1Sžrk/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): I.. J. Ž., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpená: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: L. L., dátum narodenia XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 7/2020 z 12. mája 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 76S/1/2020-90 z 24. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Q.. Svoj návrh odôvodnil tým, že vecné bremeno podľa predmetnej zmluvy bolo zriadené v režime „in rem“ a nie v režime „in personam“. 2. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor postupom podľa § 59 ods. 5 písm. b/ katastrálneho zákona vydal dňa 01.07.2019 protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k.

vlastníkov parcely C KN č. 1322/2, 1322/8, 1322/9, 1322/12, 1322/13, 1322/18, 1322/21: v zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena V 45/2004 zo dňa 09.02.2004 čz 23/2004. 3. Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X 127/2019 zo dňa 1.7.2019 bol zrušený na základe protestu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č.k. Pd 113/19/6601-2 zo dňa 27.09.2019 a to z dôvodu, že nakoľko je zmena zápisu, ktorý požadoval p.

Následne Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 psím. a/ a § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z.z.“) začal katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Upovedomenie o začatí katastrálneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte bolo doručené žalobkyni dňa 09.12.2019. 5. Žalobkyňa sa k začatiu konania písomne vyjadrila, podaním zo dňa 10.12.2019, v ktorom uviedla, že L. L. v čase podpisu zmluvy v roku 2004 neprejavil zrozumiteľnú vôľu zriadiť vecné bremeno in rem, pričom ona pristúpila k zriadeniu vecného bremena výlučne len vo vzťahu k jeho osobe. Mala za to, že tak v predzmluvných rokovaniach, ako ani v texte zmluvy zo dňa 07.01.2004 nebola účastníkmi zmluvy prejavená vôľa zriadiť vecné bremeno in rem dodajúc, že tieto tvrdenia sú potvrdené aj tým, že 15 rokov sa oprávnený nápravy nedomáhal.

XXX, katastrálne územie Q., ktorý vedie Katastrálny úrad, správa katastra Banská Bystrica, výlučným vlastníkom pozemku - parcely C 1322/2, trv. tráv porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q..“ a v bode 3, cit.: „Na základe tejto zmluvy zriaďuje povinná vecné bremeno k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1 v prospech oprávneného ako vlastníka nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2 .

pozemkov oprávnených z vecného bremena, ktoré sú uvedené len zmluve. Preto je potrebné doplniť aj vecné bremeno na LV č. XXX, na ktorých je zapísaný vlastník povinný z vecného bremena podľa predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena a doplniť vecné bremeno v zmysle zmien, vyplývajúcich z rozdelenia pôvodnej parcely geometrickým plánom, ktoré sú zapísané na LV č. XXX.

V roku 2004 podľa vtedy zaužívanej aplikačnej praxe sa zápis na LV oprávneného z vecného bremena nevykonával. Zápisy sa vykonávali len na LV povinných z vecného bremena. 9. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor s poukazom na uvedené argumenty preto údaje na LV č. XXX J. XXX v časti C-ťarchy v katastrálnom území Q. opravil tak, aby boli v súlade s uvedenou listinou a geometrickými plánmi.

potvrdil. 11. Žalovaný bol toho názoru, že Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor postupoval správne, keď vyhovel návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý podal účastník konania L. L.. Rovnako mal za to, že správny orgán sa dôsledne riadil ustanoveniami katastrálneho zákona a postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a/ katastrálneho

To znamená, že sa môžu upravovať aj údaje, ktoré boli zapísané na základe rozhodnutia o povolení vkladu. Ide o situáciu, keď pri zápise do katastra nehnuteľností boli údaje z rozhodnutia o vklade zapísané do katastrálneho operátu nesprávne. V takomto prípade okresný úrad vykoná opravu rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte. 12. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správny orgán podrobne prešetril skutkový stav veci na podklade odvkladovanej Zmluvy o zriadení vecného bremena V 45/2004 zo dňa 09.02.2004, ktorá sa po odvkladovaní stala súčasťou zbierky listín a z ktorej údaje boli predmetom zápisu do operátu katastra nehnuteľností na list vlastníctva. Z textu predmetnej zmluvy v bode 4 doslovne vyplýva, resp. je uvedené, že cit. „Úmyslom zmluvných strán bolo a je zriadiť vecné bremeno tak, ako je špecifikované vyššie, s vecnoprávnymi účinkami; oprávneným z vecného bremena je a bude v zmysle ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - CKN č. 1322/2, trv. tráv. porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q.“.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v tom období správny orgán preskúmaval návrh na vklad z pohľadu náležitostí, ktoré musel obsahovať, a to meno a miesto trvalého pobytu účastníka konania, označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, označenie právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.

