2Sak/1/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu (sudkyne spravodajkyne) JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J. B., nar. XX.XX.XXXX, pakistanskej štátnej príslušnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: T., okres U., provincia B. U., U., t. č. Centrum pre deti a rodiny v Medzilaborciach, Kpt. Nálepku 369/5, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č k. 4SaZ/2/2021-55 zo dňa 16. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4SaZ/2/2021-55 zo dňa 16. novembra 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 v časti o neudelení azylu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky zadržaný policajnou hliadkou. Uznesením Okresného súdu Malacky mu bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov za opatrovníka, ktorý zaňho dňa 16.02.2021 požiadal

V deň vraždy rodičov sa žalobca od brata matky dozvedel, že otcovi bratia usilujú aj o život žalobcu, keďže bol jediným dedičom po svojom nebohom otcovi. Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie života, bratia matky vyzdvihli žalobcu zo školy, ukryli ho u seba doma a následne rozhodli o tom, že musí Pakistan opustiť. Jeho odchod z krajiny pôvodu ovplyvnila aj nepriaznivá všeobecná situácia v regióne bydliska, nakoľko tam operujú jednotky radikálnej skupiny Talibanu a presviedčajú deti, aby navštevovali madrasy, pretože iba v týchto inštitúciách im bude správne prezentovaný výklad koránu. Po vybavení náležitostí, súvisiacich s jeho cestou,

3. Žalovaný uviedol, že z výpovede žalobcu vyplýva, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi, ktorí v rámci pozemkových sporov mali usmrtiť oboch jeho rodičov a podľa mienky maminých bratov, mali ohrozovať aj bezpečnosť samotného žalobcu. Napriek tomu, že do konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by jeho výpoveď potvrdili, informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, svedčia o tom, že región Khyber Pakhtunkhwa je jednou z mála oblastí v Pakistane, ktoré tamojšia vláda nemá dostatočne pod kontrolou. Podľa správy Freedom House: Pakistan 2020, v tomto regióne dlhodobo pretrváva všeobecné násilie, pričom pre štátne orgány je charakteristická vysoká miera korupcie, zastrašovanie, veľké množstvo nevybavených prípadov a nízka miera odsúdenia za závažné trestné činy. Uvedené informácie svedčia o nestabilnej politickej a bezpečnostnej situácii v regióne bydliska menovaného, a preto migračný úrad nevylúčil, že udalosti, ktoré v konaní uviedol, sa mohli v skutočnosti udiať. V jeho prípade však bolo potrebné predovšetkým skúmať, či dôvody jeho žiadosti boli takého charakteru, že by spĺňali

politickým presvedčením. 5. Žalovaný dodal, že v konaní posudzoval žiadosť o azyl žalobcu aj v súvislosti s dlhodobo nepriaznivou všeobecnou situáciou v Pakistane, nakoľko tam z územia Afganistanu prenikajú jednotky Talibanu a ohrozujú detí, ktoré chodia do klasickej školy. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, skutočne potvrdzujú výpoveď žalobcu o tom, že v regióne

osôb v súvislosti s ich rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príp. príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Pričom v jeho prípade toto preukázané nebolo, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že do kontaktu s príslušníkmi tejto militantnej skupiny nikdy neprišiel a nebol nimi bezprostredne ohrozovaný.

7. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu. Zároveň dodal, že v prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území Slovenska žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. 8. Žalovaný uzavrel, že v prípade žalobcu neboli naplnené podmienky na udelenie azylu na území Slovenska, a preto posudzoval, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v súlade s § 13a v spojení s § 2 zákona o azyle. Žalovaný si zistil dostatočné množstvo aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii v Pakistane, so zameraním na oblasť Khyber Pakhtunkhwa, odkiaľ žalobca pochádza, tieto vyhodnotil aj v kontexte s rozsudkom Európskeho súdneho dvora C-465/07 a dospel k záveru, že menovaný je civilnou maloletou osobou, pred opustením Pakistanu zdržiavajúcou sa a žijúcou v regióne, kde migračný úrad vyhodnotil ohrozenie jeho bezpečnosti v súvislosti s bezpečnostnou situáciou ako také, ktoré zakladá reálne dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo

Toto je spôsobené predovšetkým neustálym prenikaním militantov z Afganistanu na územie severozápadnej časti Pakistanu. V provincii Khyber Pakhtunkhwa a celom severozápadnom Pakistane prevládajú pouličné lúpeže, vydieranie, pomsty a vraždy zo cti, politické násilie, teroristické únosy, cielené zabíjanie bezpečnostných pracovníkov, vojenské akcie a občianske nepokoje.

