1Sžk/44/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. H., Z. Š.I. G. XX, I., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11726938, 2/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48302392, zast. advokátskou kanceláriou MS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 51034166, 3/ MH INVEST, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zast. JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 5/ R.. V. W., Z. B. X. X, XXX XX I., 6/ B. O., Z. V. X, XXX XX I., 7/ B. H., Z. B. X. XX, XXX XX I., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 18041/2017/SV/42850 zo dňa 16. júna 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/117/ 2017-379 zo dňa 11. marca 2020, takto

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebné povolenie č. OU- NR-OVBP2-2017/008579-16 zo dňa 3. apríla 2017 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým povolil zmenu stavby pred jej dokončením: „Automotive Nitra Project - objekt E1 - Budovy“, v rozsahu konkrétnych stavebných objektov a prevádzkových súborov. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 18041/2017/SV/42850 zo dňa 16. júna 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a stavebné povolenie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalobcu a odvolateľa Romana Cerulíka K CERO (ďalej len „odvolateľ“) žalovaný uviedol: (I) stavebný úrad bol viazaný obsahom rozhodnutia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, ako aj s obsahom súhlasného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 13011/2017 zo dňa 22. marca 2017, z ktorých vyplýva, že povoľovaná zmena stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (II) námietky týkajúce sa dopravného napojenia neboli predmetom tohto konania; (III) k obdobným námietkam žalobcu a odvolateľa žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad postupoval pri vydaní stavebného povolenia v súlade so zákonom. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa doručovania do vlastných rúk konštatoval, že stavebný úrad síce nesprávne aplikoval § 18 a § 24 ods. 2 správneho poriadku, avšak aj napriek tomu nedošlo k porušeniu procesných práv odvolateľa do takej miery, že by bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť; (IV) za nesprávne považoval žalovaný tvrdenie stavebného úradu, že (I) námietky žalobcu nie je možné považovať za námietky v konaní, (II) žiaden z účastníkov si námietky neuplatnil a (III) stavebné konanie začína až oznámením o začatí stavebného konania. Žalovaný zistil, že hoci stavebný úrad nesprávne vyhodnotil námietky žalobcu, ako námietky nepodané v konaní, aj napriek tomu sa nimi riadne zaoberal, vysporiadal sa s nimi a rozhodol; (V) za neopodstatnenú považoval námietku týkajúcu sa porušenia § 23 ods. 2 správneho poriadku, keďže stavebný úrad vyhovel požiadavke žalobcu o vyhotovenie kópie spisu, vyčíslil sumu za vyhotovenie a upozornil ho, že nedisponuje technickým vybavením na skopírovanie projektovej dokumentácie, do ktorej však môže nahliadnuť, čo však žalobca neurobil; (VI) stavebný úrad správne uviedol, že zmena stavby pred dokončením je súčasťou výstavby objektov v rámci strategického parku v zmysle Osvedčenia č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016. Pojem „strategický park“ a pozemky v ňom zahrnuté je potrebné aplikovať aj vo svetle Osvedčenia o významnej investícií č. 20801/2015-1000-33509 vydaného v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. Zároveň poukázal na to, že došlo k reparcelizácii delenia pozemkov na základe geometrických plánov, ktoré v osvedčení zo dňa 14. januára 2016 boli uvedené, a teda v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniam, že zmena stavby sa priamo týka pozemkov vo vlastníctve žalobcu a odvolateľa, obmedzuje ich podnikateľský zámer a porušuje ich práva.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal, že (I) žalovaný nepreskúmal stavebné povolenie v celom rozsahu, (II) nerešpektoval § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, keďže k stavbe, ktorá je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, nebol stavebníkom doložený zastavovací plán celého súboru stavieb, (III) súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie mal byť aj celý úsek cesty I/64 Nitra Zobor - Šindolka, čím sa stavebný úrad nezaoberal, pričom dopravné napojenie stavieb výrazne obmedzuje zámery žalobcu, ktoré má vo vzťahu k jeho pozemkom, (IV) realizácia predmetnej stavby sa mala posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

K jednotlivým námietkam uviedol, že (I) stavba, na ktorej sa má predmetná zmena realizovať je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Lužianky, (II) dopravné napojenie nie je predmetom tohto stavebného konania, (III) predmetnému stavebnému konaniu predchádzalo riadne konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, výsledkom ktorého je rozhodnutie MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, (IV) práva žalobcu neboli nijakým spôsobom porušené, (V) okresný úrad nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie fotokópie projektovej dokumentácie z technických príčin, avšak žalobca do dokumentácie mohol napriek tomu nahliadnuť.

