1Sžk/46/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: E. E. Y., nar. XX. R. XXXX, bytom H., zast.: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) H. L., bytom K., 2) U. L., bytom K., 3) A. E. F., bytom H., 4) H. F., bytom H., 5) A. E. F., bytom X., 6) Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 7) Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, 8) LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 09 Banská Bystrica a za účasti zainteresovanej verejnosti: Občianske združenie Banskobystrický okrášľovací spolok, so sídlom Rudlovská cesta 94, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42301921, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2016/033429/06-BX zo dňa 22. decembra 2016, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 6: zn. PS UPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 a zn. OVZ-ZP 135979/2015, č. spisu 8319/2015 zo dňa 11.09.2015, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 7: č. OU-BB-OSZP3-2015/008656 zo dňa 27.02.2015; č. OU-BB-OSZP3-2015/008730/KX zo dňa 26.02.2015; č. OU-BB-OSZP3-2015/ 008651/KJ zo dňa 02.03.2015 a č. OU-BB-OSZP3-2015/008650/KJ zo dňa 02.03.2015 a o preskúmanie zákonnosti opatrenia ďalšieho účastníka konania pod por. č. 8: č. 10660/2015-210 zo dňa 26.02.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/72/2018-203 zo dňa 27. novembra 2019, takto

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/72/2018-203 zo dňa 27. novembra 2019 zamietol žalobu žalobcu zo dňa 02.03.2017, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-BX zo dňa 22. decembra 2016, preskúmania zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 6: zn. PS UPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 a zn. OVZ-ZP 135979/2015, č. spisu 8319/2015 zo dňa 11.09.2015, preskúmania zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania pod por. č. 7: č. OU-BB-OSZP3-2015/008656 zo dňa 27.02.2015; č. OU-BB-OSZP3-2015/008730/KX zo dňa 26.02.2015; č. OU-BB-OSZP3-2015/008651/KJ zo dňa 02.03.2015 a č. OU-BB-OSZP3-2015/ 008650/KJ zo dňa 02.03.2015 a preskúmanie zákonnosti opatrenia ďalšieho účastníka konania pod por. č. 8: č. 10660/2015-210 zo dňa 26.02.2015. 2. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-BX zo dňa 22.12.2016

J. a drobná stavba č. 5 na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X, KN-C parc.č. XXXX/Xvk.ú. J.. Na dokončenie stavby neurčil podmienky, nakoľko uvedené drobné stavby už boli dokončené. O námietkach účastníka konania E. E. Y. (v procesnom postavení žalobca) rozhodol podľa § 66 ods. 1 v súčinnosti s § 88a ods. 7 stavebného zákona tak, že námietky zamietol a k časti námietok uviedol, že majú len konštatačný charakter. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č.: OU-BB-OVBP2-2016/033429/06-BX zo dňa 22.12.2016 poukázal na relevantnú právnu úpravu aplikovanú v predmetnom konaní, a to ustanovenie § 88a ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 7 stavebného zákona, na ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona, ktoré sa primerane vzťahujú aj na konanie o dodatočnom povolení stavby (§ 61 ods. 1 a ods. 2, § 66 ods. 1). Ďalej poukázal na ustanovenie § 140b ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 140 stavebného zákona; na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 5, ako aj § 32 ods. 1, ods. 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

V konaní boli dodržané zásady správneho konania upravené v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu orgánu verejnej správy bez právnej relevancie, súladnosť stavby s verejným záujmom nebola nimi

konanie. 6. V ďalšom konaní, vedenom pod novou sp. zn. 23S/72/2018, krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 7. Krajský súd konštatoval, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, vrátane záväzných stanovísk, ktoré boli podkladom rozhodnutia, že žiadna zo žalobných námietok nebola relevantná priznať žalobe úspech. Krajský súd posúdil rozsah aktívnej legitimácie žalobcu a konštatoval, že žalobcovi neprináleží status subjektu oprávneného domáhať sa ochrany iných ako jeho subjektívnych práv.

