2Asan/28/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Y. U., Č. XX, XXX XX Č., s pozastavenou podnikateľskou činnosťou pod IČO: 46252444 odo dňa 20.04.2021, právne zastúpený: Pančišinová & Partners s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4576, O-451/2015 zo dňa 20.11.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 8S/3/ 2016 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinnosti stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, a to ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Porušenie týchto povinností spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 11.11.2014 o 10.45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby U. S., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/XX, U. I., ktorá pre neho vykonávala

3. O správnej žalobe rozhodol už správny súd rozsudkom zo dňa 26.05.2016, ktorým zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania. Po žalovaným podanom odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, zrušil rozsudok zo dňa 26.05.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podstatným názorom vyjadreným v rozhodnutí najvyššieho súdu bolo konštatovanie, že krajský súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom neprejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní postupom podľa úpravy priestupkového zákona, čím odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy. Poukázal pritom na ustanovenie § 7 ods. 3 písm. j/ zákona o inšpekcii práce (kompetencia na prejednávanie priestupkov postupom podľa priestupkového zákona) a § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“).

4. Krajský súd na základe vykonaných dôkazov v obsiahnutom spisovom materiáli a z preskúmavaných rozhodnutí zistil, že žalobcom uplatnená námietka, podľa ktorej sa správny orgán prvého stupňa dopustil procesného pochybenia tým, že oznámenie o začatí správneho konania, ako aj svoje rozhodnutie doručoval žalobcovi a nie advokátskej kancelárii Agile&Clever, s.r.o., nie je dôvodná. Žalobca výslovne splnomocnil uvedenú advokátsku kanceláriu svojim zastupovaním vo veci vedenej Inšpektorátom práce pod č. IKO-108-32-1.2/P-A28-15, teda na konanie týkajúce sa inšpekcie práce.

5. Reagujúc na predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu a jeho následné zrušenie odvolacím súdom, správny súd uviedol, že v konaní o predmetnom správnom delikte nevznikla potreba nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, pretože si to povaha veci nevyžadovala. Správny orgán prvého stupňa mal k dispozícii zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu v prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.11.2014, v ktorom pán U. S. popísal svoju prítomnosť na pracovisku u zamestnávateľa - žalobcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca menovaného nelegálne zamestnával. Na druhej strane žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce predložil následne príkaznú zmluvu zo dňa 09.11.2014, ktorou preukazoval výkon pracovnej činnosti pána U. S. ako plnenie úloh z príkaznej zmluvy. Vysvetlenie o dôvode prítomnosti menovaného na pracovisku zachytené v zápisnici je jedinečným dôkazom, pretože kontrolovaná osoba ich podala bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že účastníkovi konania - žalobcovi hrozí uloženie

6. Správny súd ďalej uviedol, že podľa žalobcom predloženej príkaznej zmluvy uzavretej podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka mal pán U. S. ako príkazník vykonať pre žalobcu ako príkazcu porez OSB 3 dosiek na presný rozmer na „rodinný dom BAJUS Michalovce“ v počte 35 kusov v dohodnutom termíne do 12.11.2014 za odmenu vo výške 130,- eur.

pracovisku a uviedol aj výšku mesačnej odmeny za túto prácu. 7. Správny súd uznal argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho vyjadrení zo dňa 07.03.2016, že žalobcove tvrdenia považuje za účelové v snahe vyhnúť sa postihu. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd správnu žalobu zamietol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. Kasačný sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že po doručení protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 27.03.2015 splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v celom správnom konaní, a to na základe plnomocenstva zo dňa 07.04.2015, a v tento deň bolo predložené aj správnemu orgánu. Túto skutočnosť správny orgán nerešpektoval, keď s právnym zástupcom nekonal a nedoručil mu ani prvostupňové rozhodnutie a ani správu o začatí správneho konania, čím došlo podľa sťažovateľa k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom a k porušeniu zásady zákonnosti, zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zásady materiálnej pravdy.

13. Sťažovateľ uviedol ďalší z dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie nezákonné a podľa ktorého nemožno súhlasiť s napadnutým rozsudkom, v ktorom je uvedené, že v danej veci nebolo nutné nariadiť ústne pojednávanie, pretože by neprispelo k objasneniu veci. Zároveň uviedol, že krajský súd neodstránil odvolacím súdom už vymienené nedostatky - nedostatočné odôvodnenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, opomenuté dokazovanie. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 26.06.2019 uviedol, že dôvody popísané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti sú totožné s námietkami žalobcu uvedené v správnej žalobe a kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol.

Z obsahu nevyplývalo, že by sa vzťahovalo aj na správne konanie, ktorého predmetom bolo konanie o správnom delikte. Trvá na tom, že žalobca bol právne zastúpený v danej veci až predložením plnomocenstva dňa 22.10.2015. 16. Žalovaný zastával názor, že námietka sťažovateľa ohľadom charakteru vzťahu sťažovateľa a pána S. je už spoľahlivo vysporiadaná tak žalovaným, ako aj správnym súdom.

