← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 11. 2022

1Sžk/9/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200772.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2S/116/2018
IČS
8018200772
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. K., bytom K. XXXX/X, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, proti žalovanému: 1. Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika 1, Bratislava, 2. Letisko Poprad - Tatry, a.s., so sídlom Na letisko 100, Poprad, IČO: 35912651, za účasti: 1. Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Ivanská cesta 93, Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 3. TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., so sídlom Starý Smokovec 18100, Vysoké Tatry, IČO: 31671870, 4. S. G., bytom X. N. XXXX/XX, K., 5. F.. Z. U., bytom J. X. XXXX/ XX, K., 6. S. H., bytom I. XXXX/XX, K. X - I., 7. M. V., bytom J. X. XXXX/XX, K. - I., 8. D. N., bytom L. XXXX/XX, K. - I., 9. N. N., bytom L. XXXX/XX, K. - I., 10. P. N., bytom J. X. XXXX/XX, K. - I., 11. S. Š., bytom L. XXXX/X, XXX XX K. X - I., 12. S. Š., bytom L.J. XXXX/X, K. X - I., 13. I. Č., bytom A. XXXX/XX, G., 14. Ľ. Z., bytom N.Á. XXX/XX, A., 15. S. H., bytom F.. N. XXXX/X, H., 16. S. X., bytom I. XXXX/XX, K. X - I., 17. Z. S., bytom W.. S. XXXX/XX, G. X., K. - Z., 18. N. S., bytom N.Q. XXXX/X, G. G. F., K. X - Z. F., 19. I. Š., bytom A. X, H., 20. F.. Ľ. V., bytom N. Y. XXXX/XX, Q., Č. V., 21. S. I., bytom Z. XXXX/XX, G. G., v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného 1. a o uloženie povinnosti žalovanému 2. zabezpečiť výmaz tiarch z listu vlastníctva, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/116/2018-63 zo dňa 26. mája 2020, v spojení s opravným uznesením č.k. 2S/116/2018-83 zo dňa 25. augusta 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom a ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2S/116/2018-63 zo dňa 26. mája 2020, v spojení s opravným uznesením č.k. 2S/116/2018-83 zo dňa 25. augusta 2020 podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému 1. vydať územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby „Q. X. K. - Y." postavenej v územnom obvode letiska Poprad - Tatry na pozemkoch EKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v k. ú. I.. Zároveň v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému 2. zabezpečiť výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX k. ú. I.

zapísanej pod por. č. X ako neprípustnú odmietol. 2. Konštatoval, že Dopravný úrad rozhodnutím č. 12524/2017/ŠSÚ-9 zo dňa 05. októbra 2017 vyhovel žiadosti vlastníka stavby - spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. z 21. marca 2016 o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním a po novom prejednaní vyhovel žiadosti, keď podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dodatočne povolil stavbu, pričom zároveň podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Q. X. K. - Y.". Vyslovil okrem iného, že stavba je postavená na konkrétnych parcelách, medzi inými aj parc. č. KN „E" XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Podielovým spoluvlastníkom tejto parcely je aj žalobca, čo vyplýva z priloženého LV č. XXXX pre k.ú. I.Ľ_ v okrese K.. Dodal, že proti tomuto rozhodnutiu boli podané rozklady, pričom Dopravný úrad oznámením zo dňa 12. februára 2018 oznámil predĺženie lehoty na rozhodnutie do 26. apríla 2018. Súčasne Dopravný úrad vyzval účastníkov administratívneho konania na dosiahnutie dohody o námietkach vyplývajúcich

z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom pod dodatočne povoľovanou stavbou podľa § 137 stavebného zákona. V nadväznosti na to Dopravný úrad podaním zo dňa 17. apríla 2018 odkázal vlastníkov pozemkov na súd s uplatnenými námietkami.

Súčasne predseda Dopravného úradu dňa 17. apríla 2018 rozhodol o prerušení konania o podaných rozkladoch na dobu do márneho uplynutia lehoty určenej vo výzve na uplatnenie námietok na súde alebo do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vo veci námietok. 3. Ďalej uviedol, že v tejto procesnej situácii administratívneho konania sa žalobca domáhal jednak uloženia povinnosti Dopravnému úradu vydať územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby „Q. X. K. - Y." a druhým petitom žiadal uložiť povinnosť spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. zabezpečiť výmaz zapísanej ťarchy na LV č. XXXX.

