany prírody na plnenie účelu, pre ktoré boli územia európskeho významu, nachádzajúce sa na predmetnom lesnom celku vyhlásené.

Neprispôsobenie modelov hospodárenia nepriaznivému stavu biotopov európskeho významu nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny a ani s ustanoveniami zákona o lesoch. 11. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „druhostupňový orgán“) vydalo dňa 02.10.2014 rozhodnutie č. 4061/2014-720 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. K námietkam žalobcu uviedlo: - žiadosť odbornej organizácie ochrany lesa (Štátnej ochrany prírody SR) o uvedenie názvov chránených území do opisu porastov v jednotlivých JPRL bola vyhotovovateľom splnená; - prvostupňový orgán plne zohľadňoval záujmy ochrany prírody, o čom svedčí aj list Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 09.05.2014 s vyjadrením, že vyhotovovateľ primerane zapracoval záujmy ochrany prírody a krajiny v predmetnom území a k schváleniu programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov lesnom celku lesy Prešov nemá zásadné pripomienky, a odborným stanoviskom, v ktorom je uvedené, že schválením programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov pre lesný celok lesy Prešov nie je predpoklad významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEV0322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov; - ak odvolateľ považuje za primárnu funkciu ochranu biotopov, mal možnosť podať žiadosť o vyhlásenie lesov osobitného určenia v termíne podľa § 17 ods. 4 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o

hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej len „vyhláška“), čo sa nestalo; - všetky lesy plnia ekologické funkcie najmä pôdoochrannú, vodoochrannú a klimatickú a tieto funkcie rešpektuje aj časová a ťažbová úprava lesa hospodárskej úpravy lesov. Časová úprava lesa rieši časový rámec plánovania ťažbových a pestovateľských zásahov do lesných porastov, tak aby sa dosiahli požadované ciele hospodárenia, ktorými sú okrem iných aj udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov, udržanie a podpora produkčných funkcií lesov, udržanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov a udržanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov. Ťažbová úprava lesa určuje objem ťažby (obnovnej aj výchovnej) a jej plynulosť tak, aby sa zabezpečila dlhoročná vyrovnanosť objemu ťažieb dreva pri optimálnom využívaní produkčného potenciálu lesných porastov a ich trvalom plnení ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesa; - v procese prípravy a vyhotovenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov pre lesný celok lesy Prešov nebol orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložený žiadny

návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia, v ktorých by sa mal uplatniť osobitný spôsob obhospodarovania, ktorý žalobca požadoval pre biotopy európskeho a národného významu a chránené územia európskeho alebo národného významu zaradené do sústavy chránených

území NATURA 2000. V procese komplexného zisťovania stavu lesa boli pred každú kategóriu lesa navrhnuté a protokolom schválené modely hospodárenia a indikátory, ktoré obsahujú aj stupne ochrany podľa tretej časti zákona o ochrane prírody a krajiny, a tieto boli pre vyhotovovateľa programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov záväzné; - pokiaľ ide o zmysel a účel stanoviska podľa § 28 ods. 4 ZOPK, druhostupňový orgán zotrváva na závere, že je v ňom uvedené, že schválením PSoL a kategorizácie lesov pre lesný celok lesy Prešov nie je predpoklad významného vplyvu na tam uvedené územia; - v prípade, že žalobca trvá v konkrétnych JPRL na odlišnom spôsobe hospodárenia, môže zvážiť postup podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona o lesoch a pre tieto požiadať o zmenu kategorizácie lesov na lesy osobitného určenia, resp. využiť ďalšie možnosti podľa § 43 zákona

o lesoch.

II. Konanie pred správnym súdom

13. Žalobou doručenou dňa 09.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a žiadal ho zrušiť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

V konaní a vo vydaných rozhodnutiach boli porušené ustanovenia § 3 ods.1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku a v konaní boli porušené jeho práva ako účastníka konania zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Konkrétne: a. v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 25.04.2014, v ktorom poukázal na to, že program starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov, je nástrojom na trvalo udržateľné hospodárenie v

lesoch. Už tu poukázal na to, že z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích orgánov kraja zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že na území, pre ktoré sa schvaľuje program starostlivosti, sa nachádzajú maloplošné chránené územia. Orgán ochrany prírody v ňom upozornil na výskyt viacerých biotopov európskeho a národného významu; b. z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa sa stavom biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov nezaoberali a námietku žalobcu nezohľadnili; c. zo žiadneho z ustanovení zákona o lesoch, ani iného právneho predpisu nevyplýva, že by jediným nástrojom, ktorým je možné dosiahnuť rešpektovanie záujmov ochrany prírody a krajiny pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov, bolo vyhlásenie lesov za lesy osobitného určenia; d. žalovaný sa nevyrovnal s námietkou, že program starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov je podľa § 54 ods. 4 ZOPK dokumentom starostlivosti a tento charakter má za následok, že pri rozhodovaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú opatrenia realizované na základe

programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov posudzované ako také, ktoré boli schválené v procese, v ktorom boli zohľadnené záujmy ochrany prírody a krajiny. 14. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným dňa 11.03.2015. Zrekapituloval priebeh konania a mal za to, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a tento opätovne a takým istým spôsobom napáda rozhodnutie žalovaného.

