1Sžsk/37/2017

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia odboru zdravotníctva Krajského úradu v Žiline z 8. marca 2001 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore detská kardiológia. Slovenská lekárska komora jej 7. apríla 2005 vydala licenciu č. L1A/ZA/0127/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odboroch pediatria, pediatrická kardiológia, USG srdcových chýb v detskom veku. Na žiadosť žalobkyne jej Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím zo 7. júna 2005 zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti k 31. júlu 2005. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe však žalobkyni zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej od 31. júla 2005 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zákona mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovo činnej osoby nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 cit. zákona. Z výpisu z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov pobočka zistila, že jej príjem pod túto hranicu v roku 2004 neklesol, takže jej povinné poistenie nemohlo zaniknúť 31. júla 2005.

Vydaná licencia tak podľa žalovanej predstavovala oprávnenie na výkon činnosti, ktoré zakladalo jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/ 2003 Z. z. Rozhodnutie pobočky ako celok podľa žalovanej zodpovedalo § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom ho bolo možné považovať aj za prvý úkon, ktorým sa podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začalo nedávkové konanie. Pobočka toto konanie začala, pretože považovala údaje v odhláške za sporné. Vydávané rozhodnutie je prvým rozhodnutím o otázke, či poistenie žalobkyne zaniklo. Nebolo tak potrebné nariaďovať obnovu konania, a preto neboli dôvodné námietky žalobkyne, že uplynula lehota podľa § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

spravujú ustanoveniami § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nadobudla žalobkyňa postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zák. v znení účinnom od 1. januára 2014. Žalobkyňa však bola držiteľkou tejto licencie aj po 31. júli 2005.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkla správnemu súdu, že neaplikoval zákon č. 461/2003

Z. z. v znení, ktoré bolo účinné v čase, kedy malo žalobkyni zaniknúť postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ale v znení účinnom v čase rozhodovania. Zopakovala svoj názor, že na podnikanie žalobkyňu oprávňovalo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nie licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Navyše, na jej základe žalobkyňa žiadnu činnosť nevykonávala. Žalovaná však mala skúmať, či žalobkyňa dosahovala príjem z tejto licencie. Žalobkyňa v roku 2005 vykonala všetky úkony, aby ukončila svoju činnosť (zariadila zrušenie povolenia, zrušenie kódu poskytovateľa, zrušila registráciu na daň z príjmu). Ak žalovaná jej odhlášku z 1. augusta 2005 považovala za nespornú, je jej rozhodovanie o nezaniknutí poistenia v roku 2016 účelové. Okrem toho na základe odhlášky vydala žalovaná rozhodnutie vyznačením v spise. Toto rozhodnutie je právoplatné a bolo ho možné zmeniť len na základe obnovy konania, pre jej nariadenie však uplynuli lehoty ustanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. Žalovaná žalobkyňu neupovedomila o začatí konania a nedala jej možnosť vyjadriť sa k nemu; týmito námietkami sa riadne nezaoberal ani správny súd. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobkyňa v nej opakuje tie isté námietky, s ktorými sa vyrovnala tak žalovaná, ako aj správny súd v napadnutom rozsudku. Povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká, len ak zaniknú všetky jej oprávnenia na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa však bola aj po 31. júli 2005 držiteľskou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8.

9. Podľa § 184 ods. 8 cit. zák. sa nedávkové konanie začína okrem iného z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará podklady na

10. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však možno zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len ak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Ak organizačná zložka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila.

existencie uvedenej licencie a z obsahu daňového priznania žalobkyne za zdaňovacie obdobie 2004, ktoré obsahuje údaj o výške príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Hoci ho aj podala, skutkový základ rozhodnutia nijako nespochybnila. Za daných okolností tak nemožno uzavrieť, že by bolo ustanovenie o konaní porušené natoľko podstatným spôsobom, aby to zakladalo dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa §

14. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Ako zdôraznil aj správny súd v napadnutom rozsudku, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa § 21 cit. zák. nastáva vtedy, ak sú splnené príslušné zákonné

poistenia neboli viazané na subjektívne činitele (dobromyseľnosť či nedobromyseľnosť poistenca), ale na objektívne okolnosti. 15. Podstatnou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj zamietajúci rozsudok a ktorej sa v prevažnej miere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.

senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.

považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa citovaného ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa § 39 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z. nevyplýva, že lekárovi, ktorý má zároveň vydanú licenciu na výkon odborného zástupcu a poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení - právnickej osobe, zaniká alebo sa prerušuje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo sa rušia jej účinky. Naopak, táto licencia zostáva naďalej platná a dovoľuje lekárovi voľne si vyberať, či v konkrétnom prípade poskytne zdravotnú starostlivosť na jej základe alebo prostredníctvom určitého zdravotníckeho zariadenia.

19. Na základe uvedeného ustanovenia tak mohlo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne zaniknúť len k 30. júnu. Žalovaná však zistila, že príjem žalobkyne z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 pod túto hranicu neklesol, takže jej poistenie nemohlo zaniknúť 30. júna 2005. Pokiaľ by aj jej príjem za rok 2005 klesol pod uvedenú hranicu, mohlo to mať za následok zánik poistenia najskôr k 30. júnu 2006, teda neskôr než 31. júla 2005.

IV. Záver

20. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd v prerokúvanej veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 21. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo veci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. apríla 2022