2Sak/10/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100369.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Saz/3/2023
- IČS
- 0923100369
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX.XX.XXXX., štátna príslušnosť Pakistanská islamská republika, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, týka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 17. augusta 2023, o nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 6Saz/3/2023-34 zo dňa 13. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26. júla 2023 č. HCP-BA12-3493-011/2023-AV podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) rozhodol o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej „Nariadenie Dublin III“) z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 26. septembra 2023. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 25. júla 2023 mu doručené rozhodnutie z Dublinského strediska Migračného úradu MV SR, že podľa § 11 ods. 1 písm. c) zamieta žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žiadateľa príslušná na konanie o udelenie azylu Rumunská republika a súčasne odovzdá žiadateľa podľa čl. 29 ods. 1 Nariadenie Dublin III do Rumunska. 3. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca nezostal v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať až do rozhodnutia o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako aj na to, že v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že v prípade prepustenia by opustil územie Slovenskej republiky a išiel by do Nemecka, pretože nemá kam ísť. Na základe uvedeného mal žalovaný za preukázané, že aj v prípade prepustenia by nezotrval na našom území, pričom jeho úmysel nezotrvania na území Slovenskej republiky predstavuje v prípade žalobcu reálne riziko úteku. 4. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že zohľadňujúc osobitné lehoty určené Dublinským nariadením (čl. 28 ods. 3) rozhodol o zaistení účastníka konania na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 26. septembra 2023. V čase rozhodovania o zaistení žalovaný nedisponoval informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný. Transfer zaisteného štátneho príslušníka je realizovaný až na základe vykonateľného rozhodnutia Dublinského strediska. Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia plynie 20 dňová lehota na podanie opravného prostriedku (správnej žaloby), po uplynutí tejto lehoty je rozhodnutie vykonateľné a teda môže prísť k odsunu osoby. Podľa Dublinského nariadenia môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na účel návratu podľa tohto nariadenia najneskôr do 6 týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska.
II. Konanie na krajskom súde
5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 17. augusta 2023 domáhal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).
6. Podľa žalobcu jeho držanie v zaistení je v rozpore s Dublinským nariadením III a ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov vo veciach zaisťovania cudzincov za účelom odovzdania do iného členského štátu, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalobca najmä namietal, že jeho zaistenie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 05. júla 2023 a v tento deň zároveň začala plynúť 6 - týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 16. augusta 2023, pričom túto lehotu nebolo možné predĺžiť. 8.
Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6Saz/3/2023-34 zo dňa 13.9.2023 nariadil žalovanému, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia. 9. V dôvodoch rozsudku uviedol, že z informačných systémov bolo zistené, že žalobca je držiteľom platného víza, ktoré vydalo Rumunsko, čím je táto krajina zodpovedná za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu v zmysle Nariadenia Dublin III.
10. Pokiaľ ide o výklad článku 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III správny súd poukázal na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. augusta 2017 vo veci C-60/16, keď v odôvodnení okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní. 11.
Správny súd poukázal na to, že v zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska vydaného žalobcovi podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s §46c ZoA).
O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
12. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov . . . .odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V uvedenej veci podľa správneho súdu prichádzala do úvahy len prvá udalosť t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.
13. Podľa správneho súdu na danú vec bolo možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18. júna 2014 v ktorom kasačný súd uviedol, že na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov.
Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť. 14. Správny súd poukázal na to, že dňa 05. júla 2023 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 - týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 16. augusta 2023. Preto následne držanie žalobcu v zaistení po uvedenej lehote už nie je v súlade s Nariadením Dublin III v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 230 ods. 2 písm. a) S. s. p. právneho súdneho poriadku nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.
