1Sžk/51/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:2119203843.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/57/2019
- IČS
- 2119203843
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ W.. K. B., L. XX. I. XXXX, P. J. Š.R. XX, J.; 2/ I. B., O.. Š., L. X. I.O. XXXX, P. J. Š. XX, J., obaja právne zastúpení: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava; proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava; za účasti ďalších účastníčok konania: 1/ X. M., L. XX. S. XXXX, P. J. C. XXXX/ XX, J.; 2/ C. A., L. XX. I. XXXX, P. J. K. XXX/X, Q.; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2019/009530/Bo zo dňa 19. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/57/2019-194 zo dňa 6. februára 2020 , takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec Cífer (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. výst. CIF-393/2017/Rá-703 zo dňa 5. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) uložil žalobcom ako vlastníkom pozemku registra „C“ par. č. 1669/1, katastrálne územie Q., aby strpeli vykonanie prác spojených s realizáciou zateplenia fasády a omietky na pravej bočnej obvodovej stene rodinného domu súp. č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. 1672, katastrálne územie Q. vo vlastníctve ďalšej účastníčky 1/ a na pozemku registra „C“ parc. č. 1669/1, katastrálne územie Q. vo vlastníctve ďalšej účastníčky 2/. 2. Prvostupňový orgán na základe miestneho zisťovania ustálil, že na vykonanie bočného zateplenia je nutné použiť priliehajúcu časť susedného pozemku žalobcov, pričom účastníci konania sa na tomto nedohodli. Vykonanie prác je podľa názoru prvostupňového orgánu potrebné na udržanie ohlásenej stavby v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave. Súčasne uviedol, že v konaní podľa § 135 Stavebného zákona prvostupňový orgán rozhoduje o povinnosti vlastníkov susedného pozemku strpieť - čo do presne časovo a priestorovo vymedzeného obmedzenia vlastníckych práv, vykonanie stavebných prác na stavbe vo vlastníctve stavebníčok zo susedného pozemku. Prebiehajúce súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním teda nie je dôvodom na zastavenie tohto konania, rovnako podľa prvostupňového orgánu nemá povahu predbežnej otázky vo vzťahu ku konaniu vedenému podľa § 135 Stavebného zákona. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/009530/Bo zo dňa 19. marca 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že udržiavacie práce ďalších účastníkov konania boli dňa 14. júna 2017 riadne ohlásené, pričom prvostupňový orgán podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona písomne oznámil listom č. SO/122/ 2017/Pk, že nemá proti uskutočneniu týchto prác námietky. V tejto veci preto príslušný správny orgán nepreskúmava splnenie podmienok pre ohlásenie drobnej stavby ďalšími účastníčkami (proces ohlásenia), ale len splnenie podmienok pre uloženie povinností podľa § 135 Stavebného zákona. Žalovaný zastával názor, že pri vytyčovaní hranice pozemkov bol zohľadnený už aj presah zateplenia rohu rodinného domu na stene, ktorú chcú ďalšie účastníčky 1) a 2) zatepliť, čiže ani po vykonaní predmetných stavebných prác nebude rodinný dom zasahovať do nehnuteľnosti žalobcov. O námietke predpojatosti I.. D. J. O. v predmetnom konaní bolo tiež podľa názoru žalovaného riadne rozhodnuté, keď túto námietku prvostupňový orgán zamietol rozhodnutím č. výst. CIF-393/2017 zo dňa 22. októbra 2018. Predmetná námietka bola aj podľa názoru žalovaného neakceptovateľná, žiaden relevantný vzťah dotknutej zamestnankyne k veci alebo osobný vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom v predmetnej veci nebol zistený.