2Sak/11/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia a Ukrajina, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: T.. Y. X/XX, . W., Ruská federácia, adresa posledného prechodného pobytu v krajine pôvodu: T.. V. XXX, mesto J., B. R., T., toho času: I. XX, XXX XX. O., zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17316014, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 08. marca 2023 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-228-39/2022-Ž zo dňa 03. februára 2023, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/3/2023- 53 zo dňa 29. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

II. Konanie na krajskom súde

6. Žalobca namietal najmä, že: · žalovaný nesprávne právne posúdil vec tým, že za krajinu pôvodu žalobcu považoval iba Ukrajinu, hoci pojem krajina pôvodu sa vzťahuje na všetky štáty, ktorých je žalobca nositeľom štátneho občianstva a ku ktorým žiada o medzinárodnú ochranu. Žalovaný nesprávne právne posúdil osvedčenie o štátnom občianstve Ukrajiny, čím porušil ustanovenie § 19a ods. 1 písm. a) ZoA, neskúmal aktuálne právne predpisy Ukrajiny a spôsob, akým sa uplatňujú. Nevyhodnotil, že občianstvo Ukrajiny je de facto neúčinné a nespája sa s ním ochrana, akú štát normálne poskytuje.

Naopak, je presvedčený, že jeho príslušnosť k Ruskej federácií nezanikla s ohľadom na politiku vojnového agresora. Žalobca je vojakom z povolania s vysokou dôstojníckou hodnosťou a Ruská federácia ho vedie v evidencii svojich ozbrojených síl. Takisto, vzhľadom na určitú príslušnosť k Ukrajine, je evidovaný v registri brancov Ukrajiny. Žalobca má opodstatnené obavy z prenasledovania v oboch krajinách svojho pôvodu. Vzhľadom na zjavne stále trvajúcu štátnu príslušnosť k Ruskej federácii sa vo vzťahu k Ukrajine obáva, že je a v budúcnosti vždy bude štátom a jeho orgánmi považovaný za špióna a nepriateľa štátu (prenasledovanie z dôvodu

Za vyjadrenie svojho priameho nesúhlasu mu hrozí trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase ozbrojeného konfliktu, čo v konečnom dôsledku aj tak znamená, že by z výkonu trestu priamo putoval na front. Po mobilizácii Ruskou federáciou sa stáva vojnovým zradcom Ukrajiny.

8. V dôvodoch rozhodnutia správny súd uviedol, že počas správneho konania bola spornou otázka existencia žalobcovho občianstva Ruskej federácie, ktorú nevylúčil ani žalovaný. Podľa správneho súdu nespochybniteľná je však skutočnosť, že žalobcovi nebolo zo strany štátnych orgánov Ruskej federácie doručené rozhodnutie o vzdaní sa štátneho občianstva, ani mu nebol odobratý cestovný pas, či ostatné doklady, čo žalobca uvádzal už počas správneho konania.

. .“ správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a preukázaných záverov o občianstve žalobcu, nakoľko v prípade dedukcie, ktorú si osvojil, mal za krajinu pôvodu žalobcu považovať Ukrajinu a súčasne aj Ruskú federáciu a jeho žiadosť o azyl posudzovať vo vzťahu k obom krajinám.

III. Konanie na kasačnom súde

A)

Tento dokument bol overený aj veľvyslanectvom Ukrajiny v Slovenskej republike, ktoré potvrdilo, že uvedený doklad je oficiálnym potvrdením o registrácii osoby za štátneho občana Ukrajiny, ktoré vydáva príslušný orgán - Štátna migračná služba Ukrajiny.

o ukončení občianstva Ruskej federácie, ale „iba“ vyhlásenie o vzdaní sa cudzieho občianstva. · sťažovateľ ustálil štátnu príslušnosť žalobcu len k Ukrajine. Takáto, resp. ešte prísnejšia je prax aj v iných štátoch EÚ, · pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie azylu, v súvislosti s možným prenasledovaním jeho osoby, žalobca neuvádzal žiadne obavy, že by mu v prípade návratu na Ukrajinu mohlo hroziť prenasledovanie podľa § 8 ZoA. Práve naopak, žalobca opustil Ruskú federáciu a v roku 2018 sa opäť vrátil na Ukrajinu, pretože ako počas pohovoru uviedol, bol vnútorne presvedčený o tom, že k anexii Krymu (regiónu jeho bydliska) ruskou armádou došlo nezákonne a že jeho pravý domov nie je v Ruskej federácii, ale na Ukrajine. Z tohto dôvodu aj

