← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·3. 8. 2022

1Sžr/1/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200227.1

Potvrdzuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
27Sa/17/2020
IČS
5020200227
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, proti odporcovi: Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti: 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXX/X, XXX XX G. a 2/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX G., o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 27/14 zo dňa 06.02.2014, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/17/2020-126 zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/17/ 2020-126 zo dňa 17.12.2020 potvrdzuje . II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 27Sa/17/2020-126 zo dňa 17.12.2020 potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 27/14 zo dňa 06.02.2014. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 13.12.2013, doručeným správnemu orgánu 09.01.2014, č.k. V 6086/14, podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 446/2013-PTR zo dňa 13.12.2013 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva (záložnú zmluvu)

č. 446/2013-PTR zo dňa 13.12.2013 [uzavretú podľa § 151a a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka] medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom I. U. v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením ProHelp. 3. Krajský súd skonštatoval, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil, správne meritórne rozhodol a svoje meritórne rozhodnutie zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil. 4. K námietke navrhovateľa, že dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať podľa § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) bol správny súd totožného názoru, aký v rozhodnutí uviedol správny orgán, že dohoda o splnomocnení predložená vo forme predtlače vykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. 5. Správny súd sa stotožnil so záverom odporcu aj z hľadiska obsahového rozvrhnutia plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet, ktorého sa splnomocnenie týkalo. Plnomocenstvo navodzuje možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čo robí takýto prejav vôle neurčitým. 6. K samotnej dohode o splnomocnení správny súd podotýka, že ju nie je možné odčleniť pri jej právnom posudzovaní od záložnej a úverovej zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami a na realizáciu zmluvných dojednaní, ktorých (predovšetkým záložnej zmluvy) dohoda o splnomocnení slúžila, v nadväznosti na čo je i táto hodnotená ako spotrebiteľský vzťah, nezávisle na proklamácii bezplatnosti plnenia splnomocnenca v obsahu dohody o splnomocnení. 7. S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval správny súd rozhodnutie odporcu za správne a preto podľa § 250q zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP“) rozhodnutie žalovaného potvrdil. 8. Pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal aj z právnej úpravy zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého okresný úrad - katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (teda podmienky vkladu) podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

II. Odvolanie, vyjadrenie

9. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie (bod 2. odôvodnenia rozsudku krajského súdu), pričom mal za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10.

V odvolaní uviedol, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z podmienok uzatvorenia vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná.

Navrhovateľ sa preto domnieval, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. 11. Podľa názoru navrhovateľa zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré mali mať v danom prípade vplyv na nedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa. Nebolo ani preukázané, ako mali splnomocnenec či samotný navrhovateľ vplývať na tieto zložky prejavu vôle dlžníka - splnomocniteľa.

12. Navrhovateľ zároveň uviedol, že dohoda o splnomocnení je podľa jeho názoru uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdenia, podľa ktorých vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za osobu dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, považuje za nepodložené predpoklady správneho orgánu, ako aj prvostupňového súdu.

13. Mal za to, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Naviac, správny súd ani správny orgán nepreukázali, že medzi záujmami zástupcu a zastúpeného existoval reálny rozpor. 14.

Rovnako sa navrhovateľ nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ má za to, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby v súlade s § 250ja OSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odporcu zaviazal k náhrade trov konania. 16.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 10.02.2021, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozsudkom odvolacieho orgánu, nakoľko je vecne správne a zákonné a považuje ho za rozhodnutie „vydané v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností“. 17. Účastníci konania - R. U. a U. U. sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

III. Konanie na odvolacom súde

18. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

19. Prejednávaná vec bola dňa 15.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžr/1/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 1 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c a § 211 OSP a s § 492 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

21. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/17/ 2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 27/14 zo dňa 06.02.2014. 22.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že rozhodnutím odporcu vyššie uvedenej spisovej značky, tento rozhodol podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona tak, že zamietol návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 446/2013-PTR zo dňa 13.12.2013 uzatvorenej medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. (ako záložný veriteľ) a I. U., v zastúpení ProHelp - združenie občiansko- právnej pomoci, ako záložcom, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. Y., zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. B., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

23. Preskúmaním návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal jeho splnomocnený zástupca - spoločnosť ProHelp (združenie občiansko-právnej pomoci). Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Takúto dohodu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. Týmto podľa názoru správneho orgánu nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti.

Pri udelení plnej moci by mal zástupca hájiť skôr záujmy dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie záujmy poskytovateľa úveru pri zabezpečovaní jeho pohľadávok. 24. Správny orgán zároveň poukázal na porušenie dobrých mravov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre zjavnú nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva (istiny úveru v sume 200,00 Eur a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku, ktorého hodnota je nepochybne ďaleko vyššia ako výška plnenia povinného zo záložnej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu).