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. V podanej správnej žalobe žalobcovia namietali, že v predmetnej veci vzniesli námietku zaujatosti voči zamestnankyni prvostupňového orgánu, ktorá sa podieľala na rozhodovaní (predmetné rozhodnutie aj vypracovala) a nebolo o nej rozhodnuté. Podľa názoru žalobcov prvostupňový orgán rozhodol predčasne, bez riadneho zistenia skutkového stavu a absolútne opomenul skutočnosť, že vydané rozhodnutie predstavuje jednostrannú výhodu v prospech stavebníka, keďže vykonané práce zväčšujú rozsah stavebníkovej nehnuteľnosti a nedovolene zasahujú do vlastníctva žalobcov. Rovnako namietali, že spoločný stavebný úrad v predmetnej veci nemá právnu subjektivitu a nemôže vydávať rozhodnutia. Žalovaný sa podľa názoru žalobcov s vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočne nevysporiadal a o námietke zaujatosti zamestnankyne prvostupňového orgánu rozhodol nesprávne. Žalobcovia žiadali zrušiť
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v jeho rozhodnutí a správnu žalobu žalobcov navrhol zamietnuť. Rovnako vo svojich
vyjadreniach navrhli zamietnuť správnu žalobu aj ďalšie účastníčky 1/ a 2/ akcentujúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 7. Žalobcovia vo svojej replike a ďalších vyjadreniach uvádzali, že ďalšími účastníčkami 1/ a 2/ zatepľovaná stavba zasahuje do ich vlastníckych práv, a preto nemá byť realizovaná. Na pojednávaní dňa 6. februára 2020 žalobcovia tiež namietali, že prvostupňový orgán konal nezákonne, pokiaľ konanie v predmetnej veci neprerušil z dôvodu prebiehajúceho civilného konania vedeného na Okresnom súde Trnava, ktoré predstavuje podľa názoru žalobcov legitímnu prekážku pokračovania v konaní.
8. Správny súd rozsudkom č. k. 14S/57/2019-194 zo dňa 6. februára 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu žalobcov. Správny súd zdôraznil, že v predmetnej veci bolo jeho úlohou posúdiť, či boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona. Správny súd mal pritom za preukázané, že ďalšie účastníčky konania ohlásili prvostupňovému orgánu stavebné úpravy - zateplenie rodinného domu (dokončenie zo strany susediaceho pozemku žalobcov), pričom prvostupňový orgán opatrením č. j. CO/122/2017/Pk zo dňa 14. júna 2017 podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby. Ďalšie účastníčky požiadali žalobcov o umožnenie vstupu na pozemok za účelom realizácie zateplenia, pričom žalobcovia na ich žiadosť neodpovedali.
9. Správny súd uviedol, že žalobné námietky žalobcov boli do značnej miery všeobecné a nekonkrétne, žalobcovia neuviedli v čom mal byť skutkový stav nedostatočne zistený, v čom je zistený skutkový stav v rozpore s administratívnym spisom a v čom spočíva nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Rovnako zdôraznil, že žalobcovia v žalobe nenamietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu neprerušenia konania v súvislosti s prebiehajúcim civilným konaním pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 38C/44/2018.
Túto skutočnosť namietli až na pojednávaní, po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Správny súd sa preto touto námietkou nemohol zaoberať. 10. Napriek tomu správny súd tiež dodal, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa s touto námietkou vysporiadali, svoje závery aj dostatočne zdôvodnili. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti totiž uviedol, že civilné konanie o určenie vlastníckeho práva vydržaním a konanie podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona o uloženie opatrenia na strpenie prác nemajú rovnaký predmet.
Vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa realizuje stavba, sa preukazuje v rámci ohlásenia stavebných prác. Pričom reflektoval aj skutočnosť, že pri vytyčovaní dotknutej hranice pozemkov bol už zohľadnený aj presah zateplenia rodinného domu na stene, a preto aj po vykonaní predmetných prác (zateplenia), rodinný dom nebude zasahovať do pozemku
žalobcov. 11. Správny súd nezistil nedostatočné zistenie skutkového stavu. Prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie v nadväznosti na preukázanú skutočnosť, že žalobcovia neumožnili uskutočniť zateplenie rodinného domu, ktoré bolo realizované na základe riadneho ohlásenia, resp. oznámenia prvostupňového orgánu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky. V konaní podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona už príslušné orgány nie sú podľa správneho súdu oprávnené skúmať vlastnícke právo k realizovanej stavbe, resp. k pozemku, na ktorom má
byť umiestnená. Inými slovami nemožno preskúmavať zákonnosť opatrenia, ktorým stavebný úrad oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - stavebnej úpravy. Rovnako mal správny súd za preukázané, že pre realizáciu zateplenia bol nevyhnutný prístup zo strany pozemku žalobcov. Preto boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa §
135 ods. 1 Stavebného zákona. 12. V súvislosti so zásahom do vlastníckeho práva žalobcov správny súd poukázal na vyjadrenie W.. H. D., z ktorého vychádzali aj správneho orgány, podľa ktorého táto počas zameriavania a vytyčovania hraníc pozemkov v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/7/2007 zohľadňovala aj presah zateplenia rohu rodinného domu na stene, ktorú chcú ďalšie účastníčky 1/ a 2/ zatepliť, pričom s vypracovaným geometrickým plánom žalobcovia súhlasili. Geometrický plán tak ako vyjadrenie W.. D. predstavujú podklady rozhodnutia správnych orgánov. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/318/2010-289 zo dňa 24. novembra 2011 správny súd zdôraznil, že ide o rozhodnutie v konaní o uloženie povinnosti odstrániť stavbu plotu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2012, teda skôr, ako bola právoplatne určená hranica pozemkov (až v roku 2014 - rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014). 13. Ako irelevantnú posúdil správny súd námietku žalobcov, že nebolo riadne rozhodnuté o ich námietke zaujatosti proti zamestnankyni I.. D. J. O.. O tejto totiž rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. výst. CIF-393/2017 zo dňa 22. októbra 2018. O tejto námietke správne rozhodla obec Cífer, keďže spoločný obecný úrad pripravuje len odborné podklady pre rozhodnutie príslušného starostu a je výsledkom medziobecnej spolupráce. Skutočnosť, že námietka zaujatosti žalobcov bola nedôvodná, vyplýva tak z rozhodnutia prvostupňového orgánu, rozhodnutia žalovaného a na spochybnenie týchto záverov nenašiel dôvody ani správny súd.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
14. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia - sťažovatelia kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako aj z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorý nadobudol intenzitu porušenia práva sťažovateľov na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žiadali zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Podľa názoru sťažovateľov sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne a v dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie a nedostatočne svoj rozsudok odôvodnil. Rovnako sa tento nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcov, vec posudzoval jednostranne v prospech žalovaného a neprihliadal na dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Tiež nesprávne posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Sťažovatelia zastávajú názor, že nebol dostatočne zohľadnený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/318/2010-289 a skutočnosť, že rodičia sťažovateľov a samotní sťažovatelia užívali plot na hraniciach pozemkov 50 rokov. 16. Nesprávne právne posúdenie videli sťažovatelia v tom, že došlo k porušeniu ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom citovali text čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. 17. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľov nedostatočne vysporiadal s otázkou vzťahu civilných konaní s konaním podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona. 18. Sťažovatelia namietali tiež skutočnosť, že pokiaľ by merania hranice pozemkov boli vykonané presnejšou metódou, je už realizovaná stavba na ich pozemku, v tomto smere odkazujú na W.. S. D., GEOSFERA s.r.o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46468579.
