25Komp/1/2021

1. Žalobca kompetenčnou žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 6.7.2021 žiadal, aby súd určil, že žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie je povinná vykonať administratívne konanie vo veci žiadosti B..

U.. A. M., T.., ( ďalej tiež žiadateľ) o priznanie starobného dôchodku, ktorú žiadateľ podal najskôr u žalovanej. Žalovaná žiadosť žiadateľa postúpila žalobcovi listom z 2.4.2014, ktorý žiadosť žiadateľa žalovanej vrátil listom z 20.5.2014, z dôvodu, že príslušnosť žalobcu na vykonanie administratívneho konania nie je daná a to z dôvodu, že žiadateľ si žiadosťou doručenou žalobcovi dňa 29.3.1996 požiadal o priznanie výsluhového príspevku, o starobný dôchodok žiadateľ do prijatia zákona č. 114/1998 Z.z. nepožiadal a teda mu nevznikol nárok na jeho výplatu do 1.5.1998, do účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z.; priznaný výsluhový príspevok bol nadobudnutím zákona č. 328/2002 Z.z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok a žalobca tak nemá možnosť žiadateľovi priznať ďalší starobný dôchodok. Žiadateľ žiadosťou z 7.10.2014 požiadal žalobcu o priznanie starobného dôchodku z I. a II. kategórie funkcií podľa § 132 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. pretože žalovaná

orgán uvedené rozhodnutie žalobcu potvrdil rozhodnutím č. SEĽUZ-4-7-2/2015-OdSP z 8.3.2016 a odvolanie žiadateľa zamietol. Žiadateľ žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave žiadal rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím z 8.10.2020 sp. zn. 6S 105/2016 napadnuté rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie žalobcu zrušil a vec mu vrátil na

Správny súdny poriadok ( SSP) žalobca vyslovil názor, že vychádzajúc z uvedeného medzi žalobcom a žalovanou vznikol záporný kompetenčný konflikt, o ktorom je príslušný rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky, z ktorých dôvodov mu predkladá predmetnú kompetenčnú žalobu, ktorú následne

II. Vyjadrenie žalovanej k žalobe

4. Ku dňu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa žalovaná ku kompetenčnej žalobe nevyjadrila.

III. Vyjadrenie žiadateľa B.., o starobný dôchodok k žalobe

5. Ku kompetenčnej žalobe sa vyjadril žiadateľ o starobný dôchodok B.. U.. A. M., T.., písomne listom z 8.11.2021. Žiadal, aby konajúci súd vo veci kompetenčného sporu rozhodol v čo najkratšom čase, keďže osobitne v danom prípade môže byť poskytnutie súdnej ochrany efektívne iba v prípade rozhodnutia súdu bez zbytočného odkladu. Poukázal na to, že má toho času už viac ako XX rokov a rád by sa dožil meritórneho rozhodnutia o svojom starobnom dôchodku. Uviedol, že uplynulo sedem rokov od podania jeho žiadosti a stále sa rieši len primárna otázka, či rozhodnutie je v kompetencii VÚSZ alebo Sociálnej poisťovni. Pričom VÚSZ napriek záverom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 105/2016 z 8.10.2020, právoplatným dňa 22.11.2020, napriek rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR v kompetenčných konaniach v obdobných veciach ( napr. 3Komp 1/2016, 2Komp 1/2019, ako aj zjednocujúcemu stanovisku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 24/2020 z 17.6.2020 vytrvalo a ignorujúc pre ňu záväzné právne názory najvyššej súdnej inštancie, zotrváva na svojom názore o absencii jej právomoci meritórne rozhodnúť o starobnom dôchodku žiadateľa.

IV. Konanie a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

7. Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

9. Uznesením č. k. 25Komp 1/2021 z 1. decembra 2021 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pribral do konania žiadateľa o starobný dôchodok B.. U.. A. M., T.., nar. XX. W. XXXX, bytom D. X, XXX XX X., v zmysle § 413 ods.2 v spojení s § 33 SSP, keďže zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v štvrtej časti šiestej hlave Správneho súdneho poriadku priznáva právo účastníctva v konaní o kompetenčnej žalobe aj tomu účastníkovi konania, v ktorom došlo ku vzniku kompetenčného konfliktu a žiadateľ o starobný dôchodok

10. Predmetom kompetenčnej žaloby bolo posúdenie pôsobnosti žalobcu (Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,) alebo žalovanej (Sociálna poisťovňa, ústredie) na konanie a rozhodovanie vo veci žiadosti B.. U.. A. M., T.., nar. XX. W. XXXX, bytom D. X, XXX XX X., zo dňa 7. októbra 2014, o priznanie starobného dôchodku od vzniku nároku naň, ktorý nárok uvedenému žiadateľovi vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov.