9. Podľa názoru správneho súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách príslušných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, vysporiadajúc sa s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v koncentračnej zásade k začatiu konania o dodatočnom povolení stavby a žalovaný aj s námietkami uplatnenými v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu. Žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci nebolo preukázané. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúcim na riadne posúdenie veci. Správny súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by stavebný úrad riadne zistil všetky relevantné skutkové okolnosti a vyhodnotil by ich v intenciách zákona, nariadil by odstránenie nepovolených stavieb.

11. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad stavby so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, správny súd z jeho argumentácie nezistil čím a akým spôsobom mali byť porušené.

12. Správny súd skonštatoval, že žalobca sa domáha ochrany subjektívneho práva k ním plánovanej stavbe, t. j. ochrany práva uskutočniť stavbu, ktorým však nedisponuje. Požiadavka k budúcim stavbám žalobcu v právnych predpisoch nemá oporu. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že žalobcom navrhované odstránenie drobných stavieb by nezhojilo namietanú rovnosť práv a rozhodnutie o odstránení drobných stavieb by bolo v rozpore s princípom proporcionality, keď by sa jedno neexistujúce subjektívne právo budúceho uskutočnenia záhradnej stavby (žalobcu) neproporčne uspokojilo na úkor už existujúceho vlastníckeho práva plynúceho z existencie drobných stavieb.

14. K žalobcom namietanému nevykonaniu miestnej obhliadky správny súd uviedol, že vykonávanie dôkazov stavebným úradom je ovládané zásadou oficiality v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku, pri posudzovaní požiadavky účastníka konania na vykonanie miestnej obhliadky je relevantnou skutočnosťou, či stavebnému úradu sú známe pomery ohľadom stavieb.

16. Krajský súd konštatoval, že žalobcom tvrdený rozpor povoľovaných drobných stavieb s verejným záujmom nebol preukázaný. Žalobca napriek rozsiahlosti žaloby tento rozpor nekonkretizoval a ani zo žiadne zo stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré boli podkladom rozhodnutia stavebného úradu, takýto rozpor nevyplýva. Krajský súd konštatoval, že nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať namietaný rozpor namiesto žalobcu, navyše, ak žalobca ani nepreukazuje ako je dotknutý na svojich subjektívnych právach. V žalobe, v rozpore s ustanovením § 182 ods. 1 písm. e) SSP, absentuje tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho subjektívnych právach vo vzťahu k týmto žalobným bodom, na čo správne žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe, ale aj ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade, t. j. vlastníci drobných stavieb. Krajský súd vyhodnotil, že nedostatok aktívnej legitimácie v tejto jej časti spôsobuje, že žalobe nie je možné priznať úspech a možno konštatovať, že žaloba nie je dôvodná, čo tiež odôvodňuje zamietnutie žaloby v zmysle § 190 SSP. 17. Žalobca navrhol v rámci súdneho prieskumu zákonnosti samotného rozhodnutia o

záväznému stanovisku namieta). Správny súd uviedol, že možno konštatovať, že žiadne procesné práva žalobcu neboli upreté. Posúdením zákonnosti a vecnej správnosti obsahu záväzných stanovísk, ktoré boli podkladom rozhodnutia stavebného úradu, správny súd nezistil žiadnu nezákonnosť či nesprávnosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

V zákonom stanovenej lehote podal zástupca žalobcu správnu žalobu, ktorú správny súd meritórne posúdil. Správny súd preto považuje dožadovanie sa opakovaného doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu „do vlastných rúk“ s odkazom na § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku za daných okolností za prísne formalistický výklad práva, až šikanózny či zneužívajúci právo v snahe nanovo získať možnosť uplatňovať žalobné námietky v lehote plynúcej od doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi. Žalobca vykonaním advokátskej skúšky preukázal spôsobilosť hájiť práva iných, o to viac aj vlastných.

21. Správny súd konštatoval, že právna norma v ust. § 88a stavebného zákona umožňuje zosúladiť skutočný stav so stavom právnym za predpokladu, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odstránenie nepovolenej stavby, čo je druhým krajným riešením stavby postavenej bez ohlásenia (v prípade drobných stavieb), resp. bez stavebného povolenia, je v podmienkach konkrétneho prípadu neproporčným riešením, nakoľko v predmetnej veci v prípade vlastníkov nepovolených stavieb sa nejedná o úmyselné odignorovanie zákona a v prípade žalobcu sa nejedná o účastníka konania, ktorý je dodatočným povolením stavby ukrátený na konkrétnych subjektívnych právach (dovolával sa ochrany vlastníckeho práva k budúcej stavbe), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Krajský súd konštatoval, že v podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou.

tým, že: 24. Preskúmavané rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručované bez doplnkovej služby „Opakované doručenie“. Sťažovateľ namietal, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia žalovaný neuviedol konkrétnu právnu kvalifikáciu, z ktorej odvodzuje svoju pôsobnosť rozhodnúť o jeho odvolaní. Podľa sťažovateľa neboli rozhodnutia (záväzné stanoviská) dotknutých orgánov, stavebného úradu, žalovaného a krajského súdu dostatočne a zrozumiteľne odôvodené. Sťažovateľ namietal, že žalovaný a stavebný úrad porušili základné právo žalobcu na právnu pomoc nielen tým, že jeho právnemu zástupcovi nedoručovali, ale najmä tým, že s ním vôbec nekonali. Okrem toho tým, že stavebný úrad ignoroval splnomocnenie udelené žalobcom jeho právnemu zástupcovi, znemožnil mu plnenie jeho advokátskych povinností. Sťažovateľ tiež namietal, že žalovaný a stavebný úrad nepostupovali podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

Namietal tiež, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia iba konštatuje, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. 26. Sťažovateľ namietal, že z vykonaného dokazovania nevplýva, že by dodatočne povolené stavby boli na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka H. L. a U. L..

Posudzované stavby svojim umiestnením až na hranici pozemkov vo vlastníctve sťažovateľa a s presahom strešných konštrukcií nad pozemok v jeho vlastníctve zasahujú do subjektívnych práv žalobcu práve tým, že narúšajú pohodu žalobcovho bývania a neumožňujú údržbu stavieb (z vlastného pozemku) a užívanie priestorov medzi stavbami.

28. Sťažovateľ namietal, že sa stavebný úrad nezaoberal stavbou oporného múra, na ktorom nepovolené stavby spočívajú. Namietal tiež, že žalovaný nepostupoval podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona. Sťažovateľ vyslovil názor, že žalovaný nesprávne založil právnu úvahu na predstihu, že kto skôr poruší zákon, tomu poskytne ochranu vlastníckeho práva na úkor vlastníka, ktorý zákon ctí a dodržiava. Namietal, že správny súd neupriamil svoju pozornosť k predmetu posúdenia z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy v poskytovaní ochrany uplatňovaným právam všetkých účastníkov stavebného konania.

Práve pri miestnom zisťovaní by sa preukázalo, že buď posudzované čierne stavby nie sú osadené podľa geometrického plánu alebo že v geometrickom pláne nie sú zakreslené podľa skutočnosti. 30. Sťažovateľ dal kasačnému súdu návrh na prerušenie kasačného konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP s tým, aby dal kasačný súd podnet na začatie administratívneho konania, v ktorom by sa vyriešila otázka do vodného koryta zasahujúceho oporného múra.

32. K obsahu kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 11.05.2020 vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Podľa názoru žalovaného absentuje v kasačnej sťažnosti argumentácia nad právnym názorom súdu, preto bola pre žalovaného nepreskúmateľná, obsah kasačnej sťažnosti nezodpovedá náležitostiam kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) v spojitosti s § 440 ods. 2 SSP, preto žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, alternatívne ju zamietnuť ako nedôvodnú. 33. Ďalší účastník v 6) rade sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 18.05.2020 tak, že s právnym zdôvodnením a závermi napadnutého rozsudku krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje, považujúc ich za vecne a právne správne a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 34. Ďalší účastníci v 1) a 2) rade sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrili podaním zo dňa 25.05.2020.