V roku 2020 sa zvýšili útoky militantov a zdá sa, že situácia v danom okrese by mala zostať rovnaká aj v nasledujúcich mesiacoch roka 2020“. Centrum pre výskumné a bezpečnostné štúdie vo svojej výročnej správe o bezpečnosti za rok 2020 konštatuje, že región Ex-FATA (FATA - Federálne spravované kmeňové oblasti, dnes súčasť Khyber Pakhtunkhwa) - na rozdiel od iných okresov - zaznamenal v roku 2020 výrazný nárast násilia.

9. V minulosti už bol predmetom priamych hrozieb bezprávia, pretože čelil hrozbe zo strany svojich strýkov, pričom vražda jeho rodičov zakladala reálne riziko, že v prípade zotrvania v krajine pôvodu by sa aj on sám mohol stať terčom vážneho bezprávia. V prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol byť otcovými bratmi nútený pod hrozbou psychického násilia alebo samotným fyzickým násilím vzdať sa dedičského podielu na pozemkoch po starom otcovi a uvedeným konaním by mohol čeliť krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu.

dôvodov. 11. Žalovaný vec posúdil aj v súvislosti s Dohovorom o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) a uviedol, že tento má síce prednosť pred zákonom, avšak tým, že maloletému žalobcovi nebol udelený azyl, neboli porušené jednotlivé články Dohovoru.

V jeho prípade bude predovšetkým potrebné objektívne zaručiť, že po prípadnom návrate do krajiny pôvodu nebude čeliť reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle. V súčasnej dobe je žalobca umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately, kde má zabezpečený prístup ku vzdelaniu, má priestor na oddych a voľno-časové aktivity zodpovedajúce jeho veku, v prípade potreby mu je poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, má garantované právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle nevyplýva, že by vek žiadateľa, resp. jeho maloletosť alebo zraniteľnosť, vyplývajúca z postavenia maloletej osoby bez sprievodu, mala byť oprávneným dôvodom na udelenie azylu. Dodal, že azyl, ako špecifická forma medzinárodnej ochrany, sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade daného žiadateľa splnené neboli.

14. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného podľa krajského súdu vyplynulo, že žalovaný v priebehu správneho konania výpovede žalobcu vyhodnotil ako dôveryhodné a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo žalobcom uvedených údajov. Dôvodom neposkytnutia azylu podľa § 8 zákona o azyle bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj označeného v § 8 zákona o azyle. Z výpovedí maloletého žalobcu totiž vyplynulo, že v Pakistane nemal žiadne problémy s políciou, armádou či inými štátnymi orgánmi, nebol ani členom žiadnej politickej strany a nevyvíjal žiadne politické aktivity. Svoje obavy vyvodzoval iba z toho, že v jeho domovskej krajine je zlá bezpečnostná situácia, svoje praktiky tam vyvíja Taliban a dôvodom jeho odchodu z Pakistanu bol strach zo strýkov z otcovej strany.

Ak však žiadateľ v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k nim stanovisko, a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy, aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj európskym a medzinárodným právom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 správnu žalobu podľa § 219 SSP zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné.

18. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

z pohľadu dieťaťa, pričom deťom sú priznané viaceré špecifické práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a Opčnom protokole, v tejto súvislosti uviedol, že vražda jeho rodičov z dôvodu pozemkových sporov odrážajú reálne praktiky v Pakistane, čo potvrdzujú aj novinové články, (ktoré predložil), ako aj správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že v Pakistane prebieha regrutovanie maloletých zo strany Talibanu a bezpečnostná situácia v Pakistane je zlá s tendenciou ďalšieho zhoršovania, pričom útoky na civilné obyvateľstvo je v súčasnosti možné prakticky na ktoromkoľvek mieste v Pakistane, - žalovanému ako aj krajskému súdu vytkol, že v jeho prípade nevideli dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov, hoci aj z tohto dôvodu o azyl požiadal, pričom nezobrali do úvahy jeho zraniteľnosť, ktorá je daná jeho vekom, obavami o život a bezpečnosť, pre ktoré môžu byť považovaný za traumatizovanú osobu, u ktorej sú dané humanitné dôvody na to, aby mu bol udelený azyl v zmysle § 9 zákona o azyle, - poukázal na to, že spomienky a traumatizujúce zážitky môžu u neho zostať dlhodobo,

B) 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.01.2022 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 21. Poukázal na to, že v priebehu celého azylového konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sťažovateľ v krajine pôvodu mal čeliť nejakej forme prenasledovania

22. Zdôraznil, že sťažovateľovi bola z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu poskytnutá doplnková ochrana. Žalovaný napokon poukázal na to, že sa detailne zaoberal všetkými skutočnosťami a individuálne preskúmal prípad sťažovateľa a dospel k záveru, že nespadá ani pod jeden z prípadov uvedených v Nariadení MV SR č. 34/2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z.