Mal za to, že logickosť založenia vecného bremena in rem vyplýva zo skutočnosti, že aj v súčasnosti vstup na nehnuteľnosť je možný len po prístupovej ceste p. č. 1322/4, nakoľko predná časť nehnuteľnosti je oplotená kamenným plotom, tak ako to vyplýva zo satelitného záberu, navyše bolo vecné bremeno dohodnuté na dobu neurčitú (bod 5 zmluvy), čo pripadá do úvahy v prípade, ak je vecné bremeno zriadené v prospech každodobého vlastníka určitej nehnuteľnosti.

15. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Mala za to, že podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je výlučne parameter, či obsah zmluvy, nadväzujúci pokyn a uskutočnený zápis v evidencii nehnuteľnosti zodpovedal obsahu zmluvy alebo nie. Rovnako mala za to, že opravu chýb v katastrálnom operáte možno vykonať len za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú t.j. dotknutými stranami nespochybňovanú.

Podľa názoru žalobkyne konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdili. V danej veci bolo potrebné vychádzať zo zmluvného vymedzenia obsahu vecného bremena podľa bodu 3 a 4 Zmluvy o zriadení vecného bremena, z návrhu na vklad zo dňa 09.01.2004 a to osobitne k tvrdenej existencii zriadeného vecného bremena vo forme in rem nie in personam. Tiež mala za to, je napadnuté rozhodnutie protirečivé a zmätočné.

O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal a súčasne rozhodol, že ďalší účastník konania nemá voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. 17. Správny súd dospel k záveru, že konajúce orgány verejnej správy vydali rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodili aj správny právny

operáte. Pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností bola rozhodujúca formulácia tohto právneho úkonu tak, ako vyplývala zo zmluvy, nie z návrhu na vklad. Nemožno vykladať vôľu zmluvných strán obsiahnutú vo vkladuschopnej listine z návrhu na vklad, ale je potrebné ju vykladať z textu zmluvy. Návrh na vklad preto nie je pre posúdenie správnosti údajov zapísaných v katastrálnom operáte podstatný. 18. Ďalej správny súd poukázal na to, že z textu Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 07.01.2004 vyplýva, že žalobkyňa ako povinná zriadila vecné bremeno in rem v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým je a bude v zmysle § 115n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - parcely C č. 1322/2, trv. trávnaté porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q., a to na dobu neurčitú. Pokiaľ sa v bode 3 zmluvy uvádza, že povinná zriaďuje vecné bremeno k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1 v prospech oprávneného ako vlastníka nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2, ktoré vecné bremeno spočíva v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými

Ak by vznikla akákoľvek nejasnosť o režime zriadeného vecného bremena, tak odkaz na § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka je jednoznačný, keď v zmysle tohto zákonného ustanovenia vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa, teda ide nepochybne o zriadenie vecného bremena in rem.

správneho poriadku nestotožniac sa preto so žalobnou námietkou, že žalovaný vydal nezákonné vnútorne protirečivé a zmätočné rozhodnutie, nakoľko sa presvedčivo a preskúmateľne nevysporiadal s jej argumentáciou. Naopak správny súd zastal názor, že konajúce orgány verejnej správy sa dostatočným spôsobom vysporiadali s podstatnými námietkami žalobkyne.

V tejto súvislosti dôvodil, že v prípade, ak orgán verejnej správy 1. stupňa zistí, že v katastrálnom operáte je nesúlad medzi evidovanými a skutočnými údajmi, pričom tento nesúlad vznikol pri prenose údajov z vkladu schopnej listiny (v danom prípade zo Zmluvy o zriadení vecného bremena) do údajov katastra, je povinný tento nesúlad odstrániť využitím inštitútu opravy podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Tomuto konaniu nebráni ani plynutie času, a to ani doby 15 rokov, ako je tomu v danom prípade dodajúc, že o aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uvažovať, keďže návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy zo dňa 07.01.2004 bol podaný bezprostredne po jej uzatvorení zmluvnými stranami a vklad pod č. V 45/2004 bol povolený dňa 09.02.2004.

23. Sťažovateľka namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonnú požiadavku na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentami účastníkov konania. Absencia zrozumiteľného, preskúmateľného a racionálneho odôvodnenia, ako aj intenzita namietanej zmätočnosti diskvalifikuje napadnutý rozsudok na úroveň nepresvedčivého a svojvoľného rozhodnutia, ktorým došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces.

písaní alebo iných zrejmých chýb, ale nie na zmenu charakteru vecného bremena. 25. Sťažovateľka mala za to, že v danom prípade správny súd nesprávne interpretoval obsah správnej právnej normy - § 59 ods. 1, 2 písm. a/ katastrálneho zákona, keď s poukazom na ustanovenie § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa, teda ide nepochybne o zriadenie vecného bremena „in rem“ (bod 52 odôvodnenia).

