1Sžk/45/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: G.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. J. H. XX/XX, XXX XX L., právne zast. Mgr. Juraj Kornhauser, advokát, so sídlom Suché mýto 6, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-5/2018 zo dňa 05.04.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/91/2018 zo dňa 20.05.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej aj „PZ“) bola skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 3. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy malo spočívať v tom, že žalobca dňa 28.03.2017 v čase mimo výkonu štátnej služby viedol osobné motorové vozidlo značky M. M. E. farby, evidenčné číslo XL.X XXXX po ceste II/520, kde bol v čase o 16:57 hod. na hranici okresov Čadca a Námestovo zastavený a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej monitorizovanej jednotky, ktorej sa preukázal prednou stranou služobného preukazu. Po vyzvaní na predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla nepredložil hliadke svoje doklady, ale predložil doklady svojho brata, a to občiansky preukaz č. D.XXXXXX na meno F. I. a vodičský preukaz č. D.XXXXXXX na meno F. I.. Žalobca viedol motorové vozidlo aj napriek tomu, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa KDI KR PZ v Bratislave č. 1/2016 zo dňa 03.10.2016 potvrdenom druhostupňovým rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu šiestich mesiacov (ďalej aj „disciplinárne opatrenie o uložení zákazu činnosti“). 4. Splnená mala byť aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich povinnosti byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej, čo vyplýva predovšetkým z ich postavenia a úloh, ktorými sa zúčastňujú na plnení funkcií štátu. U žalobcu bolo pritom zohľadnené aj to, že patril medzi policajtov, ktorí v merateľných kritériách hodnotenia dosahovali priemerné výsledky. V rámci vyhodnotenia nadriadený uviedol aj vulgárne správanie sa žalobcu a štyri uložené disciplinárne opatrenia počas trvania jeho služobného pomeru a doplnil aj informácie o jeho nenastúpení do plánovaného výkonu štátnej služby, dňa 28.03.2017 z dôvodu jeho zadržania a v dňoch od 10.04.2017 do 13.04.2017 bez dostatočného dôvodu.

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 13.06.2018 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. Žalobca predovšetkým namietal, že - základným a jediným preukázaným dôvodom napadnutých rozhodnutí je vedenie trestného stíhania voči žalobcovi a napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko zákon o štátnej službe ustanovuje, že v prípade dôvodného podozrenia príslušníka PZ zo spáchania trestného činu sa musí policajt dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, a teda nie je na mieste rozhodnúť o jeho

V danom čase a na danom mieste nedošlo k naplneniu žiadnej podmienky, ktorá by určovala osobe žalobcu postavenie „policajt“ v zmysle § 2 ods. 1 - 3 zákona o štátnej službe; - prvoinštančný orgán v procese konania o prepustení vykonával dokazovanie, najmä výsluchy osôb, ktoré majú byť údajnými svedkami konania žalobcu bez toho, aby o tom upovedomil žalobcu a umožnil mu byť prítomný na takom procesnom úkone.

S.. S. G. a uviedol, že voči jeho osobe existuje dôvodné podozrenie z ovplyvňovania svedeckých výpovedí, nakoľko sa nezhodujú s výpoveďami tých istých osôb v trestnom konaní, pričom len pre samotnú prítomnosť S.. G. na svedeckých výpovediach sú tieto výsluchy ako dôkaz

Na podklade zistených skutočností nebol dostatočne a bez dôvodných pochybností odôvodnený záver, že išlo o osobu žalobcu. Jediným dôkazom, ktorý nasvedčuje tomu, že zadržaným by mal byť práve žalobca, je jeho služobný preukaz, ktorým sa mal preukázať pri zastavení vozidla. Tento doklad sa však

Inšpekcia ministerstva vnútra je orgánom verejnej moci, ktorý je zriadený v rozpore so zákonom, nemôže mať právomoc konať a rozhodovať vo veci. Žalobca sa odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/1/2015 zo dňa 29.5.2015, podľa ktorého je Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR nezákonným orgánom.

8. Krajský súd v napadnutom rozsudku - uviedol, že z meritórneho hľadiska je potrebné posúdiť, či sa žalobca ako príslušník Policajného zboru mohol mimo faktického výkonu štátnej služby dopustiť konania, ktoré mohlo mať vplyv na jeho služobný pomer. Pre určenie statusu policajta je rozhodujúci okamih vzniku služobného pomeru.