36. Kasačnému súdu bol podaním zo dňa 06.04.2020 oznámený vstup ďalšej zainteresovanej verejnosti do konania - Právo a zákonnosť, občianske združenie, zast.: E. E. Y., generálny prokurista, IČO: 52893057, so sídlom: Mlynská 54, 974 09 Banská Bystrica.

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba zákonom stanovenej lehote a je prípustná, po oboznámení sa s administratívnym spisom a súdnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok, ktorými je kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je

39. Okrem tohto rozhodnutia sa žalobca domáhal aj prieskumu opatrení, pričom správny súd ich taktiež vyhodnotil ako zákonné a žalobu voči nim zamietol. Ide o opatrenia ďalších účastníkov konania Mesta Banská Bystrica, Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a LESY SR, š.p., prieskumu ktorých sa dožadoval žalobca s odkazom na § 27 ods. 1 SSP. Opatrením zn. PS ÚPB 14686/9631/15 zo dňa 24.03.2015 Mesto Banská Bystrica oznámilo vlastníkom stavieb H. L. a U. L. stanovisko k predloženej projektovej dokumentácii „Drobné stavby, H. XX, J.“, spracovanej ako pasport už existujúcich stavieb A. E. F. vo februári 2014. Z obsahu opatrenia vyplýva, že mesto z hľadiska územnoplánovacieho umiestnenie stavieb

súhlasu v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vodách vydaného Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 02.03.2015.

Bez pripomienok. Opatrením zn. OU-BB-OSZP3-2015/008651/KJ zo dňa 02.03.2015 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy v zmysle § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sa vyjadril v zmysle § 28 zákona o vodách, že v zmysle § 52 Zákona o vodách sa nejedná o vodné stavby. Z hľadiska ochrany vodných pomerov je legalizácia drobných stavieb možná za podmienky: súhlasu správcu toku, t. j. LESOV SR, š.p., OZ Slovenská Ľupča.

Ľupča ako správca vodného toku Tajovský potok dal stanovisko k dokumentácii skutočného zrealizovania stavby - pasport drobných stavieb, v zmysle ktorého súhlasil s vydaním dodatočného povolenia stavieb s podmienkou, že vlastník stavieb splní svoje povinnosti v zmysle zákona o vodách, a to § 47 ods. 3, podľa ktorého sú povinní ako vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, na vlastné náklady dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd, zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami

41. Podľa § 88a ods. 1 citovaného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

44. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

46. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

48. Podľa § 140b ods. 1 citovaného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

50. Podľa § 140 b/ ods. 5 citovaného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

53. Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia

55. Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený.

57. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných námietok vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci v merite veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Kasačný súd, vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci, zameral svoju pozornosť predovšetkým na to, či krajský súd správne a v súlade so zákonom posúdil námietky žalobcu vznesené v žalobe, a teda, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a s ním spojené rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu.

nedôvodné. V kasačnej sťažnosti žalobca v podstate uviedol totožné námietky ako v správnej žalobe a kasačný súd ich rovnako vyhodnotil ako nedôvodné. 59. Čo sa týka námietky, že preskúmavané rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručované bez doplnkovej služby opakovaného doručenia, bolo preukázané, že preskúmavané rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 3.1.2017, čo vyplýva z administratívneho spisu. Ak došlo k fyzickému doručeniu, je právne irelevantné, či sa tak stalo na doručenke so službou opakované doručenie. Okrem toho, § 24 ods. 1 Správneho poriadku nestanovuje náležitosti doručenky, ale formu doručenia do vlastných rúk, k čomu v danom prípade došlo. 60. Žalobca namietal neuvedenie konkrétnej právnej kvalifikácie, z ktorej žalovaný vyvodil svoju pôsobnosť rozhodovať o jeho odvolaní. Uvedené je v rozpore s písomným vyhotovením preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré obsahuje § 4 zákona č. 608/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1 z.č_ 608/2003 Z.z. v spojení s