III. Konanie na kasačnom súde
A) 16. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ (žalovaný) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S. s. p. najmä uviedol, že správny súd: - nesprávne vyložil spôsob počítania lehoty uvedenej v čl. 28 ods. 3, - poukázal na to, že z výkladu článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III rozsudku Súdneho dvora z 13.9.2017 vo veci C-60/16 vyplýva, že 6 týždňová lehota sa má počítať od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu, to znamená odo dňa, kedy je reálne možné transfer vykonávať a mať priestor 6 týždňov na samotné dohodnutie transferu a jeho realizáciu. V prípade, že by sa počítala od akceptácie, bola by jeho realizácia a výkon rozhodnutia znemožnený a viac menej nevykonateľný vzhľadom na nasledovné úkony, ktorými sú, napísanie rozhodnutia, vydanie, doručovanie, lehotu na podanie správnej žaloby a rozhodnutie súdu až následne môže byť výkon rozhodnutia, - v prípade žalobcu sa rozhodnutie Migračného úradu stalo vykonateľným dňa 18.08.2023 a od tohto dňa začína plynúť 6 týždňová lehota, ktorá uplynie dňa 29.09.2023, transfer žalobcu je naplánovaný na 27.09.2023. 18. Sťažovateľ preto navrhol zmeniť rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 6Saz/3/ 2023 zo dňa 13.09.2023 tak, že rozhodnutie sťažovateľa potvrdí a nariadi, aby bol žalobca ponechaný v zaistení. B) 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že právny výklad osobitných lehôt zaistenia v zmysle Nariadenia Dublin III už bol opakovane predmetom konania pred správnymi súdmi ako aj Najvyšším súdom SR a Najvyšším správnym súdom SR, ktoré dlhodobo a nemenne zastávajú právny názor totožný s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Zároveň poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 1Szak/8/2021 zo dňa 25.05.2021 vyjadril aj k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-60/16, na ktorý poukazuje žalovaný a ktorý ani podľa kasačného súdu neznamená také počítanie osobitných lehôt zaistenia na území SR, ako si to nesprávne vykladá žalovaný. Keďže žalovaný je oboznámený s judikatúrou kasačného súdu, nakoľko na ňu reflektujú aj nižšie správne súdy, kasačná sťažnosť bola podľa žalobcu podaná zjavne z dôvodu odkladu vykonateľnosti rozsudku súdu. 20. Vo veci žalobcu došlo k porušeniu práva na osobnú slobodu, a preto žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.
IV. Konanie pred kasačným súdom
21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S. s. p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S. s. p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 22. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).
V. Citácie dotknutých právnych predpisov
Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoPC“) policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu 85), ak existuje značné riziko jeho úteku. K poznámke 85) je uvedené „Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013). Podľa § 88 ods. 2 ZoPC , rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy, alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde, alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri
roky. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta ZoPC štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 ZoPC policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské
štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do
zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoA“) na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva. Podľa § 46 a ods. 4 ZoA ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. Podľa § 46c ZoA proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať
rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo
vydanie. Podľa § 458 ods. 2 S.s.p. o kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci krajským súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.
VI. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol dňa 26.9.2023 presunutý z ÚPZC Sečovce do ÚPZC Medveďov na základe Príkazu na odovzdanie zaistenej osoby mimo zariadenia vydaného dňa 25.9.2023 ÚPZC Sečovce a dňa 27.9.2023 bol transferovaný z územia Slovenskej republiky do Rumunska, za ktorým účelom bol prepustený zo zaistenia ešte pred predložením kasačnej sťažnosti tunajšiemu súdu, rozhodol o tejto v zmysle § 458 ods. 2 S.s.p. bez uplatnenia sedemdňovej lehoty vymedzenej v tomto ustanovení.
24. Správny súd nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia z dôvodu, že dňa 05. júla 2023 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 - týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 16. augusta 2023. Preto následne držanie žalobcu v zaistení po uvedenej lehote už nie je v súlade s Nariadením Dublin III v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
25. Nosnou námietkou sťažovateľa bol nesprávny výklad spôsobu počítania lehoty uvedenej v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, keď sťažovateľ poukázal najmä na rozsudok Súdneho dvora z 13.9.2017 vo veci C-60/16, z výkladu čl. 28 ods. 3 spomenutého rozsudku, ktorého podľa sťažovateľa vyplýva, že 6 - týždňová lehota sa má počítať od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu, to znamená odo dňa, kedy je reálne možné transfer vykonávať a mať priestor 6 týždňov na samotné dohodnutie transferu a jeho realizáciu.
