2Sak/13/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): B. Y. B. K., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: E., Z. U. Z., C. XXX, B. č. XX, okres E., provincia E., B., toho času sa zdržujúci v Záchytnom tábore v Humennom, Mierová 100, Humenné, zastúpeného Slovenskou humanitnou radou, so sídlom v Bratislave, Budyšínska 1, za ktorú koná JUDr. Viera Melková, poverená pracovníčka, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o neudelení azylu a súčasne o poskytnutí doplnkovej ochrany č. ČAS : MU-PO-299-24/2021-Ž, zo dňa 11.02.2022, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Saz/1/2022-41 zo dňa 22. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Saz/1/2022-41 zo dňa 22. júna 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU- PO-299-24/2021-Ž, zo dňa 11.02.2022 v časti o neudelení azylu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

rozhodnutia. 2. Ako prvý dôvod svojej žiadosti uviedol, že jeho brat Z. K. bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu a obával sa, že by kvôli nemu mohol mať v prípade zotrvania v krajine problémy s hnutím Taliban. Po ich ovládnutí Afganistanu sa jeho brat dostal do pozície neželanej osoby, čo malo za následok nepriaznivý dopad aj pre bezpečnosť žalobcu, ak by v krajine pôvodu naďalej zotrval alebo sa do nej vrátil. Druhým dôvodom jeho žiadosti bolo to, že ak by zotrval v krajine pôvodu, Taliban by mu neumožnil pokračovať v štúdiu. Tretím dôvodom jeho žiadosti bola skutočnosť, že ako odborník na informačné technológie pracoval pre filmovú spoločnosť Afghan Film a pre Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (ďalej len „IOM“), tým sa tiež dostal do pozície nepriateľa štátu. Obával sa preto útokov zo strany Talibanu voči svojej osobe. 3. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu o obavu o svoju bezpečnosť, kvôli bratovi menom Z. K., ktorý bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu, uviedol, že žiadateľ o azyl s touto činnosťou svojho brata nemá žiaden súvis. Žalovaný zdôraznil, že žiadateľ

Táto skutočnosť potvrdzuje výpoveď žiadateľa, na druhej strane však podľa žalovaného nutne nepotvrdzuje opodstatnenosť jeho obavy z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. 4. Žalovaný poukázal aj na reálne kroky hnutia Taliban po poslednom ovládnutí krajiny, keď sa predstavitelia tohto hnutia snažili upokojiť občanov, vrátane tých, ktorí boli zamestnaní v bývalej štátnej správe a vyhlásili amnestiu pre všetkých ľudí, ktorí boli pracovne alebo osobne spájaní s bývalým režimom, čo sa nutne vzťahuje aj na brata žalobcu. Žalovaný pritom nespochybnil niektoré informácie o tom, že Taliban po prevzatí moci hľadal a údajne zatýkal aj osoby, ktorým sa zaviazal, že im udelí amnestiu. Vzhľadom na rozdielnosť informácií týkajúcich sa zaobchádzania Talibanu s pracovníkmi bývalého režimu vychádzal žalovaný v prípade žalobcu pri analýze opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania okrem zaistených informácií aj zo samotnej výpovede žiadateľa, z ktorej vyplynulo, že jeho brat Z. K. v krajine pôvodu zostal, a to bez toho, aby tam s niekým mal nejaké problémy.

5. Vo vzťahu k druhému dôvodu žiadosti o udelenie azylu spočívajúceho v tvrdení o prípadnom obmedzení štúdia, žalovaný uviedol, že žalobca ukončil vysokoškolské štúdium v roku 2014 a odvtedy sa vzdelával iba vo forme samoštúdia.

