1Sžrk/8/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Bukovo Belá nad Cirochou, so sídlom Tajch 766/15, Belá nad Cirochou, IČO: 17151104, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Šatník, so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné; proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo28/2018/Mi zo dňa 15. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/42/2019-86 zo dňa 18. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

KN č. 281/3 až 281/13 v katastrálnom území Z. I. H. vznikli odčlenením z pôvodnej parcely registra „E“ KN č. 281/2, a mali byť zapísané vlastníkom pôvodnej parcely. Chybne však boli zapísané na iného vlastníka. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X-41/2014-2/Zu zo dňa 21. júla 2014 zastavil konanie o žiadosti žalobcu podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). 3. Žalovaný rozhodnutím č. XO 34/2014/Lu zo dňa 31. októbra 2014 zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný zastával názor, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Následne uviedol, že v predmetnej veci žiada žalobca o odstránenie zisteného nesúladu písomnej a grafickej časti ROEP v katastrálnom území Z. I. H., pričom oprava sa mala týkať písomnej časti. Podľa názoru žalovaného nejde o takú opravu, ktorá neodstraňuje len formálne nedostatky, ale ide o snahu odstrániť vecné nedostatky, opravou

prvostupňovému orgánu do pozornosti, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/59/2013, že ako verejnú listinu v konaní o oprave katastrálneho operátu nemožno opraviť ROEP. Možnosť zmeny schváleného ROEP bola limitovaná lehotou piatich rokov od zápisu údajov ROEP do KN v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

4. Z odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový orgán zistil nesúlad písomnej a grafickej časti ROEP v katastrálnych územiach Z. I. H. F. M.. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/101/2011 a 8Sžo/247/2010 prvostupňový orgán uviedol, že opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. zmeny v katastrálnom operáte na základe neskorších listín. V rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte pritom nie je možné rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovať, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vysloviť neplatnosť verejných alebo iných listín, keďže táto právomoc nepatrí správnemu orgánu, ale súdu. Prvostupňový orgán preto uzavrel, že v predmetnej veci nie je podľa § 59 ods. 1 písm. a), b) a c) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte,

Poukázal pritom aj na zmenu § 59 katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. októbra 2018, ktorá mala odstrániť právnu prekážku vykonania opravy identifikovanú prvostupňovým orgánom v konaní o predchádzajúcej žiadosti žalobcu.

X-32/2018 podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil. Prvostupňový orgán uviedol, že vo svojom rozhodnutí č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10. marca 2015 uviedol, že nemá kompetenciu vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahol do vlastníckeho práva účastníkov. Tento stav sa však nezmenil, pretože od zápisu parcely KN registra „E“ č. 5 - 281/2 na list vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území M. na základe č. z. 1555/2008 (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné č. 2007/ 00429-ŠJ zo dňa 16. októbra 2007) došlo k zmene vlastníckeho práva v katastrálnom operáte na základe viacerých zmlúv, verejných a iných listín uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Keďže nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností vo veci, o ktorej prvostupňový orgán už v minulosti právoplatne rozhodol, konanie o opakovanej žiadosti žalobcu zastavil s odkazom na prekážku už raz rozhodnutej veci. 7. Žalovaný rozhodnutím č. Xo 28/2018/Mi zo dňa 15. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto potvrdil. Žalovaný v rámci odvolacieho konania skúmal, či veci, o ktorých rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutiami č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10. marca 2015 a č. X-32/2018/ZU zo dňa 5. októbra 2018, sú totožnými. Teda či ide o totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu konania a totožnosť skutkového stavu. 8. Podľa názoru žalovaného zmenu § 59 katastrálneho zákona s účinnosťou od 1. októbra 2018 nemožno považovať za „podstatnú zmenu skutkového stavu“, ktorá predstavuje dôvod, pre ktorý správny orgán nie je oprávnený aplikovať § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Zastával názor, že aj keby sa za daného skutkového a právneho stavu v prejednávanej veci vykonalo nové konanie podľa § 59 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. októbra 2018, vykonaniu opravy zistenej chyby bráni skutočnosť, že od zápisu parcely E KN č. 5 - 281/2 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území M. vykonaného číslom zmeny 1555/2008, došlo k zmenám zápisov vlastníckeho práva na základe neskorších listín (dedičských rozhodnutí, zmlúv o prevode a pod.). V tomto smere podľa názoru žalovaného nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, pokiaľ žiada riešiť nesúlad grafickej a písomnej časti ROEP v katastrálnom území Z. I. H. a katastrálnom území M. len vo vzťahu k parcelám registra „E“ KN č. 281/3, 281/4, 281/5, 281/6, 281/7, 281/8, 281/9, 281/10, 281/11, 281/12 a 281/13 zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (pôvodne parcela 281/1) v katastrálnom území Z. I. H. v prospech Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond, avšak nechce tento nesúlad riešiť aj vo vzťahu k parcele registra „E“ KN č. 281/2 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území M.. Pri spracovaní ROEP totiž došlo k zámene parciel registra „E“ KN č. 281/1 a 281/2, čomu zodpovedajú aj všetky nesprávne zápisy.

2018). 11. Rovnako podľa názoru žalobcu nová právna úprava limituje zohľadňovanie zmien vlastníckeho práva len na prípady opravy údajov zapísaných do katastra nehnuteľností v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42 katastrálneho zákona (§ 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona), nie však na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Navyše dal do pozornosti správneho súdu, že jeho žiadosť sa týka len takej opravy chýb v katastrálnom operáte, ktorá by zosúladila písomnú a grafickú časť ROEP, čím by nedošlo k mylnému odčleneniu vymedzených pozemkov. Vo vzťahu k vymedzeným parcelám (register „E“ KN č. 281/3, 281/4, 281/5, 281/6, 281/7, 281/8, 281/9, 281/10, 281/11, 281/12 a 281/13) od momentu mylného zápisu až do podania žaloby nenastali žiadne ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností, a teda v súvislosti s týmito parcelami ani nenastali ďalšie právne zmeny. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácií uvedenej vo svojom rozhodnutí a žalobca vo svojej replike v podstatnom zotrval na argumentácií uvedenej v správnej žalobe. 13. Správny súd rozsudkom č. k. 5S/42/2019-86 zo dňa 18. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo aj „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení správny súd v uviedol, že aj v prípade opakovaných podaní je správny orgán povinný dôsledne skúmať nielen totožnosť účastníkov a predmet konania, ale je povinný skúmať aj to, či nové podanie neobsahuje nové skutkové okolnosti, pre ktoré nemožno prekážku veci rozhodnutej uplatniť (§ 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku). Správny súd zastával názor, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/77/2016, že dôvodom na prelomenie prekážky „res iudicata“ v správnom konaní (a teda aj v tejto veci, na ktorú sa čiastočne uplatňuje Správny poriadok) môže byť aj zmena právnej úpravy alebo podstatná zmena právneho názoru v rozhodovacej činnosti súdov. V predmetnej veci videl správny súd podstatnú zmenu skutkových okolností v zmene právnej úpravy § 59 katastrálneho zákona, ktorý s účinnosťou od 1. októbra 2018 (§ 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. októbra 2018) umožňoval aj opravu chýb v ROEP-e cez konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. 14. Správny súd tiež poukázal na to, že žalobca sa domáhal opravy len takej chyby v katastrálnom operáte, ktorá by zosúladila písomnú a grafickú časť ROEP vo vzťahu k tej časti pozemkov, ku ktorým bolo chybne zapísané vlastníctvo Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu a od momentu chybného zápisu po rozhodnutie správneho súdu nenastali žiadne ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností. Teda v súvislosti s týmito parcelami, vymedzenými žalobcom nenastali žiadne zmeny ako prekážky prípadnej opravy chyby v katastrálnom operáte.

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Rovnako sťažovateľ poukazuje na to, že i keď katastrálny zákon v znení účinnom do 30. septembra 2018 neupravoval možnosť opravy chýb zapísaných v ROEP, správne orgány na úseku katastra takéto opravy vykonávali, ak právny vzťah k nehnuteľnostiam nebol dotknutý zmenou vlastníckeho práva. V predmetnej veci však bránili vykonaniu opravy zmeny vlastníckeho práva k parcele registra „E“ KN č. 281/2 po zápise ROEP.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/77/2016 je podľa názoru sťažovateľa neaplikovateľné, keďže išlo o rozhodnutie v úplne inej veci (týkajúcej sa výsluhového dôchodku), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky prepájal zmenu právnej úpravy s dodatočným zistením nových skutočností pre opätovné posúdenie hmotnoprávnej otázky správnosti výpočtu výsluhového dôchodku žalobcu. O takýto prípad však v predmetnej veci nejde.

20. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22. septembra 2022. Argumentuje, že rozhodovaciu činnosť, na ktorú odkazuje sťažovateľ, nemožno v predmetnej veci uplatniť, keďže sa týka katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018, nereflektuje preto zmeny v právnej úprave. Rovnako akcentoval skutočnosť, že vo vzťahu k parcelám registra „E“ KN č. 281/3 až 281/13 nedošlo od momentu mylného zápisu k žiadnym ďalším zápisom do katastra nehnuteľností.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

IV. A

Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku predstavuje jeden z následkov, resp. účinkov právoplatnosti rozhodnutia, ako kľúčového inštitútu z pohľadu stability právneho poriadku. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že „že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve, resp. v správnom konaní všeobecne, sa uplatňuje princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/60/2015 zo dňa 23. novembra 2016). „Právoplatné rozhodnutie sa považuje za definitívne, konečné (nemožno voči nemu podať riadny opravný prostriedok), záväzné a relatívne nezmeniteľné (možno voči nemu podať len tzv. mimoriadne opravné prostriedky.

Prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) „svojou podstatou patrí k procesnými podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb (konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/3/2014 zo dňa 11. marca 2014).

V prvom rade (i) musí ísť o tú istú vec, teda musí byť daná totožnosť predmetu a účastníkov konania), (ii) musí existovať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o veci/vo veci a (iii) v medziobdobí (medzi rozhodnutím prvej a každej ďalšej žiadosti/návrhu) nesmie dôjsť k podstatnej zmene skutkového stavu. Je pritom povinnosťou správneho orgánu sa každou ďalšou žiadosťou účastníka konania zaoberať aspoň v tom rozsahu, či sú splnené všetky už uvedené zákonné podmienky pre uplatnenie procesnej prekážky res iudicata.

Praha: C. H. Beck, 2019, str. 260 - 261; KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, str. 152-153). 30. Kasačný súd pozorne preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10. marca 2015, pričom napriek formulácii výroku (zamietnutie návrhu žalobcu), po zohľadnení celého procesného postupu smerujúceho k jeho vydaniu v zhode so správnym súdom konštatuje, že dôvodom nevyhovenia prvej žiadosti žalobcu neboli zmeny vlastníckeho práva týkajúce sa sporných parciel po zápise ROEP. Skutočným dôvodom nevyhovenia prvej žiadosti žalobcu bola absencia právomoci prvostupňového orgánu vykonať zmenu žalobcom pomenovanej a prvostupňovým orgánom zistenej vady katastrálneho operátu podľa § 59 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018.

Pokiaľ prvostupňový orgán v rozhodnutí o prvej žiadosti žalobcu č. X-41/2014-3/Zu zo dňa 10. marca 2015 formuloval dôvod zamietnutia ako absenciu oprávnenia vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahol do vlastníckeho práva účastníkov konania, celkom zjavne reflektoval práve na ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu k § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018.

32. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018: „Okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.“

Pokiaľ žalovaný argumentuje, že prax katastrálnych orgánov umožňovala aj pred 1. októbrom 2018 odstraňovať chyby v katastrálnych operátoch spôsobené vadami ROEP vo vzťahu k vlastníctvu v konaní o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018, tak kasačný súd túto argumentáciu nepovažuje za presvedčivú. Je totiž vyvrátená jednak ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/59/2013 zo dňa 30. októbra 2013), odbornou spisbou (FEČÍK, M.; JAKUBÁČ, R.: Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie.

