1Sžrk/2/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200492.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/178/2019
- IČS
- 6019200492
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Nandraž, so sídlom Nandraž 2, 049 61 Nandraž, IČO: 35671181, právne zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02, Bratislava, IČO: 36068110, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 34/2018 z 10.5.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/178/2019-119 z 16.10.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Žalobca sa včas podanou (všeobecnou) správnou žalobou z 14.7.2016 na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 34/2018 z 10.5.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu zrušil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru č. X-25/2018 z 7.11.2018 o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) spočívajúcej v zmene vlastníckeho zápisu na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území L.Ž. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie,. 2. Napadnutým uznesením č.k. 23S/178/2019-119 z 16.10.2019 krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu ako neprípustnú odmietol. 3. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo v odvolacom konaní zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nepredstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Krajský súd v tomto smere poukázal na to, že dané rozhodnutie má predbežnú povahu, administratívne konanie sa ním nekončí a nezasahuje sa ním do subjektívnych práv žalobcu. Na veci podľa krajského súdu nič nemení ani to, že prvostupňový orgán je následne viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného a ani nesprávne poučenie o možnosti správneho súdneho prieskumu, pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
II. Konanie na kasačnom súde
A) 4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že má právo brániť sa aj proti takému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým odvolací orgán zaviazal prvostupňový orgán nezákonným právnym názorom, na podklade ktorého možno následne očakávať, že vo veci bude konečným spôsobom rozhodnuté nezákonne, v dôsledku čoho nie je namieste čakať až na právoplatné skončenie administratívneho konania. B) 5. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi napadnutého uznesenia krajského súdu, na základe čoho navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
III. Právne závery kasačného súdu
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžrk/2/2020. Od 1.8.2021
je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 7.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 8.
Fundamentálnou právnou otázkou v danej veci je otázka, či rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým tento zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
9. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom prieskumu na poli správneho súdnictva a to v procesnom režime konania o všeobecnej správnej žalobe, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. 10. Súčasne platí, že v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú tie rozhodnutia, na ktoré sa vzťahujú kompetenčné výluky vymedzené v § 7 SSP.
11. V zmysle § 7 písm. e) SSP predmetom správneho súdneho prieskumu nie sú rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12.
Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania. 13.
Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie spod správneho súdneho prieskumu je v danom prípade (nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva.
Tento princíp spočíva v následnej kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 65 s.). 14.
Rovnaký záver súčasne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie sp.zn. 4Sžo/30/2009 z 25.6.2009, R 51/2009). 15. Ekvivalentne je pritom subsidiarita prieskumu vnímaná aj vo vzťahu k analogickým právnym inštitútom ako je dovolanie v civilnom procese či ústavná sťažnosť (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 157/2017 z 11.10.2017, R 21/ 2018, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 367/2016 z 7.6.2016).
16. Vo vzťahu k prípustnosti správneho súdneho prieskumu je s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné, že prvostupňový orgán bude v rámci nového prejednania a rozhodovania veci viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu (veta za bodkočiarkou v § 59 ods. 3 správneho poriadku). Jednak v administratívnom konaní môžu byť ešte zohľadnené nové skutkové alebo právne skutočnosti a tiež spôsobilým predmetom prieskumu môže byť následne až odvolacie rozhodnutie [§ 7 písm. a) SSP].
17. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve nepreskúmava. Procesným vyústením takéhoto záveru je potom odmietnutie žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Uznesenie krajského súdu o odmietnutí žaloby z uvedeného dôvodu bolo preto v danej veci právne správne, v dôsledku čoho nebol zistený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že krajský súd v napadnutom uznesení explicitne nespojil odmietnutie žaloby s § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože z obsahu jeho odôvodnenia tento dôvod odmietnutia žaloby jednoznačne a nezameniteľne vyplýval.
18. Rovnako nebol a ani nemohol byť naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pretože napadnutým uznesením krajského súdu došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. 19. S poukazom na uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné podľa § 461 SSP zamietnuť. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod ani na postup podľa § 168 SSP. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2022