2Asan/17/2020

1. Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. Dk 7/10 zo dňa 05.10.2010 uložil žalobcovi podľa § 221 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu vo výške 3.300 € za závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 6Er/333/2003 zo dňa 06. júna 2007 a jeho doručení účastníkom konania, ktorým bol schválený príklep súdneho exekútora udelený na dražbe nehnuteľností, neuskutočnil do dňa podania návrhu na začatie disciplinárneho konania rozvrhové pojednávanie, čím porušil ustanovenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s ustanovením § 46 ods.1 a § 154 ods.

1 Exekučného poriadku. Zároveň mu v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku uložil povinnosť uhradiť trovy konania pred disciplinárnym senátom vo výške 430,55 €. 2. Na odvolanie žalobcu Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov napadnutým rozhodnutím č. DK 7/2010 zo dňa 03.07.2012 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila a zároveň mu v zmysle § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku uložila povinnosť uhradiť trovy konania pred odvolacím disciplinárnym senátom vo výške 148,34 €.

II. Konanie na krajskom súde

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.03.2010 bolo Slovenskej komore exekútorov v Bratislave doručené podanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky M. W. č. 04445/2010-52 zo dňa 22.03.2010 adresované disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, ktorým podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku podáva návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi - žalobcovi z dôvodu, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex 209/2003 sa svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh na disciplinárne konanie proti žalobcovi podľa § 223 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku bol podaný oprávnenou osobou, a to ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe ani v disciplinárnom konaní svoje tvrdenie, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodporil inými

. . zjavne nie je podpísaný ministrom spravodlivosti. . .“ Krajskému súdu nebolo známe, z akých skutočností a listinných dôkazov Najvyšší súd vychádzal, keď konštatoval, že návrh nie je podpísaný ministrom spravodlivosti. Pretože každé konanie je svojim spôsobom špecifické a konkrétne skutkové okolnosti, dotazy a podklady pre rozhodnutie sa posudzujú vždy individuálne, nie je možné skutkový stav vo vyššie uvedenej veci aplikovať na konanie vo veci vedenej na tunajšom súde. Najvyšší súd v konečnom

bola podpísaná listina (návrh na začatie disciplinárneho konania), pričom nemôže s určitosťou ani potvrdiť a ani vyvrátiť, či podpis na nej je jej podpisom. Počas výkonu funkcie ministerky podpisovala množstvo listín a dokladov. Poukazuje na to, že súdom predložená listina Disciplinárny návrh zo dňa 22.03.2010 je vo fotokópii, taktiež aj jej podpis je vo fotokópii. Používala rôzne typy podpisov, keď išlo o závažnú listinu, jej podpis bol trochu iný.

Uviedla, že konkrétne sa nepamätá, že by podpisovala disciplinárny návrh voči žalobcovi, ale ani to nevylučuje. 6. Krajský súd na základe záverov z výsluchu svedkov JUDr. M. W. uznesením sp. zn.: 5S/ 20/2013-153 zo dňa 24.07.2018 nariadil znalecké dokazovanie vo veci a ustanovil znalkyňu z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, Mgr. T. W., ktorej uložil vypracovanie znaleckého posudku za účelom overenia, či podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 22.03.2010 proti žalobcovi je originálnym a pravým podpisom vtedajšej

exekútorovi JUDr. Q. H., Exekútorský úrad S., zo dňa 22. marca 2010 č. 04445/2010-52, označený S2 je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Nakoľko v spise - Disciplinárny spis - DK 7/2010, DO:

exekútorovi JUDr. Q. H., Exekútorský úrad S., zo dňa 22.marca 2010, č. 04445/2010-52, označený S1, je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. 7. Vzhľadom na závery tohto znaleckého dokazovania mal krajský súd jednoznačne za preukázané, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi bol podpísaný riadne oprávnenou osobou a námietky žalobcu vyhodnotil ako jeho subjektívne tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

V administratívnom spise žalovanej sa nachádza upovedomenie o termíne disciplinárneho pojednávania zo dňa 17.08.2010 zn. DK 7/10 adresovaný žalobcovi, ktorým mu disciplinárna komisia oznamuje, že termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 05.10.2010 o 11.30 hod. v sídle Slovenskej komory exekútorov. Toto oznámenie žalobca prevzal ako zásielku do vlastných rúk dňa 22.09.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že o termíne pojednávania nebol oboznámený nie je pravdivé.

doručenia uznesenia Okresného súdu Humenné o schválení príklepu poslednému adresátovi JUDr. V. A.. 10. Krajský súd rovnako ako aj žalovaná považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že termín rozvrhového pojednávania nemohol vytýčiť z objektívnych dôvodov pre absenciu exekučného spisu, resp. podaných žalôb na ochranu jeho osobnosti. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal za nesporné, že objektívne dôvody, t. j. absencia exekučného spisu nebránila žalobcovi vytýčiť rozvrhové pojednávanie v čase od 05.07.2008 do 14.11.2008, kedy bol požiadaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaslanie originálu exekučného spisu a ďalej od 14.01.2009, kedy mu bol exekučný spis vrátený a od 21.09.2010 do rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu.

Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 154 ods. 1 Exekučného poriadku kogentne neustanovuje zákonnú lehotu, v ktorej by mal exekútor rozvrhové konanie vykonať, avšak toto tvrdenie nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom žalobcu na nečinnosť, ktorá podľa exekučného spisu a administratívneho spisu žalovanej trvala viac ako 1 rok a 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov). krajský súd rovnako aj žalovaná poukázal na to, že súdny exekútor ako štátom určená a splnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je pri výkone exekučnej činnosti viazaný predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Ústavný súd v náleze č. III.ÚS 15/03 zo dňa 05.09.2003 vyslovil názor, že pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom, je pod konaním, v ktorom takáto vec prerokovala,

Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie zostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru. Zmyslom ústavných garancií na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je v prípade konania o výkon rozhodnutia a v prípade exekučného konania rýchlu a efektívnu realizáciu práv účastníka konania, ktoré mu boli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.

času odvolanie na Krajskom súde Prešov č.k. 8Co 160/2012, pričom nešpecifikoval konkrétne čo je predmetom týchto súdnych konaní a ako môžu vplývať na vykonanie rozvrhového konania. V administratívnom spise sa nachádza kópia podania M. Š. zo dňa 02.11.2010, ktorým na Okresný súd Humenné adresoval návrh na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 6Er/ 133/2003 (správne 6Er 333/2003) a ktorým žiadal, aby súd rozhodol, že žalobca je povinný nevykonať rozvrhové pojednávanie v konaní 6Er/133/2003 (správne 6Er 333/2003) podľa § 154 Exekučného poriadku až do doby vydania exekučného príkazu v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade žalobcu pod č. Ex 716/2008. Krajský súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú a konštatoval, že podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia M. Š. zo dňa 02.11.2010 nemôže byť prekážkou, resp. ani nemohlo byť prekážkou vykonania rozvrhového pojednávania, a teda aj rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní veci žalovanou.

rozhodnuté. Predbežné opatrenie podané M. Š. v konaní sp. zn.: 6Er/333/2003, na ktoré poukazuje žalobca, bolo podané dňa 03.11.2010, t. j. až po termíne, a preto nemohlo mať vplyv na priebeh doterajšieho konania žalobcu.

15. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a §168 S.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

22. Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

27. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ v exekučnom konaní nekonal plynulo a dôsledne, teda, že vo veci viac ako 20 mesiacov nevykonal potrebný procesný úkon, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka a jeho nečinnosť je príčinou neprimeranej lehoty prerokovania veci, čo predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť. Z vykonaného dokazovanie má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ nevytýčil termín rozvrhového pojednávania v zmysle § 154 Exekučného poriadku po doručení právoplatného a vykonateľného uznesenia o schválení príklepu súdom pri vykonaní exekúcie predajom nehnuteľností. Podľa predloženého spisového materiálu táto povinnosť sťažovateľovi vznikla dňom vrátenia poslednej doručenky o zaslaní právoplatného a vykonateľného uznesenia o schválení príklepu osobám uvedeným v § 137 Exekučného poriadku. Najneskorší dátum prevzatia predmetného uznesenia je vyznačený na doručenke u adresáta JUDr. V. A. zo dňa 02.07.2008.

29. K námietke sťažovateľa, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/80/ 2014 zo dňa 27.01.2016, kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/80/2014 zo dňa 27.01.2016 zrušil pôvodný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2013-53 zo dňa 21.05.2014 v tejto veci s tým, že sa krajský súd dôkladne nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa, že bývalá ministerka spravodlivosti JUDr. M. W. môže jednoznačne potvrdiť, že predmetný disciplinárny návrh nepodpísala. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že po vrátení spisu späť na krajský súd, ten prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave žiadal o vykonanie procesnému úkonu, výsluchu svedka JUDr. M. W.. Krajský súd v Bratislave vykonal výsluch svedkyne dňa 17.05.2017. Vo výsluchu okrem iného uviedla, že vzhľadom na odstup času nemôže s istotou potvrdiť, či disciplinárny návrh podpísala alebo nie.

V znaleckom posudku č. 16/2018 zo dňa 29.10.2018 znalkyňa dospela k záveru, že sporný podpis obsiahnutý na spornej písomnosti Návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi (sťažovateľovi) označený S2 je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Z dôvodu, že v disciplinárnom spise č. DK 7/2010 predloženom znalkyni spolu so súdnym spisom sp. zn. 5S/20/2013 sa nachádzal aj rovnopis spornej písomnosti s originálom podpisu v znení W., označený ako S1, pristúpila znalkyňa aj ku skúmaniu predmetného podpisu. Výsledkom je záver, že podpis obsiahnutý na rovnopise spornej písomnosti označený S1, je pravým podpisom JUDr. M. W., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Zo znaleckého odkazovania tak je jednoznačne preukázané, že predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania voči sťažovateľovi bol riadne podpísaný oprávnenou osobou. 30. Čo sa týka ďalších kasačných námietok kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.

31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: