1Sžk/51/2020

1. Obec Cífer (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. výst. CIF-393/2017/Rá-703 zo dňa 5. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) uložil žalobcom ako vlastníkom pozemku registra „C“ par. č. 1669/1, katastrálne územie Q., aby strpeli vykonanie prác spojených s realizáciou zateplenia fasády a omietky na pravej bočnej obvodovej stene rodinného domu súp. č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. 1672, katastrálne územie Q. vo vlastníctve ďalšej účastníčky 1/ a na pozemku registra „C“ parc. č. 1669/1, katastrálne územie Q. vo vlastníctve ďalšej účastníčky 2/. 2. Prvostupňový orgán na základe miestneho zisťovania ustálil, že na vykonanie bočného zateplenia je nutné použiť priliehajúcu časť susedného pozemku žalobcov, pričom účastníci konania sa na tomto nedohodli. Vykonanie prác je podľa názoru prvostupňového orgánu potrebné na udržanie ohlásenej stavby v prevádzkyschopnom a bezpečnom stave. Súčasne uviedol, že v konaní podľa § 135 Stavebného zákona prvostupňový orgán rozhoduje o povinnosti vlastníkov susedného pozemku strpieť - čo do presne časovo a priestorovo vymedzeného obmedzenia vlastníckych práv, vykonanie stavebných prác na stavbe vo vlastníctve stavebníčok zo susedného pozemku. Prebiehajúce súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním teda nie je dôvodom na zastavenie tohto konania, rovnako podľa prvostupňového orgánu nemá povahu predbežnej otázky vo vzťahu ku konaniu vedenému podľa § 135 Stavebného zákona. 3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/009530/Bo zo dňa 19. marca 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že udržiavacie práce ďalších účastníkov konania boli dňa 14. júna 2017 riadne ohlásené, pričom prvostupňový orgán podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona písomne oznámil listom č. SO/122/ 2017/Pk, že nemá proti uskutočneniu týchto prác námietky. V tejto veci preto príslušný správny orgán nepreskúmava splnenie podmienok pre ohlásenie drobnej stavby ďalšími účastníčkami (proces ohlásenia), ale len splnenie podmienok pre uloženie povinností podľa § 135 Stavebného zákona. Žalovaný zastával názor, že pri vytyčovaní hranice pozemkov bol zohľadnený už aj presah zateplenia rohu rodinného domu na stene, ktorú chcú ďalšie účastníčky 1) a 2) zatepliť, čiže ani po vykonaní predmetných stavebných prác nebude rodinný dom zasahovať do nehnuteľnosti žalobcov. O námietke predpojatosti I.. D. J. O. v predmetnom konaní bolo tiež podľa názoru žalovaného riadne rozhodnuté, keď túto námietku prvostupňový orgán zamietol rozhodnutím č. výst. CIF-393/2017 zo dňa 22. októbra 2018. Predmetná námietka bola aj podľa názoru žalovaného neakceptovateľná, žiaden relevantný vzťah dotknutej zamestnankyne k veci alebo osobný vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom v predmetnej veci nebol zistený.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. V podanej správnej žalobe žalobcovia namietali, že v predmetnej veci vzniesli námietku zaujatosti voči zamestnankyni prvostupňového orgánu, ktorá sa podieľala na rozhodovaní (predmetné rozhodnutie aj vypracovala) a nebolo o nej rozhodnuté. Podľa názoru žalobcov prvostupňový orgán rozhodol predčasne, bez riadneho zistenia skutkového stavu a absolútne opomenul skutočnosť, že vydané rozhodnutie predstavuje jednostrannú výhodu v prospech stavebníka, keďže vykonané práce zväčšujú rozsah stavebníkovej nehnuteľnosti a nedovolene zasahujú do vlastníctva žalobcov. Rovnako namietali, že spoločný stavebný úrad v predmetnej veci nemá právnu subjektivitu a nemôže vydávať rozhodnutia. Žalovaný sa podľa názoru žalobcov s vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočne nevysporiadal a o námietke zaujatosti zamestnankyne prvostupňového orgánu rozhodol nesprávne. Žalobcovia žiadali zrušiť

vyjadreniach navrhli zamietnuť správnu žalobu aj ďalšie účastníčky 1/ a 2/ akcentujúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 7. Žalobcovia vo svojej replike a ďalších vyjadreniach uvádzali, že ďalšími účastníčkami 1/ a 2/ zatepľovaná stavba zasahuje do ich vlastníckych práv, a preto nemá byť realizovaná. Na pojednávaní dňa 6. februára 2020 žalobcovia tiež namietali, že prvostupňový orgán konal nezákonne, pokiaľ konanie v predmetnej veci neprerušil z dôvodu prebiehajúceho civilného konania vedeného na Okresnom súde Trnava, ktoré predstavuje podľa názoru žalobcov legitímnu prekážku pokračovania v konaní.

9. Správny súd uviedol, že žalobné námietky žalobcov boli do značnej miery všeobecné a nekonkrétne, žalobcovia neuviedli v čom mal byť skutkový stav nedostatočne zistený, v čom je zistený skutkový stav v rozpore s administratívnym spisom a v čom spočíva nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Rovnako zdôraznil, že žalobcovia v žalobe nenamietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu neprerušenia konania v súvislosti s prebiehajúcim civilným konaním pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 38C/44/2018.

Vlastnícke právo k pozemku, na ktorom sa realizuje stavba, sa preukazuje v rámci ohlásenia stavebných prác. Pričom reflektoval aj skutočnosť, že pri vytyčovaní dotknutej hranice pozemkov bol už zohľadnený aj presah zateplenia rodinného domu na stene, a preto aj po vykonaní predmetných prác (zateplenia), rodinný dom nebude zasahovať do pozemku

byť umiestnená. Inými slovami nemožno preskúmavať zákonnosť opatrenia, ktorým stavebný úrad oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - stavebnej úpravy. Rovnako mal správny súd za preukázané, že pre realizáciu zateplenia bol nevyhnutný prístup zo strany pozemku žalobcov. Preto boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa §

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

14. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia - sťažovatelia kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako aj z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorý nadobudol intenzitu porušenia práva sťažovateľov na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žiadali zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Podľa názoru sťažovateľov sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne a v dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie a nedostatočne svoj rozsudok odôvodnil. Rovnako sa tento nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcov, vec posudzoval jednostranne v prospech žalovaného a neprihliadal na dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Tiež nesprávne posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Sťažovatelia zastávajú názor, že nebol dostatočne zohľadnený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/318/2010-289 a skutočnosť, že rodičia sťažovateľov a samotní sťažovatelia užívali plot na hraniciach pozemkov 50 rokov. 16. Nesprávne právne posúdenie videli sťažovatelia v tom, že došlo k porušeniu ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom citovali text čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. 17. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľov nedostatočne vysporiadal s otázkou vzťahu civilných konaní s konaním podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona. 18. Sťažovatelia namietali tiež skutočnosť, že pokiaľ by merania hranice pozemkov boli vykonané presnejšou metódou, je už realizovaná stavba na ich pozemku, v tomto smere odkazujú na W.. S. D., GEOSFERA s.r.o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46468579.

IV. Posúdenie kasačného súdu

dôvodná. 24. Kasačný súd na úvod konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľov je vo svojej podstate vágna. Obsahuje všeobecné úvahy o nezákonnosti napádaného rozsudku správneho súdu, o jeho nedostatočnom odôvodnení či nesprávnom právnom posúdení, avšak bez špecifikácie toho, v čom tieto vady spočívajú. V tomto smere je relevantné najmä to, že opísanie rozhodujúcich skutočností a dôvodov, pre ktoré sa kasačná sťažnosť podáva je jednou z náležitostí kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 SSP), osobitne pri námietke nesprávneho právneho posúdenia je potrebné uviesť tiež právne posúdenie, ktoré sťažovateľ pokladá za nesprávne a v čom spočíva jeho nesprávnosť (§ 440 ods. 2 SSP). Vymedzenými dôvodmi kasačnej sťažnosti je kasačný súd viazaný, pričom nemôže rozsudok správneho súdu a ani rozhodnutia správnych orgánov v tomto type správneho súdneho konania preskúmavať nad rámec kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 SSP). Kasačný súd sa preto v rámci svojho prieskumu venoval len riadne vymedzeným a odôvodneným námietkam sťažovateľov, nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí

26. Pristupujúc k prieskumu kasačnej sťažnosti je potrebné konštatovať, že kasačný súd nezistil nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku správneho súdu. Tento jasne uviedol, v čom spočíva podstata konania podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona (opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe), prečo bol toho názoru, že skutkový stav bol riadne zistený pre vydanie prvostupňového rozhodnutia (riadne ohlásenie drobnej stavby - stavebnej úpravy, oznámenie stavebného úradu, že voči týmto úpravám nemá námietky, preukázanie žiadosti ďalších účastníkov o umožnenie uskutočnenia úprav zo strany sťažovateľov, nesúčinnosť sťažovateľov ako aj objektívna nemožnosť vykonať oznámené stavebné úpravy inak ako z pozemku sťažovateľov - body 60 a 61 napádaného rozsudku).

znalkyne, táto pri určovaní hranice počítala už aj s realizáciou zateplenia stavby ďalších účastníčok 1/ a 2/, pričom podľa jej prepočtov sa táto stavba (ani po zateplení) nenachádzala na pozemku sťažovateľov. Vyššie uvedené dôkazy predstavovali podklady rozhodnutí správnych orgánov a neboli sťažovateľmi relevantne spochybnené, a to ani v správnom súdnom konaní (bod 62 napádaného rozsudku).

sťažovatelia. 29. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa potreby prerušenia administratívneho konania v predmetnej veci do ukončenia súdneho konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 38C/44/2018 o určenie vlastníckeho práva, aj v tomto smere dal správny súd sťažovateľom náležitú odpoveď (body 57 a 58 napádaného rozsudku). Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, že táto námietka bola uplatnená oneskorene, až na pojednávaní dňa 6. februára 2020, teda celkom zjavne po uplynutí lehôt podľa § 183 v spojení s § 181 ods. 1 SSP.

30. Doteraz uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že napádaný rozsudok správneho súdu je preskúmateľný, náležite odôvodnený, nevykazuje stránky jednostrannosti či nedbalého prístupu. Kasačný súd nenašiel žiadnu žalobnú námietku, s ktorou by sa správny súd nevysporiadal, takúto koniec koncov vyslovene neoznačujú ani sťažovatelia. Kasačný súd rovnako ani neidentifikoval nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Sťažovatelia rovnako ani neuvádzajú, v čom by toto nesprávne právne posúdenie veci malo

31. Kasačný súd neopomína, že sťažovatelia vo svojej kasačnej sťažnosti vzniesli námietky aj voči záverom a meraniam W.. H. D., ktoré boli podkladom jednak pre určenie hranice medzi susednými pozemkami (rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16C/7/2007-328 zo dňa 13. marca 2014) ako aj pre rozhodovanie administratívnych orgánov a správneho súdu v tejto veci. Domnievali sa, že pokiaľ by merania hranice pozemkov boli vykonané presnejšou metódou, tak by sa stavba, aj realizovaná stavebná úprava, už vykonávala na ich pozemku a išlo by o zásah do ich vlastníckeho práva.

SSP). V súvislosti s už uvedenou argumentáciou sťažovateľov kasačný súd uvádza, že túto sťažovatelia neuplatnili v konaní pred správnym súdom, nenachádza sa ani v správnej žalobe. Kasačnému súdu súčasne nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by bránili sťažovateľom efektívne spochybniť jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného (teda merania, vyjadrenia a závery W.. H. D.) už v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd preto na túto námietku sťažovateľov nemohol prihliadať a ani sa jej bližšie venovať, keďže ide o neprípustnú novotu.

34. Kasačný súd v tomto smere považuje za potrebné dať do pozornosti, že podmienka obligatórneho právneho zastúpenia v konaní pred správnym či kasačným súdom nie je samoúčelná. Jej význam je v ochrane záujmov samotných účastníkov konania, keďže správne súdne konanie je prísne formalizovaným procesom, zameraným na riešenie prioritne právnych otázok, pričom neznalosť procesného postupu zo strany účastníkov konania (napr. oneskorené uplatnenie námietky) môže mať za následok nemožnosť prejednania ich námietok (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/67/2020 zo dňa 23. marca 2022, bod 18). V tomto smere plní významnú úlohu práve právny zástupca, ktorý v rámci poskytovania právnych služieb garantuje odbornú úroveň poskytnutia služby s cieľom riadneho uplatnenia námietok účastníkov konania (§ 18 ods. 2 zákona č. 586/ 2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o advokácii“) a za poskytnutú službu a jej kvalitu aj nesie zodpovednosť (§ 26 ods. 1 a nasl. zákona o advokácii).

V. Záver

35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a náležite odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším účastníčkam konania 1/ a 2/ v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022