7. Združenie domových samospráv k podanej žalobe uviedlo, že sa stotožňuje so žalobcom vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa aplikácie § 32 stavebného zákona, porušenia § 38 ods. 3 zákona o EIA a vyhotovenia kópií zo spisu a navrhlo, aby správny súd žalobe vyhovel.

9. K vyjadreniu spoločnosti MH INVEST, s.r.o. sa opätovne vyjadrilo Združenie domových samospráv, ktoré uviedlo, že stavebný zákon nepozná pojem zastavovací plán, ale len zastavovacie podmienky, ktoré sú súčasťou územného plánu zóny, ktorý ako strategický dokument má samostatný proces schvaľovania, vrátane posudzovania vplyvov na životné

10. K správnej žalobe sa vyjadrila aj osoba zúčastnená na konaní, Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., podľa ktorej bolo správnu žalobu potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“). Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, a teda vydaním takéhoto stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. Námietku, týkajúcu sa dopravného napojenia stavieb, považovala za irelevantnú, keďže nebola predmetom tohto stavebného konania.

V ďalšej časti poukázala na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/117/2017-379 zo dňa 11. marca 2020 podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 12. Správny súd poukázal na to, že žalobcom predložené žalobné dôvody boli už riešené a právne posudzované v rozsudku č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. mája 2019, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s názorom vysloveným v uvedenom rozhodnutí a v súlade s § 140 SSP naň poukázal. Zároveň skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, pričom poukázal na svoje skoršie rozsudky č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. mája 2019, v zmysle ktorých žalobu bolo potrebné posudzovať ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou. 13. K jednotlivým žalobným dôvodom poukázal na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní. Vo vzťahu k námietkam, týkajúcim sa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., dopravného napojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A a povinnosti viesť zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA správny súd uviedol, že neboli namietané proti oznámeniu o začatí stavebného konania, a preto nebolo o nich rozhodnuté v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu. K uvedeným námietkam poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k. 11S/220/ 2016 v IV. časti, body č. 44 až 46. 14. K námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania nebolo doručované všetkým účastníkom zisťovacieho konania, správny súd uviedol, že mu nebol predložený žiaden doklad o zastupovaní na podanie žaloby alebo splnomocnenie pre podpísaného advokáta na spísanie žaloby a zastupovanie pred súdom, čo je podstatná náležitosť správnej žaloby. 15. Podľa názoru správneho súdu si žalobca neujasnil rozdiel medzi žalobou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu vydaného v stavebnom konaní a v správnom konaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca žiadal o vyhotovenie fotokópie celého správneho spisu, na čo stavebný úrad reagoval kladne samostatným listom, pričom ho upozornil, že tieto úkony správneho orgánu sú spoplatnené, a že kópie projektovej dokumentácie nie je možné vyhotoviť pre rozsiahly písomný materiál. Správny orgán žalobcovi oznámil, že spisový materiál s prílohami je k dispozícii na úrade a možno do spisu nahliadnuť vo vopred dohodnutom termíne telefonicky. Žalobca sa pokynmi neriadil, a teda nie je možné konštatovať, že bolo porušené jeho právo podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku. Táto námietka nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd uzavrel, že závery oboch správnych orgánov zodpovedajú zásadám logického myslenia a sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov.

16. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

18. Nezákonnosť oznámenia o začatí stavebného konania na zmenu stavby pred jej dokončením vidí sťažovateľ v tom, že stavebný úrad neuviedol, ako bola táto stavba posúdená, vzhľadom na ochranu životného prostredia. Uvedená stavba „Automotive Nitra Project“ bola predmetom zámeru SARIO, a teda aj následného vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní, a nejedná sa teda o stavbu „Automotive Nitra Project fáza 2“, ako sa to snaží zmanipulovať stavebník a správne orgány. Vybudovanie strategického parku je významnou investíciou, ktorá musí podliehať procesu EIA a pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby, resp. investície, ktoré budú alebo sú realizované v predmetnom

konania. Zároveň poukázal na to, že pojem „strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania a že obdobný strategický park (Haniska) sa bude posudzovať v zmysle zákona o EIA.