15. K námietke, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu zo dňa 25.04.2014, opakovane zdôraznil, že s uvedenými pripomienkami Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom

vysporiadal. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie odporúčal, aby všeobecná časť návrhu programu starostlivosti o lesy pre najväčšieho obhospodarovateľa v LC obsahovala poskytnutý zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovú prílohu, v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov. S poukazom na § 41 ods. 13 zákona o lesoch dodal, že sa môže proti rozhodnutiu o schválení PSoL odvolať len účastník konania a to len v tej časti, ktorá sa ho týka.

16. K námietke, týkajúcej sa „nepriaznivého - neprimeraného stavu uvedených biotopov, vyhodnotených na webovej stránke Európskej únie“, žalovaný uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, a to v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku, a preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú.

I napriek tomu zdôraznil, že ZOPK síce definuje biotopy európskeho a národného významu, ale nezaraďuje ich v rámci územnej ochrany do stupňov ochrany, ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesov využívajú ako indikátory pri tvorbe modelov hospodárenia.

Zdôraznil, že vyhotoviteľ PSoL konal v súlade s čl. 2 ods. 3 Smernice Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 a bral do úvahy hospodárske, sociálne, kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky vo vzťahu k danému LC Mestské lesy Prešov.

17. K námietke vo veci „modelu hospodárenia“ podotkol, že návrh hospodárskych opatrení pre konkrétne jednotky priestorového rozdelenia lesa bol vypracovaný individuálne podľa podmienok konkrétneho stanovišťa, zohľadnením príslušného stupňa ochrany a teda zohľadnením biotopov európskeho a národného významu. 18. Žalovaný dodal, že k návrhu v zmysle § 16 ods. 3 zákona o lesoch lesy osobitného určenia vyhlasuje orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na návrh vlastníka, správcu, právnickej osoby, fyzickej osoby alebo orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody, avšak zo strany žalobcu ani zo strany iných účastníkov konania alebo zúčastnených osôb k návrhu

nedošlo. 19. Žalovaný bol presvedčený, že správne orgány vytvorili žalobcovi v rámci konania o schválení programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov v lesnom celku lesy Prešov dostatočný priestor a umožnili mu v každom jednotlivom štádiu správneho konania uplatňovanie jeho procesných práv a so všetkými ním vznesenými námietkami sa riadne zaoberali a vysporiadali. Podľa jeho názoru žalobca sa nesnaží pozitívne chrániť životné prostredie, ale snaží sa hľadať iba formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na jeho dotknutých záujmoch. Ak by došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, mohlo by to v konečnom dôsledku ovplyvniť účastníkov konania, ktorí boli rozhodnutiami priamo dotknutí. Poukázal na právny názor prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 20.

Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako prvostupňového rozhodnutia. 21. Podstatou žalobných námietok bolo, že žalovaný a ani orgán prvého stupňa sa stavom biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov a ich ochranou nezaoberali, hoci žalobca už vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia zo dňa 25.04.2014 poukázal to, že z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích orgánov kraja zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že na území, pre ktoré sa schvaľuje program starostlivosti, sa nachádzajú maloplošné chránené územia, v ktorom orgán ochrany prírody upozornil na výskyt viacerých biotopov európskeho a národného významu. Žalobca odvolávajúc sa na stav uvedených biotopov vyhodnotených na webovej stránke Európskej únie, poukázal na to, že viaceré z biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom lesnom celku, sa nachádzajú v nepriaznivom - neprimeranom stave. Zároveň argumentoval, že za tohto stavu nemôže byť neprispôsobenie

modelov hospodárenia nepriaznivému stavu biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov, súladné so záujmami prírody a krajiny, ale ani s konkrétnymi ustanoveniami zákona o lesoch. 22. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadne zlého stavu biotopov len konštatoval, že z uvedenej webovej stránky nie je možné zistiť kto, kedy a či vôbec posudzoval stav biotopov na lesný celok lesy Prešov a či hodnotenie za celé Slovensko zodpovedá hodnoteniu aj na tomto území. Vzhľadom na to nemá táto informácia pre konajúci orgán konkrétnu výpovednú hodnotu a je pre riešenie daného územia nepoužiteľná.

23. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkou žalobcu, že viaceré z biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom lesnom celku sa nachádzajú v nepriaznivom - neprimeranom stave a len tvrdil, že táto informácia pre konajúci orgán nemá konkrétnu výpovednú hodnotu a je pre riešenie daného územia nepoužiteľná, a to bez bližšieho zdôvodnenia svojho záveru. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že webová stránka Európskej únie, z ktorej žalobca vychádzal, nemôže byť jediným podkladom k stavu biotopov nachádzajúcich sa v danej lokalite.

Za tejto situácie nebolo možné vzhľadom na absenciu dôvodov v rozhodnutí vo vzťahu k námietke žalobcu, preskúmať, či stav týchto biotopov bol spoľahlivo zistený a v nadväznosti na to posúdiť vhodnosť predpísaného modelu hospodárenia.

24. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh program starostlivosti o lesy schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Účelom tohto ustanovenia je predísť takým opatreniam v lesných celkoch, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na životné prostredie a to tak, že je proces schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy viazaný na vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona ZOPK a vydanie záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 4 ZOPK. V preskúmavanom prípade Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov požiadal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie v zmysle vyššie uvedeného procesného postupu, o vyjadrenie, ako aj o odborné stanovisko, ktoré mu bolo doručené 12.05.2014.

Z predmetného listu Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie vyplýva, že z hľadiska súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000, LC Lesy Prešov a LC Neštátne lesy na LHC Prešov zasahujú do územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a do chráneného vtáčieho územia Čergov. V uvedenom stanovisku Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie uviedol, že podľa odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/570/2014 zo dňa 28.04.2014, nebude mať schválenie programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov významný vplyv na územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. Žalovaný rovnako aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutí na námietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti zohľadniť v rozhodnutí o schválení programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov, záujmy ochrany prírody a krajiny, uviedol,

že tieto plne zohľadňoval s tým, že poukázal na uvedené stanovisko. 25. Správny súd bol toho názoru, že predmetná otázka je významná, keď samotný zákon o lesoch dáva skúmaniu tejto otázky dôležitosť tým, že obligatórnou súčasťou procesného postupu je vyžiadanie si odborného stanoviska orgánu ochrany prírody.

Z podkladov, ktoré mal žalovaný v zmysle obsahu administratívneho spisu k dispozícii, nie je jednoznačné, na základe akých skutočností dospel orgán verejnej správy k úvahe, že v prípade návrhu programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov, ktorý bol predmetom schvaľovania a kategorizácie lesov pre lesný celok Prešov, nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO322 Fintické svahy, SKUEV323 Demjatské kopce, SKUEV0332 Čergov a chránené vtáčie územie Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA

2000. 26. Súd konštatoval, že v administratívnom spise sa nenachádza odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/570/2014 zo dňa 28.04.2014, a z podkladov k rozhodnutiu, ako aj samotného rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva zdôvodnenie, ako dospel k tejto úvahe, ktorá bola zásadná pre vydanie konečného rozhodnutia a to aj vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne stavu a ochrany biotopov európskeho významu, vrátane prioritných biotopov.

Preto skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá v ňom oporu. 27. Pokiaľ správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené. Súd nepopiera, že oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve pomerne široká. Správny orgán však nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver.

V prípade, že dospeje k rovnakému právnemu záveru, v záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru.

28. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, nakoľko sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

29. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na nasledovné: - vplyv na územia sústavy chránených území NATURA 2000 sa posudzuje podľa ZOPK a je výlučnou kompetenciou orgánov štátnej správy ochrany prírody, v tomto prípade je týmto orgánom Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie.

Súčasťou jeho vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK je odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 tohto zákona k možnosti jeho významnému vplyvu na územie sústavy chránených území; - Podľa § 103 ods. 8 ZOPK je orgán štátnej správy lesného hospodárstva týmto vyjadrením viazaný, viazanosť sa vzťahuje na na vyjadrenie predkladané podľa § 41 ods. 8 a 13 zákona o lesoch; - toto stanovisko je súčasťou spisového materiálu, OÚ Prešov nemá dôvod ho spochybňovať, ani skúmať, čo bolo podkladom pre jeho vydanie; - odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky nie je priamo potrebné pre schvaľovanie PSoL, je len podkladom v inom konaní, ktorého výsledkom je záväzné vyjadrenie, z tohto dôvodu nie je súčasťou administratívneho spisu v posudzovanom konaní; - žalovaný ani OÚ Prešov nemajú zákonnú kompetenciu toto záväzné vyjadrenie, ani postup, akým k nemu dospel, skúmať; - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž/98-102/02 z 17.12.2002 uvádza, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť

veci iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Toto je relevantné aj pre posudzovaný prípad. 30. Ďalej žalovaný namietal, že správny súd nepribral do konania ďalších účastníkov konania, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania. V konkrétnom prípade ide o Lesy SR, ktoré sú rozhodnutím súdu priamo dotknuté. 31. Žalovaný žiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu, že následkami rozhodnutia správneho súdu hrozí závažná hospodárska ujma jednotlivým subjektom, najmä Lesom SR, ktoré sú rozsudkom priamo dotknuté a neboli s ním ani oboznámené, keďže im nebol doručený. Riziko škody spočíva v súvislosti s uzatvorenými dlhodobými obchodnými vzťahmi, musia plniť sankcie, ktoré im z týchto vzťahov vyplývajú a tiež sa dopúšťajú nelegálnej ťažby a nelegálneho obchodovania s drevom.

znení neskorších predpisov, pričom tieto subjekty sú plne trestne zodpovedné za svoje konanie. 32. Žalovaný zároveň uviedol, že v súvislosti s uvedenými rizikami subjektom, ktoré mali byť pribraté do konania pred správnym súdom, bolo odňaté právo na spravodlivý proces, dostávajú sa do právnej neistoty a sú povinné znášať všetky riziká s tým spojené.

33. Priznanie odkladného účinku nie je podľa sťažovateľa v rozpore s verejným záujmom s poukazom na už uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR. Podľa sťažovateľa by vrátením veci došlo len k formálnemu zopakovaniu procesu bez predpokladu odlišného alebo priaznivejšieho rozhodnutia pre žalobcu. 34. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

V. Posúdenie kasačného súdu

35. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

37. Kasačný súd sumarizuje, že pre posúdenie prejednávanej veci je potrebné vysloviť záver o tom, či je postačujúce, ak sa žalovaný pri vyhodnocovaní obsahu a dostatočnosti podkladov rozhodnutia uspokojil ako s rozhodujúcim dokladom s predloženým stanoviskom OÚ Prešov zo dňa 9.5.2014, ktoré je pre neho záväzné, alebo za daných okolností bolo potrebné za účelom riadne zisteného stavu, potrebného pre rozhodnutie, obstarať ďalšie podklady.

S týmto súvisí potom otázka, či je dostatočnou reakciou sťažovateľa na námietky a návrhy žalobcu poukázanie na záväzné stanovisko, ktoré je súčasťou spisu. 38. Otázka záväznosti vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK je ťažiskom argumentácie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd záväznosť tohto stanoviska nespochybňuje, keďže otázka záväznosti tohto druhu dokumentu už bola riešená Najvyšším súdom SR napr. v rozhodnutí sp. zn.: 10Sžo/ 1/2017 cit.: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že predmetné vyjadrenie podané zo strany OÚ ŽP Prešov malo pre správne orgány orgán záväzný účinok, pričom správne orgány vo svojich rozhodnutiach predmetné vyjadrenie neakceptovali. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že ako zo zákona o lesoch (§ 41 ods. 13) tak aj zo zákona o ochrane prírody a krajiny (§ 103 ods. 9) jednoznačne vyplýva záväzný charakter vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy vrátane vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o

ochrane prírody a krajiny, teda vyjadrenia podaného v predmetnej veci OÚ ŽP Prešov. Vo svetle uvedeného správne orgány pochybili, keď predmetné vyjadrenie neakceptovali, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

39. Podľa kasačného súdu však záver o záväznom charaktere takéhoto vyjadrenia nemožno automaticky bez ďalšieho stotožňovať s vyslovením záveru o dostatočnom zistení skutkového stavu na účely schválenia PSoL. Záväznosť vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR znamená, že pokiaľ správny orgán takéto vyjadrenie neakceptuje, dopúšťa sa pochybenia. To však neznamená, že pokiaľ by sa v konaní vyskytli pochybnosti ohľadom zistenia skutkového stavu, napríklad na základe vyjadrenia zainteresovanej verejnosti tak, bola by záväznosť stanoviska „prekážkou“ ďalšieho dokazovania pri schvaľovaní PSoL.