35. Kasačný súd dáva do pozornosti aj účel novely katastrálneho zákona, ktorá mala za cieľ riešiť obdobné situácie ako je situácia žalobcu - teda riešiť procesnú nemožnosť odstraňovania nedostatkov ROEP v rámci konania o oprave chyby katastrálneho operátu. „[S]tav, keď nesprávne údaje zapísané do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov nebolo možné opraviť postupom v administratívnom konaní, bol neudržateľný a neprijateľný z hľadiska záujmu o posilňovanie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, ale aj z hľadiska osôb dotknutých takýmto nesprávnym údajom katastra nehnuteľností. Ako potenciálne riešenie daného problému prichádzali do úvahy dve možnosti, a to buď ďalšie predĺženie, alebo zrušenie lehoty, v rámci ktorej by bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov, alebo ustanovenie možnosti opravy údajov zapísaných do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte po uplynutí lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Zákonodarca sa v zákone č. 212/2018 Z. z., ktorým novelizoval katastrálny zákon, priklonil k druhému riešeniu“ (FEČÍK, M.; JAKUBÁČ, R.: Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 834 - 835). 36. Doteraz uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že dôvod nevyhovenia prvej žiadosti žalobcu bol procesný - absencia právomoci, resp. vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu vykonať opravu. Prvostupňový orgán záväzne nerozhodol o hmotnoprávnej podstate nároku žalobcu, teda či vlastnícke právo žalobcu bolo alebo nebolo dotknuté chybou v ROEP. Chybám v rámci ROEP sa prvostupňový orgán v konaní o prvej žiadosti venoval len obiter dictum bez konečného a záväzného záveru, ktorý by sa premietol do výroku rozhodnutia. Nejde teda na účely § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku o právoplatné rozhodnutie o veci. Takéto rozhodnutie o prvej žiadosti žalobcu preto nemohlo založiť prekážku veci rozhodnutej - res iudicata vo vzťahu ku konaniu o jeho druhej žiadosti, ktorá bola podaná už v čase, keď bol procesný nedostatok právomoci, resp. vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu napraviť zistenú chybu katastrálneho operátu spôsobenú chybou ROEP, odstránený zmenou právnej úpravy. 37. Na základe už uvedeného sa kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že v danej veci neboli splnené podmienky pre zastavenie konania o druhej žiadosti žalobcu podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vykonanie ďalších zápisov do katastra nehnuteľností 38. V druhej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že v predmetnej veci nemožno vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, keďže došlo k vykonaniu ďalších zápisov do katastra nehnuteľností. A práve nestotožnenie sa správneho súdu s týmto záverom vníma sťažovateľ ako nesprávne právne posúdenie veci.

V tomto smere nie je preto úlohou či už správneho súdu a ani kasačného súdu atrahovať si kompetencie prvostupňového orgánu či žalovaného a rozhodnúť za nich o merite druhej žiadosti žalobcu. Kasačný súd sa venoval len prieskumu otázky, či sú dané procesné prekážky brániace prejednaniu tejto druhej žiadosti tak, ako to tvrdili správne orgány.

41. Nad rámec vyššie uvedeného však kasačný súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného ako aj prvostupňového orgánu znenia ustanovenia § 59 ods. 4 katastrálneho zákona. Z neho vyplýva, že návrh na začatie konania o oprave chyby môže dať len taká osoba, ktorej práva sú údajmi katastra dotknuté. Súčasne tiež platí, že v prípade správneho konania začatého na návrh účastníka konania, je správny orgán limitovaný a obmedzený na rozhodnutie o takom predmete správneho konania, ako ho účastník konania vo svojom návrhu vymedzí. Súc viazaný dispozičnou zásadou je pritom správny orgán povinný akceptovať aj prejavy vôle účastníka konania, ktorými upravuje a disponuje svojím návrhom (KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, str. 86 - 87; POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Rovnako právna úprava neumožňuje správnemu orgánu ukladať v konaní o oprave katastrálneho operátu povinnosť navrhovateľovi požiadať o opravu súvisiacich chýb katastrálneho operátu vo vzťahu k pozemkom, ku ktorým sa neviaže jeho právom chránený záujem či podmieňovať vyhovenie žiadosti účastníka konania podaním takéhoto návrhu.

44. Správny súd dal v tomto prípade správne do pozornosti žalovaného, že zmeny vo vlastníckom práve, resp. ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností sa týkali výlučne len parcely registra „E“ KN č. 281/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území M.. Nie však parciel registra „E“ KN č. 281/3 až 281/13 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Z. I. H., vo vzťahu ku ktorým žalobca žiadal o opravu chyby v katastrálnom operáte. Tieto skutočnosti nenamieta ani sťažovateľ. Z už doteraz uvedeného

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku pre zastavenie konania o druhej žiadosti žalobcu, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na tieto skutočnosti kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. októbra 2022