2Asan/17/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:8013200477.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/20/2013
- IČS
- 8013200477
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) JUDr. Q. H., bytom W., proti žalovanej Slovenskej komore exekútorov, disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. DK 7/2010 zo dňa 3. júla 2012, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2013-260 zo dňa 30. októbra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. Dk 7/10 zo dňa 05.10.2010 uložil žalobcovi podľa § 221 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu vo výške 3.300 € za závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 6Er/333/2003 zo dňa 06. júna 2007 a jeho doručení účastníkom konania, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľností, neuskutočnil do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania rozvrhové pojednávanie, čím porušil ustanovenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s ustanovením § 46 ods.1 a § 154 ods.
1 Exekučného poriadku. Zároveň mu v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku uložil povinnosť uhradiť trovy konania pred disciplinárnym senátom vo výške 430,55 €. 2. Na odvolanie žalobcu Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov napadnutým rozhodnutím č. DK 7/2010 zo dňa 03.07.2012 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila a zároveň mu v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku uložila povinnosť uhradiť trovy konania pred odvolacím disciplinárnym senátom vo výške 148,34 €.
II. Konanie na krajskom súde
3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca namietal, že návrh na začatie disciplinárneho konania podala neoprávnená osoba, a že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Dso 3/2009 zo dňa 18.05.2009, ako aj na úplné znenie inštrukcie č. 24/2010 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2010 č. 22044/2010/100, ktorou sa ustanovuje rozsah dispozičných oprávnení a to čl. 1, čl. 8 ods. 1 písm. a).
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.03.2010 bolo Slovenskej komore exekútorov v Bratislave doručené podanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. č. 04445/2010-52 zo dňa 22.03.2010 adresované disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, ktorým podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku podáva návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi - žalobcovi z dôvodu, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex 209/2003 sa svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného
poriadku. Toto podanie je vyhotovené na hlavičkovom papieri podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. a podpísané vlastnoručným nečitateľným podpisom. Pri podpise nie je vyznačená skratka v.z., ktorá by naznačovala, že toto podanie (návrh) podpísala iná osoba v zastúpení ministerky. Podľa inštrukcie 24/2010 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2010 č. 22044/2010/100, ktorou sa ustanovuje rozsah dispozičných oprávnení, výlučné podpisové oprávnenie na podpisovanie všetkých písomností v mene Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, ak zákon alebo táto inštrukcia neustanovuje inak (čl. 1). Podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) tejto inštrukcie, ministerka schvaľuje a podpisuje návrhy na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh na disciplinárne konanie proti žalobcovi podľa § 223 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku bol podaný oprávnenou osobou, a to ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe ani v disciplinárnom konaní svoje tvrdenie, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodporil inými
skutočnosťami. 5. Žalobca poukázal v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. 2Dso 3/2009 zo dňa 18.05.2009, z odôvodnenia ktorého vyplynulo: „neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že návrh na začatie disciplinárneho konania.
. . zjavne nie je podpísaný ministrom spravodlivosti. . .“ Krajskému súdu nebolo známe, z akých skutočností a listinných dôkazov Najvyšší súd vychádzal, keď konštatoval, že návrh nie je podpísaný ministrom spravodlivosti. Pretože každé konanie je svojim spôsobom špecifické a konkrétne skutkové okolnosti, dotazy a podklady pre rozhodnutie sa posudzujú vždy individuálne, nie je možné skutkový stav vo vyššie uvedenej veci aplikovať na konanie vo veci vedenej na tunajšom súde. Najvyšší súd v konečnom
dôsledku ani nevyslovil pri posudzovaní návrhu na začatie disciplinárneho konania taký právny názor, ktorý by mohol byť vo všeobecnosti aplikovateľný v iných konaniach. Krajský súd sa dôsledne zaoberal námietkou žalobcu, že návrh na začatie disciplinárneho konania nebol podaný oprávnenou osobou v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto prostredníctvom dožiadaného Krajského súdu Bratislava žiadal o vykonanie procesného úkonu, a to výsluchu svedka JUDr. M. W., vtedajšej ministerky spravodlivosti, ktorá podávala návrh na začatie disciplinárneho konania. Krajský súd v Bratislave vykonal výsluch svedkyne dňa 17.05.2017. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že svedkyňa vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že môže byť jej spolužiakom z Vysokej školy v Košiciach, ktorú absolvovala v roku 1976 až 1980, pozná sa s ním z videnia, týka si s ním, nechodili spolu do študijnej skupiny, naposledy sa s ním stretla na stretnutí absolventov asi pred 8 rokmi. Čo sa týka skutočnosti, vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti od 03.07.2009 do 09.07.2010, v ktorom období
bola podpísaná listina (návrh na začatie disciplinárneho konania), pričom nemôže s určitosťou ani potvrdiť a ani vyvrátiť, či podpis na nej je jej podpisom. Počas výkonu funkcie ministerky podpisovala množstvo listín a dokladov. Poukazuje na to, že súdom predložená listina Disciplinárny návrh zo dňa 22.03.2010 je vo fotokópii, taktiež aj jej podpis je vo fotokópii. Používala rôzne typy podpisov, keď išlo o závažnú listinu, jej podpis bol trochu iný.
Vzhľadom na odstup času nemôže s istotou potvrdiť, či tento doklad podpísala alebo nie. Je možné, že ak by disciplinárny návrh bol originálnou listinou s jej podpisom, skôr by sa s väčšou pravdepodobnosťou k otázke podpísania alebo nepodpísania listiny vedela vyjadriť.
Uviedla, že konkrétne sa nepamätá, že by podpisovala disciplinárny návrh voči žalobcovi, ale ani to nevylučuje. 6. Krajský súd na základe záverov z výsluchu svedkov JUDr. M. W. uznesením sp. zn.: 5S/ 20/2013-153 zo dňa 24.07.2018 nariadil znalecké dokazovanie vo veci a ustanovil znalkyňu z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, Mgr. T. W., ktorej uložil vypracovanie znaleckého posudku za účelom overenia, či podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 22.03.2010 proti žalobcovi je originálnym a pravým podpisom vtedajšej
ministerky spravodlivosti JUDr. M. W.. Znalkyňa Mgr. T. W. vyhotovila vo veci znalecký posudok č. 16/2018 zo dňa 29.10.2018, v ktorom dospela k záveru, že sporný podpis obsiahnutý na spornej písomnosti Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu
exekútorovi JUDr. Q. H., Exekútorský úrad S., zo dňa 22. marca 2010 č. 04445/2010-52, označený S2 je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Nakoľko v spise - Disciplinárny spis - DK 7/2010, DO:
JUDr. H., predloženom znalkyni spolu so súdnym spisom sp. zn.: 5S/20/2013, sa nachádzal aj rovnopis spornej písomnosti - Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi JUDr. Q. H. (datovaný k 22.03.2010) s originálom podpisu v znení Petríková, označený ako S1, pristúpila aj ku skúmaniu predmetného podpisu. Výsledkom skúmania je záver, že podpis obsiahnutý na rovnopise spornej písomnosti - Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu
exekútorovi JUDr. Q. H., Exekútorský úrad S., zo dňa 22.marca 2010, č. 04445/2010-52, označený S1, je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. 7. Vzhľadom na závery tohto znaleckého dokazovania mal krajský súd jednoznačne za preukázané, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi bol podpísaný riadne oprávnenou osobou a námietky žalobcu vyhodnotil ako jeho subjektívne tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.
8. V žalobe žalobca namietal, že disciplinárne senáty nedostatočne zistili skutkový stav, nezohľadnili jeho obranu a nezaoberali sa ani odvolacími dôvodmi, tieto námietky však nijakým spôsobom nešpecifikoval. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie prvostupňového disciplinárneho senátu uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že sa na termín disciplinárneho pojednávania nedostavil, pričom namietal, že o tomto termíne nebol oboznámený.
V administratívnom spise žalovanej sa nachádza upovedomenie o termíne disciplinárneho pojednávania zo dňa 17.08.2010 zn. DK 7/10 adresovaný žalobcovi, ktorým mu disciplinárna komisia oznamuje, že termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 05.10.2010 o 11.30 hod. v sídle Slovenskej komory exekútorov. Toto oznámenie žalobca prevzal ako zásielku do vlastných rúk dňa 22.09.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že o termíne pojednávania nebol oboznámený nie je pravdivé.
9. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej mal krajský súd za preukázané, že uznesenie Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 6Er/333/2003 zo dňa 06.06.2007 nadobudlo právoplatnosť podľa doložky vyznačenej na tomto uznesení dňa 28.06.2007. Uznesenie o schválení príklepu bolo doručované osobám uvedeným v §137 Exekučného poriadku, pričom posledným z adresátov bol JUDr. V. A., W., ktorý uznesenie prevzal dňa 02.07.2008. Žalobca požiadal Okresný súd Humenné o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto uznesenia až dňa 09.06.2008, ako to vyplýva z listu žalobcu adresovaného Okresnému súdu Humenné a na základe tejto jeho žiadosti bola na uznesenie, ktoré žalobca súdu predložil, vyznačená doložka právoplatnosti s dátumom vyznačenia 17.06.2008. Námietka žalobcu, že súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o schválení príklepu (28.06.2007) až dňa 17.06.2008, je irelevantná. Ako to vyplýva z rozhodnutia disciplinárneho senátu, povinnosť žalobcu vytýčiť rozvrhové pojednávanie bolo počítané až od dátumu 02.07.2008, t. j. od
doručenia uznesenia Okresného súdu Humenné o schválení príklepu poslednému adresátovi JUDr. V. A.. 10. Krajský súd rovnako ako aj žalovaná považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že termín rozvrhového pojednávania nemohol vytýčiť z objektívnych dôvodov pre absenciu exekučného spisu, resp. podaných žalôb na ochranu jeho osobnosti. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal za nesporné, že objektívne dôvody, t. j. absencia exekučného spisu nebránila žalobcovi vytýčiť rozvrhové pojednávanie v čase od 05.07.2008 do 14.11.2008, kedy bol požiadaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaslanie originálu exekučného spisu a ďalej od 14.01.2009, kedy mu bol exekučný spis vrátený a od 21.09.2010 do rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu.
V administratívnom spise sa nachádza list Okresného súdu Svidník, ktorý oznamoval Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, že vrátil spis žalobcovi dňa 21.09.2010. Žaloby podané žalobcom na ochranu jeho osobnosti nemali žiadny vplyv na priebeh exekučného konania a nemohli byť dôvodom ani na prerušenie alebo odklad exekúcie. 11.
Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 154 ods. 1 Exekučného poriadku kogentne neustanovuje zákonnú lehotu, v ktorej by mal exekútor rozvrhové konanie vykonať, avšak toto tvrdenie nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom žalobcu na nečinnosť, ktorá podľa exekučného spisu a administratívneho spisu žalovanej trvala viac ako 1 rok a 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov). krajský súd rovnako aj žalovaná poukázal na to, že súdny exekútor ako štátom určená a splnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je pri výkone exekučnej činnosti viazaný predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Ústavný súd v náleze č. III.ÚS 15/03 zo dňa 05.09.2003 vyslovil názor, že pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom, je pod konaním, v ktorom takáto vec prerokovala,
potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že ústava nevyníma takéto konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana, o povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis I.ÚS 70/98).
Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie zostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru. Zmyslom ústavných garancií na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je v prípade konania o výkon rozhodnutia a v prípade exekučného konania rýchlu a efektívnu realizáciu práv účastníka konania, ktoré mu boli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.
Požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu v takomto type konanie je preto vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo. 12. Vychádzajúc zo skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu žalovanej, ako aj z napadnutého rozhodnutia, krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobca v exekučnom konaní nekonal plynulo a dôsledne v záujme efektívneho a rýchleho odstránenia právnej neistoty účastníkov konania, teda vo veci viac než 20 mesiacov nevykonal potrebný procesný úkon, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka a jeho nečinnosť je príčinou neprimeranej lehoty prerokovania veci, čo predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 13. Žalobca ďalej v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu namietal, že veci, t.j. vykonanie rozvrhového pojednávania bráni prekážka, a to predbežné opatrenie, vrátane súdneho sporu na Okresnom súde Svidník, toho
času odvolanie na Krajskom súde Prešov č.k. 8Co 160/2012, pričom nešpecifikoval konkrétne čo je predmetom týchto súdnych konaní a ako môžu vplývať na vykonanie rozvrhového konania. V administratívnom spise sa nachádza kópia podania M. Š. zo dňa 02.11.2010, ktorým na Okresný súd Humenné adresoval návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 6Er/ 133/2003 (správne 6Er 333/2003) a ktorým žiadal, aby súd rozhodol, že žalobca je povinný nevykonať rozvrhové pojednávanie v konaní 6Er/133/2003 (správne 6Er 333/2003) podľa § 154 Exekučného poriadku až do doby vydania exekučného príkazu v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade žalobcu pod č. Ex 716/2008. Krajský súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú a konštatoval, že podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia M. Š. zo dňa 02.11.2010 nemôže byť prekážkou, resp. ani nemohlo byť prekážkou vykonania rozvrhového pojednávania, a teda aj rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní veci žalovanou.
Zdôraznil, že v konaní pred prvostupňovým disciplinárnym senátom sa rozhodovalo o výkone činnosti exekútora v exekučnom konaní a o časovom období do 05.10.2010, teda do doby, kedy bolo vo veci disciplinárneho konania proti žalobcovi
rozhodnuté. Predbežné opatrenie podané M. Š. v konaní sp. zn.: 6Er/333/2003, na ktoré poukazuje žalobca, bolo podané dňa 03.11.2010, t. j. až po termíne, a preto nemohlo mať vplyv na priebeh doterajšieho konania žalobcu.
14. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v žalobných námietkach aj napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mali byť podľa jeho názoru napadnutým rozhodnutím žalovanej porušené a neuviedol konkrétne dôvody nezákonnosti tohto napadnutého rozhodnutia okrem tých, ktoré uviedol aj v odvolacom konaní. Krajský súd je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem podmienok uvedených v odseku 2 citovaného ustanovenia, ktoré však v danom prípade neboli splnené.
15. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a §168 S.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
III. Konanie na kasačnom súde
16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. 17. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nezohľadnil všetky ním uvedené dôvody, niektoré aj zabudol zohľadniť aj keď ich identifikoval. Krajský súd sa nezaoberal a nevysporiadal so základným faktorom, a to výsluchom JUDr. M. W., ktorá má jednoznačne potvrdiť, či návrh nepodpísala, resp. podpísala, a bolo potrebné ju na pojednávaní vypočuť. 18. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, vychádzajúce z platného právneho stavu, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 2Asan/17/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
21. Podľa § 220 od. 1 Exekučného poriadku disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.
22. Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
23. Podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu až do sumy 3310 eur. 24. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu a prezident komory do jedného roka odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
26. Kasačný súd po preskúmaní veci uvádza, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej o uložení disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty žalobcovi za závažné disciplinárne previnenie, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 6Er/333/2003 zo dňa 06. júna 2007 a jeho doručení účastníkom konania, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľností, neuskutočnil do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania rozvrhové pojednávanie, čím porušil ustanovenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s ustanovením § 46 ods.1 a § 154 ods. 1 Exekučného poriadku.
27. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ v exekučnom konaní nekonal plynulo a dôsledne, teda, že vo veci viac ako 20 mesiacov nevykonal potrebný procesný úkon, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka a jeho nečinnosť je príčinou neprimeranej lehoty prerokovania veci, čo predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť. Z vykonaného dokazovanie má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ nevytýčil termín rozvrhového pojednávania v zmysle § 154 Exekučného poriadku po doručení právoplatného a vykonateľného uznesenia o schválení príklepu súdom pri vykonaní exekúcie predajom nehnuteľností. Podľa predloženého spisového materiálu táto povinnosť sťažovateľovi vznikla dňom vrátenia poslednej doručenky o zaslaní právoplatného a vykonateľného uznesenia o schválení príklepu osobám uvedeným v § 137 Exekučného poriadku. Najneskorší dátum prevzatia predmetného uznesenia je vyznačený na doručenke u adresáta JUDr. V. A. zo dňa 02.07.2008.
Ku dňu podania návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárne obvinený sťažovateľ nevytýčil termín rozvrhu viac ako 20 mesiacov. 28. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v napadnutom rozsudku krajského súdu, sú presne ustálené dátumy kedy mal možnosť sťažovateľ termín rozvrhového konania uskutočniť. Sťažovateľ však rozvrhové konanie ani do dňa disciplinárneho pojednávania, t.j. ku dňu 05.10.2010 nevykonal. Tvrdenia sťažovateľa, že rozvrhové konanie nemohol vykonať z dôvodu podaného návrhu na predbežné opatrenie o nevykonaní rozvrhu neobstojí, pretože tento návrh bol podaný na Okresný súd Humenné až dňa 03.11.2010, teda po vykonaní disciplinárneho pojednávania. Rovnako žaloby podané sťažovateľom na ochranu jeho osobnosti nemali žiaden vplyv na priebeh exekučného konania a nemohli byť dôvodom ani na prerušenie alebo odklad exekúcie.
29. K námietke sťažovateľa, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/80/ 2014 zo dňa 27.01.2016, kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/80/2014 zo dňa 27.01.2016 zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2013-53 zo dňa 21.05.2014 v tejto veci s tým, že sa krajský súd dôkladne nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa, že bývalá ministerka spravodlivosti JUDr. M. W. môže jednoznačne potvrdiť, že predmetný disciplinárny návrh nepodpísala. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že po vrátení spisu späť na krajský súd, ten prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave žiadal o vykonanie procesnému úkonu, výsluchu svedka JUDr. M. W.. Krajský súd v Bratislave vykonal výsluch svedkyne dňa 17.05.2017. Vo výsluchu okrem iného uviedla, že vzhľadom na odstup času nemôže s istotou potvrdiť, či disciplinárny návrh podpísala alebo nie.
Na základe záverov z výsluchu svedkyne JUDr. W. krajský súd uznesením č. k. 5S/20/2013-153 zo dňa 24.07.2018 nariadil znalecké dokazovanie vo veci a ustanovil znalkyňu z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, Mgr. T. W., ktorej uložil vypracovanie znaleckého posudku za účelom overenia, či podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 22.03.2010 proti sťažovateľovi je originálnym a pravým podpisom vtedajšej ministerky spravodlivosti JUDr. M. W..
V znaleckom posudku č. 16/2018 zo dňa 29.10.2018 znalkyňa dospela k záveru, že sporný podpis obsiahnutý na spornej písomnosti Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (sťažovateľovi) označený S2 je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Z dôvodu, že v disciplinárnom spise č. DK 7/2010 predloženom znalkyni spolu so súdnym spisom sp. zn. 5S/20/2013 sa nachádzal aj rovnopis spornej písomnosti s originálom podpisu v znení W., označený ako S1, pristúpila znalkyňa aj ku skúmaniu predmetného podpisu. Výsledkom je záver, že podpis obsiahnutý na rovnopise spornej písomnosti označený S1, je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Zo znaleckého odkazovania tak je jednoznačne preukázané, že predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania voči sťažovateľovi bol riadne podpísaný oprávnenou osobou. 30. Čo sa týka ďalších kasačných námietok kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Kasačný sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil.
31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.
33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie:
V Bratislave dňa 16. decembra 2021