Podľa názoru sťažovateľov pri zateplení dôjde k posunu hranice o 10 cm. 19. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalšie účastníčky 1/ a 2/, ktoré v podstatnom zopakovali svoje vyjadrenia z konania pred správnym súdom, akcentovali zákonnosť napadnutého rozsudku a žiadali zamietnuť kasačnú sťažnosť sťažovateľov. 20. Sťažovatelia vo svojej replike namietali zastupovanie pani C. A. G. C. M., keďže na generálnej plnej moci nie je podpísaný splnomocniteľ. Rovnako bližšie popisujú susedské spory prebiehajúce medzi účastníkmi konania, v tejto veci ide v rámci súdnych konaní o 3 prebiehajúce súdne konania - konanie o kasačnej sťažnosti v tejto veci, exekučného konanie o výkon prvostupňového rozhodnutia a konanie na Okresnom súde Trnava sp. zn. 38C/44/2018 o určenie vlastníckeho práva vydržaním. Nestotožňujú sa s rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014 a namietajú správnosť posudku W.. D.. Replika bola vypracovaná priamo sťažovateľmi 1/ a 2/a elektronicky podpísaná právnym zástupcom. 21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 22. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
IV. Posúdenie kasačného súdu
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná. 24. Kasačný súd na úvod konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľov je vo svojej podstate vágna. Obsahuje všeobecné úvahy o nezákonnosti napádaného rozsudku správneho súdu, o jeho nedostatočnom odôvodnení či nesprávnom právnom posúdení, avšak bez špecifikácie toho, v čom tieto vady spočívajú. V tomto smere je relevantné najmä to, že opísanie rozhodujúcich skutočností a dôvodov, pre ktoré sa kasačná sťažnosť podáva je jednou z náležitostí kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 SSP), osobitne pri námietke nesprávneho právneho posúdenia je potrebné uviesť tiež právne posúdenie, ktoré sťažovateľ pokladá za nesprávne a v čom spočíva jeho nesprávnosť (§ 440 ods. 2 SSP). Vymedzenými dôvodmi kasačnej sťažnosti je kasačný súd viazaný, pričom nemôže rozsudok správneho súdu a ani rozhodnutia správnych orgánov v tomto type správneho súdneho konania preskúmavať nad rámec kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 SSP). Kasačný súd sa preto v rámci svojho prieskumu venoval len riadne vymedzeným a odôvodneným námietkam sťažovateľov, nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov a ani rozsudku správneho súdu nad rámec tých vád, ktoré sťažovatelia vo svojej kasačnej sťažnosti riadne vymedzili, opísali a pomenovali. 25. Podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona: „Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.“
26. Pristupujúc k prieskumu kasačnej sťažnosti je potrebné konštatovať, že kasačný súd nezistil nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku správneho súdu. Tento jasne uviedol, v čom spočíva podstata konania podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona (opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe), prečo bol toho názoru, že skutkový stav bol riadne zistený pre vydanie prvostupňového rozhodnutia (riadne ohlásenie drobnej stavby - stavebnej úpravy, oznámenie stavebného úradu, že voči týmto úpravám nemá námietky, preukázanie žiadosti ďalších účastníkov o umožnenie uskutočnenia úprav zo strany sťažovateľov, nesúčinnosť sťažovateľov ako aj objektívna nemožnosť vykonať oznámené stavebné úpravy inak ako z pozemku sťažovateľov - body 60 a 61 napádaného rozsudku).
27. Správny súd sa tiež v napádanom rozsudku riadne vysporiadal s námietkou sťažovateľov, že realizáciou stavebných úprav dôjde k zásahu do ich vlastníckych práv, keďže zateplená stavba má zabrať časť ich pozemku. V tomto smere správny súd vyjadril svoj právny názor, že v konaní podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona už nemožno preskúmavať zákonnosť oznámenia stavebného úradu o tom, že nemá voči realizácií ohlásenej drobnej stavby námietky, pričom otázka, či má stavebník vlastnícke právo k pozemku, na ktorom bude realizovaná drobná stavba, mala byť riešená práve v rámci ohlásenia drobnej stavby (bod 60 napádaného rozsudku). Keďže sťažovatelia tento právny názor správneho súdu nerozporovali, nie je úlohou kasačného súdu s týmto názorom polemizovať. Nad rámec toho správny súd poukázal tiež na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014 boli v predmetnej veci určené hranice pozemkov, pričom tento vychádzal z geometrického plánu znalkyne W.. H. D.. Ako vyplýva z predmetného plánu a aj vyjadrenia
znalkyne, táto pri určovaní hranice počítala už aj s realizáciou zateplenia stavby ďalších účastníčok 1/ a 2/, pričom podľa jej prepočtov sa táto stavba (ani po zateplení) nenachádzala na pozemku sťažovateľov. Vyššie uvedené dôkazy predstavovali podklady rozhodnutí správnych orgánov a neboli sťažovateľmi relevantne spochybnené, a to ani v správnom súdnom konaní (bod 62 napádaného rozsudku).
28. Správny súd neopomenul ani námietku sťažovateľov porušením rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/318/2010-289, keď uviedol, že tento bol vydaný v inom type konania (konanie o odstránení plota) a časovo pred súdnym určením hraníc pozemkov, ku ktorému došlo až rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014 (bod 62 napádaného rozsudku). Aj s týmto posúdením správneho súdu sa pritom kasačný súd stotožňuje a pre úplnosť dodáva, že súdne rozhodnutie vydané v konaní o odstránení plota, obzvlášť vydané pred rozhodnutím o určení hraníc, nepredstavuje záväzné rozhodnutie súdu pre správne konanie podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona v tejto veci, ako mylne uvádzajú
sťažovatelia. 29. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa potreby prerušenia administratívneho konania v predmetnej veci do ukončenia súdneho konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 38C/44/2018 o určenie vlastníckeho práva, aj v tomto smere dal správny súd sťažovateľom náležitú odpoveď (body 57 a 58 napádaného rozsudku). Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, že táto námietka bola uplatnená oneskorene, až na pojednávaní dňa 6. februára 2020, teda celkom zjavne po uplynutí lehôt podľa § 183 v spojení s § 181 ods. 1 SSP.
Správny súd preto na túto námietku nemohol prihliadať (§ 183 SSP). Rovnako správny súd poskytol odpovede aj na námietky sťažovateľov týkajúce sa nerozhodnutia o námietke zaujatosti v prvostupňovom konaní a vo veci rozhodovania spoločného obecného úradu (body 65 a 66 napádaného rozsudku).
30. Doteraz uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že napádaný rozsudok správneho súdu je preskúmateľný, náležite odôvodnený, nevykazuje stránky jednostrannosti či nedbalého prístupu. Kasačný súd nenašiel žiadnu žalobnú námietku, s ktorou by sa správny súd nevysporiadal, takúto koniec koncov vyslovene neoznačujú ani sťažovatelia. Kasačný súd rovnako ani neidentifikoval nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Sťažovatelia rovnako ani neuvádzajú, v čom by toto nesprávne právne posúdenie veci malo
spočívať. Samotná skutočnosť, že sa sťažovatelia nestotožňujú s výsledkom správneho súdneho konania alebo rozsudkom správneho súdu ešte neznamená, že tento je bez ďalšieho nezákonný alebo nedostatočne odôvodnený.
31. Kasačný súd neopomína, že sťažovatelia vo svojej kasačnej sťažnosti vzniesli námietky aj voči záverom a meraniam W.. H. D., ktoré boli podkladom jednak pre určenie hranice medzi susednými pozemkami (rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014) ako aj pre rozhodovanie administratívnych orgánov a správneho súdu v tejto veci. Domnievali sa, že pokiaľ by merania hranice pozemkov boli vykonané presnejšou metódou, tak by sa stavba, aj realizovaná stavebná úprava, už vykonávala na ich pozemku a išlo by o zásah do ich vlastníckeho práva.
