1Sžk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Ľ. H., bytom S. XXX/XX, S. T. D. - C., právne zastúpený JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti 1) V.. N. H., bytom C. XX/XX, S. T. D., právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, 2) S. U., bytom C. Y.B. XXX/XX, S. T. D., 3) I. K., bytom C. XX/XX, S. T. D., 4) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Budková 36, Bratislava, 5) V.. K. Š., bytom N. XX, H., 6) V.. I. C., bytom C. R. XXXX/XXX, S. T. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2017/004799-002/Ja zo dňa 10.03.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/45/2017-114 zo dňa 18. augusta 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/45/2017-114 zo dňa 18. augusta 2020 zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

C. (zastavané plochy a nádvoria) a parc. č. KN -C 69 a KN- C 367 k.ú. C. (prípojky IS) stavebníkovi V.. N. H., C. XX/XX, S. T. D.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 ods. 1 S.s.p. tak, že žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

bude v odstupe 2,0 m. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, žiadajúc zrušenie stavebného povolenia, nakoľko podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. je minimálna vzdialenosť stavby od susedného pozemku 2,0 m, pričom stavebný úrad povolil 1,0 m od parcely KN E č. 32/1 a 1,0 m od parcely KN E č. 31/1, obe zapísané na LV č. XXXX.

Nevie, aký objekt má byť zachovaný a rekonštruovaný, ak stavebník dostal povolenie na zbúranie objektu pri rodinnom dome. Žalobca v odvolaní upozornil, že na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, prebieha konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sp. zn. X 14/ 2016, ktoré sa týka parcely KN C č. 74/1, zapísanej na LV č. XXXX. Uvedená parcela je zablokovaná až do skončenia administratívneho konania, pričom ak na uvedenej parcele má stavebník záujem stavať, nemôže mu byť stavebné povolenie vydané.

Ku konaniu vedenému na Okresnom úrade Ilava, katastrálnom odbore pod sp. zn. X 14/2016 žalovaný uviedol, že návrh žalobcu bol uvedeným úradom zamietnutý, odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, pričom rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017.

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 58 ods. 2, § 62 ods. 1, § 137 ods. 1,2,3,4, § 140 ako i v intenciách vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1,2,3,4,5,6 postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Stavebný úrad sa námietkou žalobcu riadne zaoberal. Keďže pozemky v spoluvlastníctve žalobcu v kat. území C. (parc. č. KNE 31/1 a parc. č. KNE 32/1), ktoré susedia s povoľovanou stavbou a pozemkom, na ktorom má byť postavená, sú podľa evidencie katastra nehnuteľností vedené (druh pozemku) ako záhrada, resp. ako orná pôda, bolo by možné vzdialenosť od hranice pozemkov znížiť až na 0,0 m, t.j. osadiť stavbu na hranici pozemku. Aktuálna vzdialenosť od hranice pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu je 1,0 m, čo je vzdialenosť v medziach príslušného ustanovenia vzhľadom na pomery na mieste stavby. Pri tejto námietke považoval krajský súd za potrebné uviesť, že okrem poukazu na nedodržanie ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z.z. žalobca neuviedol nič konkrétne, ako by malo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo porušeniu výkonu jeho vlastníckych práv ako susediaceho vlastníka. Ustanovenia § 6 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sa použijú len pri posudzovaní vzájomných odstupov vo vzťahu k už existujúcim stavbám rodinných domov, keď sa každá zo stavieb nachádza na pozemku

Je pritom irelevantné, že v budúcnosti by eventuálne na pozemku žalobcu mohol byť rodinný dom postavený. Krajsky súd doplnil, že použitý tvar slovesa „určený“ (particípium perfekta pasíva slovesa určiť), poukazujúci na dej v minulosti už ukončený, tu je potrebné interpretovať tak, že ak sa má zohľadniť „určený účel“ užívania susedného pozemku, tak je to ten účel, ktorý je správnym orgánom a účastníkom konania v čase správneho konania aspoň na úrovni územného rozhodnutia už známy alebo vyplýva z kategorizácie druhu pozemku podľa evidencie v katastri nehnuteľností.

6. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke nepreukázania vlastníctva k pozemku parc. č. KNC 74/2, na ktorú nie je založený list vlastníctva, dal krajský súd do pozornosti, že uvedeného pozemku sa stavba netýka, keďže stavba bola povolená na pozemkoch parc. č. KNC 68, 69, 73 a 74/1. 7.

až neskôr doplnil, že mal záujem namietať podľa § 137 stavebného zákona, avšak taktiež bez bližšej konkretizácie. Keďže stavba bola povolená na pozemkoch parc. č. KNC 68, 69, 73 a 74/1 kaz. územia C., nie je možné nesúhlas žalobcu s nedodržaním odstupových vzdialeností od jeho pozemkov parc. č. KNE 32/1 a parc. č. 31/1, ani jeho námietky súvisiace s konaním vedeným na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20C/147/2016, ktoré malo vplyv na vlastníctvo k pozemkom parc. č. KNC 71 a 72 v katastrálnom území C., vyhodnotiť ako také, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a ktoré súčasne prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

stavba. Prebehlo len katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte, avšak návrhy žalobcu boli zamietnuté. Uvedenou skutočnosťou sa zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie odvolacieho orgánu katastra nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017, čím je žalobcom otvorenú spornú otázku potrebné považovať pre potreby preskúmavaného stavebného konania za vyriešenú. Ani námietku prebiehajúceho konania o určení vlastníctva nebolo možné považovať za relevantnú.