7.10.2014 požiadal žalobcu o priznanie starobného dôchodku z I. a II. kategórie funkcií podľa § 132 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 30.12.2013 jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla z dôvodu, že nie je príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku žiadateľa poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 132 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. a s § 94 ods.1 a § 142 ods.4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. . Žalobca konanie o žiadosti žiadateľa rozhodnutím č. VÚSZ-65404002271506/2014 z 26.11.2014 zastavil z dôvodu nedostatku príslušnosti na konanie. Na základe odvolania žiadateľa rozhodnutím odvolacieho orgánu bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Žalobca novým rozhodnutím VÚSZ č. 65404002271506 z 9.12.2015 opätovne konanie zastavil z dôvodu nedostatku príslušnosti na konanie. Na základe odvolania žiadateľa odvolací orgán uvedené rozhodnutie žalobcu potvrdil rozhodnutím č. SEĽUZ-4-7-2/2015-OdSP z 8.3.2016 a

konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17.06.2020 podľa § 22 ods. 1písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo stanovisko k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z. z..

U.. A. M., T.. ) na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov ( XX.X.XXXX) a o výplate starobného dôchodku rozhodnúť na základe žiadosti žalobcu doručenej VÚSZ dňa 7.10.2014, pričom ako dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) zohľadní aj dobu trvania služobného pomeru a rozhodne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok v súlade s § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z.".

A. M., T.. o starobný dôchodok zamietla z dôvodu, že o tejto jeho žiadosti má kompetenciu konať a rozhodovať žalobca, s ktorým názorom žalobca nesúhlasí, a preto predmetnou kompetenčnou žalobou sa domáha určenia, že žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie je povinná vykonať administratívne konanie vo veci žiadosti B..

14. Najvyšší správny súd pred prejednaním kompetenčnej žaloby v jej merite skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na prejednanie veci a dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na konanie o takejto žalobe splnené neboli. Skutkové zistenia potvrdili, že rozhodnutie žalobcu ( VÚSZ) z 9.12.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva obrany SR z 8.3.2016, ktorým bolo konanie o žiadosti na priznanie starobného dôchodku B..

dňa 22. novembra 2020. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako účastník konania na strane žalovaného proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu nepodal kasačnú sťažnosť. Nadobudnutím právoplatnosti sa stal tento rozsudok pre účastníkov konania záväzným, ktorá právna skutočnosť zakladala povinnosť v označenej veci žalovanému (Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ) resp. VÚSZ v ďalšom konaní konať a rozhodnúť o žiadosti o starobný dôchodok v jej merite. Uvedeným rozhodnutím krajský súd jasne a zrozumiteľne konštatoval, že v označenej veci žalovaný (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ) resp. VÚSZ ako

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako účastník konania v označenej veci na strane žalovaného svoje právo podať kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku krajského súdu nevyužil, čím založil domnienku, že s právnym názorom krajského súdu sa stotožnil. Žalovaný uvedeným postupom, tým že nevyužil svoje oprávnenie podať kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola určená právomoc VÚSZ na konanie o žiadosti na starobný dôchodok, nevyužil možnosť zákonnom predpokladanú odstrániť kompetenčný konflikt v inom konaní podľa Správneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mal preukázané, že v danom prípade neboli splnené podmienky na konanie o kompetenčnej žalobe a preto konanie o nej v súlade s § 419 ods.1, písm. d/ SSP, v zmysle ktorej právnej úpravy správny súd uznesením zastaví konanie, ak možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti, zastavil.

porušeniu zákona. V zásade teda platí, že ak účastník konania bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, zákonodarca mu priznáva právo podať proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Účelom kasačného konania pred kasačným súdom je prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho súdu. Nevyužitie uvedeného zákonného oprávnenia v zásade predpokladá, že účastník konania s rozhodnutím správneho súdu súhlasí, v ktorých prípadoch je potom povinný sa právnemu názoru správneho súdu podriadiť, keďže jeho právoplatnosťou sa stal pre neho záväzným. Zákonodarca v právnej norme § 419 ods.1 SSP ustanovuje podmienky, zákonom predpokladané, za naplnenia ktorých správny súd konanie o kompetenčnej žalobe zastaví, ktorou právnou úpravou negatórne ustanovuje právomoc správneho súdu na konanie a rozhodnutie o kompetenčnej žalobe.

nasl. Správneho súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie o kompetenčnej žalobe podľa § 419 ods.1, písm. d/ SSP zastavil. 16. Nadôvažok najvyšší správny súd dopĺňa, rozsudok Krajským súdom v Bratislave č.k. 6S 105/2016-154 z 8.10.2020 nadobudnutím právoplatnosti dňa 22. novembra 2020 sa stal pre žalobcu záväzným. Vzhľadom k uvedenému po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku krajského súdu, vychádzajúc z uvedeného vyššie, povinnosťou žalobcu je konať a rozhodnúť o žiadosti žiadateľa o starobný dôchodok v jej merite.

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.