2Asan/12/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/29/2019
- IČS
- 3019200167
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., vo veci žalobcu: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, zastúpený advokátska kancelária Geško, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 368/2019 z 25. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2019-133 zo 4. septembra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2019-133 zo 4. septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom vykonala dňa 6. septembra 2018 u žalobcu v jeho predajni v Novom Meste nad Váhom na Hviezdoslavovej 22 odber vzoriek jadier lieskových orechov. Tieto odobraté vzorky boli dňa 17. septembra 2018
vyhodnotené Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave, Botanická 15, ako neprijateľné pre ľudskú spotrebu pre potuchnutú chuť, a to na základe senzorickej skúšky. Tiež bolo konštatované, že balenie týchto orechov obsahuje 3 rôzne krajiny pôvodu.
Následne 1. októbra 2018 Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom vykonala u žalobcu na tom istom mieste kontrolu za účelom overenia dodržiavania potravinového práva na základe zistenia nevyhovujúceho laboratórneho vyšetrenia, kde bolo konštatované, že predmetný tovar sa už na predajni nenachádza.
2. V nasledujúcom správnom konaní Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom rozhodla 27. decembra 2018 pod č. Ro-2317/2018-003/ZOP, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) tým, že balenie jadier lieskových orechov, ktoré 6. septembra 2018 uvádzal do predaja vo svojej predajni na Hviezdoslavovej ulici v Novom Meste nad Váhom, obsahovali 3 krajiny pôvodu, a ďalej podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách tým, že toto balenie nebolo prijateľné pre ľudskú spotrebu pre potuchnutú chuť.
3. Na tom základe bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1000000,- €, a to podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, keďže žalobcovi už bola v poslednom roku opakovane uložená pokuta podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, a to za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom č. Ro-1878/2017-002/ZOP z 18. októbra 2017, právoplatným 10. novembra 2017, po druhýkrát rozhodnutím tej istej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. Ro-2749/2017-002/ZOP z 18. decembra 2017, právoplatným 17. januára 2018, za ten istý správny delikt, a po tretíkrát rozhodnutím tej istej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. Ro-1390/2018-003/ZOP z 5. júna 2018, právoplatným 21. júna 2018, pre ten istý
správny delikt. 4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom č. Ro-2317/2018-003/ZOP 27. decembra 2018 tak, že po preformulovaní jeho výrokovej časti vo vzťahu k správnemu deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách (vo vzťahu k zatuchnutosti jadier lieskových orechov), zostalo zachované konštatovanie o spáchaní správneho deliktu podľa tohto ustanovenia. Pasáž výroku o porušení § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách (označenie 3 krajín pôvodu) však bola vypustená, a následne bola uložená pokuta v rovnakej výške na základe rovnakých skutočností týkajúcich sa opakovaného páchania správnych deliktov, nie však už úhrnná. 5. Žalovaný zistil, že sa žalobca nedopustil aj správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách, pretože na dotknutom balení bola uvedená ako krajina pôvodu „Slovenská republika“ (baliareň ALFA SORTI, s.r.o., Zvolen), a 3 rôzne krajiny boli označené ako krajiny pôvodu suroviny, čo je prípustné.
6. Inak ale konštatoval, že použitá metóda na stanovenie zatuchnosti tovaru bola korektná, že táto zatuchnutosť predstavuje nevhodnosť pre ľudskú spotrebu aj s ohľadom na požiadavky ustanovené v prílohe č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 132/2014 Z.z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich, a tým aj potravinovú nebezpečnosť podľa čl. 2 písm. b/ nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 178/2002“). 7. Ďalej bolo uvedené, že na spáchanie predmetného správneho deliktu nie je potrebné zavinenie, že správny orgán musí uložiť pokutu v minimálnej výške 1000000,- €, keď prvostupňový orgán správne zistil opakovanosť páchania správnych deliktov žalobcom. Žalovaný napokon argumentoval, že aj keď na Ústavnom súde SR pod sp.zn. PL. ÚS 3/2019
prebieha konanie o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách, Ústavný súd SR nepristúpil k dočasnému pozastaveniu účinnosti tohto ustanovenia, pričom správny orgán nie je povinný prerušiť konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR.
8. Po tom, čo krajský súd priznal žalobe podanej žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu odkladný účinok uznesením č.k. 13S/29/2019-122 z 29. mája 2019, napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania v súvislosti s vecou vedenou na Ústavnom súde SR
pod sp.zn. PL. ÚS 3/2019, následne zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu, vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňového orgánu a priznal žalobcovi trovy konania. 9.