40. Okrem obsahu vyjadrení orgánov verejnej moci v rozhodovacích procesoch, týkajúcich sa životného prostredia, zohráva významnú úlohu aj účasť zainteresovanej verejnosti, ktorú v konaní reprezentuje žalobca. Na zdôraznenie významu tohto vplyvu kasačný súd poukazuje na relevantný dokument „Implementačné usmernenia k Aarhuskému dohovoru“ (The Aarhus Convention - An Implementation Guide, United Nation Ecomonic Commission for Europe, Second edition, 2014, dostupný napríklad na webovej stránke ministerstva životného prostredia SR). Implementačné usmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú o.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania orgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie, verejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní, či už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. . Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším možným, existuje nespočetné množstvo

prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka zapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“ 41. Zainteresovaná verejnosť je plnohodnotným účastníkom správneho konania, ako aj súdneho konania a prislúchajú jej zodpovedajúce procesné práva. Naviac, jej účasť je špecifická - odborná spisba s odkazom na súdnu prax zdôrazňuje postavenie environmentálnych organizácií ako „advokátov“ verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Verejný záujem na ochrane životného prostredia nereprezentujú len príslušné orgány štátnej správy z titulu svojej pôsobnosti, ale aj verejnosť, osobitne environmentálne organizácie. 42.

Kvalitu záväznosti vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie podľa § 9 ods. 1 písm. m) ZOPK preto podľa kasačného súdu preto treba vykladať tak, že nezbavuje žalovaného povinnosti zaobstarať si pre svoje rozhodnutie aj ďalšie podklady, najmä, ak ich zaobstaranie navrhuje a požaduje zainteresovaná verejnosť z dôvodov, ktoré sa javia rozumnými a primeranými dosiahnutiu cieľa definovateľného ako ochrana životného prostredia. Zároveň nemožno opomínať, že zainteresovaná verejnosť má ako účastník administratívneho konania právo na také odôvodnenie rozhodnutia, kde sa správny orgán zodpovedajúcim spôsobom vysporiada s jej návrhmi a námietkami a jeho správna úvaha nebude nahradená len strohým poukazom na iný podklad v spise.

43. V posudzovanom prípade správny súd vytkol žalovanému nedostatočné zistenie skutkového stavu a s tým súvisiacu absenciu podkladov v administratívnom spise. Hoci žalovaný mal vedomosť o tom, že z hľadiska súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000, posudzované územie zasahuje do území európskeho významu, a žalobca sa vyjadril, že viaceré z biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa na predmetnom lesnom celku sú v nepriaznivom - neprimeranom stave, čomu by bolo potrebné prispôsobiť navrhované modely hospodárenia, žalovaný vlastnou činnosťou ďalšie podklady v tomto smere nezaobstaral a na námietky žalobcu reagoval len s poukazom na stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, z ktorého nebolo možné vyvodiť konkrétne odpovede na námietky a návrhy žalobcu.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah považuje kasačný súd záver správneho súdu za správny a kasačný dôvod nesprávneho právneho posúdenia za nedôvodný. 45. Kasačný sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že správny súd do konania nepribral ďalších účastníkov konania, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, konkrétne Lesy SR, ktoré sú rozhodnutím súdu priamo dotknuté. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že súdny prieskum rozhodnutí v správnom súdnictve je v prvom rade odôvodnený a limitovaný tvrdením porušenia individuálnych práv toho, kto sa ich ochrany domáha (§ 2 SSp).

Kasačnému súdu nie je zrejmé, v čom spočíva a čím sa prejavila ujma na právach kasačného sťažovateľa ako účastníka konania v správnom súdnictve v súvislosti s nepribratím určovaný Účastníka Lesy SR do súdneho konania. Zároveň treba pripomenúť, že v zmysle ust. § 32 SSP popri žalobcovi a žalovanom sú ďalšími účastníkmi súdneho konania o.i. tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, v súvislosti s čím je upravené pribratie účastníka do konania (§ 33 SSP). Pokiaľ správny napriek tomu nekoná ďalšími účastníkmi administratívneho konania, môžu sa domáhať svojej účasti v konaní podľa § 33 SSP a zároveň v § 442 ods. 2 SSP je upravená možnosť podania kasačnej sťažnosti opomenutým sťažovateľom.

Pokiaľ sa však

Lesy SR nedomáhali účasti na konaní pred správnym súdom ani pred kasačným súdom, nemožno ich neúčasť v súdnom konaní namietanú kasačným sťažovateľom vyhodnotiť ako spôsobilý kasačný dôvod. 46. Uvedené platí aj pre rozhodovanie kasačného súdu o nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže uvádzané dôvody hroziacej ujmy sa netýkajú žalovaného, ale iných subjektov, ktoré kasačnú sťažnosť nepodali.

VI. Záver

34. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júna 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sžk/41/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik