1Sžrk/5/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201719.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/225/2020
- IČS
- 1020201719
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcov: 1) O. G., bytom P. X, XXX XX I., 2) X. S., bytom P. XXXX/XX, XXX XX I., 3) X. A., bytom D. XXX, XXX XX I., 4) C. K., bytom G. X, XXX XX I., 5) Y. W., bytom J. XX, XXX XX I., 6) J. K., bytom G. X, XXX XX I., 7) A. K., bytom G. X, XXX XX I., 8) A. K., bytom G. X, XXX XX I., všetci právne zastúpení: advocatius s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, P. O. Box 69, IČO: 36868 752, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o (všeobecnej) správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. sp.: OU- BA-OOP6-2020/093993-007 z 29.9.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1. až 8. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/225/2020-44 z 19.1.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Žalobcovia v 1. až 8 rade (ďalej len „žalobcovia“) sa (všeobecnou) správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 15.12.2020 domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. sp.: OU-BA-OOP6-2020/ 093993-007 z 29.9.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol návrh advokátskej kancelárie advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava na vylúčenie zamestnanca - vedúcej pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Bratislava U.. C. M. z konania č. OU-BA-PLO-2019/308825, č.k. 71979/8494 vo veci Jednoduchých pozemkových úprav Obnova viníc Devín uskutočňovaných v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a U.. C. M. z konania nevylúčil. 2. Krajský súd uznesením č.k. 5S/225/2020-44 z 19.1.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu ako neprípustnú odmietol. 3. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného nepredstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, pretože sa jedná len o procesné rozhodnutie bez priameho dopadu na subjektívne práva účastníkov konania. Takéto rozhodnutia sa v správnom súdnictve nepreskúmavajú v zmysle § 7 písm. e) SSP, pričom zákonnosť procesných rozhodnutí sa posudzuje až v rámci prípadného konania o (všeobecnej) správnej žalobe podanej proti konečnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Krajský súd zároveň poukázal na obdobný právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/94/2014 z 5.5.2016.
II. Konanie na kasačnom súde
A) 4. Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovatelia navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Podanie kasačnej sťažnosti z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces sťažovatelia odôvodnili v sťažnostných bodoch, v ktorých namietali predovšetkým to, že: - krajský súd neposudzoval, či rozhodnutím žalovaného neboli dotknutí na svojich základných právach a slobodách, - orgány verejnej správy postupovali v rámci jednoduchých pozemkových úprav nezákonne a to pri zabezpečovaní verejnosti konania a prerokovaní veci v primeranej lehote, resp. pri doručovaní zásielok. Podanie kasačnej sťažnosti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovatelia odôvodnili predovšetkým tým, že: - „správny súd neskúmal a nevykonal dokazovanie, ktoré by preukazovalo tvrdenie správneho súdu, že rozhodnutie správneho orgánu nie je spôsobilé mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov ako účastníkov administratívneho konania“, - „správny súd sa nezaoberal námietkami žalobcov a v konaní sa zaoberal výhradne námietkou zaujatosti voči zamestnancom prvostupňového správneho orgánu. Obsahom správnej žaloby pritom boli aj ďalšie námietky žalobcov, smerujúce proti pochybeniam prvostupňového správneho orgánu, keď žalobou nebola výhradne námietka žalobcov o zaujatosti zamestnancov prvostupňového správneho orgánu , ale aj ďalšie závažné namietané skutočnosti, ktoré samy o sebe spôsobili odňatie práva žalobcov na spravodlivý proces.“ B) 5. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na základe čoho navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
III. Právne závery kasačného súdu
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžrk/5/2021. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 7.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali sťažovatelia v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.
8. Vzhľadom na vymedzenie kasačných dôvodov a obsah napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že fundamentálnou otázkou v danej veci je to, či rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy predstavuje spôsobilý pred správneho súdneho prieskumu. 9.