Krajský súd uviedol, že správne orgány svoje skutkové závery vyvodili len z protokolu o skúške vykonanej Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava, a zisteniu v ňom uvedenému, že predmetný tovar má potuchnutú chuť, a teda ide o potravinu neprijateľnú pre ľudskú spotrebu.
Uvedené zistenie bolo prijaté na základe senzorickej skúšky, ktorá je subjektívnym typom overovania, ktorý si vyžaduje ďalšiu objektivizáciu. Z protokolu nevyplýva, ako táto senzorická skúška prebiehala a či ju realizovalo viacero hodnotiteľov. 10. Ďalej krajský súd argumentoval, že z čl. 14 ods. 5 nariadenia č. 178/2002 vyplýva, že pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu sa má brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo
rozkladom. Tieto skutočnosti, ale neboli správnymi orgánmi zistené. Skutkový stav teda nebol správnymi orgánmi zistený dostatočne.
II. Argumentácia účastníkov konania
11. Žalovaný podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Namieta, že senzorická metóda má rovnakú výpovednú hodnotu ako iné typy skúšok (napr. fyzikálne). Hodnotenia pritom vždy vykonáva komisia, a nie jednotlivec. 12. Senzorická metóda je akreditovanou metódou, sťažovateľovi teda nie je zrejmé, prečo by si mala vyžadovať objektivizáciu. Táto objektivizácia nie je v prípade potuchnutej chuti možná ani mikrobiologicky (zmenená chuť nemá vplyv na rast mikroorganizmov), ani nie sú stanovené fyzikálnochemické parametre pre potvrdenie potuchnutej chuti. 13. Laboratórium, ktoré skúšku vykonalo, je akreditované a pri senzorickej skúške postupovalo podľa akreditovaného postupu. Vzorku posudzuje vždy minimálne 5 posudzovateľov, ale za zachovania anonymity, pričom títo hodnotitelia musia byť certifikovaní. Hodnotiteľ s nevyhovujúcim zdravotným stavom sa na hodnotení nezúčastňuje. Protokol vyhotovený laboratórium nemusí obsahovať podrobný opis postupu hodnotenia či mená hodnotiteľov, toto je zaznamenané v laboratórnych denníkoch. Sťažovateľ nemá dôvod spochybňovať závery laboratória, ktoré bolo riadne akreditované a ktoré vykonalo akreditovanú, a nie len neakreditovanú informatívnu skúšku, ani nemá dôvod si myslieť, že laboratórium nedodržiava akreditované postupy. 14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správne súdy doposiaľ senzorickú metódu nespochybnili. Napokon uviedol, že žalobca mohol podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách žiadať dostatočné množstvo vzorky, aby si ju mohol overiť v inom akreditovanom laboratóriu, a tým spochybniť závery úradného skúšania vzorky. V práve súdenej veci sa tak nestalo. 15. Sťažovateľ k podanej kasačnej sťažnosti po lehote na jej podanie pripojil aj stanovisko Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárneho a potravinového ústavu
Bratislava k vhodnosti senzorickej metódy skúšania odobratých vzoriek a k existencii alternatív k nej. 16. Sťažovateľ požaduje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 17. Žalobca uviedol, že sťažovateľ v podstate nenamieta nesprávne právne posúdenie krajským súdom, ale jeho skutkové zistenia. Zodpovednosť za riadne zistený skutkový stav má správny orgán, a nie skúšobné laboratórium; správny orgán musí dôkaz vypracovaný laboratóriom, ak nemá dostatočné obsahové náležitosti, nepoužiť. 18. Žalobca ďalej namieta, že v rozpore so zákazom novôt podľa § 441 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sťažovateľ predložil stanovisko dotknutého laboratória k vhodnosti senzorickej metódy. 19. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd nespochybnil senzorickú metódu ako takú, ale spochybnil jej použitie v konkrétnej veci. Napokon žalobca argumentoval, že má právo na postup podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách, a nie povinnosť na tento postup; správny orgán nie je zbavený povinnosti riadne zistiť skutkový stav.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
20. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu 30. júla 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 2Asan/12/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že senzorická metóda skúmania odobratej vzorky je postačujúcou pre riadne zistenie skutkového stavu. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej v podstate argumentuje, že skúmaniu vzorky v akreditovanom laboratóriu akreditovaným postupom svedčí prezumpcia správnosti. 23. Zo súdneho spisu je zrejmé, že v reakcii na žalobnú argumentáciu spochybňujúcu korektnosť senzorickej metódy sťažovateľ ako žalovaný neargumentoval spôsobom, akým argumentoval v kasačnej sťažnosti, teda že alternatívne možnosti testovania vlastne nie sú možné, ale argumentoval, že alternatívne možnosti testovania k testovaniu senzorickou metódou sú s ňou rovnocenné, a preto nepotrebné, a že výsledkom dodaným akreditovaným laboratóriom po dodržaní akreditovaného postupu svedčí prezumpcia správnosti. Rovnako je zrejmé, že sťažovateľ stanovisko opísané v bode 15 tohto rozsudku, z ktorého vyplýva nemožnosť alternatívneho testovania zatuchnutosti tovaru, predložil až v rámci kasačného konania.