B) 12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ obhajuje správnosť ustálenia ukrajinskej štátnej príslušnosti žalobcu najmä tým, čo žalobca počas celého konania tvrdil o svojej príslušnosti ku krajine pôvodu, čo však nie je pravda. Žalobca zdôraznil, že pri vstupnom pohovore uviedol, že je ruskej štátnej príslušnosti. V priebehu konania fakty o svojej príslušnosti žiadnym spôsobom nepozmeňoval, do konania len predložil dokument, ktorý žalovaný ustálil ako osvedčenie o štátnom občianstve Ukrajiny. Sťažovateľ prvýkrát v podanej kasačnej sťažnosti označil tento dokument ako potvrdenie o registrácii osoby za štátneho občana Ukrajiny. Na margo tvrdenia sťažovateľa, že dokument bol overený aj Veľvyslanectvom, dal žalobca do pozornosti, že Veľvyslanectvo Ukrajiny na Slovensku neskúmalo obsah dokumentu, jeho právne účinky, ale skúmalo iba jeho pravosť.

Ruské Veľvyslanectvo v Kyjeve okamžite opustilo Ukrajinu. K procesu „rozhodovania o uvoľnenie zo štátneho zväzku“ žalobcu nedošlo. Túto skutočnosť mal ozrejmiť sťažovateľ. Z informácií o krajine pôvodu, ktoré si sám obstaral do konania vyplýva, že Ruská federácia nevydáva cestovné pasy tým, ktorí majú byť mobilizovaní. Žalovaný mal preto skúmať, či Ruská federácia aktuálne prepúšťa zo štátneho zväzku profesionálnych vojakov. Ak Ruská federácia neuvoľnila žalobcu zo štátneho zväzku, je v rozpore so Zákonom Ukrajiny o štátnom občianstve Ukrajiny, aby žalobca disponoval aj iným štátnym občianstvom, ako občianstvom Ukrajiny, bez ohľadu na to, že prejavil vôľu vzdať sa občianstva Ruskej federácie.

IV. Právny názor kasačného súdu

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2023 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia nie sú dôvodné. 16. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi preskúmavaným rozhodnutím bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle ZoA. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že žalobca je štátnym občanom Ukrajiny. Ochranu tejto krajiny využíval bez akýchkoľvek problémov až do februára 2022, kedy na Ukrajine vypukol ozbrojený konflikt. Samotný konflikt a nepriaznivá všeobecná situácia v krajine pôvodu nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu a z dôvodu, že nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 ZoA azyl mu neudelil. 17. Správny súd ako spornú otázku posúdil existencia žalobcovho občianstva Ruskej federácie, ktorú nevylúčil ani žalovaný. Podľa správneho súdu nespochybniteľná je však skutočnosť, že žalobcovi nebolo zo strany štátnych orgánov Ruskej federácie doručené rozhodnutie o vzdaní sa štátneho občianstva, ani mu nebol odobratý cestovný pas, či ostatné doklady, čo žalobca uvádzal už počas správneho konania. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a preukázaných záverov o občianstve žalobcu, nakoľko v prípade dedukcie, ktorú si osvojil, mal za krajinu pôvodu žalobcu považovať Ukrajinu, a súčasne aj Ruskú federáciu a jeho žiadosť o azyl posudzovať vo vzťahu k obom krajinám. 18. Žalovaný v kasačnej sťažnosti proti tomu názoru brojil, mal za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca naďalej disponuje štátnym občianstvom Ruskej federácie, nakoľko zo strany Ruskej federácie k dnešnému dňu neobdržal žiadne vyrozumenie týkajúce sa jeho štátneho občianstva Ruskej federácie. Žalovaný ustálil štátnu príslušnosť žalobcu len k Ukrajine, zaoberal sa aj zákonom Ukrajiny o štátnom občianstve, keď vo vyjadrení k správnej žalobe odkázal na konkrétne články uvedeného zákona, ktoré hovoria o tom, že v prípade, že cudzinci majú povinnosť ustanovenú právnymi predpismi štátu predložiť doklad o ukončení občianstva iného štátu, avšak ho nemôžu získať z dôvodov nezávislých od ich vôle, predložia vyhlásenie o vzdaní sa cudzieho občianstva. Takáto situácia nastala aj v prípade žalobcu, ktorý síce nepredložil doklad o ukončení občianstva Ruskej federácie, ale „iba“ vyhlásenie o vzdaní sa cudzieho občianstva. 19. Najvyšší správny súd SR považuje uvedené námietky sťažovateľa za nedôvodné. 20. Predovšetkým z rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé na základe akých dôkazov ustálil, že žalobca je občanom Ukrajiny. Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 29.7.2022 (resp. 28.7.2022) zrejme ide o chybu v dátume, nakoľko sa nezhoduje dátum pohovoru uvedený v úvode dotazníka (29.7.2022) s dátumom uvedeným v závere o ukončení pohovoru (28.7.2022) vyplýva, že v časti identifikácie žiadateľa samotný žalovaný uvádza, že v priestoroch ZT Humenné bol vykonaný pohovor so žiadateľom o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany

Ukrajine. Za druhé, Rusko zabralo Krym, kde sa narodil a on s tým nesúhlasí. Za tretie Rusko vedie vojnu s jeho rodnou krajinou, vojny sa obáva, ako major vie čo je vojna, takže uteká pred vojnou. Za štvrté, keby sa vrátil do Ruska, hneď by ho zobrali do armády a on nechce bojovať proti Ukrajine, svojej krajine. Po piate chce žiť na Slovensku a chrániť Slovensko v prípade, že Rusko zaberie Ukrajinu a chcelo by pokračovať ďalej v obsadzovaní ďalších krajín.

Až v roku 2017 bol prijatý zákon, ktorý tento štatút upravoval a keďže dané kritérium spĺňal, tak prišiel v roku 2018 na Ukrajinu vybaviť si pobyt a občianstvo. Podal si žiadosť a pol roka ho Migračný úrad preveroval a po pol roku dostal prechodný pobyt na 2 roky.

Od tejto doby je registrovaný v evidencii brancov Ukrajiny, čo zistil na hranici, keď odchádzal na Slovensko. Ukrajinské povolenie na pobyt mu ukrajinskí policajti zobrali a hranice prešiel na ruský pas. 22. Z totožných údajov, t. j., že žalobca je štátnym príslušníkom Ruskej federácie vychádzal žalovaný aj pri doplňujúcom pohovore zo dňa 20.1.2023, v ktorom žalobca uviedol, že v roku 2018 prišiel na Ukrajinu a začal si vybavovať legalizáciu pobytu, aby tam mohol žiť. Podmienkou získania pobytu bolo získanie ukrajinského štátneho občianstva, ktoré mu však bolo zamietnuté, preto v máji 2021 opätovne požiadal o ukrajinské občianstvo, pričom jeho žiadosti bolo vyhovené, potom ako sa elektronicky vo februári 2022 vzdal ruského občianstva. Po vypuknutí vojny bol konzulát Ruskej federácie v Kyjeve zrušený a viac so zastupiteľským úradom nemal žiadny kontakt.

rozhodnutia musia byť takéto dôvody zrejmé z rozhodnutia žalovaného a nie z vyjadrenia k žalobe, resp. z dôvodov kasačnej sťažnosti. 24. Žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko žalovanému sa nepodarilo v azylovom konaní vylúčiť pochybnosti o tom, že príslušnosť žiadateľa o azyl k Ruskej federácií zanikla, preto sú jeho obavy vyplývajúce z tejto príslušnosti ku krajine pôvodu dôvodné a reálne riziko prenasledovania hrozí. Žalobca mal tiež pochybnosti o existencii štátnej príslušnosti k Ukrajine. Jeho osvedčenie o štátnom občianstve Ukrajiny neznamená nadobudnutie občianstva de lege, najmä nie v situácii ozbrojeného konfliktu a s tým súvisiacich zmien právnych predpisov Ukrajiny.

Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť najmä vo vzťahu k ustáleniu spornej otázky o existencii žalobcovho občianstva Ruskej federácie, ktorú nevylúčil ani žalovaný. 25. Pokiaľ teda správny súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona S. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, bolo možné s jeho záverom o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť súhlasiť, pretože ani podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým s poukazom na absentujúce dôvody pre ktoré žalovaný ustálil, že žalobca je štátnym občanom Ukrajiny a naopak vôbec sa prípadným zánikom štátneho občianstva žalobcu vo vzťahu k Ruskej federácii nezaoberal.

