1Sžk/41/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ KORPOD, s.r.o., so sídlom: Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36236888, 2/ N. K., bytom: Q. XXX, Q., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja právne zastúpení advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, so sídlom: Horná č. 54, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42186307, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, so sídlom: Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ K.. A. K., bytom: Q. XXX, Q., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 2/ W. W., bytom: U. N. X, C. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 3/ Poľovnícka organizácia Hunter Lesenice, so sídlom: Lesenice 184, Lesenice, IČO: 42190576, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom: Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50659537, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO-2018/003981-002 zo dňa 04. mája 2018, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/84/2018-113 zo dňa 20. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/84/2018-113 zo dňa 20. marca 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh ďalších účastníkov konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

2. Žalobcovia podali proti preskúmavanému opatreniu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 3. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby a predloženého administratívneho spisu, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, v dôsledku čoho zrušil preskúmavané opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov: - zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zvŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z., čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt, opatrenie, podlieha súdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, - žalovaný nedostatočne preveril podklady týkajúce sa vlastníctva, resp. oprávnenosti konania v mene vlastníkov na zhromaždení poľovných pozemkov, - činnosť správneho orgánu (žalovaného) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno- technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. 4. Správny súd v napadnutom rozsudku zároveň konštatoval, že žalobca ani žalovaný a ďalší účastníci nenavrhli, aby súd vec prejednal na pojednávaní, preto súd postupoval v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nezistil dôvody v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.02.2019. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.

5. Ďalší účastníci konania (sťažovatelia) podali proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

skutočnosťami ako prvotnými vôbec nezaoberal, ale zaoberal sa na stranách 8 - 10 napadnutého rozsudku len skutočnosťami týkajúcimi sa obsahu podkladov, na základe ktorých došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom táto skutočnosť mala byť

uvedeným v tomto ustanovení, avšak ani táto skutočnosť automaticky neznamená, že sa môžu domáhať ochrany na správnom súde, pretože musia byť splnené podmienky tohto zákona, t. j., že takéto oznámenie je preskúmateľné zo strany súdu, - žalovaný nemôže skúmať predmetné zmluvy s ohľadom na posúdenie ich platnosti a ani notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s ohľadom na preverenie skutočností, ktoré táto notárska zápisnica osvedčuje. Žalovaný tiež nemá v konaní o evidencii zmluvy kompetenciu preverovať platnosť, resp. neplatnosť akýchkoľvek zmlúv, splnomocnení alebo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a použitie správneho poriadku je v prípade postupu pri evidencii zmluvy osobitným zákonom vylúčené. Žalovaný má preveriť notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov, iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok, pričom v tomto smere môže súd posudzovať takéto spory z hľadiska súkromno-právnych vzťahov v civilnom sporovom konaní a nie v správnom súdnom konaní,

Napriek týmto skutočnostiam, hoci mal správny súd vedomosť o takomto súdnom spore vyhlásil dňa 20.03.2019 rozsudok, kde sa nezaoberal skutočnosťami uvedenými zo strany sťažovateľov, - správny súd sťažovateľom nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe, aby im bolo umožnené vyjadriť sa k nemu. V tomto prípade došlo k porušeniu zásady o doručovaní, kde v rozsudku nie je uvedené, že by ďalších účastníkov konania už v konaní pred správnym súdom zastupoval nimi splnomocnený advokát, pričom splnomocnenie sa nachádza v súdnom spise, - sťažovatelia tiež navrhli priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. februára 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 13. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.

14. Kasačný súd hneď úvodom považuje za nutné vyjadriť, že námietka sťažovateľov podľa § 440 ods. 1 písm. a) SSP a síce, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, je nedôvodná. Sťažovatelia namietali, že oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je takým rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Sťažovatelia majú síce pravdu, že preskúmavaný správny akt žalovaného nie je rozhodnutím. Správny súd však adekvátne pristúpil k správnej žalobe, keď v bode 27 napadnutého rozsudku identifikoval, že: „zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zvŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z., čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt, opatrenie, podlieha

15. Predtým než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľov týkajúce porušenia ich procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

17. Procesný postup, ktorý sťažovatelia správnemu súdu vytýkajú spočíva v tom, že napriek ich žiadosti pojednávanie nenariadil, čo je v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Sťažovatelia skutočne vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že žiadajú vo veci nariadenie pojednávania. Nie je teda pravdivé tvrdenie správneho súdu v bode 7 napadnutého rozsudku, že by žiaden z účastníkov uskutočnenie pojednávania nežiadal, v dôsledku čoho je zrejmé, že jeho procesný postup bol vskutku v rozpore s imperatívom ustanoveným v § 107 ods. 1 písm. a) SSP, čím zaťažil napadnutý rozsudok (respektíve konanie pred jeho vyhlásením) vadou nesprávnosti procesného postupu.

konania. 19. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a je garantované Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou základných práv a slobôd a tiež Chartou základných práv Európskej únie.

20. V kontexte prejednávanej veci je kasačný súd toho názoru, že nesprávny procesný postup správneho súdu v konečnom dôsledku vyústil v porušenie práva sťažovateľov na spravodlivý proces, konkrétne práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy. 21. Zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu (respektíve vyjadrenia k nej) jeho právnemu zástupcovi. 22. V zmysle vyššie uvedeného je jednoznačne možné uznať dôvodnosť námietky uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Pochybenie súdu, keď zrejme omylom odignoroval skutočnosť, že sťažovatelia výslovne žiadali nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP, tak spôsobilo porušenie ich práva na spravodlivý proces. 23. Kasačný súd považoval návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti za nedôvodný. Sťažovatelia svoj návrh odôvodnili len tým, že v dôsledku vydania napadnutého rozsudku by bol žalovaný v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom, ktorý považujú za nesprávny a teda žiadnym spôsobom ani len netvrdili, a už vôbec nepreukazovali, splnenie podmienok vyžadovaných pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP (hrozba závažnej ujmy a súlad s verejným záujmom). Vzhľadom na túto skutočnosť kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť predmetného návrhu. Okolnosťou, ktorá podporuje záver kasačného súdu je aj vydanie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/45/2018-82 zo dňa 09.04.2019, v dôsledku ktorého prestal existovať predmetný poľovný revír Trebušovce, z čoho je zrejmé, že právne následky napadnutého rozsudku správneho súdu nespôsobia ďalším účastníkom konania závažnú ujmu.

V Bratislave dňa 27. februára 2023