1Sžk/41/2021

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

povolil stavbu (novostavbu) „Automotive Nitra Project" v rozsahu stavebných objektov: SO E3 - Inžinierske stavby, SO 711 - Cesty a spevnené plochy. Predmetom projektu bolo riešenie dopravnej obsluhy Úpravne karosérií a ostatných prevádzok v areáli stavby.

Prístupová komunikácia je obojsmerná, dvojpruhová šírky 8,0 m s rozšírením v oblúkoch pre prejazd nákladných súprav. Nároky na statickú dopravu sú riešené na povrchovom parkovisku, kde bude 135 parkovacích miest s kolmým státím.

Na komunikáciách bude osadené trvalé dopravné značenie. Odvodnenie komunikácií bude zabezpečené uličnými vpustami do dažďovej kanalizácie a následne cez odlučovače ropných látok do vsakovacieho systému alebo pomocou drenážneho potrubia. Dažďové vody zo zvyšných plôch budú odvedené do priľahlých nespevnených plôch, na pozemkoch uvedených a tam špecifikovaných v žiadosti v katastrálnom území J. a I.. Na uskutočnenie stavby určil

2. Stavebný úrad rozhodol i o námietkach žalobcu tak, že námietke 21.1.1 - doloženie plnomocenstva pre právneho zástupcu stavebníka, námietke 21.1.3 - doloženie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo a námietke 21.1.5 - doplnenie rozhodnutia z 31.12.2015 o súhlas s použitím rozhodnutia z 30.12.2016, ktorým sa udeľuje súhlas s použitím rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 z 8.10.2015 vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), vyhovel a ostatné námietky (21.1.2 - nevyzvanie na odstránenie vád predložených dokladov, 21.1.4 - pripojenie rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, 21.1.6 - neúplnosť podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb) zamietol ako nedôvodné. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní môže

Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OS/P3-2016/01 8870 z 18.4.2016 v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom je uvedené, že návrh stavebníka na vydanie stavebného povolenia na navrhovanú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade s týmto zákonom a tiež s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 z 8.10.2015 (právoplatným 25.12.2016). Žalovaný sa tiež venoval námietkam odvolateľa (žalobcu) uplatneným v podaní z 21.4.2016

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky do 10. 08. 2016. Podľa žalobcu tým odvolávanie sa žalovaného na predchádzajúci zámer „Automotive Nitra Project“ prestalo byť aktuálne. 9. V žalobnom bode (III. bod 3.) žalobca k rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 z 8.10.2015 uviedol, že otázka zákonnosti rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je významným momentom pre náležité vysporiadanie sa s ním namietanými skutočnosťami ohľadom toho, či výstavba, ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z.

V žalobnom bode (III. bod 4.) žalobca namietal, že žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmať v celom rozsahu a teda mal zohľadniť aj to, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. absencia

12. V žalobnom bode (III. bod 6.) žalobca zopakoval obsah námietok z 21.4.2016 uplatnených v začatom stavebnom konaní tvrdiac, že žalovaný sa s nimi náležite nevysporiadal. 13. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/245/2016-421 z 25.11.2020 (ďalej len „preskúmavaný rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému a pribratým ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a stavebného úradu bolo podľa názoru krajského súdu nesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho (stavebného) konania. Stavebný úrad s ním ako s účastníkom administratívneho konania aj konal (žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z z.), zaoberal sa jeho námietkami a pripomienkami predloženými v stavebnom konaní. Pokiaľ ide o žalobné body, dospel krajský súd k záveru, že z nich nie je možné určiť, ako bol žalobca ukrátený na svojich právach, teda absentuje jedna zo základných a osobitných náležitostí žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd poukázal aj na to, že žalovaný trom námietkam žalobcu vyhovel, ale žalobca i tak žiadal o preskúmanie všetkých bodov uvedených v jeho námietkach z 21.4.2016. Aj v podanom odvolaní pritom žalobca ako odvolateľ len nekonkrétne poukazoval na argumentáciu týkajúcu sa jeho námietok z 21.4.2016.