V prípade žalobcu sa rozhodnutie Migračného úradu stalo vykonateľným dňa 18.08.2023 a od tohto dňa podľa sťažovateľa začína plynúť 6 - týždňová lehota, ktorá uplynie dňa 29.09.2023, transfer žalobcu je naplánovaný na 27.09.2023.
26. Uvedenú námietku vyhodnotil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky za nedôvodnú, a to pre ustálený právny názor kasačného súdu na počítanie lehoty uvedenej v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/8/2021 z 25.05.2021, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014). V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014 sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom článku 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, keď upriamil pozornosť na to, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. augusta 2017 vo veci C-60/16, uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
27. Námietka sťažovateľa uplatnená v kasačnej sťažnosti podľa ktorej výklad spôsobu počítania lehoty uvedenej v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, sa má s poukazom na rozsudok Súdneho dvora z 13.9.2017 vo veci C-60/16, vykladať tak, že 6 - týždňová lehota sa má počítať od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu nebola dôvodná.
28. Nebolo sporným, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 26. júla 2023 č. HCP-BA12-3493-011/ 2023-AV podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC rozhodol o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej „Nariadenie Dublin III“) z 26. júna 2013 s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 26. septembra 2023.
29. Rozhodnutím ČAS: MU-DS-16-7/2023-Ž zo dňa 21.7.2023 Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR podľa § 11 ods. 1 písm. c) zamietlo žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žiadateľa príslušná na konanie o udelenie azylu Rumunská republika. V súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov sa podľa uvedeného rozhodnutia odovzdanie žiadateľa do Rumunska uskutoční do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.
Uvedené rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 25. júla 2023. 30. Z rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu MV SR ČAS: MU-DS-16-7/ 2023-Ž zo dňa 21.7.2023 vyplýva, že v prípade žalobcu (žiadateľa o azyl) bolo dňa 27.6.2023 zaslané dožiadanie o prevzatie rumunskému partnerskému úradu podľa čl. 12 ods. 4 nariadenie EÚ č. 604/2013 a dňa 5.7.2023 Rumunsko písomne akceptovalo prevzatie žiadateľa podľa čl. 12 ods. 2 nariadenie EU č. 604/2013 a zároveň v súlade s čl. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie č. 118/2014, čím uznalo zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žiadateľa a súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie.
31. Pokiaľ sťažovateľ vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel jeho odovzdania podľa Nariadenia Dublin III potom ako Rumunská republika akceptovala dožiadanie o prijatie žalobcu späť (5.7.2023), bol žalovaný povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu uvedenú vo treťom pododseku uvedeného ustanovenia, t. j. 6 týždňov.
32. Lehota zaistenia stanovená (rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. júla 2023 č. HCP- BA12-3493-011/2023-AV podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC) do 26. septembra 2023 bola teda stanovená na dobu zjavne dlhšiu ako 6 týždňov, a teda už týmto postupom sťažovateľ pochybil.
33. Nebolo sporným, že žalobca nepodal žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej a jeho odovzdaní do Rumunska. 34. Sťažovateľ pri výklade stanovení lehoty zaistenia vychádzal zo skutočnosti, že dňa 21.7.2023 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej a určení Rumunskej republiky ako príslušnej na konanie o udelenie azylu a odovzdaní žalobcu do Rumunska. Uvedené rozhodnutie Migračného úradu sa stalo vykonateľným dňa 18.08.2023 a od tohto dňa podľa sťažovateľa začína plynúť 6 - týždňová lehota, ktorá uplynie dňa 29.09.2023. Sťažovateľ poukazoval pritom na znenie čl. 28 Nariadenia Dublin III a závery Súdneho dvora, vyslovené v jeho rozsudku C-60/16, v zmysle ktorých sa má čl. 28 ods. 3 nariadenia č. 604/2013 vykladať v tom zmysle, že lehota šesť týždňov počítaná od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, sa uplatní aj vtedy, keď dotknutá osoba výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadala.
