1Sžk/48/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:4017201101.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/224/2017
- IČS
- 4017201101
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): S. B., nar. XX.XX.XXXX, Š. Q. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, 949 01 Nitra, za účasti: Gestamp Nitra, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47255374, právne zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava a pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 3/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, 821 07 Nitra, IČO: 36561690 a 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, 969 01 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/036170 zo dňa 11.10.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/224/2017-400 zo dňa 20. mája 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepri z náva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/
224/2017-400 zo dňa 20. mája 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102668776/2019 zo dňa 15. novembra 201 č. OU-NR-OCDPK-2017/036170 zo dňa 11.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný
zmenil stavebné povolenie č. 294/2017-10-Žá zo dňa 10. 08. 2017, vydané stavebným úradom - Obec A. (ďalej aj ako „stavebné povolenie“), tak, že I. doplnil text do popisu stavebného objektu SO 16 Parkovisko osobných vozidiel nasledovne: „Vrchná vrstva parkoviska pre VIP - 5 kolmých odstavných stojísk o rozmeroch 7,3 x 2,5 m pred administratívnou budovou bude riešená použitím recyklovaných plastových vegetačných tvárnic“. Vo výroku II vymazal pôvodný text k bodu SO 18 - Komunikácie a spevnené plochy a na jeho miesto zapísal text nasledovne: „SO 18 Komunikácia a spevnené plochy - V rámci objektu SO 18 Komunikácie a spevnené plochy sa buduje prístupová účelová komunikácia do areálu, asfaltové spevnené plochy, betónové spevnené plochy a cestná váha“. Ďalej uviedol parametre účelovej komunikácie, ktorá bude napojená na rameno okružnej križovatky novonavrhovanej cesty do priemyselného parku.
Vo výroku III v odôvodnení rozhodnutia na strane 20, bod 23.1.5 a na strane 23 bod 23.3.5 vymazal v texte slovo „vodopriepustné“. Ostatné časti stavebného povolenia zostali nezmenené. Staveným povolením obec A. ako špeciálny stavebný úrad
v zmysle ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17.10.2015 do 31.12.2018, (ďalej len „stavený zákon“) v spojení s ust. § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len „cestný zákon“) povolil stavbu: „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“ v rozsahu stavebných objektov:
SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel. SOI 18 Komunikácia a spevnené plochy v katastrálnom území A., určil pre uskutočnenie stavby záväzné podmienky, a rozhodol o námietkach žalobcu a Združenia domových samospráv.
2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal.
3. K námietke týkajúcej sa vecnej príslušnosti stavebného úradu, krajský súd poznamenal, že z administratívneho spisu vyplýva, že predmetná stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, na pozemkoch uvedených v Osvedčení Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13.07.2015 a zo dňa 22.07.2015 a ide o prístupové, účelové komunikácie a spevnené plochy - parkoviská v katastrálnom území A.. To, že ide o stavbu miestnych komunikácií v k. ú. A., nebolo sporné. Podľa názoru žalobcu však bol vecne príslušný stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja z dôvodu, že ide o významnú investíciu podľa osobitného predpisu, a to podľa ust. § 117b stavebného zákona. Krajský súd poukázal na cestný zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov v ust. § 3a ods. 4, ktorý uvádza, že pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, pričom v záhlaví stavebného povolenia je pôsobnosť
obce A. ako správneho orgánu prvého stupňa vymedzená podľa § 3a ods. 4 cestného zákona v nadväznosti na ust. § 120 stavebného zákona. Uviedol, že špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. cestné stavby a pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t.j. „špeciálne stavebné úrady“. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Obec A. v predmetnej veci rozhodla dňa 10.08.2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa.
4. Za nedôvodnú považoval krajský súd žalobnú námietku ohľadom dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, a uviedol, že správne orgány v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí i riadne zdôvodnil.
5. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem „strategický park“, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z ust . § 18 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. Správny súd poukázal na to, že v prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na
životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 - „Infraštruktúra“ a položka 15 - „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“, v časti B (zisťovacie konanie), je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto podľa krajského súdu, postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „GESTAMP Nitra“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08.11.2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2016/030582-033-F07 (ďalej len „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“), v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.
Rozhodnutie zo zisťovacieho konania nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 20.02.2017 a správny orgán prvého stupňa a žalovaný z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné. Nebolo možné, aby správny súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania.
6. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na prístup k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podľa Aarhuského dohovoru, správny súd uviedol, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správne orgány sa týmito námietkami i zaoberali, posudzovali ich a rozhodli tak, že ich
zamietli. Správny súd dal do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/ 89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené.“
7. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe správny súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol na pojednávaní dňa 20.05.2020 v predmetnej veci, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Uviedol, že rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. 8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratým účastníkom súdneho konania správny nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
9. Proti napadnutému rozsudku žalobca v pozícii sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľ v prvom rade namietal vecnú nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu - obec A. tvrdiac, že ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, preto v zmysle ust. § 117b stavebného zákona má byť príslušný okresný úrad v sídle kraja. Uviedol, že správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na ust. § 120 stavebného zákona. Sťažovateľ je presvedčený, že v predmetnej veci došlo k naplneniu hypotézy podľa ustanovení § 117b, ako aj § 120 stavebného zákona a že správny súd „poňal túto vec vo veľmi zjednodušenej rovine“ a nezohľadnil práve podmienku pre aplikáciu § 117b stavebného zákona, teda že sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou.
Podľa sťažovateľa je zrejmé, že ust. § 117b stavebného zákona je nadradené ust. § 120 stavebného zákona, ktoré by sa aplikovalo v prípade, ak by sa jednalo o stavbu komunikácie, ktorá by nebola významnou investíciou. 11.
Sťažovateľ ďalej namietal, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga3f6mru> Poukázal na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona a o prílohu č. 8 časti 9 Infraštruktúra, položka 15, kde sú v časti B upravené kritériá a zo zákona je povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne pokladal za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Výklad správneho súdu, že zákon č. 24/2006 Z.z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga3f6mru> nepozná pojem „strategický park“, považuje za účelový a zahmlievajúci výklad danej problematiky. Uviedol, že stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia o významnej investícii, je v zmysle § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z.z., tzv. navrhovanou činnosťou, ktorá musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Namietal, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqga3f6mru>, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. 12. Napokon sťažovateľ namietal, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Mal za to, že neobstojí poukaz na § 32 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzg43f6njqfzygc4tbm5zgczrngmza> ods. 2 stavebného zákona, ktorým konajúce orgány verejnej správy v tomto procese zdôvodňovali takýto postup. Uviedol, že v prípade povoľovanej stavby vôbec nešlo o prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by sa malo jednať o stavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na príprava územia na realizáciu strategického parku, tak ako to upravuje zmieňovaná právna norma v § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Tá sa podľa sťažovateľa vzťahuje na prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície, teda v rámci vybudovania samotného strategického parku ako takého a nie na investície, ktoré už následne budú realizované v ňom, ako je GESTAMP, pod ktorú spadá aj predmetná povoľovaná stavba, ktorá dokonca žiadne osvedčenie vydané nemá. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07.09.2020 uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť. 14.
Pribratý účastník konania 1/ MH Invest s. r. o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10.09.2020, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, alternatívne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti v zmysle SSP, keďže táto nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Sťažovateľ síce formálne uvádza dôvody jej podania odkazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, avšak z kasačnej sťažnosti už nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti a aký postup zo strany krajského súdu v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod podľa Správneho súdneho poriadku.
15. Súčasne pribratý účastník konania 1/ poukázal aj na postavenie sťažovateľa v stavebnom konaní. Dodal, že sťažovateľ nie je stavebníkom ani vlastníkom stavby či susednej stavby. Je presvedčený o tom, sťažovateľ dostatočne nevymedzil, že jeho subjektívne práva neboli bezprostredne napadnutými rozhodnutiami dotknuté.
V spojitosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. októbra 2015. 16. Ohľadom kasačnej námietky sťažovateľa, týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti obce A. ako špeciálneho stavebného úradu sa pribratý účastník konania 1/ v plnej miere stotožnil a argumentáciou krajského súdu. Vzhľadom na to nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že ust. §117b stavebného zákona je nadradené ust. § 120 stavebného zákona.
17. Ku kasačnej námietke sťažovateľa, spočívajúcej v tvrdení, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dal pribratý účastník konania 1/ do pozornosti rozhodnutie zo zisťovacieho konania, na ktoré odkázal krajský súd v napadnutom rozsudku a že uvedené rozhodnutie bolo v rámci stavebného konania stavebnému úradu predložené. Taktiež aj vo vzťahu k námietke, že Strategický park ako celok nebol posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., uviedol, že s touto sa krajský súd dostatočne vysporiadal.
Navyše doplnil, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej
investície. Pokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku. 18. K námietke sťažovateľa, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy objektov v rámci Strategického parku, preto bol dôvodný postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona.
III. Konanie na kasačnom súde
19. Prejednávaná vec bola dňa 14.10.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn. 1Sžk/48/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva nasledovné. Dňa 06.03.2017 bola obci A. ako špeciálnemu stavebnému úradu doručená žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu GESTAMP - Strategický park Nitra v rozsahu objektov SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel a SO 18 Komunikácie a spevnené plochy. V žiadosti sa okrem iného uvádza, že na stavbu Gestamp Nitra bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.02.2017 a ktoré i žiadateľ pripojil, a tiež pripojil osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 k stavbe „Vybudovanie strategického parku“, ktorá je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Dňa 25.04.2017 vydal stavebný úrad stavebné povolenie č.j. 294/2017-02-Žá, ktorým povolil stavbu „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK“. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.06.2017 zrušil rozhodnutie Obce
A.Ž. zo dňa 25.04.2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 22. Obec A. v podaní zo dňa 11.07.2017 vydala „nové oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania“ na uvedenú stavbu. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza i záväzné stanovisko k stavebnému konaniu vydané dňa 13.07.2017 Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého je stavba z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08.11.2016. Stavebný úrad vydal dňa 10.08.2017 stavebné povolenie č. 294/2017-10-Žá, ktorým povolil stavbu: GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“ v rozsahu stavebných objektov: SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel. SOI 18 Komunikácia a spevnené plochy v katastrálnom území A., určil pre uskutočnenie stavby záväzné podmienky, a rozhodol o námietkach žalobcu a Združenia domových samospráv. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OCDPK-2017/036170 zo dňa 11.10.2017 stavebné povolenie zo dňa 10.08.2017, zmenil tak, že I. doplnil text do popisu stavebného objektu SO 16 Parkovisko osobných vozidiel nasledovne: „Vrchná vrstva parkoviska pre VIP - 5 kolmých odstavných stojísk o rozmeroch 7,3 x 2,5 m pred administratívnou budovou bude riešená použitím recyklovaných plastových vegetačných tvárnic“. Vo výroku II vymazal pôvodný text k bodu SO 18 - Komunikácie a spevnené plochy a na jeho miesto zapísal text nasledovne: „SO 18 Komunikácia a spevnené plochy - V rámci objektu SO 18 Komunikácie a spevnené plochy sa buduje prístupová účelová komunikácia do areálu, asfaltové spevnené plochy, betónové spevnené plochy a cestná váha“. Ďalej uviedol parametre účelovej komunikácie, ktorá bude napojená na rameno okružnej križovatky novonavrhovanej cesty do priemyselného parku. Vo výroku III v odôvodnení rozhodnutia na strane 20, bod 23.1.5 a na strane 23 bod 23.3.5 vymazal v texte slovo „vodopriepustné“. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia číslo 294/2017-10 Žá zo dňa 10.07.2017 zostali nezmenené.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.
