1Sžrk/8/2019

1. T.. T. L. (žalobca 1/) a Generálna prokuratúra SR (žalobca 2/) sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP5-2016/012840, Co1/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie T.. T. L. (žalobcu 1/) a N.. H. L. ako

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/ 1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území P. tak, že k parcele registra C parc. č. 1839 - ostatná plocha o výmere 1137 m2 doplnil vlastníkov U. U. H. T. I., G.. U. , každého v

C č. 1839. Dôvodom boli zistené nesúlady v zobrazení pozemkov na katastrálnej mape v miestach na styku s hranicou projektu pozemkových úprav, v časti v styku parc. č. 1793/37 a parc. č. 1122/56. 4. Žalobca T.. T. L. v žalobe uviedol, že: · je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. registra „C“ , parc. č. 1793/37, druh pozemku: ovocné sady o výmere 4626 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parc. č. 1122/56, druh pozemku: orná pôda o výmere 11872 m2; · na základe rozhodnutia o ROEP bol v katastrálnej mape medzi dovtedy susediace pozemky (parc. č. 1122/56 a parc. č. 1793/37) zakreslený novovytvorený pozemok, kde ako vlastníci boli doplnení U. U. H. T. I., ktorí sa stali vlastníkmi tejto parcely v podiele 1; · po tom, ako zistil, že na pozemkoch v jeho vlastníctve, resp. na susediacich pozemkoch sú vykonávané geodetické merania, požiadal Správu katastra v Trnave o stanovisko k priebehu ROEP, zo strany Správy katastra v Trnave mu bolo zaslané stanovisko, že v rámci konania o ROEP boli zistené nesúlady v zobrazení pozemkov na katastrálnej mape v miestach na styku

práva; · napriek tomu, že nebol považovaný za účastníka konania ROEP, dňa 23.10.2012 podal námietky proti ROEP a namietal, že pri zostavovaní ROEP nie je možné riešiť, resp. meniť hranice pozemkov alebo zasahovať do platne právne nadobudnutých a osvedčených vlastníckych práv k pozemkom a taktiež nie je možné meniť priestorové usporiadanie pozemkov, ktoré sú v intraviláne obce (parc. č. 1793/37 k. ú. P.) a rovnako nie je možné zasahovať do pozemku parc. č. 1122/56 k. ú. P., ktorý prešiel procesom pozemkových úprav; · na jeho námietky Správa katastra Trnava reagovala neformálnym listom zo dňa 28.11.2012 tak, že jeho námietky neboli posúdené ako námietky, nakoľko ROEP sa netýka pozemkov v jeho vlastníctve, keďže jeho parcely sa nenachádzajú v predmete konania ROEP; · zápisom vlastníckeho práva k parc. č. 1839, resp. 1839/1 a 1839/2 v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. katastrálny odbor konštituoval nový právny stav bez právneho titulu, pričom predmetné územie nikdy nemalo byť predmetom konania ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z., keďže spadá do obvodu projektu pozemkových úprav;

5. Obdobné žalobné dôvody vyplývajú aj zo žaloby Generálnej prokuratúry SR (žalobcu 2/), ktorý poukázal na to, že: · účelom ROEP-u je zabezpečiť zápis tých pozemkov do katastra nehnuteľností, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore geodetických a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností.

29.04.1998; · stav, pri ktorom boli pozemky parc. č. 1122/56 a 1793/37 v katastrálnej mape vyznačené ako susediace, trval skoro 14 rokov a bol takto rešpektovaný vlastníkmi dotknutých a okolitých pozemkov ako i orgánmi verejnej moci, pričom predmetné pozemky vo vyznačených hraniciach boli súčasne predmetom dedenia i prevodných, resp. zabezpečovacích zmlúv, vlastníci pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 pochybenie pri zákrese hraníc týchto pozemkov nezapríčinili a ani na ňom neparticipovali, súčasný vlastník pozemkov parc. č. 1122/56 a 1793/37 (žalobca 1/) bol bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľný v tom rozsahu, že ním

· pokiaľ sa U. U. H. T. I. domnievajú, že sú vlastníkmi pozemku zodpovedajúcemu parc. č. 1839, tak sa jedná o vlastnícky spor, na rozhodnutie ktorého je výlučne príslušný súd v civilnom sporovom konaní. 6. Žalovaný žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že: · vo svojom rozhodnutí sa náležitým spôsobom zaoberal argumentmi a dôvodmi žalobcu, pričom v odôvodnení rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, z akých skutkových zistení správne orgány vychádzali a k akým právnym záverom dospeli; · mal za to, že predmetné územie leží mimo obvodu projektu pozemkových úprav a preto mohlo byť predmetom ROEP; · nesúhlasil s konštatovaním, že nerešpektoval výsledok projektu pozemkových úprav.

· poukázal na list OKI-7781/2015-905 zo dňa 09.12.2015, v ktorom nezávislý orgán kontroly podrobil prieskumu dané územie, a to z právnych listín, ako aj šetrením priamo v teréne a potvrdil existenciu územia, o ktorého vyznačenie právneho vzťahu ide. Orgán štátnej správy katastra nie je oprávnený konštituovať nový právny stav, ale je len evidenčným orgánom, ktorý vzťahy eviduje na základe právnych listín. V predmetnej veci práve takto postupoval, nakoľko jedinú možnú výnimku, a to priznanie vydržania daného územia, nie je toho času možné pre procesnú prekážku, ktorá spočíva v tom, že konanie o ROEP je právoplatne skončené.

8. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom a preto žalobe žalobcov vyhovel. 9. Súd poukázal na to, že: · zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; · zo všeobecných právnych zásad, ktoré platia i pre administratívne konanie, je potrebné zachovať požiadavku, aby strane alebo osobe, o ktorej práva ide, bola poskytnutá príležitosť (možnosť) zaujať stanovisko ku skutočnostiam zistených v administratívnom konaní a tiež navrhnúť dôkazy, ktoré sú pre skutkové zistenia a posúdenie veci dôležité.

· z ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, preukázanie opaku sa vykonáva vydaním rozhodnutia; · v danom prípade bol zo strany správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade porušený tzv. princíp legitímnej ochrany, keď žalobca v prvom rade ako oprávnený držiteľ a užívateľ parciel č. 1122/56 a 1793/37 na základe konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov nebol účastníkom tohto konania, napriek tomu, že jeho právom chránené záujmy a povinnosti boli týmto správnym konaním priamo dotknuté; · správne orgány takto postupovali v prípade žalobcu v prvom rade napriek tomu, že mali k dispozícii listinné doklady a podania žalobcu v prvom rade, z ktorých vyplývalo, že tento je priamo dotknutý ROEP a nekonali s ním ako účastníkom konania; · z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že príslušný správny orgán začal konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, avšak nedoručil do vlastných

Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv, a to určovacou žalobou v civilnom sporovom konaní. V danom prípade bol zo strany správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade porušený tzv. princíp legitímnej ochrany, keď žalobca v prvom rade ako oprávnený držiteľ a užívateľ predmetných parciel nebol účastníkom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, napriek tomu, že jeho právom chránené záujmy a povinnosti boli týmto správnym konaním priamo dotknuté. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to najmä vtedy, ak konanie nie je vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku; · správny súd uzavrel, že zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia, a to s poukazom na porušenie ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

· kasačná sťažnosť je neprípustná, lebo sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, hoci tak urobiť mohol (§ 439 ods. 3 písm. b) SSP). Novoty v kasačnej sťažnosti videl v tom, že sťažovateľ ako právnu prekážku uvádzal „konanie o námietkach proti návrhu registra“, označené aj ako č. 15/2013. Takéto konanie však nikdy neprebehlo, konanie s č. 15/2013 bolo konaním o zostavovaní a schvaľovaní ROEP. Argumentácia sťažovateľa je preto nepravdivá a v rozpore s tým, čo tvrdil do podania kasačnej sťažnosti; · rozhodnutie o ROEP nemohol napadnúť, keďže mu bolo nezákonne upreté postavenie účastníka (absencia aktívnej legitimácie). Využil však všetky dostupné právne prostriedky (sťažnosť, návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, návrh na obnovu konania); · aj konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. trpí procesnými vadami; · zopakoval argumenty o tom, že výsledok konania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je nezákonný, lebo reviduje právne účinky rozhodnutia o pozemkových úpravách č. A 98/05239 z 29.4.1998 a priznáva vlastnícke právo U. U. H. T. I. v rámci konania o zmene ROEP; · sťažovateľ sám priznáva pochybenia, ťarcha týchto pochybení však nemôže byť prenášaná na žalobcu 1/, ktorý ich nespôsobil; · ak kasačná sťažnosť nebude odmietnutá ako neprípustná, navrhuje ju ako nedôvodnú zamietnuť. 14. N.. H. L., ako ďalší účastník konania, sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v prvom rade.