Inými slovami, nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a samotná existencia opravného prostriedku vo forme žaloby proti tomuto rozhodnutiu skutočnosťou určujúcou neskorší okamih začiatku plynutia šesťtýždňovej lehoty na odovzdanie. 35. V tejto súvislosti sťažovateľ vytýkal správnemu súdu nesprávny výklad dotknutého článku.
36. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, z jeho dikcie nemožno vyvodiť, že by samotné zakotvenie odvolania alebo opravného prostriedku, prípadne nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní predstavovalo „tretiu udalosť", od ktorej je potrebné počítať šesťtýždňovú lehotu na odovzdanie zaistenej
osoby. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/ 16, v zmysle ktorého, v prípade výkladu daného ustanovenia (čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia) sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane (implicitné alebo výslovné) akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane zánik odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
37. Nakoľko v zmysle § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu nemožno podať rozklad, nemohla byť ani eventuálne naplnená podmienka zániku odkladného účinku odvolania (rozkladu). Podľa § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.
38. V danom prípade normotvorca, z hľadiska počítania lehôt, priznal relevanciu jedine akceptácii dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a zániku odkladného účinku odvolania, resp. preskúmania, nie však momentu kedy rozhodnutie o odovzdaní nadobúda vykonateľnosť.
Vykonateľnosť rozhodnutia vzniká márnym uplynutím lehoty na plnenie povinnosti za predpokladu, že rozhodnutie je účinné, to znamená, že nadobudlo právoplatnosť (napr. rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a účastník dobrovoľne nesplnil povinnosť v lehote určenej v rozhodnutí, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia), alebo je rozhodnutie neprávoplatné, ale odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok (napr. odvolanie proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu nemá odkladný účinok, to znamená, že vodičský preukaz sa zadrží ihneď dňom oznámenia rozhodnutia prvostupňového orgánu).
39. Rozhodnutím o odovzdaní nebolo žalobcovi uložené splnenie povinnosti, preto rozhodnutie o odovzdaní nadobudlo vykonateľnosť momentom jeho právoplatnosti. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu správnu žalobu vo veciach azylu podľa § 207 a nasl. S.s.p. 40.
Podľa § 211 ods. 2 S.s.p. správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
41. Právny poriadok Slovenskej republiky, ako jediný prostriedok ochrany subjektívnych práv voči rozhodnutiu o odovzdaní, upravuje správnu žalobu vo veciach azylu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 46c zákona o azyle. O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to na návrh žalobcu. Žalobca nepodal voči rozhodnutiu o odovzdaní správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“ V tejto súvislosti je potrebné dodať, že iba samotné zakotvenie správnej žaloby v právnom poriadku, t. j. bez toho aby ju žalobca podal na súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia a rozsudku Súdneho dvora nemá za následok jej odkladný účinok.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené v preskúmavanej veci lehota šiestich týždňov na odovzdanie zaisteného žalobcu začala plynúť od (v danom prípade) výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť Rumunskou republikou, t. j. odo dňa 05. júla 2023 a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 - týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 16. augusta 2023. Preto následne držanie žalobcu v zaistení po uvedenej lehote už nebolo v súlade s Nariadením Dublin III v dôsledku čoho správny súd správne nariadil jeho prepustenie zo zaistenia, ktoré bolo po tomto čase nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
43. Záverom kasačný súd upriamuje pozornosť na bod . . .57 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že správny súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami (t. j. absenciou odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní ako aj nevyužitím opravného prostriedku podľa článku 27 ods. 3 Dublinského nariadenia správnej žaloby) v dostatočnej miere zaoberal, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožnil.
44. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že správny súd neporušil zákon keď nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia. Preto kasačný súd podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
45. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov kasačného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením správneho súdu.
47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023