(2) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
26. Podľa § 59 ods. stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
27. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.
28. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
29. Podľa § 117b stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou. 30. Podľa § 120 ods. 1, 2 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). (2)Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného
stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
31. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015 (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“), významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
33. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. 34. Podľa § 1 ods.11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.
35. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.
36. Podľa § 3 ods. 1, 2 cestného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. (2)Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových
komunikácií. . 37. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 38. Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. (5) Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. (6) Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami.
39. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili podstatu podanej správnej žaloby. Konkrétne namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom týkajúce sa nepríslušnosti Obce A. ako prvostupňového špeciálneho stavebného radu, ako aj procesné vady týkajúce sa podkladových rozhodnutí (neexistencia územného rozhodnutia, namietané rozhodnutie zo zisťovacieho konania).
40. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP tak, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
41. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
42. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za
správne. 43. Odhliadnuc od toho, že sťažovateľova argumentácia nie je konštantná, keď najprv pri námietke o nepríslušnosti stavebného úradu argumentoval, že stavba „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“, je významnou investíciou a následne v súvislosti s absenciou územného rozhodnutia argumentoval, že sa o významnú investíciu nejedná, je v prejednanej veci podstatná kategorizácia stavby „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“ v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 175/1999 Z.z. Kasačný súd je toho názoru, že predmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia“, nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na zabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou alebo pokračovaním výstavby pozemných komunikácií.
44. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec stavebným úradom nie je. Kým ustanovenie § 117b stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti stavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých povoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je určená osobitnými predpismi a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní stavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.
45. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentoval tým, že v predmetnej veci došlo k naplneniu hypotézy podľa ustanovení § 117b, ako aj § 120 stavebného zákona a že správny súd mal primárne aplikovať § 117b stavebného zákona, pretože sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou. Nakoľko sa však nejednalo o samotnú významnú investíciu, ale o prípravu naň, nemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Krajský súd teda vec správne posúdil, keď uviedol, že obec A. v predmetnej veci bola príslušným správnym orgánom prvého stupňa. V predmetnej veci vykonávala obec A. pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného zákona, ktorá je určená osobitnými právnymi predpismi a v nadväznosti na to je potrebné aplikovať cestný zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov.
Cestný zákon v ust. § 1 určuje orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie a v ust. § 3a špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V zmysle ustanovenia § 3a ods. 4, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického parku na životné prostredie.
48. Krajský súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, keď príslušný správny orgán, navrhovanú činnosť „GESTAMP Nitra“ dňa 08.11.2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.
Uvedené rozhodnutie zo zisťovacieho konania nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017. Je teda pravdivé tvrdenie, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd.
49. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že krajský súd sa podrobnejšie nezaoberal námietkou aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona. Bolo by vhodné, keby krajský súd vo vzťahu k žalobným bodom osobitne zdôvodnil, prečo bola naplnená dispozícia predmetného ustanovenia. Na druhej strane, toto zdôvodnenie bolo zjavné už zo samotného administratívneho konania a v napadnutom rozsudku sú uvedené príslušné normy stavebného zákona, konkrétne ustanovenia § 32 ods. 2 a § 120 ods. 2. Z kontextu napadnutého rozsudku teda jednoznačne vyplynulo, že krajský súd je toho názoru (aj napriek strohému odôvodneniu v tejto časti), že sa na v predmetnej veci územné rozhodnutie nevydáva.
50. Kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa územné rozhodnutie nevyžaduje, keďže stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície a to „Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na realizáciou súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t.j.
na pozemkoch uvedených v osvedčeniach Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13.07.2015 a zo dňa 22.07.2015. Z uvedeného je zrejmé naplnenie druhej podmienky, ktorá je obsiahnutá v dispozícii predmetného ustanovenia, pretože sa jedná o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. 51. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov kasačného konania nepriznal. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. februára 2022