25. V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje, správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je uzatvorené riadne a je v rozpore so zákonom. Vyjadril názor, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán s poukazom na ust. § 31 katastrálneho zákona, návrh na vklad zamietol.

26. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Predmetom tohto konania pred najvyšším správnym súdom je potom odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu vo veci.

IV. Právne predpisy, právne názory odvolacieho súdu

27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. 28. Katastrálny zákon v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

29. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 30. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

31. Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 32. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

33. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotno-právne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotno-právne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon.

Komentár 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). 34. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

35. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú

dva úkony. 37. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Druhým úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

38. Inštitút vkladu je právne koncipovaný na princípe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolení vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

39. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo uvádza prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú demonštratívne uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona.

40. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. 41. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy.

Podľa toho sa rozlišuje: 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu, 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). 42. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) zaraďuje právne vzťahy, vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých nebankovými spoločnosťami pod režim smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „smernica 93/13/EHS“) - pričom v súvislosti s uvedenou smernicou a jej aplikáciou na oblasť krátkodobých finančných obchodov riešil už viacero predbežných otázok (napr. vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta Korčkovská zo dňa 16.11.2010, vo veci C-453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič v. S.O_S_ financ, spol. s r.o. zo dňa 15.3.2012).Vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta Korčkovská z 16.11.2010 Súdny dvor EÚ v bode 59 uviedol, že pokiaľ ide o otázku, či osobitná zmluvná podmienka má, alebo nemá nekalú povahu, článok 4

smernice 93/13/EHS uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy. Je opodstatnené uviesť, že v tomto kontexte treba tiež posúdiť dôsledky, ktoré táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu, čo v sebe zahŕňa preskúmanie vnútroštátneho právneho systému.

43. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že existencia dohody o splnomocnení a následne aj zmluvy o zriadení záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere) a ich vzťah k zmluve o úvere bolo možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Dohodu o splnomocnení preto v prejednávanej veci bolo potrebné subsumovať pod režim ochrany spotrebiteľa (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/136/2012, resp. sp.zn. 7Sžr/2/2019).

Pokiaľ by totiž nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. 44. Ochrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa predpokladá menej skúseností a vedomostí a nižšia miera informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým praktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa chrániť.

Preto sa stala ochrana spotrebiteľa jednou z politík vnútorného trhu Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie zaradil ochranu spotrebiteľa k základným ľudským právam. 45. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z koncepcie, že „spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok vo veci C-168/05 Mostaza Claro zo dňa 26.10.2006, bod 25).

46. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

47. Samotná nekalá povaha sa posudzuje v zmysle čl. 4 ods. 1 smernice 93/13/EHS - bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

48. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 49.

Smernica 93/13/EHS však predstavuje iba minimálny štandard ochrany spotrebiteľských práv, pričom členské štáty môžu prijať vo vnútroštátnej právnej úprave prísnejšie pravidlá ochrany (za predpokladu, že budú v súlade s právom EÚ).

50. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

51. V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú príkladmo uvedené ustanovenia, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve. 52. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

53. Súdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov členských štátov, aby prihliadali na nekalý charakter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo (z úradnej povinnosti) s cieľom vyrovnať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades a ďalší zo dňa 27.06.2000 Súdny dvor EÚ v bode 26 uviedol, že „článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku“ a „táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením“. 54.

Krajský súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená pre jej rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto bola jeho možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, obmedzená. S týmto záverom krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na predmetnú dohodu o splnomocnení nevzťahovala ani výnimka, majúca základ v individuálne dojednaných zmluvných podmienkach, keďže dohodu ponúkol navrhovateľ I. U., ktorý následne nemal možnosť výberu iného splnomocnenca. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle splnomocniteľa (dlžníka), ale - naopak - iba z vôle záložného veriteľa.

Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody je uvádzaný vopred určený splnomocnenec, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.

55. Nemožno opomenúť tiež obsahové rozvrhnutie dohody o splnomocnení, ktoré nevylučovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, než ktoré tam boli uvedené pri podpise dohody. 56. Vzhľadom k vyššie uvedenej nemožnosti slobodnej voľby splnomocnenca, považoval odvolací súd dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To znamená, že splnomocnenec nemohol následne v mene splnomocniteľa platne uzavrieť záložnú zmluvu. 57. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia a po zistení jej neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad, pričom krajský súd - stotožniac sa so závermi orgánu katastra - správne jeho rozhodnutie potvrdil. 58. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že otázke platnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, sa najvyšší súd venoval vo svojej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach týkajúcich sa navrhovateľa (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/150/2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012, sp. zn. 1Sžr/135/2012), na právne závery ktorých odvolací súd poukazuje. 59. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s § 246c OSP a s ust. § 219 OSP ako vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. 8Sžo/30/2007, 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/2014, 6Sžr/2/2020). 60. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 3. augusta 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sžr/1/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik