2Asan/6/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I. H., W.C. XXX, XXX XX J. P., právne zastúpený: JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14.11.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19. septembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

4. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ) podľa § 440 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal zmeniť výšku uloženej pokuty tak, ako žiadal aj pre správnym súdom. Žiadal aj o náhradu trov konania. 5. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (t.j. že vo veci vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd) odôvodnil tak, že po podaní žaloby bola táto pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Milanovi Končekovi, čo vyplýva z potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania z 15.01.2018. Napadnutý rozsudok bol však vydaný sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, čím mu bola odňatá možnosť konať pred jeho zákonným sudcom. Doplnil tiež, že podľa § 23 ods. 1 SSP konajú a rozhodujú sudcovia v trojčlenných senátoch, čo nebolo splnené, lebo vo veci konal a rozhodoval samosudca. Toto pochybenie považoval sťažovateľ aj za kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 6. Nesprávne právne posúdenie vnímal sťažovateľ v nesprávnom uplatnení § 198 SSP o sankčnej moderácii. 7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. K nesprávne obsadenému súdu uviedol, že vec bola najskôr pridelená trojčlennému senátu (čo vyplýva aj z uznesenia sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na odkladný účinok), avšak neskôr vo veci konal a rozhodoval samosudca, čo je plne v súlade s § 23 ods. 2 písm. a) SSP, ktorý sa týka konania a rozhodovania vo veciach správneho trestania za priestupky cit: „Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku“. 8. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne uznesenie č. k. I. ÚS 400/2015-17 zo 07.10.2015 cit: „...postup, v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval senát namiesto sudcu v prípravnom konaní, je síce procesne nadbytočný a nekonformný, avšak nie protiústavný, resp. protizákonný. Z hľadiska princípu materiálnej ochrany ústavnosti, z ktorého ústavný súd v rámci svojej judikatúry vychádza, možno podľa ústavného súdu konštatovať, že v danom prípade bola ochrana sťažovateľa ešte posilnená, resp. poskytnutá v širšom rozsahu, keďže rozhodovanie senátu je kvalitatívne vyššie postavené ako rozhodnutie samosudcu, resp. sudcu v prípravnom konaní. Z tohto pohľadu sa potom podľa názoru ústavného súdu možno plne stotožniť s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej v predmetnej veci rozhodovala zákonná sudkyňa, a napriek tomu, že rozhodovala ako členka senátu, nemožno toto rozhodnutie považovať za nulitné.“ 9. Za nedôvodné považoval aj kasačné námietky o nesprávnom právnom posúdení a stotožnil sa so závermi správneho súdu.

10. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

12. Kasačný súd sa v prvom rade zameral na námietku týkajúcu sa nesprávne obsadeného správneho súdu, ktorá by sama o sebe bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v súlade s § 440 ods. 1 písm. e) SSP. Zo súdneho spisu zistil, že: · Na potvrdení správneho súdu o prijatí návrhu na začatie konania z 15.01.2018 je uvedené ako meno sudcu „6S“; · Na potvrdení správneho súdu o prijatí podania z 21.03.2018 je uvedené ako meno „JUDr. Milan Konček“; · Uznesenie sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe , prijal tento súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej; · Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.09.2018 vyplýva, že vo veci konala JUDr.

Vzhľadom na to, že v súdnom spise sa nenachádzali informácie ani podklady vysvetľujúce uvedené zmeny v obsadení a spôsobe rozhodovania súdu, kasačný súd výzvou zo dňa 21.10.2022 požiadal správny súd o predloženie dokladov o skutočnostiach, na základe ktorých došlo k zmene v spôsobe rozhodovania zo senátneho na samosudcovské.

15. Kasačný súd konštatuje, že právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Tento ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že o jeho veci budú rozhodovať súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).

17. V spise absentuje podklad a správny súd neposkytol kasačnému súdu podklady ani vysvetlenie, prečo a ako došlo k zmene spôsobu rozhodovania a ako bol určený zákonný sudca v podobe samosudcu. Tieto skutočnosti musia byť podľa kasačného súdu zistiteľné tak, aby bolo možné overiť, či sa zmeny udiali v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 575/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 18. Kasačný súd si je vedomý záverov ústavného súdu, vyplývajúcich o.i. aj z rozhodnutia uvádzaného žalovaným, že situácia, keď namiesto sudcu rozhodoval senát, síce predstavuje nesprávne obsadenie súdu, ale takáto vada nie je na ujmu práv účastníkov konania, pretože im prináša vyššiu ochranu práv v podobe kvalifikovanejšieho rozhodovania. V posudzovanom prípade však bola situácia opačná, senátne rozhodovanie sa zmenilo na samosudcovské. Aj keď podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP v prípadoch konania a rozhodovania vo veciach správneho trestania za priestupky koná a rozhoduje samosudca, pokiaľ súd začal konať v senáte namiesto samosudcu, účastník konania mohol legitímne očakávať ukončenie konania a rozhodovania takýmto spôsobom. V posudzovanom prípade okrem podkladov k zmene spôsobu rozhodovania absentuje aj zdôvodnenie, či v duchu uvádzaných záverov Ústavného súdu SR v tomto prípade nedochádza k ujme na právach účastníka konania, ktorého pôvodne priznaný rozsah práv, hoci aj v dôsledku pochybenia na strane správneho súdu, sa neskorším postupom súdu zúžil.

IV. Záver

19. Vzhľadom na to, že správny súd nepodložil a nevysvetlil okolnosti zmeny spôsobu rozhodovania, ani spôsob, ako bol určený zákonný sudca v podobe samosudcu, kasačný súd považoval za dôvodnú námietku sťažovateľa o nesprávne obsadenom súde a rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 SSP). Vzhľadom na tento záver už nebolo dôvodné skúmať ďalšie kasačné námietky. 20. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.