Za nepostačujúce považoval sťažovateľ odôvodnenie správneho súdu, že tu existuje právoplatné rozhodnutie, keďže vzhľadom na širší kontext je zrejmé, že práve rozhodnutie súdu vo veci pod sp. zn. 26S/3/2016 je podstatnou okolnosťou aj pre rozhodnutie správneho súdu v tejto veci.

prostredie. 21. Sťažovateľ žiadal, aby mu z titulu účastníctva v konaní, a teda zachovania práva na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, bolo umožnené ešte pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia.

22. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že oznámenie začatia stavebného konania v tejto veci nebolo vykonané vo vzťahu ku všetkým známym účastníkom konania. Rovnako zotrval na svojej námietke, že mu neboli vyhotovené požadované fotokópie spisu. Uzavrel, že správny súd sa nezaoberal nedostatkami v postupe prvostupňového správneho orgánu, na ktoré sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k správnej žalobe, stotožnil sa s rozsudkom správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. K sťažnostným bodom uviedol, že (I) žalobca mal v stavebnom konaní možnosť vyjadriť sa, (II) povinnosť zahrnúť do projektovej dokumentácie zastavovací plán sa týka len prvej stavby súboru stavieb, pričom táto vec sa týka povolenia zmeny stavby, (III) žalobca nepreukázal, že zastupuje opomenutých účastníkov stavebného konania a neuviedol, ktoré práva boli porušené a (IV) sťažovateľ mal možnosť nahliadnuť do spisového materiálu, boli mu oznámené podmienky vyhotovenia fotokópií zo spisu, pričom ich

V. Posúdenie kasačného súdu

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. Pozornosti kasačného súdu tiež neušlo, že správny súd vo vyhotovení preskúmavaného rozsudku opomenul uviesť ďalšieho účastníka, hoci ho uznesením č. k. 11S/117/2017-96 zo dňa 31. januára 2018 do konania pribral. Vzhľadom k tomu, že ide de facto o osobu sťažovateľa (Roman Cerulík K CERO), pričom správny súd so sťažovateľom riadne konal, kasačný súd má za to, že ide len o chybu v písaní, práva a právom chránené záujmy tohto účastníka neboli porušené a mohol si ich v konaní pred súdom riadne uplatňovať.

29. V rámci posúdenia predmetnej veci sa kasačný súd zaoberal štyrmi okruhmi otázok, konkrétne (I) aplikáciou § 32 ods. 2 stavebného zákona na daný prípad, (II) aplikáciou § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. na posudzovanú vec, (III) porušením § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona a (IV) povinnosťou, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. K týmto otázkam kasačný súd uvádza:

30. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

umiestnený. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

„správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní. 36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.

40. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. 41. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj správny súd.

IV. K posúdeniu vplyvov na životné prostredie

In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne

správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé. 43. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že

44. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest,

V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

46. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom, čo platí aj v prípade konania vedeného pred správnym súdom sp. zn. 26S/3/2016.

Ak mal sťažovateľ za to, že výška úhrady za fotokópiu spisu je preňho privysoká, pričom správny orgán ho zároveň upovedomil o možnosti nahliadnutia do spisu aj z dôvodu toho, že nie je technicky možné vyhotoviť fotokópie projektovej dokumentácie, mal možnosť do spisu nahliadnuť.

V predmetnom konaní správny súd rozhodoval o žalobe sťažovateľa a nie o právach ďalších účastníkov, ktorí majú možnosť podať žalobu v zmysle § 179 ods. 1 SSP. 49. Pre úplnosť kasačný súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR, uvedené v rozsudku sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 1. decembra 2020, predmetom ktorého bol prieskum rozhodnutia správneho súdu č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. mája 2019, na odôvodnenie ktorého správny súd pri vyhodnotení jednotlivých žalobných dôvodov poukázal.

VI. Záver

50. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 51. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Pribratému účastníkovi konania a zúčastnenej osobe na konaní kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022