6. V prípade tretieho dôvodu žiadosti, ktorý pramení z obavy o bezpečnosť pred príslušníkmi Talibanu kvôli jeho práci vo filmovom štúdiu Afghan Film a medzinárodnej organizácií IOM, žalovaný uviedol, že zabezpečil aktuálne informácie, z ktorých je zrejmé, že viacerí zamestnanci označeného filmového štúdia po prevzatí moci Talibanom z krajiny utiekli, pretože sa obávali represií. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu o takýchto represiách nehovoria, aj keď sa v nich hovorí o istých obmedzeniach, ktoré Taliban v tejto oblasti začal uplatňovať. Napr. vyzval miestne televízne stanice aby prestali vysielať filmy a seriály, ktorí vystupujú ženy - herečky. Podľa príslušníkov Talibanu v danom prípade nejde o predpis, ale iba o „náboženské odporúčanie“. Taliban ďalej odporučil afganským televíznym hlásateľkám, aby počas vysielania nosili hidžáb a televízie by podľa hnutia nemali vysielať filmy ani iné programy, ktoré sú v rozpore s moslimskými alebo tradičnými afganskými hodnotami, ani relácie, v ktorých sa zobrazuje prorok Mohamed, či ďalšie postavy z islamského náboženstva. Zároveň poukázal žalovaný aj na vyjadrenie T. Z., ktorý sa v

7. Na základe posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že žalobca síce opustil krajinu svojho pôvodu z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, preto mu žalovaný azyl v zmysle § 8 zákona o azyle neudelil. Zároveň v prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.

8. Žalobca podal proti rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. 9. Namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, čím uplatnil zrušovacie dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ SSP. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 10Saz/1/2022 zo dňa 22.06. 2022 správnu žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 11. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia viedol, že nepopiera, že žalobca na jednej strane čelil obavám z dôvodu zmeny bezpečnostnej a politickej situácie v krajine, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ho Taliban považoval za osobu s opozičným politickým presvedčením. Žalobca svoj imputovaný politický názor - spojenie s bývalým režimom vyvodzoval skrz svojho brata - námestníka ministra obchodu, ktorého pozícia v bývalom režime mala byť dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu. Podľa krajského súdu je síce potrebné prihliadať na správy o prenasledovaní vysokých štátnych úradníkov, avšak je nevyhnutné tieto vyhodnocovať individuálne, keďže prístup Talibanu k nim je rôzny a nedá sa zhrnúť do jediného záveru, že všetky takého osoby sú prenasledované. Aj keď v súčasnej dobe rodina žalobcu nemá spojenie s jeho bratom Z. K., keďže tento je nezvestný, je však rovnako potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca osobne do kontaktu s príslušníkmi Talibanu osobne nikdy neprišiel a nejestvovali žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by mu nejaký politický názor mohol byt' pripisovaný, či už skrz jeho brata - člena vlády bývalého režimu, alebo skrz jeho pôsobenia pre Afghan Film. 12. Krajský súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli žalovaným preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, s ktorým záverom žalovaného sa súd v celom rozsahu stotožňuje. 13. Krajský súd uzavrel, že je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle. Vzhľadom na to, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, uvedené bolo zo strany žalovaného zohľadnené vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi.

A) 14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl v tom, že krajský súd konštatoval, že nejestvovali žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by sťažovateľovi mohol byť nejaký politický názor pripisovaný, či už skrz brata - člena vlády bývalého režimu alebo cez jeho pôsobenie pre Afghan Film. Samotným pôsobením v medzinárodnej organizácii IOM a v štátnej inštitúcii Afghan Film spadajúcej pod ministerstvo kultúry dal sťažovateľ jasne najavo svoj politický názor v sympatií, či stotožňovania sa so štátnou politikou bývalej vlády Afganistanu. V tejto súvislosti sťažovateľ odkázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sak/9/2022 zo dňa 27.5.2022, ako aj na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžak14/ 2018 zo dňa 22.1.2019 a sp. zn. 10Sžak/2/2021 zo dňa 7.6.2021, ktoré sa týkajú problematiky imputovaného politického presvedčenia.

