2Asan/16/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200551.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/196/2019
- IČS
- 6019200551
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy SR, s.r.o., so sídlom: Neresnícka cesta 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31559123, zastúpeného: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom: Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47253096, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18830/2019-4110-39529, zo dňa 17. júla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/196/2019-65, zo dňa 13. mája 2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200551.1, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Hlavný banský úrad (ďalej len „správny orgán“) vydal rozhodnutie č. 71-633/2019 zo dňa 29. apríla 2019 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v účinnom znení (ďalej len „zákon o banskej činnosti“) vo výške 5000,- € za porušenie § 5 ods. 2 a § 18d ods. 2 tohto zákona. Predmetných porušení sa mal dopustiť tým, že banskú činnosť v dobývacom priestore Ruskov žalobca vykonával v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 418-1059/2008-IV zo 7. apríla 2008 o povolení banskej činnosti a Plánom otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska andezitov povrchovým spôsobom v dobývacom priestore Ruskov, overeným Obvodným banským úradom v Košiciach v konaní o vydanie uvedeného povolenie, keď v roku 2017 vydobyl 127099 ton nerastu, čim prekročil v dobývacom priestore Ruskov plánované ročné vydobyté množstvo nerastu v množstve 95000 ton suroviny. Zmenenú banskú činnosť, ktorá musela byť predmetom posúdenia jej vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) vykonával žalobca bez zmeny povolenia banskej činnosti Obvodným banským úradom v Košiciach. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie. 2. O odvolaní rozhodol žalobca rozhodnutím č. 18830/2019-4110-39529, zo dňa 17. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení podané odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Navrhol, aby správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) - g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného a vec vrátil správnemu orgánu alebo žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/196/2019-65, zo dňa 13. mája 2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200551.1, (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Vo svojom rozsudku skonštatoval, že · rozhodnutie správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného netrpia nedostatkami nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. Vo výrokoch týchto rozhodnutí je dostatočne skutkovo vymedzené konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia svojich povinností. Vytýkané porušenie je podriadené pod príslušnú právnu kvalifikáciu, · v súlade s § 2 zákona o banskej činnosti sú vyťažené tufy a tufobrekcie, ako horniny nachádzajúce sa nad dobývaným nerastom, sú tiež nerastom. Netvoria skrývku ložiska, ale boli predmetom ťažby ako sprievodné nerasty, · neobstojí námietka žalobcu, že v rozhodnutí o povolení banskej činnosti nebol osobitnou technickou podmienkou stanovený žiadny prípustný rozsah dotknutia záujmov na úseku životného prostredia a akékoľvek kvantitatívne obmedzenie dobývania by sa stalo súčasťou výroku rozhodnutia, a tým aj záväznou podmienkou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho obvodný banský úrad určil ako osobitnú technickú podmienku, · rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené. Žalovaný sa v ňom dostatočným spôsobom vysporiadal, prečo považoval záver o porušení povinnosti žalobcom a aj výšku uloženej sankcie za zákonné a správne. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca mal povolenie na ťažbu nerastu v rozsahu 100000 ton ročne a tento rozsah prekročil. Sprievodné vyťažené horniny sú pritom taktiež nerastom, · výška uloženej sankcie bola uložená v súlade s kritériami uvedenými v § 44 ods. 9 zákona o banskej činnosti. Podľa názoru správneho súdu bolo prihliadnuté na nízku závažnosť porušenia povinností, nepreukázaný úmysel porušenia predpisov, krátky čas trvania a na skutočnosť, že neprišlo k narušeniu životného prostredia. Pri námietke žalobcu, že o výške pokuty rozhodla komisia na základe metodického usmernenia, ku ktorému žalobca nemal prístup, správny súd poukázal na internú povahu tohto aktu. Skonštatoval, že pre neho sú smerodajné ustanovenia príslušného právneho predpisu. Podstatné je, že sankcia nebola uložená nad rozsah povolený právnym predpisom a v rámci právnym predpisom určeného rozsahu.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 písm. f) a g) SSP. Podľa jeho názoru správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu pariace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu a vec vráti žalovanému alebo orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca v kasačnej sťažnosti vzniesol nasledovné námietky: · správny súd nesprávne právne posúdil vec v kontexte § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti. Podľa názoru žalobcu z jeho strany mohlo prísť k zmene, nakoľko v rozhodnutí o povolení banskej činnosti nebol osobitnou technickou podmienkou stanovený žiadny prípustný rozsah dotknutia záujmov chránených podľa osobitných zákonov. Pokiaľ žalobca vydobyl množstvo, ktoré podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, mal byť posudzovaný podľa § 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v účinnom znení (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), · tufy a tufobrekcie nepredstavujú plnohodnotnú súčasť vlastných zásob ložiska.
