2Asan/3/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne: A.. A. S., bytom D. XX, XXX XX I., zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-56/2017/OPK z 13.9.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 193/2017-45 z 26.3.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Na mieste bolo prítomná aj pracovníčka Lidl A. B. (správne malo byť B.), ktorá tiež uviedla, že videla ako si žalobkyňa vložila do kočíka ku dieťaťu tovar a následne išla ku pokladni, pričom zaplatila iba jeho časť a potom odišla preč cez pokladničnú zónu. Išlo o tovar v celkovej sume 67,35 eur. Nezaplatený tovar bol bez poškodenia vrátený do predajne. Na mieste sa nachádza aj kamerový záznam, ktorý sa má pohybovať v časoch od 08.15 hod. až do 09.30 hod. Žalobkyňa sa dobrovoľne dostavila na príslušné OO PZ NM-V na podanie vysvetlenia, nakoľko sa jednalo o príslušníčku Policajného zboru.

3. Dňa 10.4.2017 bola na OR PZ Bratislava III, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ vypočutá U.. M. T., regionálna manažérka za spoločnosť Lidl Slovenská republiky, v.o.s. Táto uviedla, že osobne skutok nevidela a osobu, ktorá tovar odcudzila, nikdy nestretla ani osobne nevidela, taktiež nevidela ani kamerový záznam zachycujúci konanie

5. Dňa 11.4.2017 bola na OR PZ Bratislava III, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ vypočutá P. Z., pokladníčka v predajni Lidl na Škultétyho ul. 1 v Bratislave, ktorá opísala priebeh udalosti v dňoch 15.12.2016 a 16.12.2016 tak, že nevidela, že by si žalobkyňa nejaký tovar ukladala do kočíka a 19.12.2016 nepracovala a v predajni bola len na nákupe. 6.

pod detský kočík. To, že by si ukladala tovar inam ako pod kočík, kam sa bežne dáva, nevidela. 7. Dňa 11.04.2017 bol na OR PZ Bratislava III, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ vypočutý X. E., ktorý uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa bola už asi trikrát kradnúť a pri treťom raze bola chytená. Dňa 19.12.2016 videl, ako si žalobkyňa postupne ukladá do detského kočíka tovar a to tak, že ho strká do vaničky pod perinku, aby ho nebolo vidieť a potom sa presunul pred pokladničnú zónu k východu pred pokladňu č. 5 alebo č. 6 a tam čakal. Žalobkyňa vyložila len tovar do cca 12 eur.

Podľa daného zhodnotenia žalobkyňa pri výkone svojej funkcie uplatňovala znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj interných predpisov, s ktorými bola riadne oboznámená. Plnenie si povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny bolo na dobrej úrovni.

9. Dňa 4.5.2017 bola na OR PZ Bratislava III, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Nové Mesto - východ vypočutá žalobkyňa, ktorá opísala priebeh udalosti z 19.12.2016 odlišne, ako to uviedol pracovník SBS X. E.. Uviedla, že v predmetný deň ráno odprevadila dve svoje deti do školy a škôlky a s najmladším desaťmesačným v kočíku išla nakúpiť do predajne Lidl. Počas nakupovania dávala tovar viditeľne na rôzne miesta v kočíku. Časť tovaru nezaplatila z nepozornosti, pretože pri platení bola zaneprázdnená komunikáciou s dieťaťom a iným zákazníkom a pozornosť venovala aj mobilnému telefónu, keďže očakávala hovor.

Dňa 30.5.2017 bol spracovaný riaditeľom OR PZ Bratislava III návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len "zákon č. 73/1998 Z.z."), s ktorým súhlasil aj prezident Policajného zboru dňa 8.6.2017.

13. Odborový zväz polície v Slovenskej republike daný návrh prevzal 30.5.2017 a podaním z 8.6.2017 vyjadril nesúhlas s prepustením žalobkyne, ktorý zdôvodnil tým, že zákon primárne predpokladá za takýto skutok vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, čo môže byť v prípade preukázania viny dostatočným postihnutím za predmetný skutok.

služobnej prísahy spočíva v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď svoje sily a schopnosti nevynaložila na ochranu majetku, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahla, keď odcudzila v predajni LIDL na Škultétyho ul. č. 1 v Bratislave tovar v celkovej hodnote 67,35 €; teda neriadila sa zákonom, keď v čase mimo štátnej služby sa nezdržala konania, ktorým mohla narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržala ani služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie menovanej v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu povinnosti a predpokladá, že príslušník PZ v rámci