4. Zdôraznil, že z právnej úpravy dodatočného povoľovania stavieb zakotvenej v § 88a stavebného zákona explicitne nevyplýva povinnosť stavebného úradu vydať územné rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 88a ods. 7 tohto zákona sa však na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Avšak tieto ustanovenia nie sú súčasťou prvej časti stavebného zákona - „Územné plánovanie", ani jeho ôsmeho oddielu - „Územné konanie", v ktorého § 32 ods. 1 písm. b/ je ako jedno z viacerých územných rozhodnutí upravené aj rozhodnutie o využití

územia. Evidentne stavebný zákon upúšťa od tohto postupu v prípade konania o dodatočnom povolení stavby, zjavne logicky, keďže chronologicky v prípade štandardného postupu územné konanie predchádza stavebnému konaniu. V konaní o dodatočnom povolení stavby však už takýto spätný posun nie je upravený, zrejme už nie je možný v celej jeho komplexnosti, keďže existuje stavba postavená bez stavebného povolenia. Zákon preto musel upraviť túto situáciu inak ako pri „bežnom" postupe, a to tak, že potrebu vydať v územnom konaní územné rozhodnutie nahradil nevyhnutnosťou predložiť doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi, a to stavebníkom.

Tieto skutočnosti potom stavebný úrad posúdi pred dodatočným povolením stavby. 5. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v predmetnom administratívnom konaní nie je potrebné (ani podľa stavebného zákona možné) vydať územné rozhodnutie. Potom stav, kedy takéto rozhodnutie stavebný úrad nechce vydať, nemohol byť vyhodnotený správnym súdom ako jeho nečinnosť, pretože nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Napokon by v prebiehajúcom administratívnom konaní žalovaný 1. ani nemohol konať v zmysle petitu správnej žaloby, keďže podľa § 28 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je Dopravný úrad, avšak podľa odseku 2 tohto zákona Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk, stavbách leteckých pozemných zariadení a pri osobitných letiskách.

6. Nakoľko v predmetnom konaní správny súd nevzhliadol zákonnú povinnosť žalovaného vydať územné rozhodnutie, žalobu, v časti ktorou sa žalobca domáhal uloženia tejto povinnosti žalovanému 1. ako nedôvodnú zamietol. 7. V súvislosti s druhou časťou žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. zabezpečiť výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. I. v okrese K., na ktorom je zapísané vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, na ktorej tiež predmetná stavba oplotenia stojí, správny súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu pre jej neprípustnosť odmietnuť.

8. Uviedol, že správnou žalobou sa môže domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov ten, koho práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy. V tomto prípade nejde o takýto stav porušenia alebo ohrozenia práv žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný 2. nie je orgánom verejnej správy, ktorými sú podľa § 4 SSP orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány a iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 9. Konštatoval, že žalovaný 2. nie je žiadnym z orgánov uvedených v § 4 SSP, dodávajúc, že nie je ani subjektom, ktorému by osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom poukázal na zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon a zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

10. O náhrade trov konania rozhodol tak, že túto účastníkom konania nepriznal, a to s poukazom na § 167 SSP pre neúspešnosť žalobcu, pričom súčasne podľa § 168 SSP nepriznal ani nárok na náhradu trov úspešnému žalovanému, keď nevzhliadol dôvody na naplnenie tohto

ustanovenia.

II.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 12. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 13. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, ktorý vyslovil, že nakoľko je stavba postavená, územné rozhodnutie nie je potrebné. Uviedol, že stavbou, o ktorú išlo, je oplotenie plochy Letiska Poprad - Tatry, teda táto mení charakter oploteného územia a účel využitia územia. Dodal, že v súvislosti s tým sa tiež vytvárajú ochranné pásma letiska, kde v rámci územného konania malo byť určené, ktoré pozemky spadajú do týchto pásiem, a v akom rozsahu, pričom vydané kolaudačné rozhodnutie, resp. dodatočné rozhodnutie o legalizácii stavby daný stav nerieši. Záver krajského súdu označil za zmätočný, pretože v danom prípade sa nejedná o „klasickú" stavbu, postavenú na mieste určenom územným plánom, ale ide o plochy ochranných pásiem, kde bolo potrebné zohľadniť aj otázku ochrany životného prostredia a prírodných zvláštností, čo je možné riešiť výlučne v územnom konaní, nie v konaní o dodatočnom povolení stavby. Práve odvolávku správneho súdu na § 88a stavebného zákona považoval za nesprávne právne posúdenie veci, keďže dodatočné povolenie stavby podľa žalobcu de facto obchádza zákon, a preto také rozhodnutie nemôže požívať zákonnú ochranu. 14. Taktiež zdôraznil, že nie je možné vylúčiť územné konanie, pričom poukázal najmä na dôvody ochrany iného záujmu, starostlivosti o prírodné a životné prostredie, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, hygienické požiarne podmienky a náväznosť na okolitú zástavbu a funkciu v území. 15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

16. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25. novembra 2020, v ktorom opätovne poukázal na nedostatok kompetencie Dopravného úradu vydať územné rozhodnutie, ktoré žalobca požaduje. 17. Žalovaný 2. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 04. decembra 2020. Podanú kasačnú sťažnosť označil za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania. 18. Účastníci konania 14. a 15. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrili podaním zo dňa 23. novembra 2020. Uviedli, že s obsahom kasačnej sťažnosti v celom rozsahu súhlasia a navrhli jej vyhovieť, nakoľko vznesené kasačné námietky pokladali za opodstatnené a pravdivé, poukazujúce na okolnosti, ktorými sa krajský súd nezaoberal.

IV.

19. Vyjadrenia žalovaných 1. a 2. boli doručené žalobcovi dňa 10. decembra 2020 na vedomie. 20. Žalobca sa k vyjadreniu účastníkov konania 14. a 15. vyjadril podaním zo dňa 27. januára 2021. Uviedol, že k predmetnému podaniu sa v celom rozsahu pripája.

V.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

22. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

24. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým tento v časti uloženia povinnosti žalovanému 1. vydať územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby „Q. X. K. - Y." postavenej v územnom obvode letiska Poprad - Tatry na pozemkoch EKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v k.ú. I.Á_ žalobu v zmysle § 249 SSP zamietol. Zároveň v časti uloženia povinnosti žalovanému 2. zabezpečiť výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. zapísanej pod por. č. X žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol ako neprípustnú.

26. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím Dopravného úradu Bratislava č. 8326/2016/ŠSÚ-34 zo dňa 07. júla 2016 Dopravný úrad vyhovel žiadosti o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním č. TAT/TIU/302/2016 zo dňa 21. marca 2016, Dopravnému úradu doručenej dňa 23. marca 2016, zaevidovanej pod č. 8046, podanej vlastníkom stavby: Letisko Poprad-Tatry, a. s. a podľa ustanovenia § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu a zároveň podľa ustanovenia § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Q. X. K.-Y.".

Proti tomuto rozhodnutiu podala právna predchodkyňa žalobcu dňa 14. júla 2016 rozklad, v ktorom uviedla, že v danom prípade malo prebehnúť územné konanie, najmä z toho dôvodu, že podstatou problému nie je samotná stavba plotu ako takého, ale územie vo vnútri tohto oploteného územia, ktoré výstavbou plota zmenilo účel, keď z poľnohospodárskych pozemkov sa stal areál letiska, pričom však doposiaľ k zmene účelu pozemkov nebolo vydané žiadne relevantné rozhodnutie. Následne Dopravný

úrad rozhodnutím č. 04053/2017/OLP-031 zo dňa 19. apríla 2017 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Dopravného úradu Bratislava č. 8326/2016/ŠSÚ-34 zo dňa 07. júla 2016 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Napokon rozhodnutím č. 12524/2017/ŠSÚ-9 zo dňa 05. októbra 2017 Dopravný úrad vyhovel žiadosti o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním č. TAT/ TIU/302/2016 zo dňa 21. marca 2016, Dopravnému úradu doručenej dňa 23. marca 2016, zaevidovanej pod č. 8046, podanej vlastníkom stavby:

Letisko Poprad-Tatry, a. s. a podľa ustanovenia § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu a zároveň podľa ustanovenia § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Q. X. K.-Y.". Stavba bola postavená v územnom obvode Letiska Poprad-Tatry na pozemkoch v kat. území I., pričom žalobcu sa týka parcela KNE č. XXXX na LV č. XXXX kat. úz. I.. 27.