27. Sťažovateľka ďalej uviedla, že odmietnutím návrhu na vklad ako integrálnej súčasti vkladového konania, ktorým sa na návrhovom princípe zapisujú údaje do evidencie sa správny súd neprípustne vyhol zákonnej povinnosti vysvetľovať extrémne rozdiely obsahu listín a to zmluvy a návrhu na vklad, ktoré jedine ako celok mohli byť podkladom pre existujúci zápis ohľadom vecného bremena in personam. Tvrdila, že gramatickým výkladom predposledného odstavca textu návrhu na vklad v znení: „vecné bremeno v prospech ako vlastníka parcely č. C 1322/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., ktoré spočíva v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami k pozemku, ku ktorému má oprávnený vlastnícke právo“ sa deklaruje absolútna obsahová zmätočnosť uvedeného textu, pretože z konečného znenia vety „.

Exemplárnym príkladom svojvôle správneho súdu je inak neprípustný výklad bodu 3 zmluvy vysvetlením, že v osobe L. L. „ide len o konkretizáciu prvého oprávneného z vecného bremena“. Uvedený hodnotiaci úsudok nevyplýva zo žiadneho z prípustných výkladov - gramatický, logický, systematický. Správny výklad bodu 3 zmluvy je ten, že oprávnený L. L. je vlastník pozemku 1322/2, čo znamená, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech L. L. ako vlastníka pozemku - čiže in personam. Keby to bolo vecné bremeno in rem, bolo by v bode 3 zmluvy napísané: „Vecné bremeno sa zriaďuje v prospech oprávnené (ho) vlastníka nehnuteľnosti“ t.j. bez spojky ako.

V týchto prípadoch existuje verejná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti a stav katastra sa dáva do súladu s ňou dodajúc, že za verejnú listinu nemožno považovať súkromnoprávny úkon - kúpnu zmluvu. S poukazom na uvedené mala za to, že správny súd v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax v právnej otázke prípustnosti opravy chýb v evidencii nehnuteľností podľa uvedeného rozhodnutia.

31. Záverom poukázala na prejudicialitu, konkrétne na ustanovenie § 132 ods. 1 SSP. Argumentovala protestom prokurátora zo dňa 27.09.2019, ktorým bola v danom prípade deklarovaná nezákonná interpretácia ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona. 32. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za zákonný z pohľadu hmotnoprávnej ako i procesnoprávnej stránky. Podľa jeho názoru kasačná sťažnosť obsahuje všeobecné konštatovania. Poukázal na to, že

vklad. Aj z návrhu na vklad vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne a na dobu neurčitú. Návrh na vklad podľa vtedy platnej právnej úpravy katastrálneho zákona neobsahoval obligatórne náležitosti ohľadom špecifikácie predmetu prevodu, ako je to napríklad dnes. Záverom poukázal na to, že rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena nebolo doposiaľ zrušené súdom a ani v minulosti napadnuté protestom prokurátora. Preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 33. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že predmetnú zmluvu pripravoval s právnikom a tento mu povedal, že v praxi je bežné, keď sa zmluvné strany v texte zmluvy odvolávajú na paragraf zákona, čím sa má zdôrazniť, podľa ktorého ustanovenia zákona majú zmluvné strany záujem upraviť si príslušnú vec alebo záležitosť v zmluve.

sa k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom zriaďovalo cez prístupový pozemok vecné bremeno len v prospech jeho osoby, keď stavba rodinného domu predstavuje najväčšiu životnú investíciu, ktorú v súkromnej sfére robí každý jeden človek. V tejto súvislosti dodal, že je nepredstaviteľné, že po jeho smrti by jeho manželka s dcérou nemala prístup do domu. Mal za to, že prístup do domu a garáže z pozemku, na ktorom sa zriaďuje vecné bremeno práva prechodu a prejazdu má byť zriadený tak, aby každodobý vlastník rodinného domu mal zachovaný prístup do rodinného domu z prístupového pozemku. Rovnako mal za to, že pre vklad je rozhodujúca zmluva, návrh na vklad má obsahovať zákonom stanovené náležitosti, pričom kataster by mal posudzovať, čí návrh na vklad obsahuje všetky náležitosti uvedené v zákone a neposudzovať podľa návrhu zápis v katastri. Na zmluvu je potrebné nazerať tak, v akom znení bola podpísaná a nie snažiť sa upravovať jej znenie subjektívnymi názormi. Záverom uviedol, že verí, že zvíťazí objektívny pohľad na celú túto záležitosť a zmluva, ktorou došlo k zriadeniu vecného bremena in rem, ako aj všetky postupy a konania orgánov, ktoré sa