Rozhodnutie orgánu verejnej správy predstavuje vo svojej podstate univerzálny akt, prostredníctvom ktorého sa realizuje orgánmi verejnej správy výkon verejnej správy. Na účel správneho súdneho konania je rozhodnutie orgánu verejnej správy legálne definované v § 3 ods. 1 písm. b) SSP ako „správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“ V zásade platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, ktorý sa realizuje v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ak z povahy rozhodnutia nevyplýva, že sa má prieskum uskutočniť v inom konaní, či už v konaní o správnej žalobe (napr. pri rozhodnutí v sociálnej veci) alebo v konaní o inej žalobe (napr. rozhodnutie o rozpustení združenia). Spod správneho súdneho prieskumu sú však vyňaté tie rozhodnutia, na ktoré dopadajú kompetenčné výluky vymedzené v § 7 SSP, pričom s
odkazom na druhu vetu generálnej klauzuly správneho súdnictva obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z právomoci správneho súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP e) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Citované znenie § 7 písm. e) SSP je vo svojej podstate jedným z prejavov subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na prednosti odstránenia nezákonnosti administratívnymi prostriedkami. Nezákonné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie sa totiž nemusí vždy premietnuť do nezákonnosti meritórneho alebo konečného rozhodnutia. V zásade pritom platí, že priamy dotyk na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania je spojený až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia vo veci. Až takýmito rozhodnutiami sa totiž konštituujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Od uvedených účinkov rozhodnutia sa odvíja aj dotyk na subjektívnych právach účastníka konania. Len výnimočne môžu byť preto subjektívne práva dotknuté aj rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy.
12. Rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy na podklade vznesenej námietky zaujatosti podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku je nesporne rozhodnutím procesným.
Právo na to, aby vo veci konal nezaujatý a nestranný zamestnanec orgánu verejnej správy má procesný charakter. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté zaujatým zamestnancom orgánu verejnej správy, môže mať táto skutočnosť dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V rámci správneho súdnictva sa preto skutočnosť, či vo veci bolo rozhodované nezaujatým a nestranným zamestnancom orgánu verejnej správy preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp. konečného rozhodnutia. Jedná sa pritom o dôvod
zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, v zmysle ktorého správny súd zruší preskúmavané rozhodnutie, ak „došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“
13. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka správneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia a nevyplývajú ani z ďalších okolností veci.
Na porovnanie tu možno vziať iné procesné rozhodnutie a to rozhodnutie o prerušení vkladového konania podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pri ktorom v zásade vždy možno identifikovať dopad na subjektívne práva (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a
kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 127 s.). Nerozhodnutie o povolení vkladu má totiž priamy dopad na nakladanie s nehnuteľnosťou, ktoré je súčasťou výkonu vlastníckeho práva a súčasne aj spadá pod ochranu majetku ako základného práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžrk/6/2020 z 16.12.2020). Pri rozhodnutí o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy však uvedený dopad na subjektívne práva nemožno identifikovať, keďže dopad tohto rozhodnutia je čisto procesný.
14. Na základe vyššieho preto kasačný súd nezistil dôvod odchýliť sa od obdobného právneho názoru vyjadreného v krajským súdom citovanom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/94/2014 z 5.5.2016, aj keď toto rozhodnutie bolo vydané ešte za aplikácie predchádzajúceho procesného kódexu upravujúceho správny súdny proces a to Občianskeho súdneho poriadku.
15. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné vyhodnotiť ako bezpredmetné aj sťažovateľmi uplatnené kasačné dôvody, resp. sťažnostné body. Krajský súd správne vyhodnotil, že rozhodnutie žalovaného nemá dopad na subjektívne práva žalobcov a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Logicky preto nemohlo mať rozhodnutie žalovaného ani dopad na základné práva a slobody v kontexte druhej vety čl. 46 ods. 2 ústavy.
Namietané nevykonanie dokazovania v tomto smere je právne bez významu, pretože sa jednalo o otázku právnu. Prípadný nezákonný postup orgánov verejnej správy v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách nemohol mať žiaden dopad na záver, či rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy je alebo nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Sťažovatelia preto nemohli byť následným rozhodnutím krajského súdu dotknutí na svojom práve na spravodlivý správny súdny proces, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne.
Pokiaľ sťažovatelia namietali svoje právo na spravodlivý proces v rámci jednoduchých pozemkových úprav, boli tieto námietky právne irelevantné, pretože kasačným dôvodov je „len“ porušenie práva na spravodlivý proces pred krajským súdom (viď uvádzacia veta § 440 ods. 1 SSP). Uvedené námietky by mohli mať svoju relevanciu až v prípade podania všeobecnej správnej žaloby proti meritórnemu, resp. konečnému rozhodnutiu vydanému v rámci správneho konania o jednoduchých pozemkových úpravách.
16. Vzhľadom na opísané skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľov je potrebné podľa § 461 SSP zamietnuť. 17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľov v kasačnom konaní im nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod ani na postup podľa § 168 SSP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. júla 2022