24. Vychádzajúc z obsahu predmetného stanoviska, kasačný súd ustálil, že argumenty uvedené v tomto stanovisku boli uplatnené i v podanej kasačnej sťažnosti, a preto nie sú oneskorené s poukazom na ustanovenie § 445 ods. 2 SSP. 25. Kasačný súd považuje za potrebné na úvod reagovať na argument žalobcu, že zákaz novôt uvedený v § 441 SSP sa nevzťahuje na skutočnosti uvádzané žalovaným.
Na uvedené ustanovenie je totiž potrebné nahliadať ako na obmedzenie prieskumu kasačným súdom oproti určitému argumentačnému stavu, ktorý v konaní pred správnym súdom nastal a ktorý bol navodený žalobcom na základe podanej žaloby Tento argumentačný stav je spoľahlivo možné odvodiť porovnaním podanej žaloby a v nej vymedzeným žalobným bodom, ktoré musia byť všetky uplatnené najneskôr v lehote na podanie žaloby (§ 183 SSP). 26. Účelom zákazu novôt v opravnom konaní, slovami českého Najvyššieho správneho súdu, „je zamezit situaci, kdy by [opravná inštancia] rozhodoval[a] o kvantitativně i kvalitativně bohatším návrhu stěžovatele, než o jakém mohl rozhodovat soud v předchozím řízení.“ (rozsudok z 18. marca 2004, č.k. 4 Azs 1/2004-68). Rovnako sa český Najvyšší správny súd touto otázkou zaoberal aj v rozsudku z 2. júla 2008, č. j. 1Ans 5/2008-104, v ktorom uviedol, že „zákaz uvádět v řízení o kasační stížnosti nové právní důvody, které nebyly uplatněny v řízení před krajským soudem (§ 104 odst. 4 SŘS), dopadá pouze na takového stěžovatele, který byl v
řízení před krajským soudem žalobcem. Žalovaný správní orgán, který podává kasační stížnost, může argumentovat jakýmikoli právními důvody, a to bez ohledu na to, jakou procesní obranu uplatnil ve vyjádření k žalobě a zda takové vyjádření vůbec podal. Uvedený závěr vyplývá zejména z aplikace dispoziční zásady, jelikož nikoliv žalovaný, ale právě žalobce uplatněnými žalobními body určuje rozsah přezkumu napadeného rozhodnutí krajským soudem.“ 27. Žalobca je teda pánom sporu a v princípe určuje, akými otázkami sa bude správny súd zaoberať. Ustanovenie § 441 SSP následne toto obmedzenie dôsledne premieta do kasačného konania; uvedené ustanovenie je však spojené so žalobnou koncentráciou v prvej inštancii, ktorá obmedzuje žalobcu, z povahy veci nie však žalovaného (keďže nie je iniciátorom konania a nemá právo „prvého“ slova v konaní). Preto žalovaný, pokiaľ podá kasačnú sťažnosť môže argumentovať aj dôvodmi, ktoré v konaní pred správnym súdom neuplatnil.
28. Najvyšší správny súd následne posudzoval jednotlivé kasačné body, pričom dospel k záveru, že im je potrebné priznať úspech. 29. V prvom rade, kasačný súd uvádza, že žalobca nespochybňoval, že právny poriadok kladie na suché škrupinové plody (in concreto balené orechy) požiadavku nezatuchnutosti.
Táto požiadavka totižto vyplýva z prílohy č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 132/2014 Z. z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich.
30. Uvedený vykonávací predpis neposkytuje bližšiu definíciu „zatuchnutosti“, preto je potrebné vychádzať z významu tohto slova v bežnom jazyku. Je možné sa stotožniť so žalovaným, že zatuchnutosť je vlastnosťou suchého škrupinového plodu, ktorú je možné zisťovať pomocou čuchu. Slovníková definícia pojmu „zatuchnosť“ síce mieri (popri pachových kvalitách) aj na absenciu plesnivosti či vlhkosti, tieto kategórie však už citovaná vyhláška uvádza ako požiadavky osobitné od požiadavky nezatuchnutosti. Zatuchnutosť je potom takým nedostatkom suchého škrupinového plodu, ktorý nie je možné overiť metódami na zisťovanie prítomností plesní alebo vlhkosti.
