1Sžk/59/2020
ECLI:SK:NSSSR:2023:2018200360.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/101/2018
- IČS
- 2018200360
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: JIVA - TRADE, s.r.o. so sídlom Topoľová 2810, 926 01 Sereď, IČO : 36257681, právne zastúpeného : HALADA advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO : 36669661, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov so sídlom Kollárova 8, Trnava, ďalší účastníci konania : 1/ Obec Dechtice so sídlom Obecný úrad 919 53 Dechtice č. 488, 2/ Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO : 36252484, právne zastúpená : Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO : 50145860, 3/ Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár (LPU) Dechtice so sídlom Dechtice 225, 919 53 Dechtice, IČO : 42399572, právne zastúpený : URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO : 47244895, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-OOP3-2018/026421 z 19. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/101/2018 - 270 zo dňa 26. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči ďalšiemu účastníkovi 2/. III. Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie“), ako príslušný orgán štátnej správy podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a ako príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 104 ods. 1 písm. d) v spojení s § 108 ods. 1 písm. m) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 79/2015 Z. z.“ alebo „zákon o odpadoch“) rozhodnutím číslo : OU-TT-OSZP3-2018/000840/ŠSOH/
Du z 29. mája 2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) neudelil žalobcovi podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, pre odpady zaradené v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len ako „vyhláška č. 365/2015 Z. z.“), druh odpadu 10 12 08 - odpadová keramika, odpadové tehly, odpadové obkladačky a dlaždice a odpadová kamenina po tepelnom spracovaní; 17 01 01 betón; 17 01 02 tehly; 17 01 03 škridly a obkladový materiál a keramika; 17 01 07 zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu iné ako uvedené v 17 01 06; 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03; 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05, na mieste využívania odpadov - Kameňolom Dechtice - Dolná Skalová, parc. č.: 3162/1, 3163/1, 3160/3.
2. Dôvodom neudelenia súhlasu bolo, že vyťažený lom sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice, Dobrá Voda, Chtelnica vo vzdialenosti cca 1500 m od vodárenského zdroja Dechtice, pričom v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (ďalej len ako „vyhláška č. 29/2005 Z. z.“), konkrétne podľa prílohy č. 3 sa v ochrannom pásme II. stupňa nepripúšťa činnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, prísun zložiek, ktoré, ktoré môžu v organizme ľudí alebo zvierať pôsobiť nepriaznivo alebo, ktoré môžu negatívne ovplyvniť senzorické vlastnosti vody. Podľa Okresného úradu Trnava činnosť povrchovej úpravy terénu je činnosťou, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, nakoľko v prípade nedostatočnej resp. nedôslednej kontrole ukladaného odpadu alebo pri mimoriadnej
udalosti by mohlo dôjsť k takému zhoršeniu akosti podzemných vôd, ktoré by znemožnilo ich využívanie. Karbonatické materiály, ktoré tvoria geologické podložie v predmetnej lokalite sa vyznačujú veľmi dobrou priepustnosťou a možnou rýchlosťou šírenia prípadného znečistenia. Využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu predstavuje závažné riziko ohrozenia kvality podzemných vôd z hľadiska ochrany vodných pomerov, keď vodný zdroj Dechtice (studne DE8-11) predstavuje najdôležitejší zdroj pitnej vody v okrese Trnava. 3. Žalobca v odvolaní namietal, že správny orgán vychádzal z podkladov, ktoré sú nezákonné a nevzal do úvahy viaceré podklady, ktoré mal k dispozícii. Žalovaný odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný k námietke ohľadom nezákonnosti stanoviska č. OU-TT.OSZP3-2018/0366792/ ŠVS/St zo dňa 29.11.2017 (ďalej „stanovisko OÚ zo dňa 29.11.2017“) uviedol: · v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov s tým, že podľa
§ 61 vodného zákona okresný úrad vydáva vyjadrenie v zmysle § 28, ak vydanie vyjadrenia zákon nezveruje iným orgánom štátnej správy. Okresný úrad, odbor životného prostredia má kompetencie vykonávať štátnu správu podľa zákona o odpadoch, aj podľa vodného zákona. Vyjadrenie štátnej vodnej správy bolo pre napadnuté rozhodnutie jedným z najdôležitejších
argumentov. Navrhované druhy odpadov (inertné odpady) by nepredstavovali pre samotnú likvidáciu lomu žiaden problém v prípade, ak by nešlo o tak citlivé miesto. Súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch je okrem druhov odpadov viazaný aj na miesto, na ktoré sa majú odpady ukladať a môže určiť podmienky, kontroly, monitorovania výkonu činnosti, ako aj ďalšie podmienky výkonu činnosti.
· rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016, ktorým bola spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. povolená banská činnosť - likvidácia časti lomu v dobývacom priestore Dechtice (ďalej „rozhodnutie banského úradu“) neobsahuje žiadne podmienky, ktoré boli uvedené vo vyjadrení č. 2013/1038/St zo dňa 19.07.2013 (ďalej „vyjadrenie zo dňa 19.07.2013“), vydaného podľa vodného zákona k Návrhu plánu likvidácie vyťaženého priestoru v dobývacom priestore Dechtice (február 2013).