Ak sa policajt v čase mimo výkonu štátnej služby dopustil konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, má jeho konanie nepochybne za následok vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, prípadne prepustenie zo služobného pomeru.

prepustení. Je pritom nepochybné, že dňa 28.03.2017 bolo disciplinárne opatrenie o uložení zákazu činnosti aj druhostupňové rozhodnutie právoplatné a vykonateľné a žalobca nebol oprávnený viesť motorové vozidlo. Jeho povinnosťou bolo tento zákaz rešpektovať.

dokladmi totožnosti; - rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/45/2017 má vplyv na trestné stíhanie žalobcu pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia, keď Okresný súd Námestovo povolil obnovu konania a zrušil rozsudok, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Následne bol žalobca rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 100,- eur; - poukazoval na to, že intenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ nemusí dosahovať intenzitu trestného činu.

Krajský súd preto dospel k záveru, že identita žalobcu bola zistená riadnym a správnym spôsobom a všeobecné argumenty žalobcu neboli spôsobilé ju spochybniť; správne orgány oboch stupňov postup pri identifikácii žalobcu podrobne vo svojich rozhodnutiach popísali a ich závery zodpovedajú

2015. Trestnoprávne kolégium v zjednocujúcom stanovisku zdôraznilo, že ide o legálny orgán podľa právneho poriadku SR, výkon jeho pôsobnosti (vrátane rozhodovacej činnosti) nebol spochybnený, ani ex post revidovaný. Z uvedeného dôvodu bolo zadržanie žalobcu Inšpekčnou službou ministerstva vnútra dňa 28.03.2017 v súlade so zákonom a dôkaz takto získaný je zákonným dôkazom použiteľným aj v personálnom konaní žalobcu a podlieha vyhodnoteniu podľa § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe. Žalovaný aj prvostupňový orgán sa s týmto dôkazom riadne vysporiadali, okrem neho vychádzali aj z iných dôkazov a vyjadrení, ktoré vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa § 238 ods. 4 zákona o štátnej službe a svoje závery logicky odôvodnili; - k žalobnej námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred správnym orgánom v súvislosti s vyhotovením výpovedí vo forme úradných záznamov krajský súd uviedol, že forma úradného záznamu je bežnou formou zaznamenania úradného úkonu a spísania jeho priebehu konkrétnou osobou, ktorá sa pri úkone vyskytla. Tak sa stalo aj v predmetnej veci - úradné záznamy boli

služby; - konštatoval, že podmienka dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je podmienkou „sine qua non“, pre ktorú by nemohlo byť meritórne rozhodnuté o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe.

Služobný úrad nevyhodnotil jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej správy (až do rozhodnutia o skončení služobného pomeru) ako hrozbu pre priebeh objasňovania jeho konania. Z uvedeného dôvodu postupoval správne a rozhodol priamo o skončení služobného pomeru žalobcu bez toho, aby žalobcu dočasne pozbavil výkonu štátnej služby; - uviedol, že druhostupňový správny orgán posúdil v medziach zákona v súlade s povolenou správnou úvahou intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu, zaoberal sa aj námietkou žalobcu týkajúcou sa jeho identifikácie, použiteľnosti dôkazov získaných inšpekčnou službou ministerstva vnútra, pričom dospel k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej

III. Konanie na kasačnom súde

Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), keď mal za to, že krajský súd nedostatočne vec odôvodnil v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ opakovane namietal, že jediným dôkazom, že práve sťažovateľ mal zvlášť hrubým spôsobom porušiť služobnú prísahu tak, že viedol dňa 28.03.2017 motorové vozidlo v čase zákazu viesť motorové vozidlá, má byť skutočnosť, že nadriadení sťažovateľa (K.. S. G. a H.. G..

Sťažovateľ namietal, že krajský súd neposkytol odpoveď na námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a poukázal, že vo veci nebol ani vypočutý F. I.. K identifikácii sťažovateľa ako vodiča motorového vozidla sťažovateľ uviedol, že jeho nadriadení nevideli priamo sťažovateľa viesť dňa 28.03.2017 motorové vozidlo a v konaní o služobnom pomere nebolo nijako overované, čo v motorovom vozidle neboli ďalšie osoby.

Sťažovateľ namietal spôsob, akým sa stali písomné dôkazy získané v trestnom konaní a informácie z trestného spisu súčasťou spisového materiálu v personálnom konaní, pričom k tomuto sa krajský súd žiadnym spôsobom nevyjadril; - namietal, že skutočnosti, ktoré sa dozvedeli jeho nadriadení počas návštevy inšpekčnej služby ministerstva vnútra v Žiline, podliehajú povinnosti mlčanlivosti podľa § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore;

