2Sak/1/2024

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-481-39/2022-Ž zo dňa 13.06.2023 žalobcovi 1) neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“); 2) neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 ZoA; 3) neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 ZoA; 4) neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 ZoA.

II. Konanie na správnom súde

· žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle ani podľa § 10 zákona o azyle, - príslušnosť k bezpečnostným zložkám nespĺňa znaky sociálnej skupiny podľa zákona o azyle.

Poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 4SžoKS 57/2006), - žalobcom uvádzané dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom.

preukázať, - v prípade žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom bezpráví. Čl. 3 Dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta.

- námietka, že žalovaný vychádzal z neaktuálnych informácií je tendenčná, keď z polytematických správ o krajine Azerbajdžan vyplýva, že nejde o informácie z roku 1993, ale vývoj informácií od roku 1993 až do roku 2023, - dôvod založený na obchodovaní s ľudskými orgánmi by musel mať súvis s kvalifikačnými kritériami, poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sža/83/2010, - námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu nebola dôvodná, správny súd mal za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore s obsahom administratívneho spisu, - v prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu, či doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov.

A) 7. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ (žalobca) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p., t. j. z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Sťažovateľ najmä namietal, že: · správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v napádanom rozhodnutí v bode 27 rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno uvažovať ani o vážnom bezpráví. Sťažovateľ poukázal na to, že medzi prenasledovaním a vážnym bezprávím existujú určité rozdiely, prenasledovanie je podľa sťažovateľa pojem širší a musí sa vždy nevyhnutne spájať s dôvodom podľa Ženevskej konvencie z roku 1951 (t. j. z rasových, národnostných, náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zatiaľ čo vážne bezprávie existuje bez ohľadu na dôvod konania. Podľa sťažovateľa pokiaľ nie je naplnený znak, ktorý zákon o azyle požaduje na udelenie azylu podľa § 8 ZoA (chýbajúci kauzálny nexus podľa Ženevskej konvencie) je potrebné pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany takúto ujmu vyhodnotiť ako vážne bezprávie, · sťažovateľ má za to, že v jeho prípade sú naplnené všetky podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Považuje za preukázané a naplnené, že má opodstatnené obavy z DTCH Azerbajdžanu, v ktorej pracoval od roku 2015 a plnil úlohy na základe vydierania zo strany pôvodcu prenasledovania (orgánov DTCH) a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. V prípade návratu by bol donútený pôsobiť v službe a nasadzovaný do úloh, v ktorých by mu hrozila smrť, · sťažovateľ v žalobe uvádzal, že bol v krajine pôvodu dlhodobo vystavený mučeniu a neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany DTCH v takej podobe, ako toto konanie definuje Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu v čl. 1 ods. 1, pričom namietal nesprávnosť argumentácie v bode 29. rozsudku, pričom odmietol že správy o krajine pôvodu dokumentujú vývoj od roku 1993 až do súčasnosti. Sťažovateľ namietal neaktuálnosť správ, z ktorých žalovaný vychádzal, · sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. B) 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky uvádzané v kasačnej sťažnosti považuje za účelové, pretože žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom, a na základe skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. 10. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2024 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 13. Predmetom preskúmania je rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý podľa zákona o azyle neudelil sťažovateľovi azyl a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Dôvodom neposkytnutia doplnkovej ochrany bolo nesplnenie podmienok jej udelenia. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku správneho súdu v medziach rozsahu kasačnej sťažnosti a uplatnených dôvodov, pričom skúmal, či napadnuté rozhodnutie krajského súdu netrpí vadami, na ktoré by musel prihliadnuť z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že hlavnou príčinou jeho problémov v štáte pôvodu bola jeho práca pre azerbajdžanskú tajnú službu DTCH. Sťažovateľ sa cíti byť v krajine pôvodu prenasledovaný, pretože jeho príbuzní boli separatisti a on im pomohol sa stretávať a udržiavať rodinné väzby, umožnil im to tak, že zneužil svoje služobné postavenie a na základe tejto udalosti bol DTCH vydieraný a prinútený pôsobiť ako tajný agent. V prípade návratu do krajiny pôvodu by mu hrozilo prenasledovanie v súvislosti s jeho činnosťou pre DTCH, ktorou je hľadaný. Preto namieta, že správny súd aj žalovaný urobil nesprávny právny záver, keďže nezistil dôvod pre udelenie azylu a dokonca ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 16. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ počas pohovoru uviedol celkovo tri dôvody žiadosti o azyl, ktoré súviseli s jeho prácou pre DTCH, a to, že 1/ chcel skončiť s prácou pre DTCH, v roku 2007 sfalšoval podpis na splnomocnení, podpísal súhlas s vycestovaním príbuzných z Azerbajdžanu a pomohol im prekročiť azerbajdžansko-ruskú hranicu, 2/ dostal úlohu týkajúcu sa siete obchodníkov s ľudskými orgánmi. Má obavy z týchto ľudí a neustále žije v strachu, 3/ napokon uviedol, že dôvody jeho žiadosti súvisia okrem jeho práce aj s príslušnosťou k národnostnej menšine Lezgínov. Spája to s postojom generála Covdarova - šéfa inšpekcie. Lezgíni sa nemôžu uplatniť vo vyšších štátnych pozíciách.

Táto skutočnosť teda primárne nesúvisela s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, resp. s uplatňovaním politických práv a slobôd. 18. Čo sa týka obáv sťažovateľa zo strany obchodníkov s ľudskými orgánmi, žalovaný poukázal na to, že do tejto činnosti bol zapojený v rámci plnenia si svojich úloh ako agent

trestného činu, nebol trestne stíhaný ani odsúdený, a to ani v súvislosti s akýmikoľvek lezgínskymi aktivitami alebo separatizmom, či v súvislosti s napomáhaním osobám v pátraní. Sám túto skutočnosť potvrdil výpisom z azerbajdžanského registra trestov.

Z informácií z dostupných zdrojov nevyplýva, že by lezgínsky separatizmus bol v lezgínskej komunite v Azerbajdžane v posledných rokoch vysoko populárny, alebo že by Lezgíni boli vládou Azerbajdžanu vnímaní ako hrozba voči integrite štátu. Informácie vôbec nepotvrdzujú, že by v súčasnosti boli Lezgíni terčom akéhokoľvek záujmu zo strany azerbajdžanských autorít z dôvodu ich separatistických aktivít alebo, že by boli z týchto dôvodov zatýkaní. Keďže v súčasnosti lezgínsky separatizmus v Azerbajdžane nepredstavuje žiaden problém a zrejme v tejto oblasti momentálne nedochádza ani k žiadnym zásadným udalostiam uvedené nie je aktuálne predmetom žiadnej medializácie.

V dostupných zdrojoch sa opakovane objavujú sťažnosti lezgínskej menšiny v Azerbajdžane na nedostatočnú podporu štátu, čo sa týka rozvoja lezgínskeho jazyka a kultúry (nedostatok učebníc alebo iných vzdelávacích zdrojov), avšak reálne príčiny tohto stavu verejne dostupné zdroje podrobne neskúmajú. Na základe dostupných informácií možno podľa žalovaného konštatovať, že v Azerbajdžane nedochádza k systematickej a štátom riadenej perzekúcii osôb len na základe ich lezgínskeho etnického pôvodu, Lezgíni v súčasnosti nie sú vládou

Sám ako etnický Lezgín vyštudoval Akadémiu Štátnej bezpečnostnej služby. Počas štúdia poberal štipendium. Následne od roku 2006 bol zamestnancom DTCH na rôznych pozíciách, dokonca vo vedúcich funkciách. Napriek tomu, že podľa jeho vyjadrenia šéfovi inšpekcie bezpečnostných zložiek prekážal jeho etnický pôvod, naďalej zostal pracovať vo funkcii zástupcu náčelníka Oddelenia tajných služieb. Trvalo mu dva roky, kým vyhoveli jeho žiadosti na opustenie bezpečnostných služieb. Z funkcie ho neodvolali. Sám zo strany kolegov nikdy nepociťoval žiaden problém z dôvodu svojej etnickej príslušnosti, hoci kolegom bola táto skutočnosť známa. Teda sám nepociťoval v krajine pôvodu žiadne problémy z dôvodu svojej etnickej príslušnosti či už počas štúdia alebo počas výkonu svojho zamestnania, dokonca ani v bežnom živote. Za perzekúciu nemožno považovať ani to, že na matrikách údajne panuje tendencia uvádzať priezviská v azerbajdžanskom tvare, čo dokladoval na prípade svojich dcér. Po narodení svojej mladšej dcéry sám osobne na matrike presadil, aby bolo jej priezvisko zapísané v podobe, ako si želal.

22. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný vykonal rozsiahle dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným dôvodom pre konanie o azyl. Podľa správneho súdu, žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol

23. Ako správne a zákonné Najvyšší správny súd SR hodnotí závery správneho súdu ohľadom posúdenia splnenia podmienok podľa § 8 zákona o azyle. Správny súd zohľadnil všetok obsah výpovede sťažovateľa a posúdil ho v kontexte všetkých taxatívnych dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, t. j. rasy, pohlavia, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre zastávanie určitých politických názorov v štáte, ktorého občianstvo má a túto výpoveď vyhodnotil v kontexte informácií o krajine pôvodu.

Správny súd sa zaoberal aj príslušnosťou sťažovateľa k bezpečnostným zložkám, ktorá podľa jeho názoru nespĺňa znaky určitej sociálnej skupiny podľa zákona o azyle. 26. Najvyšší správny súd SR v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2009 zo dňa 3. novembra 2009, podľa ktorého „argumentácia žiadateľa o azyl vzťahujúca sa k tvrdeniu o „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“ nemôže obstáť, pokiaľ žiadateľ o azyl nenaplní konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle.“ Z výpovede sťažovateľa nemožno ani podľa Najvyššieho správneho súdu SR vyvodiť, že by bol sťažovateľ prenasledovaný alebo by mu hrozilo prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, kvôli svojej charakteristike z povahy mu vrodených a nezameniteľných rysov, ktoré sú zásadné pre ľudskú identitu či svedomie.

28. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho dôvody pre udelenie azylu sú dostatočné a žalovaný ako aj správny súd ich nesprávne posúdili, nemôže s touto námietku Najvyšší správny súd SR súhlasiť. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

30. Najvyšší správny súd SR na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.

31. Námietka sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nesplania podmienok pre udelenie azylu preto nemohla obstáť. 32. Čo sa týka doplnkovej ochrany „jej zmyslom a účelom (podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/72/2010 zo dňa 14. septembra 2010) podľa zákona o azyle je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.“

34. Správny súd posúdil splnenie podmienok na udelenie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR [rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/18/2022 z 31. januára 2023: publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2023 pod č. 42/2023 ZNSS), ktorá hovorí, že pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tej súvislosti posudzovaní existencie vážneho bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí: (i) Ako prvá musí byť posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, žalovaný musí skúmať (ii) existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu

35. Rovnako sa správny súd neodklonil od ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR vo vzťahu k nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, z ktorej vyplýva, že „z odôvodnenia rozhodnutia musí byť poznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostrené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pritom znamená „nemožnosť preskúmať určité rozhodnutie pre nemožnosť zistiť v ňom jeho obsah alebo dôvody, pre ktoré bolo vydané.

37. Sťažovateľovi nemožno prisvedčiť ani v tom, že by žalovaný a správny súd vôbec nezohľadnili námietku existencie hroziaceho nebezpečenstva vážnej ujmy, ktorá by zdôvodňovala udelenie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

Z podkladov, ktoré sú obsahom správneho spisu, neplynie, že by takéto osoby boli v Azerbajdžane systematicky vystavované zlému zaobchádzaniu zo strany úradov, pričom to nemožno konštatovať ani v individuálnom prípade sťažovateľa. Tu je vhodné opätovne poznamenať, že rozsah zisťovania skutkového stavu zo strany žalovaného odrážal dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany tvrdené sťažovateľom, teda najmä obavy z následkov jeho nezákonnej činnosti v prospech rodinných príslušníkov, pre ktoré ako tvrdí sa stal vydierateľným.

40. Informácie, ktoré si v rámci administratívneho konania žalovaný zadovážil a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, zodpovedajú kritériám aktuálnosti a zazdrojovania, ktoré v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Azs 71/2006 - 82 z 26.03.2008 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2023 pod č. 40/2023 ZNSS, k požiadavkám na informácie o krajine pôvodu stanovil. Z nich vyplýva, že: „Správny orgán rozhodujúci o žiadosti o udelenie azylu v zmysle zákona o azyle pri používaní informácií o krajinách pôvodu musí dodržiavať nasledujúce pravidlá: Informácie o krajine pôvodu musia byť v maximálnej možnej miere (1) relevantné, (2) dôveryhodné a vyvážené, (3) aktuálne a overené z rôznych zdrojov, a (4) transparentné a dohľadateľné, t. j. s uvedením zdroja, z ktoré správny orgán čerpal. Dôveryhodnosť informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správy, serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené aj inými zdrojmi.

konaní. Správe, ktorá vo všeobecnosti opisuje socioekonomické podmienky v krajine pôvodu a nepojednáva o špecifických otázkach, ktoré musia byť v konaní objasnené, potom bude spravidla priznaná menšia váha.“