2Sak/12/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. A. T., narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Nigérijská federatívna republika, cestovný doklad číslo T.XXXXXXXX, ID: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu v meste E., T. M. D. X, Z. G. J., toho času Pobytový tábor Rohovce, právne zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17316014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-27-13/2023-Ž zo dňa 04.04.2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl z dôvodu neprípustnosti, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7SaZ/9/2023-38 zo dňa 4. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca požiadal prvýkrát o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky dňa 28.02.2022 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v jeho krajine pôvodu a na Ukrajine nie je bezpečné žiť.

26.01.2023 právoplatne ukončené. 3. Napriek právoplatnému ukončeniu azylového konania žalobca územie SR neopustil a dňa 28.01.2023 opakovane požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. 4. Žalobca svoju opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podal z dôvodu obavy o svoj život, pretože jeho otec bol policajt a bol zabitý banditmi.

Tvrdil, že z bezpečnostných dôvodov odišli v roku 2005 z Nigérie do Juhoafrickej republiky aj jeho dvaja bratia. Počas pohovoru tiež uviedol, že v Nigérii mládež nedostáva žiadne pracovné príležitosti, sám tam nemá možnosť osobne sa realizovať a preto odišiel za lepším životom na Ukrajinu, kde však v roku 2022 vypukol ozbrojený konflikt a bol nútený z tejto krajiny odísť. Na Slovensko prišiel s nádejou, že tu bude v bezpečí a že tu bude mat' lepšiu budúcnosť.

6. Keďže v minulosti už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní svojej opakovanej žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, bolo potrebné podľa žalovaného zamietnuť jeho žiadosť ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ ZoA.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu na Správny súd v Bratislave správnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku, t. j. pre nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným na riadne posúdenie veci. 8. Žalobca najmä namietal: · nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktoré videl v tom, že žalovaný nevyhodnotil podstatnú zmenu skutkového stavu v situácii v krajine jeho pôvodu, ktorá nastala v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle (t. j. odo dňa 26.01.2023), ako závažnú zmenu pomerov. Poukázal na to, že dňa 25.02.2023 sa v krajine jeho pôvodu konali prezidentské voľby, v dôsledku ktorých došlo k rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie, · žalovaný si do konania nezabezpečil najaktuálnejšie informácie o jeho krajine pôvodu (z obdobia po prezidentských voľbách ), ale pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal z informácií,

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Saz/1/ 2017 zo dňa 16.06.2017, · poukázal na to, že v štáte Lagos stúpajú ozbrojené lúpeže, útoky, krádeže, rodovo podmienené násilie, okultizmus, banditizmus, ako aj zneužívanie drog a súvisiace škody. Mal za to, že v krajine jeho pôvodu je neistota, ktorú spôsobuje vláda útokmi proti ľuďom. Nigériu teda už nepovažuje za bezpečnú krajinu, pričom tvrdil, že v ostatnom období sa v nej stupňuje už doposiaľ časté zatýkanie v domoch, únosy, zastavovanie ľudí na uliciach, polícia monitoruje rôznych ľudí alebo ich zabíja. Podľa jeho názoru má tieto útoky na svedomí vláda, ktorá ich sama organizuje, hoci tvrdí opak. Uviedol, že nigérijská vláda je ovládaná teroristami a po prezidentských voľbách konaných dňa 25.02.2023 došlo k rapídnemu zhoršeniu situácie.

9. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/1/2018 a sp. zn. 1Sžak/4/2018.

Na účely posúdenia správnosti a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) ZoA sa správny súd zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil. Správny súd zdôraznil, že na účely aplikácie § 11 ods. 1 písm. f) ZoA nie je relevantná skutočnosť, či si žalobca dôvod, pre ktorý žiada o udelenie azylu uplatnil už skôr alebo nie, ale výlučne to, či sa jedná o dôvod, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu a nastal v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd nevyhodnotil situáciu v krajine pôvodu žalobcu súvisiacu s prezidentskými voľbami ako takú, ktorá predstavuje, alebo by mohla predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu a námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodnú.

K uvedenému správny súd uviedol, že predmetné tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, keď je nesporné (či už z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho spisu), že žalovaný si správy o krajine pôvodu žalobcu z času po prezidentských voľbách v Nigérii zaobstaral, a to konkrétne monotematickú správu o krajine Nigéria vedenú v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2023/000339-002 z 08.03.2023. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukázal aj na graf doložený žalovaným zo dňa 21.04.2023 (po prezidentských voľbách), z ktorého je jasne preukázaná rapídne klesajúca krivka násilia v krajine pôvodu žalobcu. Správny súd nespochybnil vierohodnosť článkov na ktoré poukazuje žalobca, no konštatoval, že tieto incidenty nemajú dlhodobý a pretrvávajúci charakter.

17. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t. j. odo dňa 26.01.2023) a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t. j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). Posúdenie splnenia ostatných zákonných predpokladov vymedzených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sporné nebolo. Správny súd je taktiež toho názoru, že v priebehu minulého a ani súčasného konania nebolo zistené, že by žalobca mohol v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. 18. Na základe uvedeného žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Sťažovateľ najmä namietal, že: · správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v napádanom rozhodnutí dospel k záveru, že situácia v krajine pôvodu sťažovatelia nepredstavuje podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle a námietku sťažovateľa, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že bezpečnostná situácia po voľbe prezidenta v Nigérii spájaná so zvýšenou mierou nepokojov, nepredstavuje pre sťažovateľa zvýšenú mieru rizika a podstatnú zmenu skutkového stavu, · sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v štáte Lagos stúpajú ozbrojené lúpeže, útoky, krádeže, rodovo podmienené násilie, kultizmus, banditizmus, ako aj zneužívanie drog a súvisiace škody. V krajine pôvodu sťažovateľa vláda spôsobuje útokmi proti ľuďom neistotu a Nigériu nemožno považovať za bezpečnú krajinu, pričom sa situácia po prezidentských voľbách rapídne zhoršila,

B) 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietka sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia a tvrdenia sťažovateľa, že Nigériu nie je možné považovať za bezpečnú krajinu, nakoľko situácia v krajine sa po prezidentských voľbách rapídne zhoršila, je nedôvodná a takéto tvrdenia považuje žalovaný za nepodložené a neobjektívne. Ďalej uviedol,

a 2023. Správy o krajine pôvodu síce hovoria o incidentoch v štáte Lagos, ale iba v súvislosti s prezidentskými voľbami a nie ako o všeobecne sa zhoršenej a pretrvávajúcej situácii aj po voľbách, tak ako to tvrdí sťažovateľ, · v prípade sťažovateľa ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, a preto nebolo povinnosťou žalovaného, aby posudzoval jeho žiadosť v merite veci, sťažovateľ podal novú žiadosť o udelenie azylu, ktorú žalovaný musel v súlade so ZoA vyhodnotiť ako opakovanú, a keďže sťažovateľ v konaní nepredložil také skutočnosti, ktoré by mali za následok podstatnú zmenu skutkového stavu, žalovaný zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) ZoA, · nebol splnený ani predpoklad podstatnej zmeny skutkového stavu po vydaní právoplatného rozhodnutia o neudelení azylu. Pod podstatnou zmenou skutkového stavu je potrebné podľa žalovaného rozumieť nastúpenie takého stavu, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie vo veci, a teda nestačí akákoľvek zmena, ale rozhodujúcim faktorom je moment jej

skutkového stavu, · poukázal na to, že sťažovateľ dňa 27.07.2023 svojvoľne opustil pobytový tábor v Rohovciach, v dôsledku čoho bol 03.08.2023 vyradený z evidencie pobytového tábora. Je preto pravdepodobné, že sťažovateľ sa už nenachádza na území Slovenskej republiky, · na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ ZoA ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa čl. 33 ods. 2 písm. d/ Smernica Európskeho parlamentu a rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie)/ (ďalej len „procedurálna smernica“) členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, iba ak žiadosť predstavuje následnú žiadosť, pričom sa neobjavili ani neboli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia súvisiace s posúdením, či žiadateľ spĺňa požiadavku na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu v zmysle smernice 2011/95/EÚ. Podľa čl. 40 ods. 1 procedurálnej smernice ak osoba, ktorá požiadala v členskom štáte o medzinárodnú ochranu, urobí ďalšie vyhlásenia alebo podá následnú žiadosť v tom istom členskom štáte, tento členský štát posúdi tieto ďalšie vyhlásenia alebo údaje následnej žiadosti v rámci posúdenia predchádzajúcej žiadosti alebo v rámci preskúmania rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, pokiaľ môžu príslušné orgány v tomto rámci vziať do úvahy a zvážiť všetky údaje, o ktoré sa opierali tieto ďalšie vyhlásenia alebo následná žiadosť. Podľa čl. 40 ods. 2 procedurálnej smernice na účely prijatia rozhodnutia o prípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 33 ods. 2) písm. d) následná žiadosť o medzinárodnú ochranu najprv podlieha predbežnému posúdeniu, či sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia týkajúce sa posúdenia, či žiadateľ spĺňa podmienky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice 2011/95/EÚ. Podľa čl. 40 ods. 3 procedurálnej smernice ak sa v predbežnom posúdení uvedenom v odseku 2 konštatuje, že sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia, ktoré významne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice 2011/95/EÚ, žiadosť sa bude ďalej posudzovať podľa kapitoly II. Členské štáty môžu stanoviť aj iné dôvody na to, aby sa následná žiadosť ďalej posudzovala.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia nie sú dôvodné.