V tomto vyjadrení správny orgán konštatuje, že likvidácia vyťaženého priestoru zavážaním ostatnými odpadmi predstavuje závažnú činnosť s dopadom na podzemné vody a požadoval: · pre ukladanie inertného odpadu určiť zodpovedného pracovníka na kontrolu dovážaného
materiálu; · viesť evidenciu ukladaného materiálu; · vypracovať monitorovací systém sledovania vplyvu zavážania lomu na vodný zdroj v zmysle hydrogeologického posudku, ktorý vypracoval D.. Š. G. - Hydrotech v máji 2013; · vykonávať monitoring v zmysle vyhlášky MŽP č. 51/2008 Z. z. , ktorou sa vykonáva geologický zákon; rozsah chemických stanovení v podzemných vodách vykonávať v zmysle hydrogeologického posudku, ktorý vypracovala spoločnosť PROGEO, spol. s r.o. Žilina, marec
2013; · odbery a rozbory vykonávať akreditovaným laboratóriom; · výsledky rozborov predkladať úradu životného prostredia Trnava štvrťročne, hodnotiacu správu oprávneného hydrogeológa predkladať ročne; · požiadať o stanovisko správcu podzemných vôd Slovenský vodohospodársky podnik; Tieto podmienky neboli prenesené do výroku rozhodnutia a k podmienkam, týkajúcich sa monitoringu banský úrad uviedol, že ich splnenie bude aktuálne až po vydaní súhlasu OÚ Trnava na prevádzku skládky inertných odpadov a spôsob jej plnenia je uvedený v upravenom
pláne likvidácie. Banský úrad nie je orgánom štátnej vodnej správy a nemá oprávnenie na to, aby určil, kedy sa má monitorovací systém na ochranu podzemnej vody vodárenského zdroja vybudovať a využívať. · banský úrad vydal rozhodnutie v čase, keď už vstúpil do platnosti zákon o odpadoch a medzi súhlasy bol zahrnutý aj súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s), pričom využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, ktorý patrí do činnosti zhodnocovania, t. z. že súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov je už neopodstatnený, pretože skládkovanie odpadov je
činnosťou zneškodňovania. · monitorovací systém, ktorý požadoval vybudovať vo vyjadrení zo dňa 19.07.2013, bol vybudovaný až v apríli 2018, hoci rozhodnutie banského úradu na likvidáciu lomu bolo vydané ešte 12.01.2016 a samotné ukladanie odpadu v priestore kameňolomu, ako vyplýva zo Zmeny žiadosti o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, sa uskutočňovalo od vydania rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave č. 3267/2006 zo dňa 29.12.2006; v priestoroch kameňolomu mohli byť v rokoch 2006 až 2016 protiprávne ukladané rôzne druhy odpadov; · OÚŽP Trnava, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pre rozhodnutie banského úradu vydal dňa 07.05.2013 v zmysle vtedy platného zákona č. 223/2001 Z. z. vyjadrenie č. 2013/1027/Hu, v ktorom určil podmienku dôsledne kontrolovať všetky druhy dovezených odpadov, čo banský úrad nepreniesol do podmienok rozhodnutia, a opäť len uviedol, že plnenie bude po vydaní súhlasu OÚ Trnava na prevádzku skládky inertných odpadov a spôsob jej
plnenia je uvedený v upravenom pláne likvidácie, z čoho vyplýva, že pre ukladanie odpadov v priestoroch kameňolomu neplatilo žiadne obmedzenie. · podľa Odborného posudku I.. Ö. z mája 2017 monitorovací systém bolo potrebné vybudovať pred ukladaním odpadov resp. už pred úplným začiatkom banskej činnosti likvidácie lomu; · odkladanie vybudovania monitorovacieho systému zo strany spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o., pričom už viac ako polovica inertného odpadu určeného na likvidáciu banského diela bola po dobu viac ako 10 rokov ukladaná, vzbudzuje pochybnosť o druhoch ukladaných odpadoch a o ich prípadnom vplyve na životné prostredie, najmä kvalitu podzemných vôd.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil nasledovné:
· stanovisko OÚ zo dňa 29.11.2017 je nezákonné, lebo bolo vydané samotným konajúcim správnym orgánom (stanovisko vydal „sám sebe“ ten istý odbor toho istého správneho orgánu, ktorý v konaní rozhodoval). Postup, kedy konajúci správny orgán sám sebe v konaní prizná zároveň postavenie dotknutého orgánu, ktorý môže k predmetu konania poskytovať stanoviská (ktoré má sám neskôr zohľadniť pri svojom rozhodnutí), je nezákonný z dôvodu konfliktu
záujmov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/22/2012 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého je vylúčené, aby mal správny orgán, ktorý v stavebnom konaní rozhoduje ako stavebný úrad, v tom istom konaní zároveň aj postavenie dotknutého orgánu, ktorý by mohol v konaní podávať stanoviská (podobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/18/2012 zo dňa 05.06.2012 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/186/2013); · neboli splnené ani zákonné predpoklady pre vydanie takéhoto stanoviska. V stanovisku sa
uvádza, že bolo vydané podľa § 28 vodného zákona, pričom § 28 obsahuje taxatívny výpočet prípadov, pri ktorých sa vyžaduje vydanie vyjadrenia podľa tohto ustanovenia. Konanie o súhlase o využití odpadu pri povrchovej úprave terénu (§ 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch) sa tam neuvádza.
V konaní o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa nerozhoduje o povolení povrchovej úpravy terénu, ale o tom, či už na povolenú povrchovú úpravu terénu možno využiť navrhované druhy odpadu, prípadne o podmienkach takéhoto využitia odpadu.
6. Povolenie likvidácie vyťaženej časti lomu formou povrchovej úpravy terénu bolo predmetom iného, už právoplatne skončeného konania podľa predpisov banského práva, v ktorom bolo vydané rozhodnutie banského úradu ktorým mu bolo povolené uskutočniť likvidáciu lomu v dobývacom priestore Dechtice formou povrchovej úpravy terénu.
Táto otázka už nebola (ani nemohla byť) predmetom konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Skutočnosť, že vodný zákon nepredpokladá vydávanie stanoviska podľa § 28 pre účely konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch mala za následok aj vznik vyššie uvedeného konfliktu záujmov; 7. Žalovaný nesprávne vychádza z predpokladu, že miesto, kde sa majú navrhované inertné odpady využívať na povrchovú úpravu terénu, sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov, čo je automaticky dôvodom na neudelenie požadovaného súhlasu. Prvostupňové i napadnuté rozhodnutie odkazujú na vyhlášku č. 29/2005 Z. z., konkrétne na časť B prílohy č. 3 vyhlášky, v ktorej sú uvedené zásady ochrany ochranných pásiem II. stupňa vodárenských zdrojov. Podľa časti B čl. I bodu 2 prílohy 3, časti B čl. I bodu 3 odseku 3.7 prílohy 3 tejto vyhlášky a § 32 ods. 5 vodného zákona však platí, že spôsob ochrany vodárenského zdroja v ochrannom pásme II. stupňa sa určuje osobitne pre jednotlivé činnosti,
ktoré môžu byť zdrojom znečistenia, a to v rozhodnutí o určení príslušného ochranného pásma, pričom medzi činnosti, ktoré si vyžadujú osobitné posúdenie vo vzťahu k spôsobu ochrany vodárenských zdrojov, vyhláška osobitne ustanovuje aj banskú činnosť. Odpoveď na to, či v
predmetnom ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov možné uskutočňovať banskú činnosť likvidácie lomu, je potrebné hľadať v rozhodnutí o určení predmetného ochranného pásma. Toto rozhodnutie však nebolo podkladom pre rozhodnutie.
8. Predmetné ochranné pásmo II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice, Dobrá Voda, Chtelnica bolo určené rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave č. OPLVH - 4644/ 1985 zo dňa 16.12.1985 (ďalej „rozhodnutie o ochrannom pásme“), pričom v prílohe č. 2 rozhodnutia sa pritom určujú podmienky pre jeho využívanie. V rámci nich je stanovené, že banskú činnosť je v tomto ochrannom pásme možné povoliť a dať na ňu súhlas za predpokladu kladného odborného hydrogeologického posudku.
S odkazom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 51/1988 Zb.“ alebo „zákon o banskej činnosti“) likvidáciu banského diela či vydobytého lomu je možné uskutočňovať aj formou povrchovej úpravy terénu s využitím inertného odpadu tak, ako to priamo predpokladá ustanovenie § 20 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len ako „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“).
9. Predmetná činnosť bola posúdená hydrogeologickým posudkom od spoločnosti PROGEO, spol. s r.o. z roku 2010 a tiež hydrogeologickým posudkom č. 03-HG/2013 vypracovaným D.. Š. G. - Hydrogeotech z roku 2013, ktorý bol spracovaný na návrh spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. Oba hydrogeologické posudky posúdili činnosť povrchovej úpravy terénu s využitím inertného odpadu ako činnosť, ktorá je na predmetnom mieste možná za predpokladu, že bude vybudovaný vhodný systém monitorovania stavu kvality zdrojov podzemnej vody s tým, že novší posudok požadoval vybudovanie rozsiahlejšieho monitorovacieho systému.
10. Žalobca pred vydaním prvostupňového rozhodnutia doručil Projekt monitorovacieho systému podzemných vôd a jeho prevádzkovania vypracovaný spoločnosťou ENVIGEO, a.s. z apríla 2018. Tento dokument preukazuje, že zabezpečil vybudovanie systému monitoringu stavu kvality podzemných vôd v rozsahu podľa novšieho (prísnejšieho) hydrogeologického posudku č. 03-HG/2013 vypracovaného D.. Š. G. - Hydrogeotech z roku 2013.
V rámci predmetného projektu boli odobraté aj viaceré vzorky podzemných vôd za účelom posúdenia jej kvality a prípadného znečistenia s tým, že vzorky sa odoberali na miestach, kde v minulosti prebiehala likvidácia lomu formou povrchových úprav s využitím inertného odpadu (na základe rozhodnutí vydaných podľa predchádzajúcej právnej úpravy).
Zo záverov predmetného projektu vyplýva, že kvalita podzemnej vody v oblasti dobývacieho priestoru je dobrá a že v minulosti vykonané terénne úpravy s využitím inertného odpadu v rámci likvidácie lomu nemali na vodné zdroje negatívny vplyv. 11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti svojho rozhodnutia, podrobne sa k žalobe vyjadril a k výkladu § 28 vodného zákona poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 písm. a) vodného zákona, keď je vyjadrenie potrebné aj na pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami, pričom v rámci udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona sa rozhodovalo o tom, či na povolenú povrchovú úpravu možno využiť navrhované druhy odpadov, a preto sa na využívanie odpadu pri rekultivácii lomu vzťahuje požiadavka na vyjadrenie. 12. Ďalší účastník konania v 2/ rade Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (tiež „TAVOS, a.s.“) žiadal žalobu zamietnuť. Stanovisko zo dňa 29.11.2017 má podľa neho základ v § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktorý uvádza, že vyjadrenie sa vyžaduje k povoleniu, zmene,
ukončeniu banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, pričom podľa § 2 písm. c) banského zákona sa banskou činnosťou rozumie o.i. zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. Činnosť spočívajúcu vo využívaní odpadu na povrchovú úpravu terénu pri lome v k. ú. R. možno subsumovať pod § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, nakoľko sa jedná o činnosť spadajúcu pod kategóriu banskej činnosti.
Súčasne sa stotožnil aj s argumentáciu žalovaného vo vzťahu k naplneniu skutočnosti uvedenej v § 28 ods. 2 písm. a) zákona o vodách. 13. Ďalej uviedol, že podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa síce nepovoľuje samotná banská činnosť, ale sa povoľuje konkrétny spôsob výkonu činností povolených príslušným orgánom verejnej správy na posudzovanie navrhovanej banskej činnosti, teda sa v tomto prípade posudzuje (ne) vhodnosť navrhovaných odpadov likvidácie lomu v k. ú.
R. a vykonávanie povrchových úprav terénu, čo je logické, keďže to nemôže byť Obvodný banský úrad alebo Hlavný banský úrad SR, ktorý nie je schopný odborne a kvalifikovane posúdiť dopady uloženia navrhovaných druhov odpadov na životné prostredie. Mal za to, že predmetné odborné vyjadrenie vydal orgán, ktorý bol na to dotovaný právomocou, a ktorý spĺňal odborné kritériá na posúdenie rizík plynúcich pre zložky životného prostredia z konkrétnej formy
činnosti. 14. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave bola žalobcovi povolená jedine banská činnosť v rozsahu likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice a nakoľko obvodný banský úrad nie je vecne príslušným na posudzovanie vplyvov odpadového hospodárstva na životné prostredie a podzemné vody, nemohol byť týmto správnym orgánom udelený (ani nahradený) súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Účelom § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch je, aby sa pred začatím využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu, popri povolení na samotné terénne úpravy, obstaral aj osobitný súhlas vecne príslušného a špecializovaného správneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia, pričom práve v tomto konaní je nutné preukázať konkrétne druhy odpadov, ktoré budú za týmto účelom použité s tým, že až po ich posúdení odborne spôsobilým zamestnancom správneho orgánu môže byť udelený súhlas v zmysle zákona
o odpadoch. Súhlas je podmienený posúdením vplyvov navážaného odpadu na životné prostredie, pričom súhlas môže byť odmietnutý z dôvodu nevhodného druhu alebo množstva odpadu na vykonanie terénnych úprav. V plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca protiprávne s navážaním odpadu do lomu v k. ú. R. už začal a táto činnosť trvá viacero rokov bez toho, aby bol na to udelený súhlas podľa zákona o odpadoch.
15. K rozhodnutiu banského úradu zo dňa 12.01.2016 poukázal na to, že v danom správnom konaní bol hrubým spôsobom porušený právny poriadok SR, keď sa s ním, ako s účastníkom konania nekonalo, hoci na to boli splnené všetky zákonné predpoklady.
Z uvedeného dôvodu podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 6S/178/2018.
16. Ďalší účastník konania v 1/ rade - obec Dechtice sa vyjadril obsahovo totožne ako ďalší účastník konania v 2/ rade. 17. Ďalší účastník konania v 3/ rade - Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár (LPU) Dechtice správnu žalobu považoval za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: · žalobca v správnej žalobe poukazuje na vyjadrenie zo dňa 19.07.2013, v ktorom bola riešená otázka existencie ochranného pásma II. stupňa, kde bolo konštatované, že vzhľadom na použitie výlučne inertného odpadu je takáto činnosť v ochrannom pásme možná, avšak absolútne abstrahoval od faktu, že v predmetnom vyjadrení bola uvedená aj podmienka vybudovať vhodný monitorovací systém pred samotným zahájením použitia inertného odpadu; · inertný odpad bol v priestoroch kameňolomu ukladaný už pred rokom 2013, pričom požadované monitorovanie kvality podzemných vôd žalobca neuskutočňoval až do apríla 2018 a preto možno hovoriť o protiprávnom konaní žalobcu; · vydanie stanoviska z 29.11.2017 nepredstavovalo svojvôľu správneho orgánu, ale dôsledné naplnenie litery zákona a záverov vyjadrenia zo dňa 19.07.2013;
· žalobcom zamýšľaná činnosť má vplyv na nakladanie s vodami, a povrchovú úpravu lomu s využitím inertných odpadov (ako technologickú úpravu závažne zasahujúcu do kvality podzemných vôd) možno len ťažko vylúčiť z aplikácie § 28 ods. 2 písm. a) vodného zákona. · rozhodnutím banského úradu zo dňa 12.01.2016 bolo umožnené výlučne vykonávanie banskej činnosti v rozsahu likvidácie vyťaženého lomu Dechtice a nie využívanie odpadov na
povrchovú úpravu terénu; · činnosť, ktorú žalobca reálne zamýšľal vykonávať v dobývacom priestore Dechtice, je skládkovanie odpadu, a nie využívanie odpadov na povrchovú úpravu, na ktoré je potrebné udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch; · žalobca plánuje použiť v rámci povrchovej úpravy odpad, ktorý sa radí medzi stavebný odpad, ktorý je možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie; · žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, preto nebol oprávnený na podanie správnej
žaloby; · dôvodom na zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že zrušenie napadnutého rozhodnutia nemôže pre žalobcu akýmkoľvek spôsobom prispieť k priaznivejšiemu rozhodnutiu, nakoľko vyhovenie správnej žalobe môže mať za následok iba zastavenie konania o vydanie súhlasu na povrchovú úpravu terénu iniciovaného žalobcom a to z dôvodu, že od 01.01.2019 nie je žalobca aktívne legitimovaný na podanie návrhu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu v dobývacom priestore Dechtice, keďže nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa dobývací priestor Dechtice nachádza. 18. Žalobca podrobne reagoval na všetky vyjadrenia a zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
19. Správny súd z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie na
ďalšie konanie. 20. Správny súd prioritne skúmal, či existoval právny základ na vydanie vyjadrenia podľa § 28 vodného zákona v konaní o udelení súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch účinného do 31.12.2018.
21. Obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že: · Obvodný úrad životného prostredia Trnava, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia obvodu vydal vyjadrenie č. 2013/1038/St zo dňa 19.07.2013 vo vzťahu k Návrhu plánu likvidácie vyťaženého priestoru v dobývacom priestore Dechtice.
Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že úprava dna dobývacieho priestoru a následne svahov lomu mala prebiehať formou zavážania a bočného svahovania navezeného materiálu, pričom vo vyťaženom priestore sa plánovalo ukladať ostatné odpady podľa druhu odpadov zodpovedajúcim návrhu žalobcu, ktorým žiadal o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch.
Z daného vyjadrenia vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia Trnava zohľadňoval, že dobývací priestor Dechtice - Dolná Skalová sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice a Dobrá Voda, ktorý predstavuje najdôležitejší zdroj pitnej vody v okrese Trnava, a že likvidácia vyťaženého priestoru zavážaním ostatnými odpadmi predstavuje závažnú činnosť s dopadom na podzemné vody. Z uvedeného dôvodu kompetentný orgán žiadal dôsledne sledovať, aby bol do vyťaženého dobývacieho priestoru ukladaný výlučne len inertný odpad;
· stanovisko zo dňa 19.07.2013 bolo predložené v rámci žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, pričom dňa 12.01.2016 vydal Obvodný banský úrad v Bratislave rozhodnutie číslo : 28-137/2016, ktorým podľa § 10 ods. 6 zákona SNR č. 51/1988 Zb. povolil žalobcovi banskú činnosť - likvidáciu časti lomu v dobývacom priestore Dechtice podľa priloženého konsolidovaného znenia „Plánu likvidácie lomu v juhovýchodnej vydobytej časti dobývacieho priestoru DECHTICE na konkrétnych pozemkoch.
Týmto rozhodnutím sa nerozhodlo o použití konkrétnych druhov inertného odpadu do vydobytých priestorov lomu, nakoľko na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo povolenia nebol obvodný banský úrad kompetentný. Z odôvodnenia rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu zo dňa 12.01.2016, ako aj z vyjadrenia zo dňa 19.07.2013 však vyplýva, že pri likvidácii lomu sa plánovalo ukladanie odsúhlasených druhov inertných odpadov, pričom vyjadrenie zo dňa 19.07.2013 bolo vydané práve za účelom určenia podmienok, za splnenia ktorých sa do vyťaženého dobývacieho priestoru určený inertný odpad mal ukladať, keď podľa § 20 ods. 4 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. sa pri povrchovej úprave terénu, ktorou je aj likvidácia lomu, môže použiť výlučne inertný odpad.
Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa 12.01.2016 bolo vydané už za účinnosti zákona č. 79/2015 Z. z., ktorý na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu vyžadoval súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, pričom ako správne uviedol žalobca, podľa prechodného ustanovenia § 135 ods. 17 zákona o odpadoch, sa činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, sa nepovažovala za činnosť v rozpore so zákonom o odpadoch, za podmienky, že ten kto túto činnosť vykonával, podal do 30. júna 2016 návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo sa stalo aj v prípade žalobcu, ktorý žiadosť doručil 23. júna 2016; · vyjadrenie zo dňa 19.07.2013 bolo vydané podľa § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, nakoľko likvidácia lomu sa podľa § 2 písm. c) zákona SNR č. 51/1988 Zb. považuje za banskú
činnosť. · Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 29.11.2017 vyjadrenie v zmysle § 28 vodného zákona vo vzťahu k využívaniu odpadov na povrchovú úpravu v dobývacom priestore Dechtice, v ktorom skonštatoval, že už v súčasnosti vykonávaná banská činnosť predstavuje potenciálne riziko ohrozenia podzemných vôd, keď podľa dostupných informácií sa už začalo s ukladaním odpadu do priestoru skládky, pričom nebol vybudovaný monitorovací systém na sledovanie vplyvu zavážania lomu na vodný zdroj, ako to požadoval úrad vo vyjadrení zo dňa 19.07.2013. Ďalej s poukazom na prílohu č. 3 k vyhláške č. 29/2005 Z. z. skonštatoval, že navrhnuté likvidačné práce predstavujú činnosť, pri realizácii ktorej by v prípade nedostatočnej, resp. nedôslednej kontroly ukladaného odpadu alebo pri mimoriadnej udalosti (napr. havárii strojno - technologických zariadení) mohlo prísť k takému zhoršeniu akosti podzemných vôd v lokalite VZ Dechtice, ktoré by znemožnilo ich využívanie.
Preto nesúhlasil s navrhovaným spôsobom rekultivácie. Vo vyjadrení bolo súčasne uvedené, že vyjadrenie sa považuje za záväzné stanovisko podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a to s odkazom na § 73 ods. 17 vodného zákona.