Je ich nutné považovať za súčasť skrývky. To aj napriek tomu, príslušnou dokumentáciou neboli do skrývky započítané. Aj rozhodnutie správneho orgánu rozlišuje medzi ťažbou zásob ložiska a ťažbou skrývkových nadložiskových hornín. Z tohto dôvodu nie je udržateľný záver žalovaného vylučujúci akúkoľvek možnosť započítania tufov a tufobrekcií do skrývky ložiska.
S ohľadom na túto argumentáciu žalobca považuje rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, · správny súd sa nevyjadril ku všetkým námietkam uplatneným v správnej žalobe. Žalobca ako príklad uviedol nevyjadrenie sa k námietke potreby uloženia sankcie podľa § 17 ods. 2 zákona
o životnom prostredí. Tiež uviedol, že správny súd neaplikoval § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“). V súlade s § 2 Civilného sporového poriadku ho mal aplikovať. V predmetných vadách žalobca videl porušenie práva na spravodlivý súdny proces, · rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, nakoľko sa správny súd neriadil § 134 ods. 2 SSP. Uvedeným prišlo podľa názoru žalobcu k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Podľa názoru žalobcu pre rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené. Správny súd sa k viacerým argumentom žalobcu vyjadril len rámcovo s odvolaním sa na argumentáciu žalovaného bez toho, aby si na základe hlbšieho právneho rozboru vytvoril na uvádzané podstatné skutočnosti vlastný právny
názor. 6. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, nakoľko nie je dôvodná. Uviedol, že negatívne podmienky uvedené v § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti nie sú vymedzené kumulatívne. Žalobca zvýšením vydobytého množstva nerastu nad 100000 ton vykonal zmenu povolenej banskej činnosti, ktorou boli dotknuté záujmy chránené zákonom o posudzovaní vplyvov činnosti na životné prostredie nad rozsah prípustný podľa podmienok v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Pri námietke týkajúcej sa tufov a tufobrekcií žalovaný poukázal žalovaný na svoje vyjadrenie z 26. novembra 2019.
Svoje rozhodnutie považoval za náležite a presvedčivo odôvodnené. K námietke týkajúcej sa neaplikovania § 181 ods. 2 CSP na daný prípad žalovaný uvádza, že predmetné ustanovenie nemohlo byť aplikované z dôvodu rozhodnutia správneho súdu bez nariadenia pojednávania. Predmetné ustanovenie určuje postup súdu v rámci pojednávania. Žalovaný tiež zdôraznil, že správny súd v procese posudzovania nemá postavenie skutkového súdu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 5 ods. 2 zákona o banskej činnosti banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a inú činnosť upravenú týmto zákonom, možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona, banského zákona alebo podľa osobitných predpisov; činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Hlavným banským úradom alebo obvodným banským úradom v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia. Podľa § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí. Podľa § 18d ods. 2 prvej vety zákona o banskej činnosti na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu. Podľa § 39 ods. 1 zákona o banskej činnosti Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor a) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe, ak upravujú ochranu a využívanie ložísk nerastov, bezpečnosť prevádzky, zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti, b) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu v podzemí a pracovné podmienky, v organizáciách pri vykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o banskej činnosti v spojení s § 24 ods. 1659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú oprávnené uložiť pokutu až do 33193,92 € organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v § 39 ods. 1 alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené jej rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy. Podľa § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti.
IV. II. Posúdenie námietok týkajúcich sa povolenia zmeny banskej činnosti
11. Paragraf 18d ods. 1 uvádza viaceré podmienky, ktoré je potrebné posúdiť, aby bolo možné pristúpiť k zmene technickej dokumentácie bez povolania obvodného banského úradu. Kasačný súd uvádza, že k takejto zmene nemožno pristúpiť, pokiaľ čo i len jedna podmienka nebude splnená. 12. Z prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je zrejmé, že ťažba nad 100000 ton ročne podlieha požiadavke posúdenia vplyvov na životné prostredie. Jedná sa pritom o záujem chránený osobitným predpisom v súlade s § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca pri ťažbe nad 100000 ton ročne bol povinný postupovať podľa § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti. Predmetnú zmenu mohol uskutočniť len na základe súhlasu obvodného banského úradu. 13. Vo vzťahu k vymedzenému skutku a právnej kvalifikácii kasačný súd nezistil pochybenie zo strany žalobcu a správneho orgánu. Správny orgán správne podradil predmetné porušenie pod § 5 ods. 2 a § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti. Z dôvodu, že predmetné ustanovenia sa týkali zákona o banskej činnosti, správny orgán mohol vyhodnocovať v súlade s § 39 ods. 1 v spojení s § 44 ods. 1 tohto zákona zodpovednosť za porušenie povinnosti. 14. Paragraf 44 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 1 sa viažu na porušenie povinností podľa zákona o banskej činnosti. Z tohto dôvodu kasačný súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že zodpovednosť by mohla byť vyvodená výlučne podľa § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí. Predmet skutku sa viaže na povinnosť žalobcu vykonávať banskú činnosť v súlade s povolením. Táto povinnosť je stanovená v zákone o banskej činnosti a zodpovednosť za jej nesplnenie sa vyvodzuje tiež podľa zákona o banskej činnosti. 15. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd sa stotožňuje s právnym posúdením správnym súdom. Žalobca nemohol zvýšiť rozsah svojej banskej činnosti nad 100000 ton ročne bez povolenia obvodného banského úradu z dôvodu, že takýmto zvýšením by nebola splnená podmienka uvedená v § 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti, a to nebudú dotknuté záujmy chránené podľa osobitných predpisov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Správny orgán pritom mohol vyvodiť zodpovednosť za takéto porušenie, nakoľko vytýkaný skutok sa dotýka povinností stanovených zákonom o banskej činnosti. 16. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku za nedôvodnú.
IV. III. Posúdenie námietky týkajúcej sa (ne)započítania tufov a tufobrekcií do skrývky ložiska
17. Kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom a orgánmi verejnej správy, že v súlade § 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) sa tufy a tufobrekcie tiež považujú za nerasty. Z tohto dôvodu žalovaný a ani správny orgán nepochybili, pokiaľ ich zarátali do celkového vydobytého množstva nerastov. 18. Rovnako ako správny súd, tak ani kasačný súd nezistil, že by rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím žalovaného mali byť v časti posúdenia tejto námietky nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Oba orgány zreteľným spôsobom vyargumentovali, prečo považujú tufy a tufobrekcie za súčasť vydobytého množstva. 19. Kasačný súd navyše pri tejto námietke na s. 4 kasačnej sťažnosti neuvádza, že by boli nejasné závery správneho súdu a žalovaného. Poukazuje primárne na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu. Kasačný súd však má posudzovať vady rozsudku správneho súdu. Správny súd sa k uvedenému vyjadril, jasne deklaroval svoje závery na s. 18 - 19 rozsudku a kasačný súd sa s nimi stotožnil. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že nie je možné posudzovať jednotlivé rozhodnutia orgánov verejnej správy samostatne. Správne konanie tvorí jeden celok, a preto je potrebné skúmať závery rozhodnutia správneho orgánu v kontexte rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd pripomína, že práve rozhodnutie žalovaného sa preskúmava v rámci správneho súdnictva. 20. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd predmetnú námietku ako nedôvodnú.
IV. IV. Posúdenie námietky týkajúcej sa nevyjadrenia sa k námietkam uplatneným v správnej žalobe a neaplikovaniu § 181 ods. 1 CSP
21. Žalobca nešpecifikoval v kasačnej sťažnosti, ku ktorým námietkam vzneseným v žalobe sa správny súd nevyjadril. Uviedol len príkladmo námietku týkajúcu sa potreby uloženia sankcie podľa § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí. 22. K predmetnej námietke sa vyjadril kasačný súd v časti IV.II. tohto rozsudku. Kasačný súd opätovne poznamenáva, že § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí nebráni tomu, aby orgány verejnej správy vyvodili zodpovednosť v prípade porušenia § 5 ods. 2 a § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti podľa § 44 ods. 1 tohto zákona. Kasačný súd preto konštatuje, že predmetná námietka nemá žiaden dopad na posúdenie viny a trestu za skutok, za ktorý bol žalobca uznaný vinným. 23. Pokiaľ žalobca napáda, že sa správny súd nevysporiadal s ďalšími jeho námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti, bez konkretizácie týchto námietok kasačný súd nie je uvedené oprávnený preskúmať. V súlade s § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP je kasačný súd viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti. Pokiaľ žalobca nekonkretizoval, na konkrétne ktorú námietku nebolo reagované, kasačný súd si nemôže domýšľať a kasačnú sťažnosť v tomto smere dotvárať. Takýmto postupom by porušil princíp rovnosti účastníkov konania vyjadrený v § 5 ods. 9 prvej vete SSP. 24. Kasačný súd k neaplikácii § 181 ods. 2 CSP správnym súdom zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza, že toto ustanovenie z dôvodu nenariadenia pojednávania nemohlo byť aplikované. 25. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku za nedôvodnú.
IV. V. Posúdenie námietky týkajúcej sa preskúmateľnosti rozsudku správneho súdu
26. Žalobca priamo nešpecifikoval, v čom by mal byť rozsudok správneho súdu nepreskúmateľný. Zhodne s odkazom na časť IV.IV kasačný súd uvádza, že ani túto námietku nie je oprávnený dopĺňať. Žalobca síce obšírne uvádza, čo má rozsudok správneho súdu obsahovať, ale vytýkané nedostatky sú len všeobecné bez jasnej konkretizácie. 27. Kasačný súd konštatuje, že predmetný rozsudok obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 134 ods. 2 SSP. Jasne pomenúva jednotlivé námietky a vysporiadava sa s nimi. S ohľadom na uvedené kasačný súd považuje predmetnú námietku za nedôvodnú.
IV. VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami žalobcu voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. mája 2022