2Asan/18/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Bytex Slovensko s.r.o., Čárskeho 7, Košice, právne zastúpený: HUSAR AND PARTNERS S.R.O., advokátska kancelária, Vojenská 14, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0233/99/2017 z 13. novembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/6/2018 - 37 z 27. mája 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu na tom skutkovom základe, že inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolou vykonanou dňa 20. júla 2016 v sídle žalobcu zameranou na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného pod číslom 723/16 (ďalej aj len „kontrola“) zistili, že žalobca, ako správca bytového domu, porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a/ zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), podľa ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, keď žalobca, ako správca bytového domu, na ulici B. 14/A, Košice, vyúčtoval vo fonde prevádzky, údržby a opráv za rok 2015 vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome položku „poštovné za zaslanie vyúčtovania a zálohových predpisov vlastníkom“, pričom zo zmluvy o výkone správy možnosť účtovania predmetnej položky nevyplývala.

správy. Žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalobu. 4. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v konaní namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi, pričom rozpor mal byť v tvrdení žalobcu, na rozdiel od správnych orgánov, že vlastníci vytvorili tzv. prevádzkový fond, ktorý je nezávislý (iný) od fondu prevádzky, údržby a opráv, čo malo preukazovať tlačivo „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie“, ktoré má v hornej časti uvedené tzv. zvolené fondy, kde je uvedený tzv. prevádzkový fond, ako samostatný fond, pod položkou „S20“ a taktiež to, že reálne bolo poštovné hradené z tzv. prevádzkového fondu.

správy. K tomu uviedol, že samotné poukázanie na tlačivá „Tvorba a čerpanie fondu opráv a údržby za obdobie“ a priečinky tzv. zvolené fondy, nepreukazuje vôľu vlastníkov kreovať ďalší fond nad rámec zákona o vlastníctve bytov, pretože ak zákon o vlastníctve bytov reguluje základné práva a povinnosti medzi vlastníkmi a správcom, pričom ponecháva niektoré oblasti na obligatórnu úpravu vo forme zmluvy o výkone správy, je vylúčené, aby kreovanie ďalšieho fondu bolo ponechané len na rozhodnutie vlastníkov takým spôsobom, aby tento fond vôbec nebol upravený v zmluve o výkone správy.

7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia krajský súd uviedol, že prostriedky fondu opráv, prevádzky a údržby nemožno použiť na úhradu poštovného. Poukázal na rozdielnosť chápania služieb, ktoré poskytuje správca voči vlastníkom a služieb, ktoré poskytujú iní

8. K žalobcom uvedenému porovnaniu povinnosti platiť poštovné v tejto situácii porovnáva, napr. s povinnosťou platiť za energie namiesto vlastníkov alebo platiť bankový poplatok krajský súd uviedol, že takýto reštriktívny výklad práva (zákona o vlastníctve bytov), nemôže byť smerodajný pre aplikáciu inštitútu § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, a to z toho dôvodu, že žalobca sa mýli v základe právneho problému a to tak, že považuje službu doručovania (a teda aj odmenu za ňu vo forme poštovného) za samostatnú službu, na ktorej sa bolo potrebné dohodnúť, ak mal náklady znášať žalobca. Podľa krajského súdu, nie je vylúčená aj takáto úprava v zmluve o výkone správy, avšak, ak takáto úprava neexistuje (čo bol prípad žalobcu), potom je nepochybné, že doručovanie a náklady s tým súvisiace, sú na ťarchu toho, kto zásielku posiela. Krajský súd ďalej konštatoval, že služba doručovania právneho úkonu na základe zákona je sekundárna povinnosť, ktorá vyplýva z primárnej povinnosti a úzko s ňou súvisí a z uvedeného dôvodu aj ďalšie námietky žalobcu v tejto súvislosti vyhodnotil ako

. . o využívaní prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú vlastníci v súlade s ustanoveniami zákona s výnimkou financovania nákladov spojených s pravidelnými prehliadkami vyhradených technických zariadení podľa osobitných predpisov a financovania bežnej údržby a opráv, náklady ktorých nepresiahnu čiastku 200 €/vchod, o ktorých môže rozhodnúť zástupca vlastníkov.“. K tomu ďalej uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu v zmluve o výkone správy je evidentné, že doručovanie vyúčtovania a poštovné nie je činnosť, ktorá spadá pod možnosť nakladania a rozhodovania zástupcov vlastníkov.

záujmoch. 11. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 30/2002 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS 2/2002, kde Najvyšší súd SR vyslovil názor, že vlastníci bytov a nebytových priestorov si môžu určiť výšku mesačných preddavkov do tohto fondu aj po uzavretí zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a to aj ústne alebo konkludentne, pritom je potrebné, aby rovnakým spôsobom konala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov.