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentnému dozoru (ods. 3).

Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Sťažovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi v regióne bydliska, nakoľko po smrti starého otca začiatkom roka 2018 začali otcovi bratia medzi sebou viesť pozemkové spory, pretože sa nevedeli dohodnúť na dedičských podieloch. Dôsledkom týchto sporov, vo februári 2018 došlo k zabitiu jeho rodičov, pričom ako páchateľ bol zaistený jeden z otcových bratov. Jeho odchod z krajiny pôvodu ovplyvnila aj nepriaznivá všeobecná situácia v regióne bydliska, nakoľko tam operujú jednotky radikálnej skupiny Talibanu a presviedčajú deti, aby navštevovali madrasy, pretože iba v týchto inštitúciách im bude správne prezentovaný výklad koránu. Sťažovateľ vzhľadom na svoje dôvody a vek požiadal o azyl aj z humanitných dôvodov.

27. Jednou z námietok uplatnených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti (aj v žalobe) je jeho nesúhlas so závermi krajského súdu i žalovaného ohľadom toho, že dôvody jeho žiadosti o azyl, ktoré spočívajú v obave o vlastný život a bezpečnosť pred otcovými bratmi v regióne bydliska, (nakoľko po smrti starého otca začiatkom roka 2018 začali otcovi bratia medzi sebou viesť pozemkové spory, pretože sa nevedeli dohodnúť na dedičských podieloch), nemôžu byť v jeho prípade dôvodom pre udelenie medzinárodnej ochrany. Žalovaný uzavrel, že osobné pozemkové spory so súkromnými osobami nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by mali priamu súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že z doterajšej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veciach azylu vyplýva, že sa opakovane (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža 3/2009 zo dňa 24.23.2009) zaoberal dôvodmi žiadateľov o azyl z Pakistanu, ktorí tvrdili, že pre majetkové spory v rodinách, ktoré vyústili až ku smrti niektorého z členov rodiny, spadá takýto žiadateľ o azyl do určitej sociálnej skupiny podľa definície utečenca a jeho obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k tejto skupine sú opodstatnené. Tvrdenie žiadateľov o azyl, že sociálnu skupinu tvoria ľudia žijúci v Pakistane, ktorí majú problémy súvisiace s vlastníctvom pozemkov vyhodnotil najvyšší súd za nedôvodné, keď v citovanom rozsudku uviedol: „Argumentácia navrhovateľa vzťahujúca sa k jeho tvrdeniu o „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“ sa javí vzhľadom k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná, nakoľko navrhovateľ nenaplnil konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený v ustanovení § 19a ods. 4

. . Rozhodujúcim dôvodom pre udelenie azylu je predovšetkým existencia odôvodneného strachu z prenasledovania smerujúceho voči žiadateľovi o azyl ako príslušníkovi takejto sociálnej skupiny zo strany štátnych orgánov príslušnej krajiny, prípadne zo strany niektorých zložiek obyvateľstva, ktoré nerešpektujú normy stanovené v zákonoch dotknutej krajiny, pričom štátne orgány vedome takéto konanie tolerujú a odmietajú, resp. nie sú schopné zabezpečiť pred takýmto konaním jednotlivcovi účinnú ochranu.

29. Hoci sťažovateľ nepatrí (napokon to ani netvrdil), do určitej sociálnej skupiny definovanej v §19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ktorej príslušnosť je jedným z dôvodom pre poskytnutie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, v prejednávanom prípade ako správne uviedol aj krajský súd, je nutná aplikácia Dohovoru o právach dieťaťa. Sťažovateľ totiž tvrdil, že v spore o pozemky došlo k zavraždeniu jeho rodičov a on ako maloletý cudzinec bez sprievodu rodičov požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život ako aj z obavy z verbovania zo strany radikálnej skupiny Taliban, ktorého jednotky operujú v regióne a presviedčajú deti, aby navštevovali madrasy.

SR), ktoré odôvodňoval najmä jeho najlepším záujmom dieťaťa. 31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že vidí pochybenia žalovaného i krajského súdu v nedostatočnom vyhodnotení informácií o krajine pôvodu týkajúcich sa maloletého cudzinca, (ktorého rodičia boli zavraždení v spore o pozemky a ktorý sa obáva rovnakého osudu zo strany otcových bratov ale aj obavy z naverbovania do madrasy) na posúdenie otázky udelenia humanitárneho azylu, a to vzhľadom na jeho vek, prežité traumy a s tým spojenú zraniteľnosť jeho osoby. 32.

33. Samotné správne rozhodnutie založené na správnom uvážení podlieha preskúmaniu správnych súdov len v tom smere, či správny orgán neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia a či ich nezneužil, teda či správny orgán nevybočil z hľadísk stanovených zákonom, či je jeho úvaha v súlade s pravidlami logického usudzovania a či premisy takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Humanitárny azyl možno udeliť v prípade hodnom osobitného zreteľa a spravidla neprichádza do úvahy vtedy, keď tvrdenia uvedené žiadateľom o udelení medzinárodnej ochrany treba zvažovať v rámci dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.

35. Sťažovateľ počas správneho a súdneho konania tvrdil a správny orgán ani krajský súd nijako nespochybnil, že sa jedná o maloletého žiadateľa o azyl, ktorého rodičia boli zavraždení v spore o pozemky priamymi príbuznými zo strany jeho otca. Už samotný tento fakt musel zanechať na osobe žiadateľa nesmiernu útrapu a doživotnú traumu. Preto strach o vlastný život zo strany príbuzných nebohého otca sťažovateľa naviac v pozícii maloletej osoby musí byť prítomný, ktorý je naviac podčiarknutý strachom z verbovania neštátnych skupín do skupín operujúcich v ozbrojených konfliktoch, čo potvrdzujú aj správy o krajine pôvodu.

urýchlenie jeho psychosociálneho vývoja a teda aj zvýšenie možností jeho budúceho uplatnenia. Sťažovateľ naviac tvrdí, že v krajine pôvodu mu hrozí naverbovanie zo strany militantnej skupiny Taliban, ktorá v regióne operuje a túto hrozbu označil za ďalší dôvod svojej žiadosti o humanitárny azyl.

38. Ak by skutočne vyšlo najavo, že by sa sťažovateľ nemohol v Pakistane ohľadne svojho problému spoliehať ani na základnú pomoc od štátnych orgánov, bolo by na žalovanom, ak by ani za takýchto okolností nezistil prípad sťažovateľov hodným osobitného zreteľa a humanitárny azyl im neudelil, aby uviedol, ktoré dôvody prevážili hľadiská, ktoré by svedčili pre humanitárny azyl. V napadnutom rozhodnutí síce žalovaný uviedol, že zvážil vek maloletého, posúdil daný prípad individuálne, ale podľa neho z podkladov na ich vydanie nevyplynulo, že by sťažovateľ spadal pod niektorý z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení MV SR č. 34/2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z.

40. Najvyšší súd už mnohokrát uviedol, že v konaní o udelení medzinárodnej ochrany je dôkazné bremeno rozdelené medzi žiadateľa a správny orgán (žalovaného). Ten by si mal na základe tvrdenia žiadateľa obstarať dostatočné množstvo dôkazov na posúdenie danej žiadosti (podrobne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 13.1.2015 sp. zn. 1Sža/48/2014) ), a to najmä v maximálnej možnej miere relevantné, resp. adresné a zároveň dôveryhodné a aktuálne informácie o krajine pôvodu.

42. Hodnotenie veci žalovaným tak nemožno akceptovať, pretože úvaha žalovaného o tom, že situácia maloletého sťažovateľa nepredstavuje prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval udelenie humanitárneho azylu, nemá oporu v spisoch. Tým žalovaný znemožnil správnym súdom preskúmať jeho závery založené na správnom uvážení zákonom predpokladaným spôsobom.

44. Najvyšší správny súd SR súhlasí so sťažovateľmi v tom ohľade, keďže v rámci uvedeného posúdenia je žalovaný povinný zohľadniť aj medzinárodné záväzky, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, najmä vziať do úvahy tzv. najlepší záujem dieťaťa, teda základné hľadisko, ktoré sú zmluvné strany Dohovoru o právach dieťaťa povinné premietnuť do akéhokoľvek rozhodovania, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýka práve záujmov neplnoletých detí.

46. Najvyšší správny súd SR uzatvára, že zistil kasačné námietky dôvodné v tom ohľade, že si žalovaný neobstaral a teda ani nezhodnotil informácie o podmienkach života takých osôb, ako sú maloleté osoby, ktoré v dôsledku sporov o majetok prišli o rodičov a hrozí im naverbovanie zo strany neštátnych subjektov do ozbrojených konfliktov v krajine pôvodu k otázke, či žiadosť sťažovateľa predstavuje prípad osobitného zreteľa hodného na udelenie humanitárneho azylu. Žalovaný k týmto otázkam nezistil dostatočne skutkový stav a vyššie uvedenými hľadiskami sa dostatočne ani preskúmateľne nezaoberal. Krajský súd mal pre tieto dôvodne vytýkané vady rozhodnutia žalovaného zrušiť, ak tak neurobil, a namiesto toho žalobu zamietol, nemôže ani jeho rozhodnutie obstáť.

48. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy celého konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 28. februára 2022