Osvedčenia boli vydané pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej úlohou bolo pripraviť podklady pre výstavbu uvedenej stavby vrátane usporiadania vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom. Tieto skutočnosti mal krajský súd preukázané príslušnými listinami z administratívneho spisu s tým, že na ich podklade stavebník v stavebnom konaní predložil všetky listiny potrebné pre vydanie stavebného povolenia. 17.

III. Konanie na kasačnom súde

18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 19. Sťažovateľ uviedol, že svoju aktívnu žalobnú legitimáciu odvodzuje od § 178 ods. 1 SSP, pretože bol ako fyzická osoba priamo ukrátený na svojich právach z titulu vlastníctva priamo susediacich pozemkov. V sťažnostných bodoch napriek ich rozsiahlemu a sčasti opakujúcemu vymedzeniu sťažovateľ predovšetkým namietal: A. porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože aplikácia tohto ustanovenia je možná len v prípadoch povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku, čím došlo aj k porušeniu § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, B. neaktuálnosť navrhovanej činnosti v zmysle zámeru „Automotive Nitra Project“, keďže stavebník už predložil nový zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project-Fáza 2“, vo vzťahu ku ktorému sa ešte neskončilo konanie o podľa zákona 23 zákona č. 24/2006 Z.z., C. porušenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v zmysle ktorého mala projektová dokumentácia obsahovať celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. 20. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril v stručnosti svoj súhlas s preskúmavaným rozsudkom. Ďalší účastníci v 2/ a 3/ rovnako vyjadrili svoj súhlas s preskúmavaným rozsudkom a alternatívne navrhli kasačnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu absencie ujmy sťažovateľa na subjektívnych právach, resp. zamietnuť pre nedôvodnosť. Následne sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril aj ďalší účastník 1/, ktorý ju rovnako navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 22. Úvodom kasačný súd poukazuje na to, že sú mu z vlastnej činnosti známe viaceré jeho rozhodnutia vydané v obdobných veciach, v ktorých sťažovateľ uplatňoval totožné sťažnostné

23. Z?právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na?umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v?rozpore s?ich umiestnením a?(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z?územného plánu zóny.

. .Toto?ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa?nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods.?2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku.

25. Pre úplnosť kasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.2.2023 „(39) . . . V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia

26. V uvedenej právnej veci je teda zrejmé, že stavby, ktoré sa?realizujú v rámci stavebného povolenia sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu.

ktoré sťažovateľ uplatnil aj v?prejednávanej veci. Ústavný súd bol toho názoru, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky neporušil jeho práva, keď postupoval v?medziach svojej právomoci a?nedopustil sa takého výkladu a aplikácie príslušných právnych predpisov, ktorými by poprel ich účel a?význam.

29. Kasačný súd mal z?administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v?tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o?životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal?dňa 8.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v?zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 z 14.12.2015. Následne dňa 1.7.2021 rozsudkom Krajského súdu v?Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo?znamená, že rozhodnutie vydané v?zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre?správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre (správne) súdy. Z uvedeného je zrejmé, že stavený úrad a ani žalovaný nemohli len na základe začatého posudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ dôjsť k záveru o sťažovateľom namietanej neaktuálnosti rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní a keďže boli viazaní týmito rozhodnutiami, neboli oprávnení stavebné konanie prerušiť z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že správne súdy nemohli už v rámci správneho súdneho konania v tejto veci preskúmavať zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí správnych orgánov vydaných v zisťovacom konaní, pretože tieto predstavovali samostatný predmet prieskumu, pričom predmetom prieskumu v tomto prípade bolo výlučne (vyššie označené) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. C. K aplikácií § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 30. V?zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.?z., ak stavebník žiada o?stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej?stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Sťažovateľ namietal, že v?posudzovanej veci nebol predložený zastavovací plán v?rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.?z. Aj?uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, v?súlade s?argumentáciou správnych orgánov a?správneho súdu. Kasačný súd rovnako ako v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžk/44/2020 z 30.11.2022 považoval za skutkovo ustálené, že?posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v?rámci celého súboru stavieb a?z?toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v?predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

V Bratislave dňa 21. júla 2023