1Sžk/59/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: JIVA - TRADE, s.r.o. so sídlom Topoľová 2810, 926 01 Sereď, IČO : 36257681, právne zastúpeného : HALADA advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO : 36669661, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov so sídlom Kollárova 8, Trnava, ďalší účastníci konania : 1/ Obec Dechtice so sídlom Obecný úrad 919 53 Dechtice č. 488, 2/ Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO : 36252484, právne zastúpená : Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO : 50145860, 3/ Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár (LPU) Dechtice so sídlom Dechtice 225, 919 53 Dechtice, IČO : 42399572, právne zastúpený : URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO : 47244895, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-OOP3-2018/026421 z 19. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/101/2018 - 270 zo dňa 26. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči ďalšiemu účastníkovi 2/. III. Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie“), ako príslušný orgán štátnej správy podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a ako príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 104 ods. 1 písm. d) v spojení s § 108 ods. 1 písm. m) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 79/2015 Z. z.“ alebo „zákon o odpadoch“) rozhodnutím číslo : OU-TT-OSZP3-2018/000840/ŠSOH/

2. Dôvodom neudelenia súhlasu bolo, že vyťažený lom sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice, Dobrá Voda, Chtelnica vo vzdialenosti cca 1500 m od vodárenského zdroja Dechtice, pričom v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (ďalej len ako „vyhláška č. 29/2005 Z. z.“), konkrétne podľa prílohy č. 3 sa v ochrannom pásme II. stupňa nepripúšťa činnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, prísun zložiek, ktoré, ktoré môžu v organizme ľudí alebo zvierať pôsobiť nepriaznivo alebo, ktoré môžu negatívne ovplyvniť senzorické vlastnosti vody. Podľa Okresného úradu Trnava činnosť povrchovej úpravy terénu je činnosťou, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, nakoľko v prípade nedostatočnej resp. nedôslednej kontrole ukladaného odpadu alebo pri mimoriadnej

§ 61 vodného zákona okresný úrad vydáva vyjadrenie v zmysle § 28, ak vydanie vyjadrenia zákon nezveruje iným orgánom štátnej správy. Okresný úrad, odbor životného prostredia má kompetencie vykonávať štátnu správu podľa zákona o odpadoch, aj podľa vodného zákona. Vyjadrenie štátnej vodnej správy bolo pre napadnuté rozhodnutie jedným z najdôležitejších

· rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016, ktorým bola spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. povolená banská činnosť - likvidácia časti lomu v dobývacom priestore Dechtice (ďalej „rozhodnutie banského úradu“) neobsahuje žiadne podmienky, ktoré boli uvedené vo vyjadrení č. 2013/1038/St zo dňa 19.07.2013 (ďalej „vyjadrenie zo dňa 19.07.2013“), vydaného podľa vodného zákona k Návrhu plánu likvidácie vyťaženého priestoru v dobývacom priestore Dechtice (február 2013).

materiálu; · viesť evidenciu ukladaného materiálu; · vypracovať monitorovací systém sledovania vplyvu zavážania lomu na vodný zdroj v zmysle hydrogeologického posudku, ktorý vypracoval D.. Š. G. - Hydrotech v máji 2013; · vykonávať monitoring v zmysle vyhlášky MŽP č. 51/2008 Z. z. , ktorou sa vykonáva geologický zákon; rozsah chemických stanovení v podzemných vodách vykonávať v zmysle hydrogeologického posudku, ktorý vypracovala spoločnosť PROGEO, spol. s r.o. Žilina, marec

pláne likvidácie. Banský úrad nie je orgánom štátnej vodnej správy a nemá oprávnenie na to, aby určil, kedy sa má monitorovací systém na ochranu podzemnej vody vodárenského zdroja vybudovať a využívať. · banský úrad vydal rozhodnutie v čase, keď už vstúpil do platnosti zákon o odpadoch a medzi súhlasy bol zahrnutý aj súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s), pričom využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, ktorý patrí do činnosti zhodnocovania, t. z. že súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov je už neopodstatnený, pretože skládkovanie odpadov je

plnenia je uvedený v upravenom pláne likvidácie, z čoho vyplýva, že pre ukladanie odpadov v priestoroch kameňolomu neplatilo žiadne obmedzenie. · podľa Odborného posudku I.. Ö. z mája 2017 monitorovací systém bolo potrebné vybudovať pred ukladaním odpadov resp. už pred úplným začiatkom banskej činnosti likvidácie lomu; · odkladanie vybudovania monitorovacieho systému zo strany spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o., pričom už viac ako polovica inertného odpadu určeného na likvidáciu banského diela bola po dobu viac ako 10 rokov ukladaná, vzbudzuje pochybnosť o druhoch ukladaných odpadoch a o ich prípadnom vplyve na životné prostredie, najmä kvalitu podzemných vôd.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil nasledovné:

záujmov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/22/2012 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého je vylúčené, aby mal správny orgán, ktorý v stavebnom konaní rozhoduje ako stavebný úrad, v tom istom konaní zároveň aj postavenie dotknutého orgánu, ktorý by mohol v konaní podávať stanoviská (podobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/18/2012 zo dňa 05.06.2012 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/186/2013); · neboli splnené ani zákonné predpoklady pre vydanie takéhoto stanoviska. V stanovisku sa

V konaní o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa nerozhoduje o povolení povrchovej úpravy terénu, ale o tom, či už na povolenú povrchovú úpravu terénu možno využiť navrhované druhy odpadu, prípadne o podmienkach takéhoto využitia odpadu.

Táto otázka už nebola (ani nemohla byť) predmetom konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Skutočnosť, že vodný zákon nepredpokladá vydávanie stanoviska podľa § 28 pre účely konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch mala za následok aj vznik vyššie uvedeného konfliktu záujmov; 7. Žalovaný nesprávne vychádza z predpokladu, že miesto, kde sa majú navrhované inertné odpady využívať na povrchovú úpravu terénu, sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov, čo je automaticky dôvodom na neudelenie požadovaného súhlasu. Prvostupňové i napadnuté rozhodnutie odkazujú na vyhlášku č. 29/2005 Z. z., konkrétne na časť B prílohy č. 3 vyhlášky, v ktorej sú uvedené zásady ochrany ochranných pásiem II. stupňa vodárenských zdrojov. Podľa časti B čl. I bodu 2 prílohy 3, časti B čl. I bodu 3 odseku 3.7 prílohy 3 tejto vyhlášky a § 32 ods. 5 vodného zákona však platí, že spôsob ochrany vodárenského zdroja v ochrannom pásme II. stupňa sa určuje osobitne pre jednotlivé činnosti,

predmetnom ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov možné uskutočňovať banskú činnosť likvidácie lomu, je potrebné hľadať v rozhodnutí o určení predmetného ochranného pásma. Toto rozhodnutie však nebolo podkladom pre rozhodnutie.

S odkazom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 51/1988 Zb.“ alebo „zákon o banskej činnosti“) likvidáciu banského diela či vydobytého lomu je možné uskutočňovať aj formou povrchovej úpravy terénu s využitím inertného odpadu tak, ako to priamo predpokladá ustanovenie § 20 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len ako „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“).

10. Žalobca pred vydaním prvostupňového rozhodnutia doručil Projekt monitorovacieho systému podzemných vôd a jeho prevádzkovania vypracovaný spoločnosťou ENVIGEO, a.s. z apríla 2018. Tento dokument preukazuje, že zabezpečil vybudovanie systému monitoringu stavu kvality podzemných vôd v rozsahu podľa novšieho (prísnejšieho) hydrogeologického posudku č. 03-HG/2013 vypracovaného D.. Š. G. - Hydrogeotech z roku 2013.

Zo záverov predmetného projektu vyplýva, že kvalita podzemnej vody v oblasti dobývacieho priestoru je dobrá a že v minulosti vykonané terénne úpravy s využitím inertného odpadu v rámci likvidácie lomu nemali na vodné zdroje negatívny vplyv. 11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti svojho rozhodnutia, podrobne sa k žalobe vyjadril a k výkladu § 28 vodného zákona poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 písm. a) vodného zákona, keď je vyjadrenie potrebné aj na pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami, pričom v rámci udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona sa rozhodovalo o tom, či na povolenú povrchovú úpravu možno využiť navrhované druhy odpadov, a preto sa na využívanie odpadu pri rekultivácii lomu vzťahuje požiadavka na vyjadrenie. 12. Ďalší účastník konania v 2/ rade Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (tiež „TAVOS, a.s.“) žiadal žalobu zamietnuť. Stanovisko zo dňa 29.11.2017 má podľa neho základ v § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktorý uvádza, že vyjadrenie sa vyžaduje k povoleniu, zmene,

Súčasne sa stotožnil aj s argumentáciu žalovaného vo vzťahu k naplneniu skutočnosti uvedenej v § 28 ods. 2 písm. a) zákona o vodách. 13. Ďalej uviedol, že podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa síce nepovoľuje samotná banská činnosť, ale sa povoľuje konkrétny spôsob výkonu činností povolených príslušným orgánom verejnej správy na posudzovanie navrhovanej banskej činnosti, teda sa v tomto prípade posudzuje (ne) vhodnosť navrhovaných odpadov likvidácie lomu v k. ú.

činnosti. 14. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave bola žalobcovi povolená jedine banská činnosť v rozsahu likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice a nakoľko obvodný banský úrad nie je vecne príslušným na posudzovanie vplyvov odpadového hospodárstva na životné prostredie a podzemné vody, nemohol byť týmto správnym orgánom udelený (ani nahradený) súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Účelom § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch je, aby sa pred začatím využívania odpadov na povrchovú úpravu terénu, popri povolení na samotné terénne úpravy, obstaral aj osobitný súhlas vecne príslušného a špecializovaného správneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia, pričom práve v tomto konaní je nutné preukázať konkrétne druhy odpadov, ktoré budú za týmto účelom použité s tým, že až po ich posúdení odborne spôsobilým zamestnancom správneho orgánu môže byť udelený súhlas v zmysle zákona

15. K rozhodnutiu banského úradu zo dňa 12.01.2016 poukázal na to, že v danom správnom konaní bol hrubým spôsobom porušený právny poriadok SR, keď sa s ním, ako s účastníkom konania nekonalo, hoci na to boli splnené všetky zákonné predpoklady.

16. Ďalší účastník konania v 1/ rade - obec Dechtice sa vyjadril obsahovo totožne ako ďalší účastník konania v 2/ rade. 17. Ďalší účastník konania v 3/ rade - Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár (LPU) Dechtice správnu žalobu považoval za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: · žalobca v správnej žalobe poukazuje na vyjadrenie zo dňa 19.07.2013, v ktorom bola riešená otázka existencie ochranného pásma II. stupňa, kde bolo konštatované, že vzhľadom na použitie výlučne inertného odpadu je takáto činnosť v ochrannom pásme možná, avšak absolútne abstrahoval od faktu, že v predmetnom vyjadrení bola uvedená aj podmienka vybudovať vhodný monitorovací systém pred samotným zahájením použitia inertného odpadu; · inertný odpad bol v priestoroch kameňolomu ukladaný už pred rokom 2013, pričom požadované monitorovanie kvality podzemných vôd žalobca neuskutočňoval až do apríla 2018 a preto možno hovoriť o protiprávnom konaní žalobcu; · vydanie stanoviska z 29.11.2017 nepredstavovalo svojvôľu správneho orgánu, ale dôsledné naplnenie litery zákona a záverov vyjadrenia zo dňa 19.07.2013;

povrchovú úpravu terénu; · činnosť, ktorú žalobca reálne zamýšľal vykonávať v dobývacom priestore Dechtice, je skládkovanie odpadu, a nie využívanie odpadov na povrchovú úpravu, na ktoré je potrebné udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch; · žalobca plánuje použiť v rámci povrchovej úpravy odpad, ktorý sa radí medzi stavebný odpad, ktorý je možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie; · žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, preto nebol oprávnený na podanie správnej

19. Správny súd z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Okresnému úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie na

21. Obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že: · Obvodný úrad životného prostredia Trnava, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia obvodu vydal vyjadrenie č. 2013/1038/St zo dňa 19.07.2013 vo vzťahu k Návrhu plánu likvidácie vyťaženého priestoru v dobývacom priestore Dechtice.

Z daného vyjadrenia vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia Trnava zohľadňoval, že dobývací priestor Dechtice - Dolná Skalová sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice a Dobrá Voda, ktorý predstavuje najdôležitejší zdroj pitnej vody v okrese Trnava, a že likvidácia vyťaženého priestoru zavážaním ostatnými odpadmi predstavuje závažnú činnosť s dopadom na podzemné vody. Z uvedeného dôvodu kompetentný orgán žiadal dôsledne sledovať, aby bol do vyťaženého dobývacieho priestoru ukladaný výlučne len inertný odpad;

Týmto rozhodnutím sa nerozhodlo o použití konkrétnych druhov inertného odpadu do vydobytých priestorov lomu, nakoľko na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo povolenia nebol obvodný banský úrad kompetentný. Z odôvodnenia rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu zo dňa 12.01.2016, ako aj z vyjadrenia zo dňa 19.07.2013 však vyplýva, že pri likvidácii lomu sa plánovalo ukladanie odsúhlasených druhov inertných odpadov, pričom vyjadrenie zo dňa 19.07.2013 bolo vydané práve za účelom určenia podmienok, za splnenia ktorých sa do vyťaženého dobývacieho priestoru určený inertný odpad mal ukladať, keď podľa § 20 ods. 4 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. sa pri povrchovej úprave terénu, ktorou je aj likvidácia lomu, môže použiť výlučne inertný odpad.

činnosť. · Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 29.11.2017 vyjadrenie v zmysle § 28 vodného zákona vo vzťahu k využívaniu odpadov na povrchovú úpravu v dobývacom priestore Dechtice, v ktorom skonštatoval, že už v súčasnosti vykonávaná banská činnosť predstavuje potenciálne riziko ohrozenia podzemných vôd, keď podľa dostupných informácií sa už začalo s ukladaním odpadu do priestoru skládky, pričom nebol vybudovaný monitorovací systém na sledovanie vplyvu zavážania lomu na vodný zdroj, ako to požadoval úrad vo vyjadrení zo dňa 19.07.2013. Ďalej s poukazom na prílohu č. 3 k vyhláške č. 29/2005 Z. z. skonštatoval, že navrhnuté likvidačné práce predstavujú činnosť, pri realizácii ktorej by v prípade nedostatočnej, resp. nedôslednej kontroly ukladaného odpadu alebo pri mimoriadnej udalosti (napr. havárii strojno - technologických zariadení) mohlo prísť k takému zhoršeniu akosti podzemných vôd v lokalite VZ Dechtice, ktoré by znemožnilo ich využívanie.

22. Ohľadom § 28 vodného zákona správny súd súhlasil s názorom žalobcu, že na vydanie vyjadrenia zo dňa 29.11.2017 v konaní o vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch nebol daný právny základ, keďže: · nejedná sa o prípad podľa odseku 2 písm. a), ani o prípad podľa odseku 2 písm. g); · napriek tomu, že rozhodnutím o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu nebolo rozhodnuté aj o použití inertného odpadu na povrchovú úpravu terénu, nakoľko na dané rozhodnutie nemal obvodný banský úrad kompetenciu, pri rozhodovaní o likvidácii lomu sa plánovalo ukladanie odsúhlasených druhov inertného odpadu; · aký druh inertného odpadu a za akých podmienok je možné použiť na povrchovú úpravu pri likvidácii lomu, je predmetom konania o vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, čo znamená, že príslušný štátny orgán odpadového hospodárstva posudzuje aký druh inertného odpadu je možné na povrchovú úpravu terénu použiť; · toto súhlasne skonštatovali aj ďalší účastníci konania vo svojich vyjadreniach, keď napríklad

Vydaniu súhlasu predchádzalo konanie o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu, v rámci ktorého sa kompetentný orgán štátnej vodnej správy vyjadril, pričom práve toto vyjadrenie malo byť jedným z podkladov pre posudzovanie splnenia podmienok na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona. Správny súd netvrdí, že vyjadrenie zo dňa 19.07.2013 malo mať v konaní podľa § 97 ods. 1 písm. s) vodného zákona povahu záväzného stanoviska, avšak malo byť jedným z podkladov, ktoré mal orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zohľadňovať a v súlade s ním nastaviť, v prípade kladného rozhodnutia, podmienky využitia konkrétnych druhov inertného odpadu na povrchovú úpravu terénu; · Obvodný úrad životného prostredia Trnava dňa 19.07.2013 vydal v podstate „súhlasné stanovisko“ vo vzťahu k likvidácii lomu s použitím inertného odpadu za stanovených podmienok a následne bez zákonného splnomocnenia, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, v postavení orgánu štátnej vodnej správy dňa 29.11.2017 vydal, vo vzťahu k tým istým navrhovaným druhom inertného odpadu, negatívne stanovisko,

23. Žalovaný aj orgán verejnej správy nižšieho stupňa posudzujú splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia podľa stavu existujúceho ku dňu vydania rozhodnutia, a preto nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na vydanie negatívneho rozhodnutia, že účastník konania v minulosti niečo nevykonal alebo nesplnil (nesplnenie povinnosti žalobcu nebolo preukázané právoplatným rozhodnutím), ak ku dňu vydania rozhodnutia boli tieto podmienky splnené. Nemôžu byť na ťarchu žalobcu pripisované skutočnosti, že do výroku rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa 12.01.2016 sa nepreniesli podmienky stanovené vo vyjadreniach zo dňa 19.07.2013 a 07.05.2013.

25. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokladom pre vydanie rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch malo byť rozhodnutie Okresného národného výboru v Trnave č. OPLVH - 4644/1985 zo dňa 16.12.1985, ktoré v prílohe č. 2 určuje podmienky pre využívanie predmetného ochranného pásma, v rámci ktorých je stanovené, že banskú činnosť, vrátane všetkých zemných prác je v tomto ochrannom pásme možné povoliť a dať na ňu súhlas za predpokladu kladného odborného hydrogeologického posudku.

26. K odbornému hydrogeologickému posudku z mája 2018, ktorý vypracoval L. B. J. D.. Š. G., mal správny súd obsahom administratívneho spisu za preukázané, že tento posudok nemali konajúce orgány verejnej správy k dispozícii. V následnom konaní bude potrebné, aby Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie aj tento hydrogeologický posudok zohľadňoval ako podklad pri svojom rozhodovaní. K tvrdeniu ďalšieho účastníka konania v 2/ rade, že L. nedisponuje živnostenských oprávnením na vykonávanie predmetu podnikania - komplexný hydrogeologický a inžinierskogeologický prieskum, správny súd vyzval L. B. na doručenie rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 1709/212-7 a č. 6623/2015-7.3, na základe ktorých bol, podľa záhlavia odborného hydrogeologického posudku, oprávnený k jeho zhotoveniu. Dňa 25. marca 2020 L. B. správnemu súdu predložil Geologické oprávnenie číslo záznamu : 38657/2015, ktorým Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o vydaní geologického oprávnenia pre fyzickú osobu : L. B., obchodné meno :

opätovne podať žiadosť o vydanie súhlasu, pričom konanie by sa len predlžovalo. 28. Správny súd ďalej poukázal na to, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia bol monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný prostredníctvom spoločnosti ENVIGEO, a.s., pričom bolo uzavreté, že zvýšené hodnoty nemajú charakter druhotného znečistenia, ale majú pôvod z geologického prostredia, a preto bude potrebné ich opakovane a častejšie monitorovať, pričom túto skutočnosť konajúce orgány verejnej správy rovnako nezohľadnili. Správny súd dodal, že napríklad s určitým navrhovaným druhom inertného odpadu súhlasila aj spoločnosť TAVOS, a.s., avšak ani táto skutočnosť nebola konajúci orgánmi verejnej správy posudzovaná.