II. Konanie pred krajským súdom

pretože: - prvostupňový orgán sa v personálnom rozkaze vôbec nevysporiadal s otázkou v čom mal spočívať jej zvlášť hrubý spôsob porušenia služobnej prísahy, ktorý mal za dôsledok ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/142/2012 z 20.11.2013 (str. 5-6), - žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevenoval podstatným skutočnostiam, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry mal brať do úvahy a tými sú práve predchádzajúce výsledky služobnej činnosti žalobkyne, jej záslužné činy, odmeny, disciplinárne previnenia a pod., - skutku sa dopustila neúmyselne a preto je v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zjavne neprimerané tento hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, - nesúhlasila s posudzovaním skutku ako úmyselného konania a so závermi o tom, akým spôsobom sa ho mala dopustiť, pričom nemožnosť použitia kamerového záznamu zo strany spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s. nemôže byť na jej ujmu, - prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav a závery žalovaného nemajú oporu v

Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval pre vydanie napadnutého rozhodnutia za postačujúce a spáchanie protiprávneho konania žalobkyni týmito dôkazmi riadne preukázal, keďže bol nespochybniteľne zistený skutočný stav veci.

20. Krajský súd odôvodnil rozsudok predovšetkým tým, že: - zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a preukázania, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

nesúhlasil, - Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 18 z 12.3.2008, ktoré bolo vydané na zabezpečenie jednotného výkladu posudzovania konaní policajtov, ktoré zakladajú dôvod na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., nie je možné na daný prípad subsumovať a preto naďalej platí usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 4.11.2005 (č.p.: SPC-625/1-2005), ktoré bolo vydané pre potreby personálnych konaní, v zmysle ktorého je treba vždy posúdiť, či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti má taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie zo služobného pomeru. V usmernení sa uvádza, že ak nadriadený dôjde k záveru, že navrhne skončenie služobného pomeru prepustením, ktoré je mimoriadnym opatrením, musí zvážiť a odôvodniť, prečo je takýto postup primeraný a odôvodniť (nie iba konštatovať), prečo by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitého záujmu štátnej služby, pričom musí posudzovať

zo služobného pomeru, - oba správne orgány rozhodli v prípade žalobkyne iba na základe výpovede jedného svedka, oproti ktorej stojí výpoveď samotnej žalobkyne, ktorú vôbec nebrali do úvahy. - pevnosť služobného zväzku medzi štátom a jednotlivým policajtom by mala byť priamo úmerná aj dĺžke trvania a „kvalite“ služobného pomeru policajta. Je totiž vo verejnom záujme, aby v Policajnom zbore pracovali skúsení profesionáli, ktorých kariéra dáva záruku kvalitného a zodpovedného výkonu štátnej služby. Schopnosť odlíšiť individuálne a ojedinelé ľudské zlyhanie od dôležitých záujmov štátnej služby nie je podľa názoru súdu prejavom slabosti, ale

III. Konanie na kasačnom súde

A) 21. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „žalovaný - sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti ďalej uviedol nasledovné: - namietal, že krajský súd nebral do úvahy dôkazy a výpovede svedkov, ktoré zabezpečil žalovaný, pri posudzovaní skutku žalobkyne nebol objektívny a za dôkaz bral len výpoveď jedného svedka proti výpovedi žalobkyne a nezaoberal sa ostatnými okolnosťami a skutočnosťami uvádzanými žalovaným, a - opísal priebeh administratívneho konania, zabezpečené dôkazy a vo veci vydané administratívne rozhodnutia, - skonštatoval, že vo veci bolo zabezpečené dostatočné množstvo dôkazov, pričom nemožnosť zaobstarania kamerového záznamu nemohla byť zo strany žalovaného ovplyvnená, hodnotenie dôkazov patrí do správnej úvahy žalovaného a tento sa priklonil k jednej z dvoch verzií na základe použitia zásad logického myslenia a nestotožnil sa s tým, že žalobkyňa konala z nedbanlivosti, - požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu z dôvodu, že po jeho právoplatnosti je povinný ustanoviť žalobkyňu späť do funkcie a doplatiť jej služobný plat, čo je v rozpore s verejným záujmom. B) 22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného namietla, že táto neobsahuje vymedzenie zákonného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 SSP a ani v sťažnostných bodoch žalovaný neuvádza, v čom vidí nesprávnosť v rozhodnutí krajského súdu, keďže len opisuje priebeh dokazovania a konania. Žalobkyňa tiež namietla nedôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku a navrhla daný návrh ako i kasačnú sťažnosť zamietnuť, resp. odmietnuť.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 2Asan/3/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

25. V danej veci sa jedná o preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Prepustenie bolo vykonané s odkazom na § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. ako následok porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, pričom ako predmetné porušenie bolo klasifikované príslušné konanie žalobkyne dňa 19.12.2016 v predajni Lidl na Škultétyho ul. 1 v Bratislave. Z uvedeného je teda zrejmé, že prepustenie zo služobného pomeru je v danom prípade v podstate sankciou za predchádzajúce protiprávne konanie žalobkyne a teda má povahu správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP. Správnym trestaním sa totiž rozumie nielen rozhodovanie o priestupku alebo správnom delikte ale aj o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z tohto pohľadu má preto konanie v danej veci povahu konania o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 194 až 198 SSP.