Opätovne poukázal na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom zdôraznil, že je to krajina banditov, ktorí unášajú a zabíjajú ľudí. 26. Správny súd na posúdenie dôvodnosti (zákonnosti) aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) ZoA sa zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil.

28. S uvedeným právnym posúdením sa sťažovateľ nestotožnil a namietal nesprávne právne posúdenie, najmä závery správneho súdu, že bezpečnostná situácia po voľbe prezidenta v Nigérii spájaná so zvýšenou mierou nepokojov, nepredstavuje pre sťažovateľa zvýšenú mieru rizika a podstatnú zmenu skutkového stavu.

31. Inými slovami, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na kasačné námietky sťažovateľa posudzoval, či bolo možné považovať novú žiadosť sťažovateľa o udelenia azylu za opakovanú v tom zmysle, či žalovaný správne vyhodnotil nenaplnenie predpokladu podstatnej zmeny skutkového stavu po vydaní právoplatného rozhodnutia o neudelení azylu.

Novými skutočnosťami na účely procedurálnej smernice tak nie je možné rozumieť akékoľvek skutočnosti alebo zistenia, ale iba také ktoré, ktoré by na prvý pohľad mohli mať vplyv na udelenie medzinárodnej ochrany. 33. Na tomto mieste považuje Najvyšší správny súd SR za dôležité zdôrazniť, že účelom možnosti podať opakovanú žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany je postihnúť prípady, keď sa objavia také závažné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť hmotnoprávne postavenie žiadateľa o azyl a ktoré nemohol uplatniť vlastnou vinou počas predchádzajúceho právoplatne ukončeného konania.

35. Spravidla sa pritom môže jednať o také skutočnosti, ku ktorým došlo počas obdobia po vydaní právoplatného rozhodnutia o neudelení azylu a za také možno považovať najmä zmenu situácie v krajine pôvodu alebo zmenu pomerov vo vzťahu k osobe žiadateľa, (napr. udelenie azylu matke maloletej žiadateľky, ktorej žiadosť už bola právoplatne zamietnutá; k tomu porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 5. 11. 2008, č. j. 9 Azs 14/2008 -

37. V posudzovanom prípade sa už raz právoplatne rozhodlo s tým, že medzinárodná ochrana nebola sťažovateľovi udelená, pričom sťažovateľ stavia svoje dôvody súčasnej opakovanej žiadosti v zásade na tom istom, a to na obavách z nepriaznivých životných podmienok, keď opakovane uvádza, že Nigéria je krajina banditov, kde sa unášajú ľudia a kde pre mladých nie je žiadna nádej pre lepší život. Z tohto dôvodu opustil Nigériu a prišiel na Ukrajinu za lepším

zdôraznil, že takéto incidenty samy o sebe nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu. 38. Žalovanému nebolo možné ani vytknúť, že by sa zmenou pomerov v krajine pôvodu po prezidentských voľbách (25.2.2023) nezaoberal, pretože sťažovateľ na novinové články informujúce o incidentoch v súvislosti s prezidentskými voľbami poukazuje až v žalobe.

a 2023. Správy o krajine pôvodu síce hovoria o incidentoch v štáte Lagos, ale iba v súvislosti s prezidentskými voľbami a nie ako o všeobecne sa zhoršenej a pretrvávajúcej situácii aj po voľbách, tak ako to tvrdí sťažovateľ, čo správne vyhodnotil aj správny súd.

40. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 2 písm. f/ ZoA musí vždy obsahovať odôvodnený záver správneho orgánu o tom, že: 1) žiadateľ v opakovanej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo zistenia relevantné z hľadiska azylu alebo doplnkovej ochrany, pričom novými skutočnosťami nie je možné rozumieť akékoľvek skutočnosti alebo zistenia, ale iba také ktoré, ktoré by na prvý pohľad mohli mať vplyv na udelenie medzinárodnej ochrany, a že: 2) nedošlo k takej zásadnej zmene situácie v krajine pôvodu, ktorá by mohla zakladať opodstatnenosť novej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany.

42. V konaní o opakovanej žiadosti o medzinárodnú ochranu sa hodnotí len to, či sťažovateľ uviedol nové okolnosti, alebo či sa relevantným spôsobom zmenili okolnosti na jeho vôli nezávislé (pomery v krajine pôvodu), ktoré by odôvodňovali nové preskúmanie jeho prípadu. K takému posúdeniu v terajšej veci došlo.

44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva.

V Bratislave dňa 22. decembra 2023