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 7. júna 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 1Sžrk/4/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho spisu a pochopiteľne z obsahu podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd ustálil medzi účastníkmi konania tieto sporné právne otázky: 1) pripúšťa katastrálny zákon cez konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte opraviť vecné bremeno in personam na vecné bremeno in rem, ktorého zápis do katastra bol vykonaný na základe rozhodnutia o povolení vkladu Zmluvy o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami zo dňa 07.01.2004, ak je z obsahu zmluvy preukázané, že si zmluvné strany dohodli vecné bremeno in rem, hoci zapísané bolo vecné bremeno in personam; 2) aký vplyv má na toto konanie skutočnosť, že návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností sa mohol líšiť od obsahu uzatvorenej zmluvy, resp. bol zmätočný; 3) má na toto konanie vplyv, že sa uskutočnilo po 15 rokoch od vykonania zápisu vecného bremena do katastra; 4) aký vplyv má podanie protestu prokurátora zo dňa 27.09.2019 vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ide o prejudicialitu v zmysle ustanovenia § 132 Správneho súdneho poriadku.

Jedná sa o konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov s tým, že okresný úrad v rámci tohto konania okrem iného (§ 59 ods. 2 katastrálneho zákona) opraví aj údaje o právach k nehnuteľnostiam [§ 7 písm. c/ katastrálneho zákona], medzi ktoré nesporne patrí aj právo vecného bremena, ak sú tieto v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra.

39. V rozhodnom čase t.j. v čase povoľovania návrhu na vklad vecného bremena na základe predmetnej zmluvy (vklad bol povolený dňa 09.02.2004) sa v zmysle katastrálneho zákona nevydávalo rozhodnutie o povolení vkladu, ale rozhodnutie, ktorým sa vklad povolil, správa katastra vyznačila v zmluve (§ 31 ods. 4 katastrálneho zákona účinného do 31. augusta 2009). Následne zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu doručila všetkým účastníkom konania.

40. Z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie : Q., jedná sa o list vlastníctva povinnej z vecného bremena t.j. sťažovateľky ku dňu 12.02.2018 mal kasačný súd preukázané, že v časti C bolo zapísané: Na p.č. 1322/4 - Vecné bremeno - právo na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami v prospech L. L. č. zml.

42. Na základe predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena a návrhu na vklad došlo v danom prípade nesporne k zápisu vecného bremena in personam v prospech oprávneného z vecného bremena L. L. do katastra nehnuteľností. Spornou otázkou však je, či sa jednalo o vecné bremeno in rem alebo vecné bremeno in personam, pričom tak, ako to už konštatovali konajúce orgány verejnej správy, ako aj správny súd, relevantnou pre dané posúdenie je obsah uzatvorenej zmluvy (a na to nadväzujúce rozhodnutie o povolení vkladu), teda či podľa zmluvy o zriadení vecného bremena sa jej účastníci dohodli na zriadení vecného bremena in rem alebo

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, pre posudzovanú vec zásadnú skutočnosť, a to, že rozhodnutie o povolení vkladu vychádza zo zmluvy o zriadení vecného bremena a nie z návrhu na vklad. Kasačnému súdu nedá na tomto mieste nepoukázať na tvrdenie sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti (bod 27 tohto rozsudku), ktorým poukázala na zmätočnosť textu návrhu na vklad, keď z neho odcitovala nasledovné: „vecné bremeno v prospech ako vlastníka parcely č. C 1322/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., ktoré spočíva v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami k pozemku, ku ktorému má oprávnený vlastnícke právo“. Aj s poukazom na uvedené preto samotná skutočnosť, že na pokyne pre vpis do KN bolo uvedené, že na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie:

obstáť. 44. Kasačný súd sa následne venoval obsahu predmetnej zmluvy, konkrétne, či sa účastníci dohodli na zriadení vecného bremena in rem alebo in personam. Sťažovateľka a ďalší účastník konania uzatvorili Zmluvu o zriadení vecného bremena s vecnoprávnymi účinkami, ktorej vklad bol povolený dňa 9. februára 2004. Bod 1 a 2 zmluvy definuje, aké konkrétne nehnuteľnosti vlastní sťažovateľka v pozícii povinnej z vecného bremena a ďalší účastník konania - L. L., ako oprávnený z vecného bremena. Na základe bodu 3 zmluvy povinná z vecného bremena (sťažovateľka) zriadila k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a to k pozemku parcela č. C 1322/4, trv. tráv. porasty o výmere 174 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území: Q. vecné bremeno v prospech oprávneného ako vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, ako pozemok parcela č. C 1322/2, trv. tráv. porasty o výmere 1877 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území: Q., spočívajúceho v práve oprávneného na prechod pešo a prejazd akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, strojmi a zariadeniami k pozemku,