10. Námietka, že v budúcnosti sa žalobca na podklade záverov znaleckého posudku č. 14/ 2016 znalkyne V.. V. H. bude domáhať určenia vlastníckeho práva k niektorým nehnuteľnostiam, je irelevantná, nakoľko správne orgány vychádzajú zo skutkového a právneho stavu v čase rozhodnutia a správnymi orgánmi ustálený skutkový stav je tiež záväzným východiskom pre správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Ešte nerealizované právne alebo procesné úkony žalobcu preto na stavebné konanie nemohli mať žiadny vplyv a nie je možné na ne prihliadnuť ani v štádiu súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 30.11.2020 sa plne stotožnil s právnym názorom krajského súdu, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 02.06.2017. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov ku kasačnej sťažnosti žalobcu

15. Zúčastnená osoba na konaní v 1 rade sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 26.11.2020, v ktorom sa s tvrdeniami žalobcu nestotožnila. Podľa jeho názoru sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Uviedol, že žalobca mal dostatok priestoru, aby svoju námietku vznesenú podľa ust. § 137 Občianskeho zákonníka dostatočne špecifikoval. Až následne počas súdneho preskúmavacieho konania túto svoju námietku precizuje, uvádza ďalšie skutočnosti, ku ktorým žiada, aby sa s nimi správne orgány ako i súd vysporadúvali ex post, po vydaní správnych rozhodnutí. Taktiež námietku žalobcu o nevypracovaní projektu požiarnej ochrany považoval za irelevantnú, keďže v súlade s ust. § 441 S.s.p. nie je možné v kasačnom konaní uplatňovať nové skutočnosti. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Konanie pred kasačným súdom

17. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 18. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

20. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/45/2017-114 zo dňa 18. augusta 2020, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

23. Mesto Dubnica nad Váhom ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. Výst. 31863/2016-Gá-TS1-A/10 Spis: 2205/2016 zo dňa 28.10.2016 rozhodol o povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu", o jednej bytovej jednotke, prípojka NN, prípojka plynu, prípojka vodovodu, prípojka kanalizácie, na pozemku parc. č. KN-C 68, 73, 74/1 k.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). Správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 25.

VI. Právne posúdenie kasačným súdom

28. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 30. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie

úplná. 32. Podľa ust. § 135 ods. 1 S.s.p. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 33. Žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v žalobnom návrhu, pričom za najpodstatnejšie považoval uplatnenie občianskoprávnej námietky v stavebnom konaní v zmysle ust. § 137 Stavebného zákona, keď uviedol, že uvedená stavba sa uskutočňuje na pozemku, ktorý nemôže byť vo vlastníctve stavebníka, nakoľko stavba zasahuje do parcely KNE 31/1, kde žalobca vlastní podiel 9/ 12 a na základe znaleckého posudku vypracovaného V.. V. H. č. 14/16 zo dňa 25.7.2016 je zrejmé, že parc. EKN 31/1 o výmere 79m2 je totožná v časti A s parc. CKN 76 o výmere 79m2, 13m2 ako časť B nachádzajúcej sa na parc. CKN 74/2 a najmä časť C o výmere 7m2 nachádzajúcej sa na parc.

35. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd sa v predmetnej veci náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, kde ich jasným spôsobom vyhodnotil a následne uviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu spĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 139 ods. 2 S.s.p. z uvedeného dôvodu vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práv, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade splnené bolo.

Obdobne neopodstatnene vyhodnotil túto námietku v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný. 37. Nepochybne v konaniach upravených v stavebnom zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Podľa ust. § 137 ods. 1 citovaného zákona, Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Účelom tohto ustanovenia je o.i. chrániť vlastnícke a užívacie práva oprávnených subjektov - t.j. vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto pozemkom. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na uplatnenú občiansko právnu námietku žalobcu v stavebnom konaní kasačný súd poukazuje na bod 40 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu z ktorého je zrejmé, že krajský súd sa zaoberal aj žalobcom namietanou skutočnosťou, že stavebný úrad nebral do úvahy jeho pripomienky (námietky) podľa ust. § 137 stavebného

subjektu - účastníka konania. V danom prípade mal žalobca dostatočný časový priestor (minimálne od 23.09.2016, kedy mu bolo doručené oznámenie o nariadení ústneho pojednávania na deň 18.10.2016 až do konania ústneho pojednávania) na to, aby si svoje prípadné námietky a pripomienky vopred formuloval. V tejto súvislosti nemožno opomenúť rímsko-právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Vzhľadom na charakter koncentračnej zásady nie je možné všeobecnú námietku, po uplynutí lehoty na podávanie týchto námietok ďalej rozvíjať a špecifikovať, tak ako sa o to snažil v konaní žalobca.

39. Konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23C/1/2019, na ktoré žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti poukazuje nemá taktiež, podľa názoru kasačného súdu, vplyv na právne závery ku ktorým dospel krajský súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko ten pri prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu zavŕšeného vydaním právoplatného rozhodnutia. 40. Ďalšia skutočnosť na ktorú žalobca poukazoval vo svojej kasačnej sťažnosti je, že nebol na danú stavbu vypracovaný projekt požiarnej ochrany. Túto skutočnosť však žalobca vo svojej žalobe nenamietal, preto sa ani krajský súd s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, keďže bol viazaný rozsahom žaloby. V správnom súdnom konaní môže žalobca žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty

41. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 461 S.s.p zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.) Zúčastneným osobám na konaní náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne plnením uloženej povinnosti súdom nevznikli ( § 169 S.s.p.)

V Bratislave dňa 6. júla 2022