22. Ohľadom § 28 vodného zákona správny súd súhlasil s názorom žalobcu, že na vydanie vyjadrenia zo dňa 29.11.2017 v konaní o vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch nebol daný právny základ, keďže: · nejedná sa o prípad podľa odseku 2 písm. a), ani o prípad podľa odseku 2 písm. g); · napriek tomu, že rozhodnutím o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu nebolo rozhodnuté aj o použití inertného odpadu na povrchovú úpravu terénu, nakoľko na dané rozhodnutie nemal obvodný banský úrad kompetenciu, pri rozhodovaní o likvidácii lomu sa plánovalo ukladanie odsúhlasených druhov inertného odpadu; · aký druh inertného odpadu a za akých podmienok je možné použiť na povrchovú úpravu pri likvidácii lomu, je predmetom konania o vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, čo znamená, že príslušný štátny orgán odpadového hospodárstva posudzuje aký druh inertného odpadu je možné na povrchovú úpravu terénu použiť; · toto súhlasne skonštatovali aj ďalší účastníci konania vo svojich vyjadreniach, keď napríklad
spoločnosť TAVOS, a.s. vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v konaní o vydaní súhlasu je potrebné preukázať, aké druhy odpadov budú za účelom povrchovej úpravy použité, pričom súhlas môže byť odmietnutý z dôvodu nevhodného druhu alebo množstva odpadu na vykonanie terénnych úprav a ďalší účastník konania v 3/ rade uviedol, že na povrchovú úpravu terénu v lomoch je možné pri likvidácii použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácii, ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie; · na posúdenie druhu inertného odpadu, jeho množstva a podmienok, za ktorých by sa ukladal do vydobytých priestorov sa v konaní o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch nevyžaduje vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona.
Vydaniu súhlasu predchádzalo konanie o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu, v rámci ktorého sa kompetentný orgán štátnej vodnej správy vyjadril, pričom práve toto vyjadrenie malo byť jedným z podkladov pre posudzovanie splnenia podmienok na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona. Správny súd netvrdí, že vyjadrenie zo dňa 19.07.2013 malo mať v konaní podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona povahu záväzného stanoviska, avšak malo byť jedným z podkladov, ktoré mal orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zohľadňovať a v súlade s ním nastaviť, v prípade kladného rozhodnutia, podmienky využitia konkrétnych druhov inertného odpadu na povrchovú úpravu terénu; · Obvodný úrad životného prostredia Trnava dňa 19.07.2013 vydal v podstate „súhlasné stanovisko“ vo vzťahu k likvidácii lomu s použitím inertného odpadu za stanovených podmienok a následne bez zákonného splnomocnenia, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, v postavení orgánu štátnej vodnej správy dňa 29.11.2017 vydal, vo vzťahu k tým istým navrhovaným druhom inertného odpadu, negatívne stanovisko,
na ktoré ten istý orgán štátnej správy, avšak v postavení orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, bezvýhradne prihliadal považujúc ho dokonca za najdôležitejší podklad pre vydanie rozhodnutia, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
23. Žalovaný aj orgán verejnej správy nižšieho stupňa posudzujú splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia podľa stavu existujúceho ku dňu vydania rozhodnutia, a preto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na vydanie negatívneho rozhodnutia, že účastník konania v minulosti niečo nevykonal alebo nesplnil (nesplnenie povinnosti žalobcu nebolo preukázané právoplatným rozhodnutím), ak ku dňu vydania rozhodnutia boli tieto podmienky splnené. Nemôžu byť na ťarchu žalobcu pripisované skutočnosti, že do výroku rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa 12.01.2016 sa nepreniesli podmienky stanovené vo vyjadreniach zo dňa 19.07.2013 a 07.05.2013.
24. Správny súd uzavrel, že vyjadrenie zo dňa 29.11.2017 má povahu nezákonného podkladu. K námietke, že toto vyjadrenie vydal ten istý orgán v podstate sám sebe, správny súd bez ohľadu na záver, že nebol daný zákonný podklad na jeho vydanie, uvádza, že napriek tomu, že tak vodný zákon ako aj zákon o odpadoch neupravuje konkurenciu dotknutého orgánu s orgánom verejnej správy rozhodujúcim vo veci samej, tak ako napríklad stavebný zákon, neprichádza do úvahy, aby mal ten istý orgán dvojaké postavenie, a to ako dotknutý orgán a súčasne ako príslušný správny orgán konajúci vo veci. Táto procesná situácia by sa priečila zásadám dobrej verejnej správy.
25. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokladom pre vydanie rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch malo byť rozhodnutie Okresného národného výboru v Trnave č. OPLVH - 4644/1985 zo dňa 16.12.1985, ktoré v prílohe č. 2 určuje podmienky pre využívanie predmetného ochranného pásma, v rámci ktorých je stanovené, že banskú činnosť, vrátane všetkých zemných prác je v tomto ochrannom pásme možné povoliť a dať na ňu súhlas za predpokladu kladného odborného hydrogeologického posudku.
Preto pokiaľ konajúce orgány verejnej správy toto rozhodnutie nezohľadňovali, čo malo za následok, že neprihliadali ani na predložené hydrogeologické posudky, zaťažili konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo sa následne prejavilo v nesprávnom právnom posúdení veci.
26. K odbornému hydrogeologickému posudku z mája 2018, ktorý vypracoval L. B. J. D.. Š. G., mal správny súd obsahom administratívneho spisu za preukázané, že tento posudok nemali konajúce orgány verejnej správy k dispozícii. V následnom konaní bude potrebné, aby Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie aj tento hydrogeologický posudok zohľadňoval ako podklad pri svojom rozhodovaní. K tvrdeniu ďalšieho účastníka konania v 2/ rade, že L. nedisponuje živnostenských oprávnením na vykonávanie predmetu podnikania - komplexný hydrogeologický a inžinierskogeologický prieskum, správny súd vyzval L. B. na doručenie rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 1709/212-7 a č. 6623/2015-7.3, na základe ktorých bol, podľa záhlavia odborného hydrogeologického posudku, oprávnený k jeho zhotoveniu. Dňa 25. marca 2020 L. B. správnemu súdu predložil Geologické oprávnenie číslo záznamu : 38657/2015, ktorým Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o vydaní geologického oprávnenia pre fyzickú osobu : L. B., obchodné meno :
Milan Kršák - HYGEOP BRATISLAVA. 27. Správny súd ako dôvod nevyhovenia žalobe nezohľadňoval právnu úpravu účinnú od 1. januára 2019, v zmysle ktorej sa súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu dáva vlastníkovi pozemku, ktorým žalobca nie je. Správny súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého žalobca bol oprávnený o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch žiadať. Poukázal tiež na ďalšiu novelu zákona č. 79/2015 Z. z. účinnú od 1. júla 2020, v zmysle ktorej žalobca bude opäť disponovať aktívnou legitimáciou v konaní o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na spätné zasypávanie podľa § 97 ods. 1 písm. s) v spojení s § 97 ods. 21 zákona o odpadoch. Apeloval na konajúce orgány verejnej správy, aby vo veci vydali meritórne rozhodnutie, teda, aby po vrátení spisového materiálu automaticky nezastavovali konanie, nakoľko žalobca po 1. júli 2020 bude oprávnený
opätovne podať žiadosť o vydanie súhlasu, pričom konanie by sa len predlžovalo. 28. Správny súd ďalej poukázal na to, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia bol monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný prostredníctvom spoločnosti ENVIGEO, a.s., pričom bolo uzavreté, že zvýšené hodnoty nemajú charakter druhotného znečistenia, ale majú pôvod z geologického prostredia, a preto bude potrebné ich opakovane a častejšie monitorovať, pričom túto skutočnosť konajúce orgány verejnej správy rovnako nezohľadnili. Správny súd dodal, že napríklad s určitým navrhovaným druhom inertného odpadu súhlasila aj spoločnosť TAVOS, a.s., avšak ani táto skutočnosť nebola konajúci orgánmi verejnej správy posudzovaná.
29. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 51/1988 Zb. zdôraznil, že banskou činnosťou nie je len zriaďovanie, ale aj likvidácia banských diel a lomov, pričom skutočne podľa § 10 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. je organizácia povinná vykonať likvidáciu
banských diel. Teda pokiaľ bola banská činnosť v ochrannom pásme vodného zdroja povolená, je potrebné, aby bola umožnená aj likvidácia tohto lomu, pričom úlohou konajúcich orgánov verejnej správy bude v ďalšom konaní posúdiť, či na likvidáciu lomu bude vhodné zasypávanie s využitím konkrétnych druhov inertného odpadu, pričom bude potrebné vychádzať aj z odborných hydrogeologických posudkov, nakoľko z rozhodnutia o určení ochranného pásma vyplýva, že banská činnosť môže byť povolená len za predpokladu kladného odborného hydrogeologického posudku a vykonania účinných zabezpečujúcich technických opatrení. Správny súd rovnako poukazuje na to, že z odborného hydrogeologického posudku z mája 2018 vyplýva zásadná skutočnosť a to, že vyťažený priestor je potrebné zabezpečiť, nakoľko ho možno v súčasnosti považovať za potenciálny zdroj znečistenia a ohrozenia vodárenských zdrojov lokalizovaných v Dechticiach, keď karbonatické materiály sa vyznačujú veľmi dobrou priepustnosťou, ako aj možnou rýchlosťou šírenia prípadného znečistenia, pričom zasypaním spodnej etáže vhodným a hlavne prírodných, resp. inertným materiálom sa môže znížiť riziko
vzniku kontaminovaných látok do prírodného prostredia. 30. K návrhu ďalšieho účastníka konania v 2/ rade na prerušenie konania správny súd uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie správneho súdu, keď sa vec vracia Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie, nebol dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/178/2018, keď aj vyhovenie žalobe opomenutého účastníka nemá vplyv na rozhodnutie správneho súdu v danej veci. Bude na zvážení konajúceho orgánu verejnej správy, či jeho rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledku konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave, a teda, či bude daný dôvod na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho
poriadku. 31. K aktívnej žalobnej legitimácii správny súd uviedol, že žalobca ňou disponuje, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nesporne zasiahli do jeho verejných subjektívnych práv, a to tým spôsobom, že mu neumožnili výkon činnosti, ktorej sa svojou žiadosťou podanou podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch dožadoval.
32. Správny súd sa nevenoval tvrdeniam sa protiprávneho konania žalobcu, nakoľko ich posudzovanie nebolo predmetom správnej žaloby.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
33. Proti rozsudku správneho súdu podala spoločnosť TAVOS, a.s., ako ďalší účastník v rade 2/ (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (nesprávny procesný postup). Žiadal napádaný rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.
34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval, ktoré okolnosti považuje za sťažnostné body podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a ktoré podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Zdôraznil nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie a uviedol: · správny súd nedostatočne reflektoval existenciu prejudiciálnej otázky - konanie na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/178/2018 a rozhodnutie je predčasné; · súd skúmal § 28 ods. 2 vodného zákona pomocou jazykového výkladu, treba však zohľadniť systematický výklad. Základ pre vydanie predmetného vyjadrenia je daný v § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktorý uvádza, že vyjadrenie sa vyžaduje k povoleniu, zmene a ukončeniu banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Banskou činnosťou sa podľa § 2 písm. c) banského zákona rozumie o.i. zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. Súčasne sú aj § 9 - 18f označené spoločne systematickou rubrikou „Povoľovanie banskej činnosti“. Za banskú činnosť treba preto považovať všetky činnosti, ktoré sú
vykonávané v lome za účelom jeho likvidácie a rekultivácie, čím zákonodarca sledoval zvýšenú ochranu vodných pomerov; · Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa povoľuje konkrétny spôsob výkonu činnosti, teda tu vhodnosť navrhovaných odpadov na likvidáciu lomu. Táto činnosť nadväzuje na banskú činnosť a preto zákonodarca jasne vyjadril, že akékoľvek formy činnosti súvisiace s banskou činnosťou v pravom slova zmysle (samotná ťažba, prípravné a dobývacie práce.
. .) sú charakterom banskou činnosťou bez ohľadu na to, ako časovo na predchádzajú alebo nasledujú, a preto ich označil systematickou rubrikou - systematický výklad a rubrica prevažuje argument jazykového výkladu; · Pri vydávaní vyjadrenia podľa § 28 o vodách je nutné rozlišovať medzi právomocou a pôsobnosťou žalovaného jednak podľa zákona o vodách a jednak podľa zákona o odpadoch. Miestna príslušnosť podľa zákona o odpadoch sa spravuje § 7 ods. 1 správneho poriadku (§ 113 ods. 1 tohto zákona). Podľa § 73 ods. 16 zákona o vodách sa pri určovaní miestnej príslušnosti takisto použije všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 7 ods. 1 správneho poriadku „V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.“ Postupom podľa § 9-13 správneho poriadku nemožno vylúčiť celý správny orgán, iba jeho konkrétnych zamestnancov.
Ak sa žalobca domnieval, že konkrétni zamestnanci sú zaujatí, mohol vzniesť námietku, čo však neurobil. Argument o konflikte záujmov je účelový. Nie je možné uvažovať ani o postúpení veci; · Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa povoľuje konkrétny spôsob výkonu
činností. Súd nedostatočne zohľadnil, že posúdenie navrhovaných druhov odpadu nebolo nikdy predmetom riadneho posúdenia z hľadiska vplyvu na životné prostredie, v rozhodnutí súdu bol opomenutý verejný záujem. Žalovaný sa správne postavil na stranu ochrany prírody, verejného záujmu a záujmu obyvateľov obce Dechtice; · K posudku vyhotovenému subjektom Milan Kršák - HYGEOP BRATISLAVA sťažovateľ uviedol, že síce súd správne uviedol, že oprávnenie znelo na fyzickú osobu L. B., obchodné
meno: Milan Kršák - HYGEOP BRATISLAVA. Týmto sa sledovalo, že danú činnosť mohol vykonávať len hospodársky subjekt - fyzická osoba podnikateľ. Preto ak živnosť v minulosti zanikla, nemohlo byť zákonne vydané oprávnenie pre subjekt Milan Kršák - HYGEOP
BRATISLAVA. Súd sa však uspokojil s tým, že v rozhodnutí MŽP SR je uvedené meno L. B. a nedostatočne venoval pozornosť tomu, že oprávnenie sa týka nie L. B. ako fyzickej osoby, ale L. B. ako fyzickej osoby podnikateľa. 35. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 36. Účastník 3/ sa v plnom rozsahu stotožnil s kasačnou sťažnosťou a žiadal úplnú náhradu trov konania. 37. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu a ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril nasledovne: · Sťažovateľ nevymedzil riadne kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP; · Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nemôže byť predmetom kasačnej sťažnosti, v tejto časti je kasačná sťažnosť neprípustná. Súčasne, správny súd riadne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel; · Pokiaľ ide o výklad § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, tento jednoznačne ustanovuje, že vyjadrenie sa vyžaduje pre konania o povolení banskej činnosti podľa banského zákona.
Vodný zákon dokonca legislatívnym odkazom 37e priamo odkazuje na ustanovenia §§ 9 - 13 a §§ 17 - 19 banského zákona; · Konanie podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch nespadá pod žiadny z prípadov uvedených v § 28 vodného zákona; · Argumentácia k pôsobnosti, právomoci a príslušnosti, ako aj k možnosti podať námietku zaujatosti, je bezpredmetná, ide o riešenie situácie, ktoré v konaní nikto nenavrhol; · Zákonnosť listinného dôkazu - posudku vypracovaného L. B., nespadá pod žiadny z kasačných dôvodov, kasačná sťažnosť je preto neprípustná. Žalobca však uvádza, že oprávnenie na vykonávanie geologických prác, kam spadá aj vypracúvanie hydrogeologických posudkov, už dávno nie je živnosťou v zmysle živnostenského zákona.
Geologické práce môže osoba vykonávať na základe osobitného oprávnenia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa § 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, ktorým L. B. disponuje. Za nesprávnu tiež považoval výhradu k používaniu obchodného mena Milan Kršák - HYDROGEOP.
38. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
39. Kasačný súd v súvislosti s posudzovanou vecou poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít sa považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
IV. Posúdenie kasačného súdu
40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná. 41. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že sťažovateľ kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vôbec konkrétne nezdôvodnil. Kasačný súd preto len všeobecne konštatuje, že pokiaľ ide zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť a kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, nezistil žiadne vady a ďalej sa už zaoberal len nesprávnym právnym posúdením, t.j. kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
42. Prvou výhradou sťažovateľa bolo nezohľadnenie prebiehajúceho konania pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. : 6S/178/2018 a neprerušenie súdneho konania do vydania rozhodnutia v tejto veci. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že výsledok konania o žalobe opomenutého účastníka konania, ktorý nebol účastníkom správneho konania pred banským úradom, nemá vplyv na konanie v danej veci. Správne konanie pred banským úradom a povoľovacie konanie podľa zákona o odpadoch pred žalovaným sú dve rozdielne konania s rozdielnym cieľom a okruhom účastníkov. Skutočnosť, že sťažovateľ nebol podľa jeho názoru protiprávne účastníkom konania pred banským úradom sama o sebe neznamená, že by konanie pred žalovaným a priori trpelo nezákonnosťou, a teda, že by správny súd bol povinný na výsledok konania o žalobe opomenutého účastníka vyčkať.
Odôvodnenie
neprerušenia konania správnym súdom v tomto smere netrpí žiadnou vadou. Kasačný súd dodáva, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. : 6S/178/2018 bola žaloba sťažovateľa odmietnutá z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou, t.j. v tomto konaní sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno opomenutého účastníka. 43. Ďalšie výhrady sťažovateľa smerovali k výkladu § 28 ods. 2 vodného zákona, ktorý zaujal správny súd. Kasačný súd považuje závery správneho súdu za presvedčivé, riadne odôvodnené a nadväzujúce na doterajšiu prax kasačného súdu. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie sp. zn. : 2Sžk/41/2018 z 26.05.2021, kde kasačný súd vysvetlil rozdiel medzi konaním o povolení banskej činnosti a povoľovacím konaním podľa zákona o odpadoch cit:
„40. V preskúmavanom prípade bolo žalovaným potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola povolená banská činnosť - likvidácia lomu v dobývacom priestore Dechtice organizácii JIVA - TRADE s.r.o. Kasačný súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o povolenie likvidácie časti lomu - prípravu a úpravu terénu na vymedzenej ploche pre následné zakladanie tohto vydobytého priestoru inertným odpadom, pričom týmto rozhodnutím sa nevydáva súhlas na prevádzku skládky inertného odpadu. Úpravou terénu sa vytvorí pôdny profil zodpovedajúci hrúbke a charakteru pôvodného stavu fyzikálnych vlastností pôd.
Na tento účel sa použijú inertné odpady podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. Úprava terénu použitím inertného odpadu je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Navrhovateľ v povoľovacom konaní podľa zákona o odpadoch musí preukázať oprávnenie vykonávať banskú činnosť, ktorou je likvidácia časti lomu podľa § 2 písm. c) zákona o banskej činnosti.
Súhlas podľa zákona o odpadoch na využívanie odpadov na úpravu terénu nenahrádza rozhodnutie obvodného banského úradu v zmysle zákona o banskej činnosti. Účel danej činnosti, ako aj vhodnosť a množstvo odpadov nevyhnutných na jeho dosiahnutie, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva overí na základe predloženej dokumentácie. .
. . . . 41. Banská činnosť povolená predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov - likvidácia časti lomu, nie je činnosťou, ktorú je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA, nakoľko nie je uvedená v prílohe č. 8 tohto zákona. V preskúmavanom prípade sa likvidácia lomu mala uskutočniť spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, pričom v takomto prípade sa okrem rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu, vyžaduje aj vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch príslušným orgánom odpadového hospodárstva vo forme rozhodnutia v správnom konaní. Až toto konanie o vydanie súhlasu na využívanie odpadov vyžaduje predloženie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene v prípade, ak sa na danú činnosť vyžaduje povinné hodnotenie. resp. zisťovacie konanie. Pokiaľ sa likvidácia lomu vykonáva spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, vzťahujú sa na túto činnosť predpisy odpadového hospodárstva, pričom orgány odpadového
hospodárstva sa vyjadrujú k plánu likvidácie v konaní o povolení banskej činnosti a takéto vyjadrenia boli v konaní pred banským úradom doložené. Z administratívneho spisu je zrejmé, že organizácia spolu so žiadosťou vo veci obvodnému banskému úradu predložila viaceré vyjadrenia príslušných správnych orgánov, okrem iného aj vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, s podmienkami, ktorých plnenie bude pre organizáciu právne záväzné po vydaní súhlasu Okresným úradom Trnava na prevádzku skládky inertných odpadov. Z uvedeného vyplýva logický záver, že na uskutočnenie likvidácie lomu uvedeným spôsobom nepostačuje oprávnenej osobe samotné rozhodnutie o povolení likvidácie časti lomu, ale v zmysle zákona o odpadoch je potrebné, aby oprávnená osoba získala aj súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch.“
44. V nadväznosti na tieto závery kasačný súd uvádza, že rozdielnosti konania o povolení banskej činnosti a povoľovacieho konania podľa zákona o odpadoch zodpovedajú aj rozdielne podklady pre tieto konania. Nie je sporné, že v konaní o povolení banskej činnosti je potrebné vyjadrenie podľa § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktoré sa vydáva na povolenie, zmenu, ukončenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.
45. V súdenej veci je sporné, či vyjadrenie podľa § 28 ods. 2 vodného zákona bolo zákonným podkladom v povoľovacom konaní podľa zákona o odpadoch. 46. Kasačný súd konštatuje, že z predmetného vyjadrenia nie je zrejmé, pre aké konanie bolo
vydané. Obsahuje len všeobecný odkaz na § 28 vodného zákona a v jeho závere je uvedené, že vyjadrenie sa považuje za záväzné stanovisko podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a to s odkazom na § 73 ods. 17 vodného zákona. Žalovaný udával, že bolo vydané na základe § 28 ods. 2 a) vodného zákona, podľa ktorého sa vyjadrenie vydáva na pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami.
Naproti tomu sťažovateľ tvrdí, že vyjadrenie má zákonnú oporu v § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, podľa ktorého sa vyjadrenie vydáva na povolenie, zmenu, ukončenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Už tieto okolnosti podľa kasačného súdu svedčia o tom, že v konaní pred správnymi orgánmi nebol jednoznačne ustálený právny základ pre vydanie predmetného vyjadrenia.
47. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že správny súd použil výlučne gramatický výklad §
28 ods. 2 vodného zákona, toto tvrdenie nie je pravdivé. Z rozsiahlych úvah správneho súdu, uvedených v bodoch 88. - 96. napadnutého rozsudku je nepochybné, že správny súd podrobne vysvetlil, aký je účel vyjadrenia podľa § 28 ods. 2 v konaní o povolení banskej činnosti, čo je účelom povoľovacieho konania podľa zákona o odpadoch a čo má byť podkladom tohto konania. Úvahy správneho súdu kasačný súd považuje za správne, zrozumiteľné a logicky odôvodnené. 48. Ďalej sťažovateľ namietal, že je potrebné uplatniť § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona z dôvodu, že za banskú činnosť treba preto považovať všetky činnosti, ktoré sú vykonávané v lome za účelom jeho likvidácie a rekultivácie, čím zákonodarca sledoval zvýšenú ochranu vodných pomerov. Poukázal na to, že banskou činnosťou sa podľa § 2 písm. c) banského zákona rozumie o.i. zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. Súčasne sú aj § 9 - 18f označené spoločne systematickou rubrikou „Povoľovanie banskej činnosti“. 49. Tento argument kasačný súd nepovažuje za dôvodný. Banský zákon v § 2 písm. c) stanovuje definíciu banskej činnosti a § 9 - 18f tohto zákona ďalej ustanovujú postup pri jej povoľovaní, avšak v týchto ustanoveniach je zakotvená právomoc banského úradu v týchto veciach konať a rozhodovať a nie je uvedený žiaden súvis s povoľovacím konaním podľa zákona o odpadoch pred žalovaným. Uvedené teda naopak svedčí v prospech výkladu, ktorý zaujal správny súd. 50. Vzhľadom na záver kasačného súdu o tom, že vydanie vyjadrenia podľa § 28 ods. 2 vodného zákona žalovaným nemá oporu v zákone, nie je relevantné uvažovať ďalej o prípadnom konflikte záujmov pri vydávaní takéhoto stanoviska. 51. Kasačný súd nepovažuje za dôvodné ani výhrady sťažovateľa o nezohľadnení verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Správny súd v bodoch 101 a 102 s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR svojho rozhodnutia vysvetlil, že žalovaný pri ochrane verejného záujmu môže postupovať len v rámci jemu zverených kompetencií a právomoci, t.j. môže konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právny rámec pôsobnosti žalovaného pri povoľovacom konaní podľa zákona o odpadoch správny súd podrobne vysvetlil a kasačný súd sa s ním vzhľadom na vyššie uvedené úvahy stotožňuje. 52. Kasačný súd sa stotožňuje aj so záverom správneho súdu o tom, že v ďalšom konaní bude potrebné vychádzať z predložených posudkov a iných listinných dôkazov vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného národného výboru v Trnave č. OPLVH - 4644/1985 zo dňa 16.12.1985 a podľa príslušných právnych predpisov, ktoré špecifikujú, ktorý konkrétny inertný odpad je vhodný na spätné zasypávanie, pričom musí byť splnená podmienka zhodnocovania odpadu. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vyriešiť výhrady voči znaleckému posudku vyhotovenému subjektom Milan Kršák - HYGEOP BRATISLAVA, keďže toto bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní.
V. Záver
53. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je dostatočne a správne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 55. O náhrade trov kasačného konania žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd SR podľa §
467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi 2). Najvyšší správny súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom kasačného konania nie je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník 2), ktorý mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď sťažovateľ (ako ďalší účastník 2) v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť inému záveru, ako k tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane žalovaného, pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda žalobca v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi 2) na náhradu trov kasačného konania. V tomto smere kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých bola riešená rovnaká právna otázka a kasačný súd nepovažuje za dôvodné sa od nich odkloniť (sp. zn. 2Sžk/ 6/2019 z 24.11.2021 a sp. zn. 3Svk/23/2021 z 31.05.2023). 56. Ďalším účastníkom 1) a 3) kasačný súd náhradu trov kasačného konania s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli. 57. O výške náhrady rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP). 58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2023