III. Posúdenie kasačného súdu

značkou. 16. Kasačný súd dodáva, že pri posúdení veci vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu

18. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. Treba prisvedčiť sťažovateľovi, že rozhodnutie správneho súdu je nesprávne v tom, že nerozlišuje konanie o ROEP a konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Účel konania o ROEP je upravený v § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z cit: „V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).“ Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je vymedzené nasledovne cit: „Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností.

21. Kasačný súd poukazuje na to, že podstatou ROEP je zápis vlastníctva k pozemkom, ktoré nemajú v katastri nehnuteľností evidované vlastníctvo alebo toto nie je evidované úplne. Ako už uviedol kasačný súd vo svojej rozhodovacej praxi cit: „Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie

22. Súčasne však platí, že v priebehu konania o ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, pričom môže dôjsť k tomu, že určité skutočnosti budú nejasné alebo sporné, resp. budú mať vplyv na to, ako budú vlastnícke a iné práva k pozemkom zapísané v katastri nehnuteľností. Zákon č. 180/1995 Z. z. preto zakotvuje na toto konanie použitie všeobecných predpisov o správnom konaní, spolu so špeciálnou úpravou v tomto zákone tak, aby všetci účastníci tohto konania mohli plnohodnotne uplatniť svoje procesné

súdnictve. 23. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. teda nepredstavuje opravný prostriedok voči rozhodnutiu o schválení ROEP (ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte, voči rozhodnutiu o schválení ROEP nie je možné podať odvolanie), ale slúži len na zmenu takých údajov schváleného registra, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, t.j. s údajmi poskytnutými nájomcami, pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, s údajmi z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

Rozhodnutie o schválení ROEP je teda v právoplatné a záväzné, čo znamená, že toto konanie nie je možné znovu otvárať, žalobcovi 1/ priznať postavenie účastníka tohto konania a umožniť mu v tomto konaní uplatňovať procesné práva s cieľom dosiahnuť taký výsledok, aký by bolo prípadne možné dosiahnuť, ak by sa s ním bolo riadne konalo. Právny názor správneho súdu, ktorým sa má sťažovateľ riadiť, je preto nesprávny.

· je v súlade so zákonmi (najmä § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a zákon č. 180/1995 Z. z.) a ústavou (princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa vs. princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka), ak žalovaný napadnutým rozhodnutím de facto revidoval výsledok pozemkových úprav; · či doplnenie vlastníkov U. U. H. T. I. k parcele registra C p.č. 1839 - ostatná plocha o výmere 1137 m2 je prípustným zákonným oprávnením orgánov správny katastra v rámci konania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o zmene údajom ROEP. 27. Žalobcovia 1/ a 2/ teda napádali zákonnosť stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Povinnosťou správneho súdu bolo poskytnúť účastníkom výklad relevantnej právnej úpravy a reagovať na námietky týkajúce sa zásahu do práv žalobcu 1/, konkrétne do neprerušeného dobromyseľného užívania a znehodnotenia jeho pozemkov. Uvedené súvisí s posúdením, či

IV. Záver

28. Vzhľadom na to, že správny súd zaviazal sťažovateľa na zabezpečenie účastníckych práv žalobcovi 1/ v konaní, ktoré je už právoplatne skončené, a naviac ani nie je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, a súčasne, neriešil žalobnú argumentáciu vzťahujúcu sa k napádanému rozhodnutiu, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd preto rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 SSP). 29. O návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd rozhodol tak, že tento návrh zamietol. Zákon v § 447 ods. 1 vymedzuje ako dôvod pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti hrozbu závažnej ujmy. Hrozba musí byť priama, nielen hypotetická. Keďže táto hrozba je spojená s napadnutým rozhodnutím krajského súdu, musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu alebo ďalšieho účastníka konania či zúčastnenej osoby. V posudzovanom prípade kasačnú sťažnosť podal žalovaný správny orgán a hroziacu ujmu vnímal v podobe nevykonateľnosti právneho záveru správneho súdu, ktorým sa mal riadiť v ďalšom konaní, a v možnom dopade tohto názoru na bližšie nešpecifikovaných vlastníkov, ktorých nehnuteľnosti boli predmetom ROEP. Z dikcie § 447 ods. 1 SSP je zrejmé, že v tomto prípade neboli podmienky pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti splnené. 30. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.