61. Námietka, že napadnuté rozhodnutia a záväzné stanoviská nie sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, sama o sebe nie je dostatočne odôvodnená a preto kasačný súd konštatuje, že nezistil také pochybenia v obsahu preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov a záväzných stanovísk, alebo rozsudku krajského súdu, ktorý žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, ktoré by boli možné charakterizovať ako vady nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov.

Sám do konania predkladal rôzne žiadosti, námietky, upozornenia. Kasačný súd zdôrazňuje, že na tieto úkony nebol zo strany prvostupňového správneho orgánu vyzývaný. Uvedené úkony vykonával z vlastnej vôle. Pokiaľ sa tak rozhodol, nemožno stavebnému úradu vytýkať žiadne pochybenie. Sám sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 16.09.2015 na Mestskom úrade Banská Bystrica, pričom nenamietal neprítomnosť jeho právneho zástupcu. Nebol preto dôvod na odročenie ústneho pojednávania z tohto dôvodu. Žalobca nenamietal ani oznámenie o pokračovanie spojeného konania o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním.

prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 04.04.2016 podal osobne odvolanie voči novému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 21.09.2016, taktiež obsiahle a meritórne a ani v tomto odvolaní nenamietal porušenie jeho procesných práv z tohto dôvodu.

Kasačný súd konštatuje, že nie každé porušenie procesných predpisov má za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Toto je potrebné skúmať prísne individuálne a závisí od okolností daného prípadu. Vzhľadom na to, že priamo žalobca podal sám meritórne odvolanie, v ktorom toto pochybenie nenamietal, čiže toto pochybenie sám žalobca nepociťoval ako ujmu na jeho procesných právach a zároveň o odvolaní riadne rozhodol odvolací orgán, táto procesná vada nemá takú závažnosť, aby na jej základe bolo možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Nie je takou vadou v konaní pred správnym orgánom, ako má na mysli § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, teda podstatné porušenie procesných predpisov.

súd sa taktiež nestotožnil s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že tým mu znemožnil plnenie si svojich advokátskych povinností. Opak je pravdou, pretože riadne plnenie si advokátskych povinností znamená vyvíjať primerané úsilie v konkrétnom konaní, kde je advokát zástupca a teda sa aj priebežne informovať o stave konania, čo právny zástupca žalobcu od apríla 2015 do decembra 2016 neurobil.

V tomto ustanovení správny poriadok ukladá správnym orgánom vytvárať pre takú spoluúčasť optimálne podmienky. Kasačný súd konštatuje, že tieto podmienky boli v konaní pred stavebným úradom plne dodržané. Svedčí o tom aktivita žalobcu, ktorý do konania opakovane zasahoval využívaním svojich procesných práv, o ktorých napokon ako osoba s právnickým vzdelaním II. stupňa má vedomosť. Využil právo nazerať do spisov, právo navrhovať dôkazy, byť prítomný na ústnom pojednávaní, právo podať odvolanie atď.

Podaním zo dňa 12.02.2015 len doložil do konania plnú moc, Iný úkon pred stavebným úradom žalobca k tejto otázke neučinil.

Toto ustanovenie totiž nestanovuje žiadny verejný záujem na legalizácii nepovolených stavieb, ale predpokladá preukázanie súladu takýchto stavieb s verejnými záujmami chránenými týmto a osobitnými zákonmi. Teda pre legalizáciu stavieb nie je potrebný predpoklad verejného záujmu na tejto legalizácii, ale naopak preukázanie, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Námietka, že strešné konštrukcie drobných stavieb presahujú na pozemok vo vlastníctve žalobcu je nedôvodná. V kasačnej sťažnosti uvádza, že k presahu má dôjsť v jednom mieste a to v rohu stavby č. 4, ktorá je vo vzdialenosti 37 cm od spoločnej hranice medzi pozemkom žalobcu a stavebníkov, pričom strešná konštrukcia má presahovať nad jeho pozemok 13

správny orgán formuloval výsledok dokazovania tak, že nezistil rozpor s verejnými záujmami, alebo zistil, že povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. 70. Ďalej žalobca namieta, že nebolo v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu uvedené kým a na čo bol zameraný štátny stavebný dohľad zo dňa 7.11.2013 ani aké boli jeho výsledky či zistené nedostatky. K uvedenému kasačný súd uvádza, že štátny stavebný dohľad bol uvedený v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu len za účelom odôvodnenia, prečo nebolo vykonané miestne zisťovanie na vysvetlenie, prečo prvostupňový správny orgán z úradnej činnosti mal vedomosť o tvare miesta a pomeroch na stavenisku. Z dokazovaní bolo tiež nesporne preukázané, že jednotlivé stavby boli dokončené v roku 1993 a 2008, preto pomery zistené na miestnom zisťovaní v roku 2013 boli aktuálne aj v čase rozhodovania stavebného úradu v roku 2016. Nebolo potrebné konkrétne uvádzať, čo bolo predmetom samotného štátneho stavebného dohľadu ani aké boli jeho výsledky, pretože toto nesúviselo s predmetným stavebným konaním.

72. Ani s poukazom na § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nie je možné konštatovať, že by drobné stavby č. 4 a 5 boli umiestnené v rozpore s týmto ustanovením. Kritériá uvedené v tomto ustanovení sú totožné, ktoré skúmal stavebný úrad a žalovaný podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, teda obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Súlad so záujmami vyplývajúcimi z osobitných zákonov bol zistený z jednotlivých záväzných stanovísk. Bola splnená aj podmienka, že stavby rešpektujú predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu mesta Banská Bystrica, keď územný plán v danom území povoľuje stavby rodinných domov, pričom drobná stavba je stavbou doplnkovou k rodinnému domu. V tomto ohľade je plne nedôvodná námietka, že nebol rešpektovaný predpokladaný rozvoj územia, ktorý však žalobca videl výlučne v potrebe umiestňovania svojich vlastných stavieb na svojom vlastnom pozemku. 73. Ďalej žalobca namieta, že pokiaľ podľa § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nie je možné, aby

výkladu. Je nedôvodná aj námietka o nemožnosti užívania priestorov medzi stavbami, keďže k povoleným stavbám na strane pozemku žalobcu nie sú umiestnené žiadne stavby. 74. Kasačný súd sa stotožnil aj s vyhodnotením zo strany správneho súdu, že v danom prípade postačovala len zjednodušená dokumentácia skutočného zrealizovania drobných stavieb, tzv. pasport stavieb v zmysle § 29 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Pokiaľ žalobca namieta, že sa situačný výkres v pasporte stavieb ku dňu ústneho pojednávania 16.09.2015 nenachádzal, ale bol doplnený až 12.10.2015, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa s jeho kompletným obsahom oboznámil, o čom svedčí to, že podal námietky zo dňa 14.02.2016, ale najmä odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 21.09.2016. Žalobcovi tak neboli upreté žiadne procesné práva, oboznámil sa s kompletným pasportom na dané drobné stavby a bolo mu umožnené podať námietky voči nemu, ktoré boli aj riadne meritórne prejednané.

