1Sžk/42/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Rehoľa menších bratov - františkánov, so sídlom Františkánska č. 2, Bratislava IČO: 00586862, právne zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát so sídlom Hlavná č. 31, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda č. 69 Nitra, za účasti účastníka konania MH Invest s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 44/A Bratislava, IČO: 36724530, právne zast.: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského č. 2 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2019/007489-32, v časti výrokov o výške náhrady za vyvlastnenie, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/23/2019-234 zo dňa 26.8.2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/007489-32 rozhodol o návrhu ďalšieho účastníka na vyvlastnenie vlastníckeho práva k C-KN pozemkom, ktoré sú uvedené v tabuľke I.a predmetného rozhodnutia, na základe geometrických plánov špecifikovaných vo výroku preskúmavaného rozhodnutia. Výrokom I.a rozhodol žalovaný tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom v zmysle tabuľky I.a vlastníkovi - žalobcovi v prospech vyvlastniteľa - ďalšieho účastníka na účel podľa § 4a zák. č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii v znení neskorších predpisov (ďalej z.č_ 175/ 1999 Z.z.) pre stavbu Vybudovanie strategického parku kat. úz. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce, Jelšovce. Výrokom I.b žalovaný rozšíril predmet vyvlastnenia o zostávajúcu časť pozemku v zmysle tabuľky vo výroku I.b na základe citovaných geometrických plánov. Výrok I.b obsahuje zároveň rozhodnutie o námietkach žalobcu a uložení povinnosti vyvlastniteľovi zaplatiť náhradu trov konania znalcovi.

3. Správny súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 1 veta druhá explicitne ustanovuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastnení, týmto je od 1.7.2016 zák. č. 282/2015 Z.z., ktorý nahradil odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti právnu úpravu vyvlastnenia obsiahnutú v stavebnom zákone. Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k tomuto zákonu lex specialis. Nebolo sporné, že stavba, pre ktorú boli správnou žalobou v časti napadnutom rozhodnutí žalovaného vyvlastnené pozemky, je významnou investíciou v zmysle zákona 175/1999 Z.z. Ust. § 4a ods. 4 zák. 175/1999 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie (najmä jeho výške) k úprave obsiahnutej v § 14 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o vyvlastňovaní, táto právna úprava je od všeobecnej úpravy v § 14 ods. 2 odlišná najmä dĺžkou lehoty na podanie žaloby, ktorou sa vyvlastnený môže domáhať na súde v civilnom sporovom konaní vyššej náhrady za vyvlastnenie voči podniku. To, že ust. § 4a

konania o vyššiu náhradu pred stavebným úradom a všeobecným súdom nemôžu prebiehať súbežne i z hľadiska ratia legis. Obidve by mali rovnaký priebeh konania a ich prípadný kladný výsledok by predstavoval vznik exekučného titulu. Poukázal taktiež na dôvodovú správu § 13 ods. 3 zák. o vyvlastňovaní. Keďže správna žaloba smeruje len proti výrokom žalovaného, ktorými rozhodol o náhrade za vyvlastnenie, je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP a preto ju správny súd odmietol. 4.

žaloba smeruje proti orgánu verejnej správy - vyvlastňovaciemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Na preskúmanie zákonnosti tohto výroku, ktorý je samostatným výrokom rozhodnutia o vyvlastnení, je na základe žaloby príslušný správny súd. Sťažovateľ konštatoval, že samotné znenie a konštrukcia zákona o vyvlastňovaní je v otázke preskúmavania rozhodnutí a ich výrokov vydaných vo vyvlastňovacom konaní prostredníctvom odvolacieho konania alebo prieskumu v správnom súdnictve značne nejednoznačná, avšak zohľadnil názor samotného predkladateľa zákona o vyvlastňovaní - Ministerstva dopravy a výstavby SR a preto podal správnu žalobu. Namietal, že správny súd vyložil § 13 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní tak, že nie je možné efektívne a právne účelne preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v otázke určenia výšky náhrady.

Zákon o vyvlastňovaní neuvádza exciplitne nemožnosť skúmania vyvlastňovacích rozhodnutí správnym súdom, pokiaľ prebieha vyvlastnenie za aplikácie zákona č. 175/1999 Z.z. Pokiaľ odvolací správny orgán nemôže skúmať v zmysle zákona o vyvlastňovaní na základe odvolania účastníka konania výrok o výške náhrady za vyvlastnenie, potom je nutné preskúmať takýto výrok cestou správneho súdu a to aj za porušenia podmienky stanovenej v § 7 ods. 1 písm. a/ SSP a keďže zákon o vyvlastňovaní neumožňuje uplatnenie opravného prostriedku proti tomuto výroku o výške náhrady o vyvlastnenie, potom je žaloba prípustná. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym spisom, vyhodnotiac sťažnostné body (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že je nedôvodná.

V poučení bolo uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní opravných prostriedkov. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa § 7 ods. 2 písm. a/. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

nepodal. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSR správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ cit. zákona ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán.