Q.. Z bodu 5 zmluvy vyplýva, že sa vecné bremeno zriaďuje na dobu neurčitú a z bodu 6, že sa zriaďuje bezodplatne. V bode 11 zmluvy zmluvné strany okrem iného vyhlásili, že zmluva vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, že zmluva nebola uzavretá v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok.

46. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti - vecné bremená pôsobiace in rem, prechádzajú na každého vlastníka a to na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Praha: C. H. Beck, 2015, 1264 s.) 47. Vychádzajúc z uvedeného obsahu predmetnej zmluvy kasačný súd, rovnako ako konajúce orgány verejnej správy a správny súd musí konštatovať, že prejav vôle zmluvných strán smeroval k zriadeniu vecného bremena in rem, ktorá skutočnosť jasne a nespochybniteľne vyplýva z bodu 4 predmetnej zmluvy. Vyslovene je v bode 4 zmluvy použité slovné spojenie „oprávneným z vecného bremena je a bude v zmysle ustanovenia § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka majiteľ pozemku - parcely č. C 1322/2, trv. tráv. porasty o výmere 1877 m2.“ a rovnako odkaz na ustanovenie § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naviac podľa názoru kasačného súdu v prospech zriadenia vecného bremena in rem účastníkmi zmluvy svedčí aj samotný kontext zmluvy, keď ďalší účastník konania za účelom využitia pozemku parc.č. 1322/4 (na stavbu rodinného domu), ktorý kúpil od brata sťažovateľky, pochopiteľne potreboval trvalý a neobmedzený prístup k rodinnému domu, ktorý sa zabezpečuje práve prostredníctvom vecného bremena in rem z dôvodu možného prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k rodinnému domu.

49. Preto pokiaľ bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe rozhodnutia o povolení vkladu nadväzujúceho na predmetnú zmluvu, vecné bremeno in personam, teda vecné bremeno v prospech L. L., tento zápis nezodpovedal rozhodnutiu o povolení vkladu vyznačeným na predmetnej zmluve a bola namieste oprava prostredníctvom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte. V danom prípade totiž došlo k zápisu chybných údajov zo strany správy katastra, konkrétne obsah rozhodnutia o povolení vkladu nezodpovedal údajom uvedeným v katastri nehnuteľností [§ 59 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona].

Podľa názoru prokurátora uvedeného v proteste, je potrebné opravu údajov katastra, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, vykonať podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona, teda vydať vo veci rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku.

51. Kasačný súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením sťažovateľky ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, keď sa správny súd nemal náležite vysporiadať so žalobnými námietkami uvedenými v bodoch 12, 13 a 14 až 28.

Preto nie je dôvodná sťažnostná námietka smerujúca k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku správneho súdu. 52. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/74/2015 z 30. novembra 2016, tak k uvedenému kasačný súd uvádza, zhodne ako správny súd, že prípad posudzovaný najvyšším súdom nie je skutkovo totožný s daným prípadom, keď v tejto veci bol identifikovaný spor o priebeh vlastníckej hranice a preto danú vec nie je možné riešiť konaním o opravu chyby v katastrálnom operáte.

54. Kasačný súd rovnako k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/ 58/2015 konštatuje, že ani v tomto prípade sa nejedná o skutkovo a právne obdobnú vec v porovnaní s posudzovanou vecou, nakoľko na rozdiel od nej, nebolo v rámci konania o povolení vkladu rozhodnuté o celom predmete konania. Súd v konaní sp.zn. 3Sžo/58/2015, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, z obsahu administratívneho spisu nezistil existenciu návrhu na vklad vecného bremena in personam v spojení s kúpnou zmluvou, pričom išlo o nezapísaný údaj na základe súkromnej listiny - kúpnej zmluvy, kde absentoval výslovný návrh.

55. Na záver nedá kasačnému súdu upriamiť pozornosť sťažovateľku na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši práve prístup vlastníka stavby cez priľahlý pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve, práve zriadením vecného bremena na základe rozhodnutia súdu. Samozrejme uvedené prichádza do úvahy iba v prípade, ak samotné riešenie prístupu k stavbe nie je upravené iným spôsobom, ako napríklad zmluvou o zriadení vecného bremena.