Navyše uviedol, že p. S. počas inšpekcie uviedol, že príkazná dohoda sa len dohaduje, pričom podľa tvrdení sťažovateľa, mala byť dohoda t.č. už dva dni podpísaná. Sťažovateľ nenavrhol nariadiť ústne pojednávanie ani počas odvolacieho konania. 17. Žalovaný konštatoval, že v administratívnom konaní bol riadne zistený skutkový stav a neboli porušené ani zásady správneho konania ani správneho trestania.

Predmetné správne konanie považuje za nadväzujúce na konanie č. IKO-108-32-1.2/P-A28-15. Zároveň zopakoval, že pri určení vzťahu ako závislej práce alebo príkaznej zmluvy je potrebné zistiť a objasniť jednotlivé špecifické a konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom v ďalšom opätovne nadviazal na dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti.

19. Prejednávaná vec bola dňa 03.12.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp. zn.: 2Asan/28/2019. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinnosti stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, a to ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

V zápisnici o podaní informácie U. S. uviedol, že pracuje na stavbe od 11.11.2014 od 10.00 hod. Dohodnutá odmena je asi 500,- eur mesačne. Pracuje na zakrytí strechy a na práci sa dohodol s Y.. V Sociálnej poisťovni v čase kontroly nebol prihlásený.

nevyužil. Pri rozhodovaní o uložení pokuty správny orgán prvého stupňa vychádzal predovšetkým zo zápisnice o podaní informácie U. S. zo dňa 11.11.2014 a z obsahu príkaznej zmluvy zo dňa 09.11.2014. Výšku uloženej pokuty odôvodnil správny orgán prvého stupňa ustanovením § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce.

V Sociálnej poisťovni v čase kontroly nebol prihlásený. Zamestnanec vykonával závislú prácu pre žalobcu a príkaznú zmluvu zo dňa 09.04.2014 považoval správny orgán za účelovú, pretože od 12.11.2014 pokračoval vo výkone práce na stavbe pre COMPACT izol, s.r.o. Čečehov na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 11.11.2014. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca nevyjadril a svoje procesné práva ku dňu vydania rozhodnutia nevyužil.

K odvolacej námietke žalobcu o tom, že U. S. vykonával prácu na predmetnej stavbe na základe príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka uviedol, že podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalovaný neakceptoval námietku jeho právneho zástupcu spočívajúcu v neakceptovaní právneho zastúpenia počas správneho konania, pretože právny zástupca žalobca bol splnomocnený iba na úkony súvisiace s protokolom, nie však na úkony spojené s nasledujúcim správnym konaním.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 2: zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe).

29. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods.1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy v správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

32. V predmetnej veci kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. V konaní ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikovali relevantné zákonné ustanovenia, a preto správny súd nepochybil, keď žalobcu sťažovateľa zamietol.

čase kontroly nebol prihlásený a odo dňa 12.11.2014 pokračoval vo výkone práce na stavbe pre COMPACT izol, s.r.o. Čečehov na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 11.11.2014.

V odseku 3 tohto ustanovenia uvádza, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Námietka sťažovateľa uplatnená už v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred krajským súdom spočívajúca v tvrdení, že v danom prípade išlo o výkon činnosti na základe príkaznej zmluvy, najvyšší správny súd vyhodnotil ako účelovú, keďže všetky vyššie popísané skutočnosti vyvracajú túto námietku. Zároveň sťažovateľ nepreukázal, že v čase konania inšpekcie práce by išlo o inú formu činnosti ako závislú prácu, keď jeho obrana spočívala len v tvrdení o existencii príkaznej zmluvy. Z takto ustáleného skutkového stavu považuje aj kasačný súd skutkový stav za náležite zistený a preukázaný a správne orgány dospeli k správnemu záveru, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako ani zákon o inšpekcii práce ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.

36. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa ustanovenie zákona o priestupkoch o obligatórnom nariadení ústneho pojednávania neaplikuje. Pre úplnosť však kasačný súd poukazuje na to, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať "analogiae legis" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému z trestného

37. K uvedenému kasačný súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01).

. .“. Následne bolo sťažovateľovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty č. k.: 67/15/O zo dňa 28.04.2015, po ktorom doručil plnomocenstvo na zastupovanie v danej veci až dňa 19.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo predložené v rámci výkonu inšpekcie práce nemožno rozširovať aj na správne konanie o uložení pokuty, a to najmä v prípade, keď sťažovateľ po doručení oznámenia o začatí správneho konania zostal nečinný a jeho vôľa byť zastúpený v správnom konaní nevyplývala zo žiadneho vykonaného úkonu.

počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho konania, resp. správneho súdneho konania nepredložil. 40. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s ustanovením § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.