. .“. 27. Nezrozumiteľnosťou sa podľa vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia.

dôvodov. V napadnutom rozsudku i správny súd správne poukazuje na skutočnosť, že bez riadnych a preukázaných záverov o občianstve žalobcu možno považovať rozhodnutie žalovaného za predčasné. 29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa s takýmto názorom správneho súdu stotožňuje a dodáva, že nemožno považovať za prípustné, aby sa účastník konania dozvedel dôvody na základe ktorých správny orgán ustálil jeho štátnu príslušnosť ku krajine pôvodu až vo vyjadrení k žalobe, resp. v kasačnej sťažnosti. Žiadnu z námietok, vznesených žalovaným v kasačnej sťažnosti nemožno akceptovať, lebo nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníka konania, najmä ak sa ním rozhoduje o žiadosti o azyl, v konaní v ktorom musí správny orgán ustáliť a odôvodniť vo vzťahu ku ktorej krajine posudzoval relevantnosť dôvodov pre udelenie azylu, najmä v situácii keď žiadateľ nevie preukázať svoj status k jednej z krajín, ktoré sú vo vojenskom ozbrojenom konflikte.

mu zaniklo. Takéto úvahy sťažovateľ ponúka až v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu. 31. Pokiaľ teda správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a preukázaných záverov o občianstve žalobcu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s jeho závermi súhlasí, pričom dodáva, že udelenie azylu v ustanovení § 8 ZoA sa viaže na splnenie podmienok žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v písm. a) alebo ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd v písm. b) tohto ustanovenia.

štátom. Slová „nachádza“ sa mimo krajinu svojej príslušnosti sa vzťahujú k osobám, ktoré majú občianstvo, na rozdiel od osôb bez štátnej príslušnosti. Vo väčšine prípadov si utečenci zachovávajú príslušnosť krajiny svojho pôvodu.

34. Podľa bodu 89 Kritérií a postupov pri udeľovaní statusu utečenca (UNHCR) ak žiadateľ tvrdí, že sa obáva perzekúcie v krajine svojej príslušnosti, je užitočné si overiť, či skutočne má občianstvo tejto krajiny. Môžu však existovať pochybnosti o tom, či osoba má občianstvo. Samotný žiadateľ to nie je schopný s istotou povedať alebo môže chybne tvrdiť, že má tú alebo onú štátnu príslušnosť alebo že je bez štátnej príslušnosti. Ak príslušnosť danej osoby nie je možné jasne stanoviť, jej žiadosť o priznanie štatútu utečenca musí byť posudzovaná rovnakým spôsobom ako prípad osôb bez štátnej príslušnosti, čo znamená, že je treba považovať za miesto štátnej príslušnosti osoby tú krajinu, v ktorom mala svoje trvalé bydlisko.

36. Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v prípade žalobcu nebola bez pochybností doposiaľ ustálená štátna príslušnosť Ukrajiny a nebolo bez pochybností preukázané, že žalobca už nie je občanom Ruskej federácie. Žalobca pritom tvrdí, že v prípade návratu na Ukrajinu a jeho mobilizácie Ukrajinou bude považovaný za vojnového zradcu v Ruskej federácii. Zároveň má obavy, že v prípade návratu do Ruskej federácie bude čeliť prenasledovaniu z dôvodu svojej národnosti a určitej príslušnosti k Ukrajine, ako aj z dôvodu zastávania určitých politických názorov, a to nesúhlasu s politikou Putina, ktorá má počiatok v anexii Krymu a následne vedením vojny na Ukrajine.

38. V prípade, že sa bez pochybností preukáže, že žalobca je štátnym príslušníkom Ukrajiny, žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu k Ukrajine. V prípade, že sa preukáže, že žalobca je naďalej občanom Ruskej federácie, žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu k Ruskej

bydlisko. 40. Možno teda uzavrieť, že žalovaný postupoval v rozpore s článkom 4 ods. 3 písm. a), b) a c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (kvalifikačná smernica), ktorý od neho vyžaduje, aby pri posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu vykonal na individuálnom základe a zohľadnil všetky skutočnosti, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, akým sú uplatňované, príslušných vyhlásení a dokumentácie predloženej žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia a či sa mohlo odôvodnene očakávať, že žiadateľ prijme ochranu inej krajiny, kde by mohol získať štátne občianstvo.

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa však nestotožňuje s názorom správneho súdu, že zásadu „benefit of doubt“, t. j. „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu možno uplatniť aj vo vzťahu k určeniu štátnej príslušnosti žiadateľa o azyl. 41.

jeho presvedčenie, názory, správanie, atď. dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“

sú pochybnosti o štátnej príslušnosti žiadateľa o azyl a ak príslušnosť žiadateľa o azyl napriek vykonanému dokazovaniu nebude možné jasne stanoviť, jeho žiadosť o azyl správny orgán posúdi rovnakým spôsobom ako prípad osôb bez štátnej príslušnosti, čo znamená, že žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu ku krajine, v ktorej mal svoje trvalé bydlisko (bližšie pozri bod 38 rozsudku).

zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, proti žalovanému (neúspešnému sťažovateľovi), podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 30. novembra 2023