Trestný spis bol pritom už v čase, keď bol sťažovateľ prepustený z PZ, oveľa obsiahlejší a obsahoval ďalšie podstatné dôkazy (DNA a daktyloskopia zadržanej osoby), ktoré mali viesť k zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a z vykonaných dôkazov nie je bez dôvodných pochybností preukázané, že sťažovateľ mal naozaj viesť motorové vozidlo dňa 28.03.2017; - nesprávne právne posúdenie krajského súdu, ktorý uviedol, že rozhodnutia, ktorými bol sťažovateľovi uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, boli zrušené len z

ktorý bol zrušený ex tunc; - za právne nesprávne mal aj posúdenie krajského súdu týkajúce sa prerušenia konania a uviedol, že je nevyhnutne potrebné vyčkať na rozhodnutie v trestnom konaní, pretože iba rozsudok na základe vykonaných dôkazov (DNA analýza, daktyloskopia) môže nepochybne preukázať a osvedčiť, či osoba ktorá viedla vozidlo dňa 28.03.2020 bude identifikovaná ako D.

Namietal, že svedecké výpovede boli procesne neprípustne vyriešené iba úradnými záznamami o podaní vysvetlení bez prítomnosti sťažovateľa a bez možnosti, aby sťažovateľ bol pri takom výsluchu prítomný a mohol klásť

nemôže vzniknúť právo a túto skutočnosť ani v napadnutom rozsudku nijako nezdôvodnil. Sťažovateľ mal ďalej za to, že krajský súd sa odklonil od právneho názoru kasačného súdu sp. zn. 6Cdo 26/2017, a to tým, že hoc sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie neumožnením žalobcovi byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky, krajský súd mal za to, že úradné záznamy o vypočutí svedkov bez prítomnosti sťažovateľa a bez jeho otázok sú dostatočnou zárukou spravodlivosti súdneho konania. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a stotožniac sa s preskúmavaným rozsudkom krajského súdu navrhol kasačnú

IV. Právny názor kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžk/45/ 2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

14. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Prepustenie bolo vykonané s odkazom na § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe, ako následok porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Ako predmetné porušenie bolo klasifikované konanie sťažovateľa, ktorý dňa 28.03.2017 v čase osobného voľna okolo 16:57 hod. viedol osobné motorové vozidlo v smere od obce Oravská Lesná na Novú Bystricu, pričom disciplinárnym rozkazom mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 mesiacov, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2017. Dňa 28.03.2017 v čase o 16:57 hod. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou 5. čaty PMJ OPP KRPZ v Žiline na hranici okresov Čadca a Námestovo, pričom ku kontrole predložil služobný preukaz policajta PZ, OP č. D.XXXXXX na meno F. I. a VP č. D.XXXXXXX na meno F. I.. 15.

. .], g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor [. . .], h) dodržiavať služobnú disciplínu. [. . .]“ 16. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe: „Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmov štátnej služby.“

19. Kasačný súd uvádza, že rozsah súdneho prieskumu v prejednávanej veci je limitovaný skutočnosťou, že správne súdy nie sú skutkovým súdmi, ale posudzujú len právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa prieskum zameriava na zodpovedanie otázky, či kompetentné orgány rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Ďalším determinantom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je skutočnosť, že v prípade prepustenia zo služobného pomeru posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia správnych orgánov. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom). V zákone o štátnej službe zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za zvlášť závažné porušenie služobnej prísahy alebo povinnosti, z ktorých dôvodov

Zákon síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka PZ pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/26/2016 zo dňa 23.11.2017).

zistení. 21. Kasačný súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je obsiahnutá správna úvaha a zdôvodnenie preukazujúce naplnenie oboch kumulatívnych zákonných podmienok pre skončenie služobného pomeru sťažovateľa. Správny orgán uviedol, aké konkrétne konanie sťažovateľa posúdil ako hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny, spolu s vyhodnotením relevantných konkrétnych okolností skutku a osoby sťažovateľa.

22. K uvedenému kasačný súd uvádza, že každé porušenie služobnej prísahy a služobných povinnosti a jeho dôsledky pre naplnenie druhej podmienky - t. j., že ponechanie dotknutého príslušníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je potrebné vyhodnocovať individuálne, a to vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam zisteného porušenia a k posudzovanej osobe, čo taktiež bolo z pohľadu kasačného súdu zo strany žalovaného resp. prvostupňového orgánu realizované. Správne orgány prihliadnuc na skutkové okolnosti spočívajúce v konaní sťažovateľa, zakladajúce hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností konštatovali, že ponechanie sťažovateľa v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv, zdravia, majetku občanov i štátu a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Kasačný súd

Kasačný súd uvádza, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere a kladie na nich vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/18/2014 z 30.04.2015). Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z odôvodnenia správnej úvahy zo strany správnych orgánov vo vzťahu k naplneniu dôvodov pre prepustenie zo služobného pomeru, považoval kasačný súd záver žalovaného o spáchaní vytýkaného skutku sťažovateľom, tak ako je uvedený v rozhodnutí o jeho prepustení zo služobného pomeru, za dôvodný. Za rovnako dôvodný považoval aj záver o naplnení predpokladov na jeho prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, v dôsledku čoho by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov služby v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 993 s.) bolo v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku ne bis in idem. Tu treba poznamenať, že vo vzťahu k predmetnej veci nie je pritom podstatné to, či sa sťažovateľ vedením motorového vozidla v čase keď mu bol uložený zákaz činnosti, dopustil trestného činu alebo priestupku. Dôležité je to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napokon nemusí dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku.

ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne v § 238 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe. Zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. Tieto boli pritom okrem svedkov podpísané aj príslušníkom Policajného zboru a sú riadne zaevidované v spise.

Sťažovateľ napokon dostal príležitosť oboznámiť sa s obsahom úradných záznamov, vyjadriť sa k nim a navrhovať dôkazy (vyjadrenie k začatiu konania i k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru), čím boli naplnené jeho práva vyplývajúce pre neho z § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe (účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy) ako aj § 193 ods. 2 zákona o štátnej službe (policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa). Kasačný súd mal vzhľadom na uvedené námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv za nedôvodnú.

ktorí vykonávali v ten deň hliadkovú službu. V zmysle výpovedí týchto svedkov sa vodič zastavaného vozidla vyjadril, že je „kolegom“ a ponáhľa sa do služby, ktorá mu začína o 20:00 hod. O tom, že išlo o sťažovateľa, svedčí aj skutočnosť, že tento sa na službu, ktorú mal vykonávať v ten deň (v čase od 20:00 hod. do 08:00 hod.) nedostavil a túto skutočnosť neoznámil. Napokon identifikáciu sťažovateľa ako vodiča motorového vozidla potvrdili H.. G.. K. X. a K.. S. G. (nadriadení sťažovateľa) v sídle inšpekčnej služby ministerstva vnútra v Žiline, kde v zmysle ich výpovedí so sťažovateľom aj priamo komunikovali. Takto zistený

27. Nedôvodná bola námietka sťažovateľa, ktorý tvrdil, že súčasťou administratívneho spisu bolo nespočetné množstvo dôkazov z trestného konania, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/67/2018. Kasačný súd preskúmal obsah spisového materiálu krajského súdu ako aj pripojeného administratívneho spisu a konštatuje, že toto tvrdenie sťažovateľa nie je pravdivé. Z tohto dôvodu irelevantná je aj námietka, že spisy z trestného konania sa do personálneho konania dostali nezákonne. Taktiež je nedôvodná námietka sťažovateľa, že skutočnosti, ktoré sa dozvedeli jeho nadriadení počas „návštevy inšpekčnej služby“, podliehajú povinnosti mlčanlivosti podľa § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o

28. Neobstojí ani námietka sťažovateľa, ktorý tvrdil, že nakoľko rozsudkom správneho súdu sp. zn. 1S/45/2017 zo dňa 18.04.2019 bol zrušený zákaz činnosti, akékoľvek ďalšie rozhodnutia (vrátane rozhodnutí o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru) sú právne vadné a nezákonné, najmä ak nosným dôvodom a porušením služobnej prísahy malo byť vedenie motorového vozidla sťažovateľom v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý bol zrušený. K tomu kasačný súd uvádza, že je nesporné, že sťažovateľ v čase spáchania skutku dňa 28.03.2017 mal právoplatne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (viď bod 3 tohto rozsudku). Preto keď aj napriek právoplatne uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá ku dňu 28.03.2017 v tento deň viedol osobné motorové vozidlo, vedome porušil uvedený zákaz a zjavne tak konal protiprávne. Kasačný súd dáva do pozornosti, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Kasačný súd tiež dodáva, že v podmienkach

ex tunc. Zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom má zásadne účinky ex nunc, t. j. dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu. Právna veda pozná inštitút ničotnosti, resp. nulity rozhodnutia správneho orgánu ex tunc len v prípade, že správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) a b) SSP, t. j. a) ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, 2017, komentár k § 191 SSP).

29. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/22/2016 zo dňa 29.03.2017 a namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, je na mieste uviesť, že v uvedenom rozsudku sa podstatne líšil skutkový stav veci, keď v danej veci bola dôvodom prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru strata spôsobilosti a zmena zdravotnej spôsobilosti.

30. Čo sa týka ďalších kasačných námietok sťažovateľa týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a porušenia práva na spravodlivý proces, kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Avšak judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis

31. Po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi súvisiacich sťažnostných bodov preto kasačný súd došiel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Kasačný súd nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím predovšetkým vo vzťahu k jeho odôvodneniu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces, resp. že by krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 32.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.