2Asan/14/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Ján Šofranko, advokát, so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 821 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-20/2018 zo dňa 13.06.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 1S/110/2018-50 zo dňa 14. mája 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

. .] doručenka, z ktorej orgán verejnej správy vychádza, preukazuje reálne doručenie, skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia už neskúma.“. Poukazuje na to, že sťažovateľ podal výpoveď dňa 29.9.2017 a jeho služobný pomer zanikol dňa 30.11.2017 uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby.

5. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu nie je dostatočne odôvodnený, a to práve v otázke tvoriacej jadro preskúmavanej veci (fiktívne doručenie c/a faktické doručenie), keď sťažovateľ uvádza, že krajský súd sa nevysporiadal dostatočne s judikatúrou, na ktorú sťažovateľ poukazoval v žalobe ako na argument podporujúci uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred náhradným doručením („S tvrdeniami žalobcu o prevzatí zásielky dňa 01.12.2017, teda po dátume ukončenia služobného pomeru výpoveďou, s uvedením viacerých odkazov na judikatúru, ktorá uprednostnila reálne doručenie nad náhradným doručením, sa krajský súd nevysporiadal dostatočne [.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ v petite kasačnej sťažnosti žiadal, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie, ako i druhostupňové rozhodnutie a že vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

8. Krajský súd prípisom č. k. 1S/110/2018-84 zo dňa 12.08.2020 doručil - na vedomie - vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti sťažovateľovi. Vyjadrenie žalovaného bolo sťažovateľovi doručené dňa 26.08.2020.

9. Prejednávaná vec bola dňa 28.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn.: 2Asan/14/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

10. V priebehu konania na kasačnom súde, listom zo dňa 02.09.2020 (k sp. zn. 1S/110/2018) doposlal krajský súd kasačnému súdu vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 26.08.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.08.2020. Ide o vyjadrenie sťažovateľa k podaniu žalovaného, ktorú mu bolo doručené „na vedomie“, pričom sťažovateľ v tomto vyjadrení neuviedol žiadne nové argumenty, len potvrdil, že trvá na skutočnostiach uvedených v kasačnej sťažnosti a opätovne požiadal o rozhodnutie vo veci tak, ako to formuloval v petite kasačnej sťažnosti.

Na mieste dopravnej nehody nebolo možné zistiť presný objem alkoholu v dychu sťažovateľa, keď tento ani po viacerých pokusoch nebol schopný prefúknuť meracie zariadenie. Následne - na základe výsledkov krvných testov v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach boli metódou plynovej chromatografie s FID detektorom a následne Widmarkovou skúškou nasledovné hodnoty: prvá vzorka (č. 721/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,50 g/kg (promile), druhá vzorka (č. 722/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,52 g/kg (promile) alkoholu v krvi sťažovateľa. Dňa 05.09.2017 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. Dňa 07.09.2017 boli vypočutí ďalší príslušníci Policajného zboru (W. S. a F. Ď.), dňa 08.09.2017 bola vypočutá ku skutku sťažovateľa aj účastníčka dopravnej nehody. V ten istý deň, t.j. dňa 08.09.2017 bol k veci vypočutý sťažovateľ, ktorý uviedol, že sa cítil zle, bolela ho hlava, pričom požitie alkoholu počas služby nepoprel, avšak racionálne toto svoje konanie vysvetliť nevedel.

bolo uvoľnenie sťažovateľa zo služobného pomeru ku dňu 30.11.2017. (pozn.: kasačný súd uvádza, že tento úkon sťažovateľ zrejme nesprávne označil v kasačnej sťažnosti za výpoveď, resp. časový úsek medzi 29.09.2017 a 30.11.2017 za výpovednú dobu - § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. Uvoľnenie zo služobného pomeru na základe žiadosti podľa zákona č. 73/1998 Z. z. však nie je výpoveďou.). Zo stanoviska vyšších nadriadených sťažovateľa vyplýva, že títo s úkonom uvoľnenia zo štátnej služby vyslovili súhlas (riaditeľ ODI - OR PZ v Košiciach odporučil uvoľnenie a riaditeľ OR PZ v Košiciach súhlasil s uvoľnením - po vyčerpaní riadnej dovolenky). Dňa 08.11.2017 bol sťažovateľ oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a dôkazným

14.11.2017). Dňa 22.11.2017 bolo príslušným orgánom verejnej správy vydané prvostupňové správne rozhodnutie (personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu MV SR) o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru štátnej služby príslušníka Policajného zboru. Predmetná zásielka bola na doručovacej pošte uložená dňa 24.11.2017 a sťažovateľom fyzicky prevzatá dňa 01.12.2017. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ včas odvolanie (dňa 11.12.2017) vyexpedovaným na poštovú prepravu v ten istý deň. V tomto odvolaní v zhode s argumentáciou v rámci konania pred krajským súdom a kasačným súdom, sťažovateľ namietal, že jeho služobný pomer nemohol zaniknúť doručením rozhodnutia o prepustení (fyzické doručenie dňa 01.12.2017), keďže od 30.11.2017 už nebol príslušníkom Policajného zboru (na základe jeho vlastnej žiadosti - uvoľnenie zo služobného pomeru). Popiera, že by fikcia doručenia rozhodnutia mala nastať tretím dňom od uloženia rozhodnutia na pošte (t.j. 27.11.2017), keďže prednosť má faktické prevzatie listiny, k čomu došlo až dňa 01.12.2017. V odvolaní namietal aj určité procesné pochybenia orgánu verejnej správy v priebehu konania, a to najmä v kontexte doplnenia dokazovania, absencie niektorých listinných dôkazov v spise a pod. Prvostupňové rozhodnutie navrhol zrušiť a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru zastaviť. Rozhodnutím zo dňa 13.06.2018, žalovaný rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa tak, že jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že argumentácia sťažovateľa je nedôvodná, protiprávny skutok bol riadne preukázaný, prvostupňové rozhodnutie je riadne odôvodnené a mal za to, že v priebehu konania boli všetky procesné práva sťažovateľa dodržané.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie. Jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

Podľa § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

16. Podľa § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

18. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak e/ porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

20. Podľa § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času.

22. Spornou otázkou v prejednávanej veci bola tá skutočnosť, či služobný pomer sťažovateľa skončil na základe jeho žiadosti zo dňa 29.09.2017 (s účinkami skončenia služobného pomeru k 30.11.2017) podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. alebo či jeho služobný pomer skončil rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Relevantnou otázkou v tomto kontexte bude aj (avšak nielen) to, či účinky doručenia rozhodnutia o prepustení nastali ku dňu 27.11.2017 (tretí deň od uloženia rozhodnutia na pošte) alebo až fyzickým prevzatím rozhodnutia dňa 01.12.2017.

24. Kasačný súd poukazuje na vlastné jazykové znenie právnej normy - § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého: „[. . .] Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. [.

26. Naopak, z ustanovenia § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (rozumej: zákona č. 73/1998 Z.z.) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Z uvedeného je možné aj metódou logického výkladu dovodiť, že prípadný extenzívny výklad nemôže byť ani podporne koncipovaný na subsidiárnom použití Správneho poriadku na správne konanie v predmetnej veci, keďže je zrejmé, že zákonodarca volil mimoriadne exaktný jazyk, kedy aplikáciu Správneho poriadku na konania podľa zákona č. 73/1998 Z.z. v plnom rozsahu vylúčil (s výnimkou núteného výkonu). 27.

Ak teda súdy v rámci výkladu všeobecných ustanovení Správneho poriadku o doručovaní listín v určitej etape právneho vývoja dospeli k tomu, že prednosť má mať fyzické doručenie pred náhradným doručením, neznamená to automaticky, že sa táto výkladová línia musí v plnom rozsahu premietnuť aj do iných rozhodovacích procesov. Je nepochybné, že v rámci právnych vzťahov týkajúcich sa prepustenia príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby (najmä za konanie majúce deliktuálnu povahu), prevláda silný prvok verejného záujmu.

prepustení zo služobného pomeru nie je medzi výnimkami, pri ktorých by dochádzalo ku suspenzívnemu účinku odvolania. Podľa názoru kasačného súdu aj táto skutočnosť podporuje argument, podľa ktorého je v súdenej veci potrebné uplatniť doslovný výklad právnej normy (§ 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) a moment doručenia rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru viazať na deň fikcie doručenia (náhradné doručenie), nie na fyzické doručenie rozhodnutia.

. . Doručovanie rozhodnutia o prepustení je upravené v § 266 ods. 3 a ods. 4, pričom fikcia doručenia nastane na tretí deň od jeho uloženia, a to bez ohľadu na to, či sa v mieste doručovania zdržiava. . . .“), pričom práve citované rozhodnutie ÚS SR, ktorým bol potvrdený názor NS SR v danej veci, je z časového hľadiska po rozhodnutiach NS SR, na ktoré odkazuje sťažovateľ v texte správnej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti.

Tento výklad je podporený vlastným znením § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., avšak aj tým, že na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je Správny poriadok vylúčený, a preto argumentácia sťažovateľa viažuca sa k rozhodnutiam súdov vo veciach, v ktorých sa uplatnil Správny poriadok, nie je bez ďalšieho relevantná, keďže sa nejedná o identické skutkové a právne okolnosti veci. Interpretácia súladná s vlastným znením § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. preferovanie doručenia cez fikciu a nie faktickým doručením, je relevantná aj v kontexte špecifickosti ozbrojených zborov a jej príslušníkov v kontexte plnenia úloh vo verejno-právnej sfére. Osobitne to platí v prípade rozhodnutí, ktorými sa má dosiahnuť čo najskoršie prepustenie príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby, a to z dôvodu jeho protiprávneho konania počas plnenia služobných úloh. Takýto výklad je nepochybne potrebné uplatniť aj z dôvodu ochrany verejného záujmu.

32. Podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Samotná žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. nie je zavŕšením procesu uvoľnenie, ale len jeho iniciačným prvkom. Zákon totiž aj takýchto prípadoch predpokladá, že o uvoľnení príslušníka Policajného zboru bude vydané riadne rozhodnutie (a to v lehote jedného mesiaca o doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie).

34. V texte správnej žaloby síce sťažovateľ uviedol, že takéto rozhodnutie bolo vydané (ako personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Košiciach - č. 1222), avšak tento rozkaz k samotnej správnej žalobe nepriložil (a to napriek textu v správnej žalobe „viď.

Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal, že tento sa dostatočne nevenoval v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodnutiam súdov, na ktoré poukazoval sťažovateľ v správnej žalobe, resp. že tieto v rámci svojho rozhodovania odignoroval. Má za to, že tieto odôvodňujú správnosť jeho úvah o prednosti fyzického doručenia rozhodnutia pred inštitútom fikcie doručenia. 36.

V odseku 44. odôvodnenia rozsudku krajského súdu, tento poukázal na skutočnosť, že na konania podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije a následne odkazuje na rozhodnutia, ktoré sa týkajú porovnateľnej právnej veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR (konkrétne - NS SR - sp. zn.: 7Sžo/9/2013 a ÚS SR - sp. zn.: II. ÚS 239/2017). Týmto krajský súd implicitne poukázal na osobitosti služobnému pomeru, odkázal v odôvodnenú rozsudku na rozhodnutia súdov adresne aplikovateľné na túto vec a nevenoval väčší priestor detailnému skúmaniu každého rozhodnutia, na ktoré sťažovateľ odkázal.

39. Nad rozsah uvedeného je potrebné skonštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu sa venuje aj ďalším námietkam sťažovateľa prezentovaným v správnej žalobe, a to napriek tomu, že by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, či ide o legitímne uplatnenie žalobných dôvodov. Podstatná časť žalobných bodov totiž v skutočnosti nebola argumentačne podopretá konkrétnymi skutkovými a právnymi námietkami žalobcu (s výnimkou otázky prednosti fyzického doručenia pred fikciou doručenia a údajným nedodržaním lehôt na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa), ale išlo len o všeobecné konštatovania sťažovateľa. Krajský súd sa predmetným námietkam sťažovateľa v odôvodnení rozsudku napriek tomu riadne venoval a vysporiadal sa s nimi.

41. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol. 42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

V Bratislave dňa 2. februára 2022