32. V tomto smere je na mieste zdôrazniť, že konanie o kasačnej sťažnosti má charakter mimoriadneho opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Pre rozhodovanie kasačného súdu v konaní o kasačnej sťažnosti je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu (§ 454 SSP), v tomto konaní zásadne nemožno uplatňovať nové (v doterajšom konaní neuplatnené) skutočnosti a dôkazy (§ 441 SSP) a z tohto dôvodu sú logicky aj neprípustné také sťažnostné dôvody, ktoré kasační sťažovatelia neuplatnili v konaní pred správnym súdom, hoci tak urobiť mohli (§ 439 ods. 3 písm. b)
SSP). V súvislosti s už uvedenou argumentáciou sťažovateľov kasačný súd uvádza, že túto sťažovatelia neuplatnili v konaní pred správnym súdom, nenachádza sa ani v správnej žalobe. Kasačnému súdu súčasne nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by bránili sťažovateľom efektívne spochybniť jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného (teda merania, vyjadrenia a závery W.. H. D.) už v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd preto na túto námietku sťažovateľov nemohol prihliadať a ani sa jej bližšie venovať, keďže ide o neprípustnú novotu.
33. Nad rámec už uvedeného pozornosti kasačného súdu neuniklo, že kasačná sťažnosť sťažovateľov, hoci elektronicky podpísaná advokátom, je písaná spôsobom nasvedčujúcim tomu, že jej skutočnými autormi sú samotní sťažovatelia (na viacerých miestach je písaná v prvej osobe jednotného čísla, s obsiahlymi citáciami Ústavy Slovenskej republiky bez nadväznosti na prejednávanú vec a pod.). Tento dojem umocňuje aj skutočnosť, že už replika sťažovateľov je aj po formálnej stránke a označením zjavne podaním sťažovateľov, hoci opatrená elektronickým podpisom zvoleného právneho zástupcu.
34. Kasačný súd v tomto smere považuje za potrebné dať do pozornosti, že podmienka obligatórneho právneho zastúpenia v konaní pred správnym či kasačným súdom nie je samoúčelná. Jej význam je v ochrane záujmov samotných účastníkov konania, keďže správne súdne konanie je prísne formalizovaným procesom, zameraným na riešenie prioritne právnych otázok, pričom neznalosť procesného postupu zo strany účastníkov konania (napr. oneskorené uplatnenie námietky) môže mať za následok nemožnosť prejednania ich námietok (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/67/2020 zo dňa 23. marca 2022, bod 18). V tomto smere plní významnú úlohu práve právny zástupca, ktorý v rámci poskytovania právnych služieb garantuje odbornú úroveň poskytnutia služby s cieľom riadneho uplatnenia námietok účastníkov konania (§ 18 ods. 2 zákona č. 586/ 2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o advokácii“) a za poskytnutú službu a jej kvalitu aj nesie zodpovednosť (§ 26 ods. 1 a nasl. zákona o advokácii).
Kasačný súd v predmetnej veci napriek dôvodným pochybnostiam akceptoval splnomocnenie predložené sťažovateľmi pre zvoleného právneho zástupcu na účely splnenia podmienok kasačného konania. Dáva však do pozornosti, že postup, v rámci ktorého advokát „len“ podpíše podania klientov, a to bez potrebných úprav umožňujúcich vecné prejednanie ich námietok v rámci procesného postupu pred správnym súdom a bez informovania klientov o pravidlách/koncentrácii v rámci správneho súdneho konania, len sťažka obstojí ako „kvalitný výkon povolania“ (§ 1 ods. 5 Advokátskeho poriadku, § 18 ods. 2 zákona o advokácii) či ako postup smerujúci k zachovávaniu vážnosti a dôstojnosti advokátskeho stavu (§ 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku, § 18 ods. 3 zákona o advokácii). Aj v predmetnej veci kasačný súd môže len zopakovať, že tak v kasačnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom sa podstatná časť námietok samotných sťažovateľov stala irelevantná (i) buď v dôsledku oneskoreného uplatnenia alebo (ii) v dôsledku nesprávneho, príliš všeobecného, formulovania bez poukázania na konkrétne nedostatky.
V. Záver
35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a náležite odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníčkam konania 1/ a 2/ v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022