16. Podľa § 13 ods. 3 písm. a/ cit. zákona výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

18. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo

žalovaného. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu o tom, že zákon č. 175/1999 Z.z. účinný v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia bol špeciálnym zákonom voči zákonu 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní. Zákon o vyvlastňovaní vo všeobecnosti

Jedným z príkladov zjednodušenia usporiadania vlastníckych vzťahov v zmysle tohto zákona je postup podľa § 4a, a to prechod vlastníctva na účel realizácie významnej investície formou vyvlastnenia. 22. V súvislosti s tým treba uviesť, že právna úprava zákona č. 175/1999 Z.z. predstavovala v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný správny orgán po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. Žaloba o priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť voči podniku v zmysle § 4a ods. 4 cit. zákona je civilnou žalobou (rovnako napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1KO/35/2017 zo dňa 10.10.2017). V civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosahovalo vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní

23. Pokiaľ teda nedôjde k dohode o výške náhrady, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení sám určí náhradu za vyvlastnenie a s požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže vyvlastneného na civilný súd. Vzhľadom na pokrytie tejto situácie zákonom č. 175/1999 Z.z., na túto situáciu sa už v zmysle § 4a ods. 1 druhá veta tohto zákona nepoužije všeobecný predpis o vyvlastňovaní, ktorým je zákon č. 282/2015 Z.z. Konštrukcia uvedená v § 4a ods. 4 z.č_ 175/1999 Z.z. je v podstate totožná so všeobecnou konštrukciou v rozhodnutiach o náhrade za vyvlastnenie v zmysle všeobecného zákona o vyvlastňovaní, ktorý v § 13 ods. 3 písm. a/ taktiež uvádza, že pokiaľ nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad sám určí náhradu za vyvlastnenie a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. V prípade všeobecného zákona o vyvlastňovaní lehota na podanie tejto žaloby na súd nie je uvedená. Že sa jedná o civilný súd, vyplýva z dikcie

vyvlastnení v § § 13 ods. 3 písm. a/., časť vety za bodkočiarkou), nevylučuje podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Túto možnosť zakotvuje § 14 ods. 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní. Keďže osobitný zákon túto úpravu nevylučuje, je aj v prípadoch vyvlastnenia podľa z.č_ 175/1999 Z.z. namieste použiť všeobecnú právnu úpravu v zákone o vyvlastnení.

14 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 282/2015 Z.z., v rozsahu námietok vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., podľa ktorého ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku zo všeobecnej právnej úpravy § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. V zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní vo veciach vyvlastnenia je odvolacím orgánom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (podľa súčasnej právnej úpravy Ministerstvo dopravy a výstavby SR).

29. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad normy podľa potreby doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/ 07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Dôvodová správa k § 14 zákona o vyvlastňovaní, ktorú možno chápať ako významný ukazovateľ zámerov a cieľov zákonodarcu pri koncipovaní konkrétnej právnej úpravy, taktiež uvádza možnosť podať odvolanie voči výroku o náhrade za vyvlastnenie: ,,Nakoľko zákon zakotvuje, že v prípade, že nedôjde k dohode o výške náhrady, vyvlastňovací orgán s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, odvolanie smerujúce proti výroku o náhrade nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výroku o náhrade je príslušný súd. Účastník konania musí žalobu, ktorou sa domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní podať v lehote 30 dní odo

31. Je nedôvodná sťažnostná námietka o vylúčení preskúmania rozhodnutí vyvlastňovacích orgánov o náhrade za vyvlastnenie správnym súdom a rozšírení výpočtu prípadov podľa § 7 SSP, ktoré nepodliehajú prieskumu správneho súdu. Konečné (odvolacie) rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie nie je vylúčené z prieskumu správneho súdu ani na základe negatívnej enumerácie stanovenej v § 7 SSP, ani na základe osobitného predpisu.

súd po oboznámení sa s týmto rozhodnutím uvádza, že v tomto odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu ako vyvlastneného odvolací orgán preskúmal aj výrok o náhrade za vyvlastnenie v rozsahu námietok vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. a odvolanie zamietol. Vo vzťahu k možnosti súdneho prieskumu výroku o náhrade uviedol, že tento je možný v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Keďže na preskúmanie zákonnosti tohto výroku je príslušný správny súd, odkázal odvolateľa na podanie správnej žaloby. Tomu zodpovedalo i poučenie, podľa ktorého toto rozhodnutie možno preskúmať súdom, na preskúmania rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku o určení výšky náhrady podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je príslušný súd a ďalej odvolací orgán citoval tretiu vetu § 14 ods. 2 cit. zákona. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, že by voči výroku o náhrade nebolo odvolanie prípustné, naopak, odvolací orgán toto odvolanie vecne prejednal, a to v rozsahu námietok vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z.

Keďže správnu žalobu proti výroku o náhrade za vyvlastnenie je potrebné podať v špeciálnej lehote oproti všeobecnej lehote na podanie správnej žaloby (ktorá by sa týkala podania správnej žaloby voči výroku o vyvlastnení), odvolací orgán poučil odvolateľa aj o tejto lehote. Vzhľadom na to, že toto poučenie bolo uvedené v odvolacom rozhodnutí, nie je možné dovodiť, že odvolací orgán mal na mysli samostatný súdny prieskum prvostupňového výroku o náhrade, ale len v spojení s odvolacím rozhodnutím. Kasačný súd nezistil, že by uvedené rozhodnutie k riešenej právnej otázke zaujalo rozdielny názor ako kasačný súd.

34. Správny súd teda rozhodol vecne správne, keď žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol, aj keď z iného dôvodu. Keďže sťažnostné námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

168. Zároveň nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 169 SSP a contrario, pretože v kasačnom konaní mu nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu kasačný súd uložil. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nebola jeho povinnosť, ale jeho procesné právo. Žalobca v kasačnom konaní úspešný nebol a preto v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 23. februára 2022