2Asan/13/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: B.. T. D., R. U. - E. G., D.Á. XXXX/XX, U.: XX. G. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Marekom Belkom, advokátom, Fr. Mojtu 1504, Čadca, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK zo dňa 27. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/39/2018-74 zo dňa 17. decembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/ 39/2018-74 zo dňa 17. decembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2. Rozhodnutie prvostupňový orgán postavil na tom skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 27. septembra 2017 o 9:02 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev. č. U. XXX C. v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na Hviezdnu ulicu v smere na Ulicu Párovskú pri rampe, sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávky následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev. č. U. XXX T., ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave B.. L. R.. Následne žalobkyňa pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo, opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinností účastníka dopravnej nehody.

Objasňovaním mal prvostupňový orgán za preukázané, že predmetnú nehodu spôsobila žalobkyňa. 4. K výške sankcie prvostupňový orgán uviedol, že pokuta spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá nemá byť iba represívna ale aj výchovná, je v nej zastúpená v rovnakej miere zložka prevencie a represie. Preto uložil sankciu pokuty v strednej hranici sadzby a zákaz činnosti v spodnej hranici sadzby. 5. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podala proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, v ktorom poukázala na to, že správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky dôkazy a neprihliadol na závažnosť priestupku. Podľa jej názoru neporušila

6. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK zo dňa 27. februára 2018 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. K námietke žalobkyne, že svojim konaním neporušila ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona o cestnej premávke žalovaný uviedol, že zákon o cestnej premávke vo svojich ustanoveniach podrobne vysvetľuje pojmy škodová udalosť, resp. dopravná nehoda, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa ustanovenia § 66 ods. 6 o cestnej premávke. Podľa tohto ustanovenia je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo.

nehody. Z predmetného záznamu je zrejmé, že žalobkyňa si bola vedomá kontaktu vozidiel, aj prípadnej spôsobenej škody na cudzom vozidle. 8. Žalovaný tiež poukázal na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorých z týchto priestupkov. Za uvedené priestupky, ktorých sa žalobkyňa dopustila, je možno v súlade s § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch uložiť pokutu od 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do 5

9. Prvostupňový orgán podľa žalovaného dostatočne odôvodnil, keďže je známe, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie a na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadnil zmysel a účel zákona, všetky hľadiská pre uloženie sankcie v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a dospel tak pri dodržaní pravidiel logického posudzovania k rozhodnutiu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy a žalovaný ju považoval za opodstatnenú, adekvátnu, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

11. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného v zákonom stanovenej lehote žalobu, v ktorej namietala, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými jej námietkami uvádzanými v odvolaní. Poukazovala aj na to, že žalovaný ponechal v platnosti hmotnoprávnu kvalifikáciu všetkých údajných porušení § 22 ods. 1 písm. b), g) a k) zákona o priestupkoch, ale aj porušení pravidiel cestnej premávky podľa § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona o cestnej premávke, a to aj s konštatovaním, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Podľa nej z videonahrávky vyplýva, že po prejdení rampou zastavila a skontrolovala svoje vozidlo, opätovne nasadla do vozidla a odišla preč. Predpokladala svoje poškodenie vozidla, nie cudzieho, a preto odišla. Pri pohyboch žalobkyne nie sú vidieť žiadne problémy s motorikou, nebola pod vplyvom alkoholu, čo sa v konaní ani nepreukázalo, a napriek tomu bolo v jej veci aplikované ustanovenie § 22 ods.

Poukazovala na to, že už v odvolaní uvádzala, že škodu už v čase priestupkového konania zaplatila, že v konaní spolupracovala a že sankcia zákazu činnosti je pre ňu likvidačná z dôvodu potreby dochádzania za klientmi. Tiež by podľa nej musela prerušiť živnostenské oprávnenie. Poukázala na to, že pokuta vo výške 500 € pri diskrečnom rozpätí od 300 € do 1.300 € bola neprimeranou, keďže pred týmto porušením mala uloženú len blokovú pokutu vo výške 30 € dňa 9. októbra 2017 mestskou políciou za porušenie § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. 13. Žalobkyňa tiež uviedla, že pri uložení sankcie nebola dodržaná zásada primeranosti a individualizácie trestu v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ale bola uplatnená len subsumačná zásada podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch podľa najprísnejšie postihnuteľného priestupku. Uvedenými zásadami sa podľa žalobkyne žalovaný a ani prvostupňový orgán neriadili v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 106/

zamietol. K námietke o nesprávnej aplikácii ustanovení zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke žalovaný uviedol, že boli aplikované správne, keďže si žalobkyňa nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. K námietke nedodržania zásady primeranosti a individualizácie trestu žalovaný dodal, že pri ukladaní sankcie prihliadal na všetky okolnosti, poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti a považuje uloženú sankciu za opodstatnenú a adekvátnu. Mal za preukázané, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu, nesplnila si povinnosti a dopustila sa tým priestupkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), g) a k) zákona o priestupkoch. Poukázal na to, že za daný dopravný priestupok bolo v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch možné uložiť pokutu od 300 € do 1.300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od jedného roka do päť rokov. 17. Žalovaný tvrdil, že sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, ako to vyplýva zo spisového materiálu.

18. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23Sa/39/2018-74 zo dňa 17. decembra 2018 žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 19.

20. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobkyne ako účastníčky správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Správneho súdneho poriadku SSP (ďalej len „SSP“). Námietky, ktoré uvádzala žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a s týmito sa žalovaný riadne vysporiadal. Tieto námietky správny súd považuje zo strany žalobkyne za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok a jeho následky.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

22. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) zo strany správneho súdu. 23. Poukázala na to, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé, aké stanovisko súd zaujal k žiadosti o sankčnú moderáciu. Tak ako v žalobe, uviedla, že má za to, že samotné prejednanie priestupku postačuje k náprave, že uložené sankcie sú pre žalobkyňu likvidačné, a že pred týmto porušením platila len pokutu mestskej polícii vo výške 30 €. 24. Dodala, že žalovaný ako ani prvostupňový orgán neuviedli, aké stanovisko zaujali k návrhom a námietkam žalobkyne, k vyjadreniam a podkladom, nedostatočne vyhodnotili všetky dôkazy, neprihliadli na závažnosť skutku a tak uložili neprimeranú sankciu. Poukazuje na ustanovenie § 198 ods. 3 SSP s tým, že správny súd nerozhodol ani v prospech, a ani v neprospech žalobkyne, keď rozhodnutie o sankčnej moderácii absentuje a správny súd konal v rozpore so zásadami správneho konania podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku. V súlade so žalobou aj v kasačnej sťažnosti žiadala o aplikáciu zásady primeranosti a individualizácie trestu. 25. Navrhuje zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, prípadne navrhuje, aby kasačný súd zmenil rozhodnutia aplikáciou ustanovenia § 198 ods. 1 SSP (sankčná moderácia) tak, že samotné prejednanie priestupku postačuje k náprave páchateľa.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

30. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru zhodne so správnym súdom, že správne orgány oboch stupňov náležite zistili a ustálili skutkový stav (bod 2) v posudzovanom prípade. Ani žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti nespochybňovala zistený skutkový stav. 31. Žalobkyňa v danej veci už v podanej žalobe však poukazovala na to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán podľa jej názoru vykonali nesprávnu hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku a aplikovali nesprávne ustanovenia na posudzovaný skutok. Taktiež vzniesla námietky k výške sankcie, ktorá jej bol uložená, pričom z dôvodu jej likvidačného charakteru (zákaz činnosti) ako aj z dôvodu, že prejednanie priestupku postačuje k jej náprave, žiadala súd o sankčnú moderáciu tak, že bude od uloženia sankcie upustené.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ 33. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1990 Zb. Ústavy SR (ďalej len ako „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, IV. ÚS 312/2012). Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

36. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. V odôvodnení rozsudku uvádza iba všeobecné odôvodnenie bez toho, aby sa vysporiadal s akýmikoľvek argumentmi žalobkyne. Odôvodnenie rozsudku, ktorým súd zamietne žalobu bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou a logickou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. 37. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na konkrétne ustanovenia a dôvody, prečo podľa jej presvedčenia správne orgány vykonali nesprávnu hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku (bod 11), krajský súd však žiadnym konkrétnym argumentom na dané námietky žalobkyne nereagoval. Všeobecné odôvodnenia, ako napr. „správne orgány vyvodili správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce“ bez toho, aby správny súd reagoval na konkrétne námietky žalobkyne a jeho závery boli aplikované na posudzovanú vec, považuje kasačný súd za nepresvedčivé a nespĺňajúce požiadavky uvedené v § 139 ods. 2 SSP. 38. Úlohou krajského súdu v preskúmavanom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a

Za najdôležitejšie pochybenie zo strany správneho súdu kasačný súd považuje to, že sa správny súd vôbec nevysporiadal ani s návrhom žalobkyne na sankčnú moderáciu. 40. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne, aby kasačný súd uplatnil sankčnú moderáciu, je potrebné uviesť, že zákon výslovne možnosť sankčnej moderácie v správnom súdnom konaní podľa § 198 ods. 1 SSP umožňuje iba správnemu súdu. Ten ju môže v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania na základe výsledkov vykonaného dokazovania na návrh žalobcu vykonať rozsudkom tak, že (i) zmení druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter a dokonca (ii) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

42. Pokiaľ teda krajský súd konajúci o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nevzhliadol splnenie zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o realizácii moderačného oprávnenia, zakotveného v § 198 SSP, kasačný súd už tento záver nemôže

43. V posudzovanom prípade správny súd na návrh žalobkyne na sankčnú moderáciu v rozhodnutí však vôbec nereagoval a ani zmienkou sa s týmto návrhom nevysporiadal. Jednou z elementárnych zásad trestného konania je zásada zákonného trestného procesu (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), ktorú je potrebné aplikovať aj na správne trestanie. Táto zásada v prípade súdneho prieskumu v rámci správneho trestania sa prejavuje práve v možnosti plnej jurisdikcie správneho súdu (§ 195 ods. 2 SSP) a súčasne v možnosti sankčnej moderácie správneho súdu rozhodovať v samotnej administratívnej veci (§ 198 SSP). Právo sankčnej moderácie je teda prejavom aplikácie zásady zákonného trestného procesu, a teda aj realizáciou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na tento aspekt sankčnej moderácie bolo povinnosťou správneho súdu sa s návrhom žalobkyne riadne vysporiadať a svoje rozhodnutie aj v časti jej návrhu na sankčnú moderáciu odôvodniť. 44. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že uložená sankcia zákazu činnosti má pre ňu likvidačný charakter a predložila aj k tomuto svojmu tvrdeniu dôkazy, ktorými sa ale správny

45. Kasačný súd preto rozsudok správneho súdu považuje za nepreskúmateľný, keďže sa vôbec nevysporiadal s návrhom žalobkyne na sankčnú moderáciu a tak jej odoprel právo na spravodlivý proces. Požiadavka na riadne vysporiadanie sa s návrhom na sankčnú moderáciu zo strany správneho súdu je o to akútnejšia, že kasačný súd nie je oprávnený vykonať sankčnú moderáciu, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutia o nej, čo v danom prípade vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia a úvahy súdu nebolo možné.

V. Záver