1Sžr/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, proti odporcovi: Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti: 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXX/X, XXX XX G. a 2/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX G., o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 27/14 zo dňa 06.02.2014, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/17/2020-126 zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/17/ 2020-126 zo dňa 17.12.2020 potvrdzuje . II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

č. 446/2013-PTR zo dňa 13.12.2013 [uzavretú podľa § 151a a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka] medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom I. U. v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením ProHelp. 3. Krajský súd skonštatoval, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil, správne meritórne rozhodol a svoje meritórne rozhodnutie zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil. 4. K námietke navrhovateľa, že dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať podľa § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“) bol správny súd totožného názoru, aký v rozhodnutí uviedol správny orgán, že dohoda o splnomocnení predložená vo forme predtlače vykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. 5. Správny súd sa stotožnil so záverom odporcu aj z hľadiska obsahového rozvrhnutia plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet, ktorého sa splnomocnenie týkalo. Plnomocenstvo navodzuje možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čo robí takýto prejav vôle neurčitým. 6. K samotnej dohode o splnomocnení správny súd podotýka, že ju nie je možné odčleniť pri jej právnom posudzovaní od záložnej a úverovej zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami a na realizáciu zmluvných dojednaní, ktorých (predovšetkým záložnej zmluvy) dohoda o splnomocnení slúžila, v nadväznosti na čo je i táto hodnotená ako spotrebiteľský vzťah, nezávisle na proklamácii bezplatnosti plnenia splnomocnenca v obsahu dohody o splnomocnení. 7. S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval správny súd rozhodnutie odporcu za správne a preto podľa § 250q zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP“) rozhodnutie žalovaného potvrdil. 8. Pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal aj z právnej úpravy zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého okresný úrad - katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (teda podmienky vkladu) podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie (bod 2. odôvodnenia rozsudku krajského súdu), pričom mal za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10.

Navrhovateľ sa preto domnieval, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. 11. Podľa názoru navrhovateľa zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré mali mať v danom prípade vplyv na nedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa. Nebolo ani preukázané, ako mali splnomocnenec či samotný navrhovateľ vplývať na tieto zložky prejavu vôle dlžníka - splnomocniteľa.

13. Mal za to, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Naviac, správny súd ani správny orgán nepreukázali, že medzi záujmami zástupcu a zastúpeného existoval reálny rozpor. 14.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby v súlade s § 250ja OSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odporcu zaviazal k náhrade trov konania. 16.

III. Konanie na odvolacom súde

19. Prejednávaná vec bola dňa 15.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Sžr/1/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti

21. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/17/ 2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 27/14 zo dňa 06.02.2014. 22.

23. Preskúmaním návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal jeho splnomocnený zástupca - spoločnosť ProHelp (združenie občiansko-právnej pomoci). Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Takúto dohodu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. Týmto podľa názoru správneho orgánu nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti.

25. V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje, správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je uzatvorené riadne a je v rozpore so zákonom. Vyjadril názor, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán s poukazom na ust. § 31 katastrálneho zákona, návrh na vklad zamietol.

IV. Právne predpisy, právne názory odvolacieho súdu

29. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 30. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

33. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotno-právne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotno-právne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon.

35. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.

dva úkony. 37. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Druhým úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

39. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo uvádza prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

40. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. 41. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy.

smernice 93/13/EHS uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy. Je opodstatnené uviesť, že v tomto kontexte treba tiež posúdiť dôsledky, ktoré táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu, čo v sebe zahŕňa preskúmanie vnútroštátneho právneho systému.

Pokiaľ by totiž nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. 44. Ochrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa predpokladá menej skúseností a vedomostí a nižšia miera informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým praktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa chrániť.

46. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

48. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 49.

50. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

53. Súdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov členských štátov, aby prihliadali na nekalý charakter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo (z úradnej povinnosti) s cieľom vyrovnať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades a ďalší zo dňa 27.06.2000 Súdny dvor EÚ v bode 26 uviedol, že „článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku“ a „táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením“. 54.

Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody je uvádzaný vopred určený splnomocnenec, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.

V Bratislave dňa 3. augusta 2022