banských diel. Teda pokiaľ bola banská činnosť v ochrannom pásme vodného zdroja povolená, je potrebné, aby bola umožnená aj likvidácia tohto lomu, pričom úlohou konajúcich orgánov verejnej správy bude v ďalšom konaní posúdiť, či na likvidáciu lomu bude vhodné zasypávanie s využitím konkrétnych druhov inertného odpadu, pričom bude potrebné vychádzať aj z odborných hydrogeologických posudkov, nakoľko z rozhodnutia o určení ochranného pásma vyplýva, že banská činnosť môže byť povolená len za predpokladu kladného odborného hydrogeologického posudku a vykonania účinných zabezpečujúcich technických opatrení. Správny súd rovnako poukazuje na to, že z odborného hydrogeologického posudku z mája 2018 vyplýva zásadná skutočnosť a to, že vyťažený priestor je potrebné zabezpečiť, nakoľko ho možno v súčasnosti považovať za potenciálny zdroj znečistenia a ohrozenia vodárenských zdrojov lokalizovaných v Dechticiach, keď karbonatické materiály sa vyznačujú veľmi dobrou priepustnosťou, ako aj možnou rýchlosťou šírenia prípadného znečistenia, pričom zasypaním spodnej etáže vhodným a hlavne prírodných, resp. inertným materiálom sa môže znížiť riziko

poriadku. 31. K aktívnej žalobnej legitimácii správny súd uviedol, že žalobca ňou disponuje, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nesporne zasiahli do jeho verejných subjektívnych práv, a to tým spôsobom, že mu neumožnili výkon činnosti, ktorej sa svojou žiadosťou podanou podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch dožadoval.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval, ktoré okolnosti považuje za sťažnostné body podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a ktoré podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Zdôraznil nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie a uviedol: · správny súd nedostatočne reflektoval existenciu prejudiciálnej otázky - konanie na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 6S/178/2018 a rozhodnutie je predčasné; · súd skúmal § 28 ods. 2 vodného zákona pomocou jazykového výkladu, treba však zohľadniť systematický výklad. Základ pre vydanie predmetného vyjadrenia je daný v § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktorý uvádza, že vyjadrenie sa vyžaduje k povoleniu, zmene a ukončeniu banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Banskou činnosťou sa podľa § 2 písm. c) banského zákona rozumie o.i. zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. Súčasne sú aj § 9 - 18f označené spoločne systematickou rubrikou „Povoľovanie banskej činnosti“. Za banskú činnosť treba preto považovať všetky činnosti, ktoré sú

. .) sú charakterom banskou činnosťou bez ohľadu na to, ako časovo na predchádzajú alebo nasledujú, a preto ich označil systematickou rubrikou - systematický výklad a rubrica prevažuje argument jazykového výkladu; · Pri vydávaní vyjadrenia podľa § 28 o vodách je nutné rozlišovať medzi právomocou a pôsobnosťou žalovaného jednak podľa zákona o vodách a jednak podľa zákona o odpadoch. Miestna príslušnosť podľa zákona o odpadoch sa spravuje § 7 ods. 1 správneho poriadku (§ 113 ods. 1 tohto zákona). Podľa § 73 ods. 16 zákona o vodách sa pri určovaní miestnej príslušnosti takisto použije všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 7 ods. 1 správneho poriadku „V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.“ Postupom podľa § 9-13 správneho poriadku nemožno vylúčiť celý správny orgán, iba jeho konkrétnych zamestnancov.

činností. Súd nedostatočne zohľadnil, že posúdenie navrhovaných druhov odpadu nebolo nikdy predmetom riadneho posúdenia z hľadiska vplyvu na životné prostredie, v rozhodnutí súdu bol opomenutý verejný záujem. Žalovaný sa správne postavil na stranu ochrany prírody, verejného záujmu a záujmu obyvateľov obce Dechtice; · K posudku vyhotovenému subjektom Milan Kršák - HYGEOP BRATISLAVA sťažovateľ uviedol, že síce súd správne uviedol, že oprávnenie znelo na fyzickú osobu L. B., obchodné

BRATISLAVA. Súd sa však uspokojil s tým, že v rozhodnutí MŽP SR je uvedené meno L. B. a nedostatočne venoval pozornosť tomu, že oprávnenie sa týka nie L. B. ako fyzickej osoby, ale L. B. ako fyzickej osoby podnikateľa. 35. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 36. Účastník 3/ sa v plnom rozsahu stotožnil s kasačnou sťažnosťou a žiadal úplnú náhradu trov konania. 37. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu a ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril nasledovne: · Sťažovateľ nevymedzil riadne kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP; · Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nemôže byť predmetom kasačnej sťažnosti, v tejto časti je kasačná sťažnosť neprípustná. Súčasne, správny súd riadne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel; · Pokiaľ ide o výklad § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, tento jednoznačne ustanovuje, že vyjadrenie sa vyžaduje pre konania o povolení banskej činnosti podľa banského zákona.

Geologické práce môže osoba vykonávať na základe osobitného oprávnenia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR podľa § 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, ktorým L. B. disponuje. Za nesprávnu tiež považoval výhradu k používaniu obchodného mena Milan Kršák - HYDROGEOP.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Posúdenie kasačného súdu

dôvodná. 41. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že sťažovateľ kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vôbec konkrétne nezdôvodnil. Kasačný súd preto len všeobecne konštatuje, že pokiaľ ide zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť a kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, nezistil žiadne vady a ďalej sa už zaoberal len nesprávnym právnym posúdením, t.j. kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Odôvodnenie

neprerušenia konania správnym súdom v tomto smere netrpí žiadnou vadou. Kasačný súd dodáva, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. : 6S/178/2018 bola žaloba sťažovateľa odmietnutá z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou, t.j. v tomto konaní sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno opomenutého účastníka. 43. Ďalšie výhrady sťažovateľa smerovali k výkladu § 28 ods. 2 vodného zákona, ktorý zaujal správny súd. Kasačný súd považuje závery správneho súdu za presvedčivé, riadne odôvodnené a nadväzujúce na doterajšiu prax kasačného súdu. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie sp. zn. : 2Sžk/41/2018 z 26.05.2021, kde kasačný súd vysvetlil rozdiel medzi konaním o povolení banskej činnosti a povoľovacím konaním podľa zákona o odpadoch cit:

Na tento účel sa použijú inertné odpady podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. Úprava terénu použitím inertného odpadu je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Navrhovateľ v povoľovacom konaní podľa zákona o odpadoch musí preukázať oprávnenie vykonávať banskú činnosť, ktorou je likvidácia časti lomu podľa § 2 písm. c) zákona o banskej činnosti.

. . . . 41. Banská činnosť povolená predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov - likvidácia časti lomu, nie je činnosťou, ktorú je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA, nakoľko nie je uvedená v prílohe č. 8 tohto zákona. V preskúmavanom prípade sa likvidácia lomu mala uskutočniť spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, pričom v takomto prípade sa okrem rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu, vyžaduje aj vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch príslušným orgánom odpadového hospodárstva vo forme rozhodnutia v správnom konaní. Až toto konanie o vydanie súhlasu na využívanie odpadov vyžaduje predloženie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene v prípade, ak sa na danú činnosť vyžaduje povinné hodnotenie. resp. zisťovacie konanie. Pokiaľ sa likvidácia lomu vykonáva spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, vzťahujú sa na túto činnosť predpisy odpadového hospodárstva, pričom orgány odpadového

44. V nadväznosti na tieto závery kasačný súd uvádza, že rozdielnosti konania o povolení banskej činnosti a povoľovacieho konania podľa zákona o odpadoch zodpovedajú aj rozdielne podklady pre tieto konania. Nie je sporné, že v konaní o povolení banskej činnosti je potrebné vyjadrenie podľa § 28 ods. 2 písm. g) vodného zákona, ktoré sa vydáva na povolenie, zmenu, ukončenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.

vydané. Obsahuje len všeobecný odkaz na § 28 vodného zákona a v jeho závere je uvedené, že vyjadrenie sa považuje za záväzné stanovisko podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a to s odkazom na § 73 ods. 17 vodného zákona. Žalovaný udával, že bolo vydané na základe § 28 ods. 2 a) vodného zákona, podľa ktorého sa vyjadrenie vydáva na pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami.

47. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že správny súd použil výlučne gramatický výklad §

V. Záver

53. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je dostatočne a správne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 55. O náhrade trov kasačného konania žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd SR podľa §

V Bratislave dňa 27. júna 2023