13. S poukazom na § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov namietal, že je priamym zástupcom vlastníkov bytov, ale robí tak na účet vlastníkov použitím financií týchto vlastníkov. Jeho odmena je príjmom za výkon jeho činnosti, avšak platba poštovného je službou, ktorú neposkytuje správca, ale úplne iný subjekt a teda platba poštovného nie je príjmom správcu, ale poskytovateľa služieb a preto je oprávnený poštovné žiadať od vlastníkov bytov. Namietal,

žiadny rozdiel. Poukázal na to, že išlo doručovanie zmenených zálohových predpisov, pričom k zmene došlo na základe požiadavky vlastníkov bytov a v tejto súvislosti namietal, že zástupcovia vlastníkov požiadali sťažovateľa o zabezpečenie doručenia prostredníctvom pošty pre tých, ktorým sa nepodarilo predpisy doručiť.

S poukazom na čl. 7.3 zmluvy o výkone správy uviedol, že také využitie z nej nevyplýva a sťažovateľ nepreukázal, že by také využitie bolo odsúhlasené vlastníkmi. Namietal, že sťažovateľ predložením listinných dôkazov preukázal len skutočnosť, že odsúhlasenie úhrady nákladov na poštovné bolo dané na vedomie a odsúhlasené zástupcami vlastníkov, avšak nepreukázal, že takéto využitie prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv (ktorého súčasťou je aj tzv. prevádzkový fond) bolo odsúhlasené spôsobom predpokladaným zákonom a napokon i samotnou zmluvou o výkone správy.

častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, pričom § 2 ods. 8 až 12 citovaného zákona obsahuje presné vymedzenie pojmu prevádzka, údržba, oprava, rekonštrukcia a modernizácia. Podľa žalovaného teda nemožno prostriedky z uvedeného fondu použiť na iný, než zákonom stanovený účel. Poukázal na to, že zodpovednosť sťažovateľa ako predávajúceho pri poskytovaní služby je podľa zákona o ochrane spotrebiteľa objektívnou zodpovednosťou a teda prípadné zavinenie nemá vplyv na posúdenie veci. Namietal, že sťažovateľ nepreukázal, že bol oprávnený disponovať prostriedkami z fondu prevádzky, údržby a opráv z, pričom tieto prostriedky, ktoré použil na úhradu poštovného boli získané od vlastníkov a o ich použití mali spolurozhodovať vlastníci.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k vydaniu napadnutého rozhodnutia, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

19. Podľa § 2 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

21. Podľa 8a ods. 1 písm. a/ a c/ zák.č_ 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a

(. . .) b) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, (. . .). 22. Podľa 8a ods. 2 zák.č_ 182/1993 Z.z., správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

24. Kasačný súd uvádza, že pre posúdenie veci je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že prostriedky akumulované vo fonde prevádzky, opravy a údržby sú z hľadiska ich účelu určené na bežnú prevádzku, opravy a údržbu domu, ako aj na jeho obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu, pričom pokiaľ sú jednotlivé účty vedené osobitne, týmto sa zabezpečuje transparentné nakladanie s prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade s ich rozhodnutiami. Primárny účel použitia uvedených prostriedkov je výslovne ustanovený zákonom, v § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Citované ustanovenie je však podľa kasačného súdu potrebné vykladať aj v súvislosti so znením § 8a ods. 1 písm. a/ a c/ citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že vlastníci bytov sú povinní s príslušným správcom uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone správy, ktorá sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov

25. V praxi sa fond prevádzky, údržby a opráv používa najmä na úhrady za revízie a kontroly vyhradených technických zariadení (kontrola a údržba výťahov, revízie rozvodov plynu, elektriny, antény, bleskozvody, kontrola hydrantov, požiarna a prevádzková bezpečnosť objektu, a pod.), ďalej na úhrady za materiál a práce zaisťujúce bezporuchovú a bezpečnú prevádzku určitého spoločného zariadenia, ktoré predlžujú jeho životnosť a taktiež na úhrady nedoplatkov vlastníkov napríklad za nezaplatenú opravu vykonanú v byte alebo za iné plnenia, ktorých neuhradenie by mohlo spôsobiť prerušenie dodávok služieb (teplo, voda, odvoz odpadu, a pod.). V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že ide o činnosti, ktoré bezprostredne súvisia so správou domu. Uvedenému zodpovedá aj legálna definícia prevádzky, ktorou sa v zmysle § 2 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie, pričom za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

Náklady súvisiace so samotným výkonom správy totiž podľa názoru kasačného súdu spadajú pod ,,režijné náklady“ správcu a preto pokiaľ správca tieto žiada určitým spôsobom refundovať, je potrebné aby takéto výdavky zohľadnil napr. pri stanovení si odmeny, resp. aby refundácia takých nadštandardných nákladov, ktoré nevyplývajú priamo zo zákona o vlastníctve bytov bola upravená v zmluve o výkone správy. Zo zákona o vlastníctve bytov totiž síce vyplýva povinnosť správcu predložiť vlastníkom vyúčtovanie, avšak citovaný zákon neupravuje spôsob, akým je potrebné uvedené realizovať. Uvedené je odlišné od vedenia bankového účtu a to jednak z dôvodu, že povinnosť viesť účet a to prostredníctvom banky vyplýva priamo zo zákona (na rozdiel od zasielania vyúčtovania prostredníctvom pošty) a navyše ,,majiteľmi“ predmetného bankového účtu sú vlastníci, správca ich v tomto prípade len zastupuje a teda v prípade vedenia bankového účtu ide o náklady vlastníkov na vedenie ich vlastného bankového účtu.

Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru kasačného súdu nemožno náhradu poštovného vnímať ako štandardný prevádzkový náklad automaticky hradený z fondu prevádzky, údržby a opráv. 27. V súlade s extenzívnym výkladom § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a prihliadnutím na súkromnoprávny charakter vzťahu medzi vlastníkmi a správcom, ako aj na zásadu zmluvnej voľnosti vo vzťahu k obsahu zmluvy o výkone správy, však tieto výdavky možno za určitých okolností zahrnúť pod výdavky hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv, ale to len za splnenia podmienky, spočívajúcej v tom, že takýto náklad vlastníci vopred odsúhlasia v zmluve o výkone správy. Presný postup i podrobný rozpis výdavkov, ktoré sa pravidelne budú hradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv, by teda mal byť presne špecifikovaný v zmluve o výkone

28. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská kasačný súd poukazuje na znenie čl. 7.3 zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi sťažovateľom a vlastníkmi bytov. Podľa citovaného článku: ,,O využívaní prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú vlastníci v súlade s ustanoveniami zákona s výnimkou financovania nákladov spojených s pravidelnými prehliadkami vyhradených technických zariadení podľa osobitných predpisov a financovania bežnej údržby a opráv, náklady ktorých nepresiahnu čiastku 200,- €/vchod o ktorých môže rozhodnúť zástupca vlastníkov.“. Z predmetnej citácie je zrejmé, že o využití prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodujú všetci vlastníci, nie len ich zástupcovia, ako argumentoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že je síce pravdou, že citovaný článok neoprávňuje zástupcu vlastníkov k uskutočneniu pokynu na čerpanie fondu opráv pre účely úhrady poštovného, avšak primárnym účelom bolo to, aby vlastníci bytov nemuseli prijímať rozhodnutie o čerpaní fondu opráv pri drobných nákladoch,

Opravou sa podľa § 2 ods. 9 zákona o vlastníctve bytov rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že úhrada poštovného na účely zaslania vyúčtovania a zálohových predpisov vlastníkom však aj vo svetle zákonných definícií jednoznačne nespadá pod pojem ,,bežná údržba a opravy“ a teda nebolo možné, aby o takom využití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodli len zástupcovia vlastníkov.

Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.