76. Ďalšia námietka opätovne je svojim charakterom formalistická a účelová. Žalobca namieta, že stavebný úrad nerozhodol, že nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu v zmysle § 104 ods. 2 Stavebného zákona a preto bolo nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby. Námietka je plne nedôvodná.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad sa venoval jednotlivým oblastiam štátnej správy podľa osobitných zákonov, ktoré chránia verejné záujmy v jednotlivých oblastiach štátnej správy. Citoval jednotlivé záväzné stanoviská ako aj potvrdenia jednotlivých záväzných stanovísk štátnych orgánov ako aj súlad povoľovaných drobných stavieb s územným plánom mesta Banská Bystrica. 78. Ďalšia skupina sťažnostných bodov sa týkala oporného múru ako vodnej stavby. Kasačný súd k tomuto bodu uvádza, že stavba oporného múru nebola predmetom preskúmavaných rozhodnutí a preto nie je potrebné a ani možné, aby sa dotknuté orgány vyjadrovali vo svojich záväzných stanoviskách k stavbe, ktorá nie je predmetom povoľovacieho konania.

Do okruhu námietok účelového charakteru opierajúcich sa o formalistický výklad stavebného zákona patrí aj námietka, že pokiaľ už bolo miestne zisťovanie nariadené, nemôže byť od neho upustené. Samotné vedenie správneho konania patrí výlučne správnemu orgánu, ktorý vykonáva úkony účelne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Ak má za to, že v stavebnom konaní miestne zisťovanie, hoci bolo nariadené, nie je potrebné, nič mu nebráni

Miestne zisťovanie v stavebnom konaní nie je obligatórne a preto už nariadené miestne zisťovanie môže byť zrušené. 81. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný založil nesprávne právnu úvahu na predstihu, že kto skôr poruší zákon, tomu poskytne ochranu vlastníckeho práva na úkor vlastníka, ktorý zákon ctí a dodržiava. Ide len o subjektívny pocit žalobcu, pretože v danom prípade boli splnené podmienky na legalizáciu týchto stavieb, preto ak stavebný úrad dodatočne povolil tieto stavby, konal v súlade so zákonom a pokiaľ by tak neurobil, odoprel by stavebníkom ich zákonné právo poskytované stavebným zákonom. Právo žalobcu vlastniť majetok, respektíve postaviť drobnú stavbu na svojom pozemku, dodatočným overením drobných stavieb nebolo dotknuté. Tvrdenie žalobcu o prejavoch hrubej arogancie a bezohľadnosti zo strany stavebníkov voči právam iným, poukazujúc na veľkosť ich pozemku, je právne irelevantné. 82. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona. Toto ustanovenie v danom prípade nemohlo byť použité, pretože námietky žalobcu proti obsahu záväzných stanovísk boli uplatnené ešte pred podaním odvolania voči I.

83. Pokiaľ žalobca namietal, že správny súd neupriamil svoju pozornosť k predmetu posúdenia z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy v poskytovaní ochrany uplatňovaným právam všetkých účastníkov stavebného konania, teda aj žalobcu, kasačný súd poukazuje na bod 122. a 147. rozsudku, ktorý sa podrobne a starostlivo vysporiadal práve s vyhodnotením tohto princípu stavebného konania, keď uviedol, že podstata argumentácie žalobcu, ktorá odôvodňuje ukrátenie na svojich subjektívnych právach spočíva v tom, že povolené drobné stavby v zásade bránia žalobcovi realizovať ním plánovanú stavbu na svojom pozemku, preto by mali byť stavby stavebníkov odstránené, a nie dodatočne povolené. Kasačný súd sa stotožnil so stanoviskom správneho súdu a žalovaného, že odstránenie drobných stavieb by bolo v rozpore s princípom proporcionality, keď by sa jedno neexistujúce subjektívne právo budúceho uskutočnenia záhradnej stavby žalobcu neproporčne uspokojilo na úkor už existujúceho vlastníckeho práva plynúceho z existencie drobných stavieb.

ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, do ktorého podľa jeho tvrdení zasiahli stavebníci realizovaním drobných stavieb, bolo postavené právo stavebníkov tiež na riadny výkon ich vlastníckeho práva, spočívajúci v tom, že vybudovaním týchto drobných stavieb sa zlepšila využiteľnosť ich stavebného pozemku, respektíve záhrady na účely rekreácie a riadneho obhospodarovania ich

Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“

námietky o tom, že v budúcnosti z dôvodu povolených stavieb nebude môcť realizovať právo na svoje vlastné drobné stavby. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že aj pri povoľovaní prípadných jeho drobných stavieb taktiež nebude potrebné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o odstupoch pri rodinných domoch.

Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal ochranu iných ako vlastných subjektívnych práv a poukazoval pri tom na to, že ochrany týchto iných práv sa domáhalo občianske združenie Banskobystrický okrášľovací spolok, kasačný súd uvádza, že toto združenie nebolo žalobcom a preto nepodávalo žiadne žalobné námietky. V priebehu súdneho konania vystupovalo v pozícií zainteresovanej verejnosti a teda nebolo oprávnené podávať žiadne žalobné námietky. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na vyjadrenie zainteresovanej verejnosti zo dňa 20.01.2019, podľa ktorého ide zo strany žalobcu skôr riešenie susedského sporu ako o ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia či iných verejných záujmov, ktoré podľa jeho názoru nemôže byť nijakým spôsobom dotknuté dodatočným povolením troch drobných stavieb.

Tým je každý prípad individuálny. Pokiaľ žalobca má za to, že v danom prípade mali byť požadované ďalšie doklady, uvedené neprináleží posudzovať jemu, ale správnym orgánom. Konkrétne čo sa týka posudzovania oporného múra v koryte Tajovského potoka, ako už bolo vyššie uvedené, tento nie je predmetom povoľovania v preskúmavanom stavebnom konaní a nebolo taktiež preukázané, že by povoľované drobné stavby mali základy na tomto opornom múre. Zo záväzného stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 2.3.2015, ktoré bolo potvrdené záväzným stanoviskom zo dňa 18.12.2015, vyplýva, sa sa nejedná o vodné stavby a že drobné stavby č. 3 až 5 sú postavené na súkromnom pozemku investora za oplotením približne 2,5 metra od oporného múru. Námietka žalobcu je v príkrom rozpore s preukázaným skutkovým stavom.

Pokiaľ dôjde k zrušeniu rozhodnutia kasačným súdom, v novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o trovách kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). Rozhodne o nich však podľa celkového úspechu v konkrétnej veci. Teda hoci čiastkovo bol žalobca v kasačnom konaní úspešný, keď uznesenie krajského súdu bolo zrušené, pokiaľ následne v novom prejednaní veci bola žaloba zamietnutá, bol procesne neúspešný a preto nemá právo na náhradu žiadnych trov konania, vrátane kasačného konania. Separátne trovy kasačného konania sa nepriznávajú.

91. Kasačný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP keď mal za to, že § 88a stavebného zákona odporuje Ústave SR, ústavnému zákonu medzinárodnej zmluve podľa článku 7 ods. 5 Ústavy alebo zákonu.

súd už vyššie v odôvodnení uviedol, že oporný múr nebol riešený v tejto právnej veci, preto ani takéto prípadné administratívne konanie by nemalo pre prejednávanú vec právny význam. 92. Napokon kasačný súd nepriznal postavenie zainteresovanej verejnosti v kasačnom konaní občianskemu združeniu Právo a zákonnosť, ktoré zastupuje žalobca.

Iným subjektom zákon postavenie účastníka kasačného konania nepriznáva. Občianske združenie Právo a zákonnosť nebolo účastníkom konania pred správnym súdom, preto takéto postavenie nemôže mať ani v kasačnom konaní. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré je napadnuté kasačnou sťažnosťou, je už právoplatné a preto nie je možné meniť či dopĺňať okruh účastníkov konania. Kasačný súd poukazuje v tejto otázke na rozhodnutie NSS ČR sp. zn. 6As/46/2009, podľa ktorého občianske združenie podľa § 72 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré nebolo materiálne účastníkom správneho konania, lebo v ňom neuplatňovalo žiadne námietky, nie je osobou zúčastnenou na konaní a tým skôr nemôže do konania vstúpiť vo fáze konania o kasačnej sťažnosti.