31. Kasačný súd následne vychádzal z tvrdenia sťažovateľa, že neexistuje alternatívna metóda k senzorickej metóde na účely zistenia zatuchnutosti. Toto tvrdenie bolo totižto potvrdené aj obsahom vyjadrenia predloženého žalovaným, s autorstvom Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárneho a potravinového ústave v Bratislave, Botanická 15.
Toto vyjadrenie považuje kasačný súd za odborné vyjadrenie podľa § 123 ods. 2 SSP. 32. Žalovanému (sťažovateľovi) nie je možno vyčítať, že nepoužil inú metódu na ustálenie skutkového stavu, pretože táto evidentne ani neexistuje. Správny súd nemôže žalovaného zaväzovať k uplatňovaniu postupov, ktoré celkom zjavne nie sú možné alebo realizovateľné, a to v situácii, keď je žalovaný naďalej povinný ako orgán výkonnej moci vykonávať zákon o potravinách a štandardy ustanovené na jeho aplikáciu v príslušnom vykonávacom predpise.
33. V druhom rade, je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že výsledkom dodaným akreditovaným laboratóriom po dodržaní akreditovaného postupu svedčí vyvrátiteľná prezumpcia správnosti. To znamená, že spochybnenie záverov (a vyvrátenie prezumpcie) takéhoto expertného postupu nielen z hľadiska bremena tvrdenia, ale aj (a hlavne) dôkazného bremena zaťažuje žalobcu. Dôkazy v tomto smere, ale žalobca žiadne nepredložil, a to ani v rámci postupu podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách.
34. Na tomto mieste kasačný súd uvádza, že nemá dôvod spochybňovať závery lege artis postupov dosiahnutých v súlade s vedeckým poznaním, ani nemá dôvod spochybňovať bez relevantných dôkazov integritu a profesionalitu riadne akreditovaného laboratória a jeho zamestnancov.
35. Možno však prisvedčiť žalobcovi v tom, že aj keď nevyužil kontrolný postup podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách, nijako to nezbavuje správny orgán povinnosti riadne zistiť skutkový stav veci. Podľa zákonného znenia ide o právo kontrolovaného subjektu, nie o jeho procesnú povinnosť spojenú s procesným následkom. Rovnako o znenie § 20 ods. 1 zákona o potravinách v relevantnej časti nie je možné oprieť záver, že by snáď zákonodarca chcel týmto ustanovením v skutkovej rovine zaviesť koncentráciu; ak by tak chcel urobiť, musel by tak učiniť dostatočne zrozumiteľne a predvídateľne, ako tomu štandardne v právnych predpisoch býva (napr. už citovaný § 183 SSP). Na strane druhej, ako už kasačný súd uviedol v bode 33 tohto rozsudku, spochybnenie záverov akreditovaného laboratória zaťažuje žalobcu, ktorý tak mohol urobiť práve prostredníctvom využitia ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o potravinách, ktorý postup však nevyužil.
36. Kasačnej sťažnosti žalovaného preto treba priznať úspech. Kasačný súd je toho názoru, že žalovaný riadne a dostatočne zistil skutkový stav a preto nebol daný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, tak ako ho vymedzil krajský súd. Úlohou krajského súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť správnej žaloby s tým, že pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, v tomto smere je viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu.
37. Kasačný súd súčasne dáva krajskému súdu do pozornosti, že zákonom č. 211/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, došlo k úprave sankcií uvedených v § 28 ods. 8 zákona o potravinách [v novom znení zákona po uvedenej novele ide o § 28 ods. 9 zákona o potravinách].
38. V nasledujúcom správnom súdnom konaní bude preto úlohou krajského súdu v zhode s judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2019, sp.zn. 4Asan/2/2019, č. R 20/2021, body 72, 73, 76 a 78) zohľadniť aj neskoršiu miernejšiu právnu úpravu (v rozsahu ukladanej sankcie), ktorá bola prijatá až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, t.j. napadnutého rozhodnutia žalovaného.
39. Po prípadnom znovuotvorení správneho konania bude aj povinnosťou žalovaného v zhode s judikatúrou (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010 sp.zn. 5Sž/18/2010, s. 19; zo 4. mája 2021 sp.zn. 4Asan/20/2019, body 85 a 88) uplatniť na vec žalobcu v prípade, že ho uzná vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení v čase, keď sa mal stať skutok, novšie, miernejšie znenie pravidla o výške pokuty, dnes uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách.
40. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd kasačnej sťažnosti vyhovel a postupom podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právnym názorom kasačného súdu obsiahnutého v bodoch 29 až 39 tohto rozsudku je správny súd a následne aj orgán verejnej správy (žalovaný) viazaný (§ 469 SSP). 41.
O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. septembra 2022