17. Sťažovateľ uviedol, že z množstva informácií o krajine jeho pôvodu zabezpečených žalovaným a sťažovateľom do administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že jednotlivci, obdobne ako sťažovateľ, ktorí podporovali alebo sú vnímaní, že podporovali bývalú vládu a medzinárodné spoločenstvo, patria medzi primárne ciele útokov, cieleného zabíjania a únosov v súčasnosti už vládnych jednotiek Talibanu a z toho dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením Talibanu.

18. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 19a ods.6 ZoA a na podporu svojich tvrdení poukázal na informácie: Správu EUAA - Agentúra Európskej únie pre azyl: Usmernenie EUAA o Afganistane publikovanej v apríli 2022, ako aj na Správu generálneho tajomníka OSN o vývoji od 28.1.2022, ale aj na nové usmernenie, ktoré vydalo UNHCR vo februári 2022, ktoré sa týka odporúčaní pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z

Navyše sťažovateľ, ako sám uviedol, do priameho kontaktu s Talibanom nikdy neprišiel a nejestvovali žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by mu nejaký politický názor mohol byť pripisovaný. 21. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľa, že už samotným zamestnaním sa v medzinárodnej organizácii IOM a v štátnej inštitúcii Afghan Film spadajúcej pod ministerstvo kultúry dal sťažovateľ jasne najavo svoj politický názor v zmysle sympatií, či stotožňovania sa so štátnou politikou bývalej vlády Afganistanu. Žalovaný uviedol, že zotrváva na vyjadrení, že takýto argument o všeobecnom politickom motíve, nevedie automaticky k záveru, že Taliban vníma prácu každého jednotlivca ako politickú. 22. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a rozsudok krajského súdu za dostatočne presvedčivý, ktorý podstatné argumenty sťažovateľa adekvátne vyhodnotil.

IV. Právny názor kasačného súdu

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p.

potrebné zmeniť tak, že v časti o neudelení azylu ruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 25. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačným súdom

27. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi preskúmavaným rozhodnutím bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle ZoA. 28. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že sťažovateľom uvádzané dôvody nemôžu svedčiť pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o posudzovanie podmienok na udelenie azylu, predovšetkým žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa sťažovateľ rozhodol odísť z Afganistanu bola nepriaznivá všeobecná situácia, ktorá sa vyhrotila v auguste 2021, keď Taliban ovládol hlavné mesto Kábul. Žalovaný ustálil, že nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. S takýmto názorom sa stotožňuje aj kasačný súd. Tam sa však dôvody sťažovateľa, pre ktoré požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, nekončia.

pre všetkých ľudí, ktorí boli pracovne a osobne spájaní s bývalým režimom. Týka sa to aj brata sťažovateľa -námestníka ministra obchodu. Žalovaný nespochybňuje ani informácie o tom, že Taliban po prevzatí moci hľadá a údajne zatýka ľudí, ktorým sa zaviazal, že udelí amnestiu. Pokiaľ však problémy nemá samotný brat sťažovateľa, žalovaný neopovažoval ani obavu z ohrozenia sťažovateľa kvôli jeho bratovi za opodstatnenú.

Brat sťažovateľa Z. K. je v súčasnej dobe nezvestný. Sťažovateľ, jeho brat, ktorý je tiež na území SR, ale dokonca ani rodičia nevedia miesto pobytu, nie sú s ním v žiadnom kontakte a dokonca nevedia, či je vôbec nažive. Do domu rodičov sťažovateľa prišli príslušníci Taliban, kde vypočúvali rodičov za účelom zistenia pobytu ich synov, prehľadali dom rodičov a vyzývali ich, aby informovali alebo oznámili svojim synom, aby sa dostavili na stanovištia príslušníkov

32. Krajský súd síce prihliadol na nové dôkazy avšak podľa kasačného súdu z týchto nových skutočností vyvodil nesprávne právne závery. 33. Krajský súd na základe posúdenia žiadosti sťažovateľa a všetkých relevantných informácií dospel k zhodnému záveru so žalovaným, že krajinu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby táto obava mala akúkoľvek súvislosť s relevantnými dôvodmi uvedenými v § 8 zákona o azyle. Dokonca podľa krajského súdu ani po zistení, že brat sťažovateľa je nezvestný, neexistujú žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by mu nejaký politický názor mohol byť pripisovaný, či už skrz jeho brata - člena vlády bývalého režimu alebo jeho pôsobenie pre Afghna Film.

35. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán nezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach žiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej ujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne rozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné následky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).

37. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti NS SR nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší súd SR už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval, že: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA , je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“

jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.

41. Sťažovateľ v správnom konaní opísal svoje dôvody žiadosti o azyl, ktoré síce odvodil od zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu po nástupe Talibanu, ale hodnoverne preukázal, že jeho brat pôsobil ako námestník ministra obchodu od začiatku roku 2021 a po ovládnutí krajiny Talianom sa dostal do pozície protivníka Talibanu, nakoľko pracoval pre bývalý režim. Sťažovateľ tiež uvádzal, že pracoval v medzinárodnej organizácii IOM a organizácii Afghan Film a tým sa dostal do pozície nepriateľa Talibanu. Sťažovateľ uvádzal, že Taliban po prevzatí moci začal útočiť voči ľuďom, ktorí boli nejakou formou spájaní s bývalým režimom, preto sa obáva, že zaútočí aj voči nemu.

ministra obchodu, ktorého pozícia v bývalom režime mala byt' dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu, ale aj vzhľadom na zamestnanie sťažovateľa, ktorý pôsobil v medzinárodnej organizácii IOM a taktiež aj v štátnej inštitúcii Afghan Film.

Podľa žalovaného ho teda nemožno považovať za umelca. Žalovaný však ničím nepreukázal, že Taliban robí rozdiely medzi umelcami a inými pracovníkmi umeleckého priemyslu a neobjasnil z čoho vyvodil záver, že ho nemožno považovať za osobu, ktorá je spájaná s bývalým režimom cez výkon svojho povolania alebo zamestnania. Žalovanému možno tiež vytknúť, že jeho pôsobením pre medzinárodnú organizáciu IOM sa vôbec nezaoberal.

46. Z tohto dôvodu je potrebné úplne odmietnuť úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti medzi jeho strachom sťažovateľa z prenasledovania skrz jeho brata, ktorý pôsobil ako námestník ministra obchodu v bývalej vláde Afganistane a z dôvodu jeho práce pre Afghan Film a medzinárodnú organizáciu IOM aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z ktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy sťažovateľa z postoja predstaviteľov Talibanu k osobám pracujúcim pre bývalú vládu Afganistanu. Naviac svoje závery žalovaný odvodzuje z vyhlásenej amnestie Talibanom, pričom sa reálnosťou bezpečnostnej situácie po prevzatí moci Talibanom a možnými atakmi voči bývalým členom vlády, ich vysoko postaveným úradníkom ako je prvý tajomník ministra bývalej vlády (brat sťažovateľa) a ich rodinným príslušníkom vôbec nezaoberal.

48. Ako opakovane zdôrazňoval vo svojich podaniach aj sťažovateľ, konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, čo znamená, že sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ doteraz nebol podrobený násiliu v Afganistane neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí.

49. Práve pre jeho spojitosť s bratom, vysokým úradníkom bývalej afganskej vlády a pre prácu pre medzinárodnú organizáciu IOM a Afghan Film spadajúcu pod ministerstvo kultúry dal sťažovateľ jasne najavo svoj politický názor v zmysle sympatií, či stotožňovania sa so štátnou politikou bývalej vlády Afganistanu a dá sa na neho hľadieť ako na niekoho, komu by Taliban pripísal politické názory. Túto spojitosť pritom žalovaný vôbec nemohol vzhliadnuť práve preto, že pohovor so sťažovateľom bol povrchný, strohý bez toho, aby sa ho žalovaný na podrobnosti práce pre IOM a Afgan Film, a jeho názory dopytoval.