Z opisnej a konštatačnej formulácie kasačnej sťažnosti sa ako jediný sťažnostný bod javí námietka spočívajúca v tom, že krajský súd nebral do úvahy dôkazy a výpovede svedkov, ktoré zabezpečil žalovaný, pri posudzovaní skutku žalobkyne nebol objektívny a za dôkaz bral len výpoveď jedného svedka proti výpovedi žalobkyne a nezaoberal sa ostatnými okolnosťami a skutočnosťami uvádzanými žalovaným, pričom dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a žalovaný sa na základe zásad logického myslenia priklonil k tej verzii konania žalobkyne, v zmysle ktorej táto konala vedome a nie z nedbanlivosti.

29. Vyhodnotenie vyššie opísanej dôkaznej situácie vykonali správne orgány v podstate tak, že si osvojili tvrdenie pracovníka SBS X. E. a tvrdenie žalobkyne bez ďalšieho spochybnili. Pokiaľ žalovaný - sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že práve na základe zásad logického myslenia bolo namieste uprednostniť verziu pracovníka SBS, kasačný súd k tomu uvádza, že daný pohľad nesie v sebe prvky logiky policajného štátu prezumujúceho vinu pred nevinou. Ak totiž žalobkyňa bola v čase spáchania skutku na rodičovskej dovolenke a starajúc sa o tri deti, odprevadila ráno dve z nich do školy a škôlky a s tretím desaťmesačným išla následne nakupovať, nemožno rovnako logicky vylúčiť ani to, že za tovar uložený v košíku jednoducho pod vplyvom rodičovských povinností a z nepozornosti zabudla zaplatiť.

Pokiaľ by pritom (ďalšie) dokazovanie nepodporilo verziu týkajúcu sa úmyselného konania žalobkyne, museli by sa vykonané dôkazy posudzovať s odkazom na znenie § 195 písm. c) SSP a § 2 ods. 4 Trestného poriadku v zmysle zásady in dubio pro reo.

To súčasne znamená, že vypočúvaná osoba nemá normatívne ustanovenú povinnosť vypovedať pravdivo a nič zamlčať, ako je tomu pri svedeckej výpovedi podľa § 35 ods. 1 správneho poriadku.

31. Kasačný súd sa preto stotožnil s právnym názorom krajského súdu týkajúcim sa hodnotenia dokazovania vykonaného správnymi orgánmi v administratívnom konaní (body 46 a 47 odôvodnenia rozsudku). 32. Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil predovšetkým poukázaním na to, že zákonná definícia dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru daná § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to (1) porušenia služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy obzvlášť hrubým spôsobom a (2) preukázania, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (bod 46 odôvodnenia rozsudku).

hrubým spôsobom), avšak pre prepustenie zo služobného pomeru sa vyžaduje kumulatívne splnenie oboch týchto podmienok. To znamená, že ak žalovaný - sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapadol aj v tomto smere rozsudok krajského súdu, nemohol by byť v kasačnom konaní ako celku úspešný a to ani, ak by sa kasačný súd stotožnil s jeho sťažnostným bodom týkajúcim sa dokazovania, t.j. vo svojej podstate prvej podmienky prepustenia zo služobného

36. Vo vzťahu k žalovaným - sťažovateľom namietanému sťažnostnému bodu nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatneného sťažnostného bodu v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP.

38. Pokiaľ ide o návrh žalovaného - sťažovateľa na odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu kasačný súd uvádza, že Správny súdny poriadok takýto právny inštitút nepozná. Ak žalovaný týmto návrhom sledoval priznanie odkladného účinku jemu podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, tak mu kasačný súd dáva do pozornosti znenie § 446 ods. 2 písm. c) SSP, v zmysle ktorého "kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania." Keďže (ako už kasačný súd skonštatoval v bode 25) sa prejednávaná vec povahovo týka správneho trestania, došlo podaním kasačnej sťažnosti k nastúpeniu odkladného účinku ex lege, čo súčasne znemožňuje kasačnému súdu rozhodovať o jeho priznaní.

40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.