1Sžk/43/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcov podanú proti súhlasnému záväznému stanovisku, ktoré vydal žalovaný dňa 19.10.2020 pod číslom MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

rozhodnúť. Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. 3. Správny súd sa opieral o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/ 4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70, podľa ktorého záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Podporne správny súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019.

možno vyvodiť aj z povinnosti dotknutého orgánu záväzné stanovisko odôvodniť (sťažovatelia poukazujú na § 126 ods. 1 stavebného zákona) tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy; · Nestotožňujú sa s názorom súdu, že záväzné stanoviská je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Prípadné zrušenie rozhodnutia stavebného úradu správnym súdom by nemalo vplyv na platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu a to aj napriek tomu, že je súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Nejaví sa logické, že by mal stavebný úrad v prípade zrušenia jeho rozhodnutia súdom niesť zodpovednosť za nesprávne závery v stanovisku dotknutého orgánu.

nebude. 5. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný nevyjadril.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po preskúmaní, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že je potrebné ju zamietnuť. 7. Kasačný súd konštatuje, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčilo odôvodnil svoj záver s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax v podobe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70 s právnou vetou cit: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.”. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia toto rozhodnutie citoval a poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci (sp. zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019). 8. Kasačný súd uvádza, že konštantnú prax judikovanú NS SR treba na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR. 9. Kasačný súd konštatuje, že otázku preskúmateľnosti záväzného stanoviska dotknutého orgánu už Najvyšší súd SR vyriešil v podobe ustálenej rozhodovacej praxe. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti boli už opakovane Najvyšším súdom SR zodpovedané a nie sú spôsobilé tieto závery spochybniť. 10. Kasačný súd sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s vecou dostatočne vysporiadal a vyvodil správne právne závery. Kasačný súd preto podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 11. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému v konaní trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.