Takto sa však nestalo a hoci spisová dokumentácia obsahuje správy, ktoré do istej miery situáciu v Afganistane mapujú, nenachádza takto získané informácie zásadný odraz v rozhodnutí žalovaného. 51. Najvyšší správny súd zastáva názor, že ak nemožno určité tvrdenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu doložiť, ale ani vyvrátiť listinnými či inými dôkazmi a žiadateľ splní podmienky uvedené v článku 4 ods. 5 smernice Rady 2004/83/ES, správny orgán je povinný z takého tvrdenia vychádzať.

Rozhodujúce je, že ťažisko výpovede sťažovateľa zostalo po celý čas správneho konania nemenné a jeho azylový príbeh je úplne vnútorne konzistentný. Dokonca v priebehu súdneho konania sa situácia od vstupného pohovoru zmenila. Ani krajský súd nespochybnil tvrdenie sťažovateľa, že brat sťažovateľa Z. K. je v súčasne dobe nezvestný. Za týchto zmenených okolností nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť, že sťažovateľovi v Afganistane nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle v spojení s § 19a ods. 6 ZoA.

konania. 54. V posudzovanej veci nemožno pominúť, že sťažovateľ patrí k značne zraniteľnej skupine obyvateľstva. Je osobou, ktorá je úzko (rodinne) spojená s osobou vysokého úradníka bývalej vlády, ktorý je toho času nezvestný. Sťažoval pracoval pre medzinárodnú organizáciu IOM a štátnu organizáciu Afghan Film, ktorý produkoval filmy s tematikou zrovnoprávnenia žien a dievčat v spoločnosti. Nie je pritom možné za danej situácie (pre nedostatok informácií o krajine pôvodu) ustáliť, či Taliban robí rozdiely medzi tým, že niekto sa priamo angažoval, účinkoval vo filmoch s takouto tematikou alebo len pracoval v oblasti IT pre uvedenú štátnu organizáciu. Nemožno bez ďalšieho dokazovania prijať záver, že prípadné prenasledovanie sa nutne bude týkať iba umelcov a nie pracovníkov IT sektora, pracujúcich pre Afghan Film.

dôvod žiadateľovi pripisovaný zo strany pôvodcov prenasledovania. 56. Ustanovenie § 8 zákona o azyle vychádza z koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania, ktorá nie je iba odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky obsiahnutej v Ženevskom dohovore, ale je tiež odrazom snahy implementovať únijné azylové právo, najmä kvalifikačnú smernicu. Zákon o azyle sa preto musí vykladať s touto smernicou konformne; k tomu porovnaj čl. 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/ 95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany („kvalifikačná smernica“), ale tiež čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR.

. 58. Čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje, že „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú k prenasledovaniu , ak pôvodca prenasledovania tieto rysy žiadateľovi pripisuje.“

60. Z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania potom plne postačí aj to, ak pôvodcovia prenasledovania žiadateľovi o medzinárodnú ochranu jeho presvedčenia v zmysle nesúhlasu s určitými postupmi iba pripisujú, hoci ten v skutočnosti žiadne takéto politické presvedčenie nemá.

62. Možno teda uzavrieť, že kasačné námietky, ktorými sťažovateľ vytýkal krajskému súdu ako aj žalovanému chybné právne posúdenie veci, vyhodnotil Najvyšší správny súd SR ako dôvodné. Sťažovateľovi je potom možné prisvedčiť aj v tom ohľade, že žalovaný nevyložil azylový príbeh sťažovateľa v kontexte správ o situácii v krajine pôvodu, čím zaťažil svoj postup chybou nezákonnosti. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy celého konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022