Podľa § 3 písm. d/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

28. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

29. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 30. Z obsahu žaloby vyplýva, že zásadné sporné otázky medzi účastníkmi konania spočívali v tom, či žalovaný 1. vykazuje nečinnosť, ak nevydal rozhodnutie v územnom konaní, ako aj, či krajský súd správne posúdil prípustnosť žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému 2.

31. Pri posudzovaní prvej z nastolených sporných otázok vychádzal najvyšší správny súd z podstaty nečinnosti orgánu verejnej správy, tak ako je vymedzená v ustanovení § 3 písm. d/ SSP. 32. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nečinnosti je vždy jeho protiprávnosť, ktorá znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, pričom takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravené v zákonnej forme (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1197).

33. Správny súdny poriadok definuje dva druhy nečinnosti, ktorej sa orgán verejnej správy môže dopustiť. Nečinnosť je založená buď na protiprávnom nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nerešpektovaní zákonnej povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.

34. V danom prípade má najvyšší správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že v súčasnosti neprebieha pred žalovaným 1. územné konanie o umiestnení stavby „Q. X. K. - Y.", v ktorom by bol žalovaný 1. povinný vydať rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu je preto namieste ustáliť, že žalovaný 1. v administratívnom konaní nečinnosť nevykazuje, pretože žiadne administratívne konanie v tomto smere neprebieha.

35. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú povinnosť Dopravného úradu vydať rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Q. X. K. - Y.", najvyšší správny súd konštatuje, že v prípade, ak by aj malo byť začaté administratívne konanie (podľa názoru žalobcu), výsledkom ktorého malo byť vydanie požadovaného rozhodnutia, a žalovaný 1. by toto napriek zákonnej povinnosti nezačal, tak by žalobcovi na podanie tohto druhu žaloby nesvedčala aktívna žalobná legitimácia, a to s poukazom na § 242 ods. 2 a § 244 ods. 2 SSP. Aktívna legitimácia pri tomto druhu nečinnosti svedčí výlučne prokurátorovi. V tejto súvislosti najvyšší správny súd súčasne dodáva, že žalobca v žalobe síce priamo netvrdil, že malo byť začaté administratívne konanie, avšak rozhodnutie, vydania ktorého sa žalobca dožaduje, musí byť výsledkom konkrétneho konania. 36.

Keďže najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by pred žalovaným 1. prebiehalo administratívne konanie, v rámci ktorého by žalovaný 1. vykazoval nečinnosť a súčasne možno konštatovať, že žalobca nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou, ktorá by ho oprávňovala domáhať sa začatia administratívneho konania vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby, dospel najvyšší správny súd k záveru, že rozhodnutie správneho súdu, ktorý žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol, je vo výroku vecne správne. 37.

Ani vo vzťahu k posudzovanej otázke, či krajský súd správne vyhodnotil prípustnosť žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému 2., najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, po preskúmaní uznesenia v uvedenej časti a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od právneho záveru obsiahnutého v odôvodnení napadnutého uznesenia.

38. V posudzovanej veci je kľúčovou skutočnosťou absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2. V danej veci žalobca ako žalovaného 2. označil Letisko Poprad - Tatry, a.s. Ako už krajský súd správne poznamenal, označený subjekt v tomto prípade nemá postavenie orgánu verejnej správy, tak ako je na účely Správneho súdneho poriadku definovaný v jeho ustanovení § 4. 39. Žalovaný 2. Letisko Poprad - Tatry, a.s. je obchodnou spoločnosťou, teda subjektom súkromného práva. Napriek spomínanému faktu, že ide o subjekt súkromného práva, osobitným zákonom by mu mohla byť zverená právomoc realizovať výkon verejnej správy, a to v podobe preneseného výkonu štátnej správy. V prejednávanej veci však nie je možné v prípade žalovaného 2. konštatovať, že je subjektom, na ktorý osobitný zákon preniesol časť právomocí pri výkone štátnej správy.

40. Vzhľadom na uvedené Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

41. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že účastníkom tento nepriznal. Urobil tak preto, lebo žalobca nemal úspech v kasačnom konaní, a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný 1. a 2. mohli spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Ďalším účastníkom konania 1. až 21. kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Sžk/9/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik