2Sak/15/2022

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-267-32/2021-Ž zo dňa 2. februára 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobkyni a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa nepreukázalo, že obava, pre ktorú žalobkyňa odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či s uplatňovaním politických práv a slobôd. Uviedol, že z pohovoru so žalobkyňou je zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla odísť z Afganistanu, bola obava z nestabilnej politicko-bezpečnostnej situácie, ktorá nastala potom, ako z krajiny odišli spojenecké vojská a k moci sa vrátilo hnutie Taliban. Táto situácia však nespĺňa kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Záverom konštatoval, že v prípade žalobkyne neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny v zmysle § 10 zákona o azyle. 3. K obavám žalobkyne, že by jej mal byť z dôvodu profesie otca, resp. matky pripisovaný hnutím Taliban opozičný politický názor žalovaný uviedol, že vo svetle aktuálnych informácií o Afganistane sa javí ako neopodstatnená. Ako zo správy Dánskej imigračnej služby - DIS z júla 2021 o bezpečnostnej situácii po prevzatí kontroly Talibanom a o cieľových osobách vyplynulo, vedenie Talibanu oznámilo, že organizácia v súčasnosti nepoškodí žiadneho Afganca, pokiaľ prácu zastavil. Nakoľko otec žalobkyne, ako bývalý vojak z povolania zomrel v roku 2017 a jej matka prácu moderátorky v národnej televízii ukončila v roku 2007, nie je podľa žalovaného dôvod obávať sa toho, že by žalobkyni z dôvodu výkonu práce viac ako 4 roky zosnulého otca, resp. matky, ktorá je už viac ako 14 rokov ženou v domácnosti, malo zo strany Talibanu hroziť prenasledovanie z dôvodu imputovaných politických názorov. Žalovaný v neposlednom rade vylúčil, že by mohla mať žalobkyňa problémy kvôli niekdajšej práci tlmočníka svojho manžela, ktorému bola na území Slovenskej republiky poskytnutá doplnková ochrana, pretože sa za neho vydala tajne, aj to iba niekoľko dní pred jej odchodom z Afganistanu, takže Taliban nemohol mať vedomosť o jej osobnom stave, resp. o tom, kto je jej manžel. 4. Žalovaný sa priklonil k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva, situácia je svojim spôsobom nová a je náročné predpokladať, ako sa bude vyvíjať, a preto v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohla bytˇ vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a z tohto dôvodu žalovaný poskytol žalobkyni na území Slovenskej republiky doplnkovú ochranu.

5. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti neudelenia azylu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v časti neudelenia azylu a považuje ho v tejto časti za nezákonné a nesprávne. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Namietala nesprávne právne posúdenie jej nepríslušnosti k sociálnej skupine, pričom odkazuje na správu Instute for integrated transitions. Túto skupinu majú tvoriť afganské ženy, ktoré sa narodili alebo vyrástli a žili v „posttalibanskom“ Afganistane. Aj rodová segregácia žien podľa nej napĺňa znaky prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine definovanej pohlavím. Žalobkyňa uvádza, že jej strach je opodstatnený, keďže v azylovom konaní pred žalovaným

7. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S.s.p.) dospel k záveru, že argumentácia žalobkyne v správnej žalobe nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 219 S.s.p zamietnuť.

sociálnej skupine. Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotnej žalobkyne. 9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia imputovaného politického presvedčenia v súvislosti s otcom, bývalým vojakom z povolania, krajský súd uviedol, že počas pohovoru žalobkyňa neuviedla žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že jej otec bol, alebo mohol byť prenasledovaný zo strany Talibanu, resp. že do kontaktu s Talibanom počas výkonu svojej práce vôbec prišiel. Žalobkyňa ani jej rodina do kontaktu s Talibanom neprišla.

11. K námietke žalobkyne, že ňou zadefinovaná sociálna skupina, tzv. „posttalibanské ženy“, sú vnímané Talibanom ako odlišné od ostatných žien práve svojou emancipáciou, vzdelanosťou, neochotou podrobiť sa pravidlám nastoleným Talibanom, ktoré potierajú akýkoľvek prejav slobodnej vôle, či myslenia žien, krajský súd uviedol, že takto zadefinovaná sociálna skupina nespĺňa znaky sociálnej skupiny podľa zákona o azyle. Prenasledovanie, ktorého sa žalobkyňa obáva (nemožnosť pracovať, študovať, chodiť von) nemôže byť rozlišujúcou charakteristikou. A to z toho dôvodu, že tieto obmedzenia zo strany Talibanu majú byť namierené voči všetkým ženám a nie iba voči skupine, ktorú právna zástupkyňa zadefinovala v správnej žalobe a replike bez ohľadu na to, či sú zžité so spôsobom života v zmysle predstáv a nariadení Talibanu.

13. Krajský súd uzavrel, že žalobkyňou uvádzané dôvody v jej žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jej rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa krajského súdu v tomto kontexte vyjadrení žalobkyne v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov. Námietky žalobkyne sú založené na jej subjektívnom pocite, ktorý ničím nepodložila a odvoláva sa len na všeobecnú situáciu v krajine a na imputované politické presvedčenie. Zároveň dospel krajský súd k záveru, že u žalobkyne nemožno vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody uvažovať ani o imputovanom politickom presvedčení tak, ako to žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe. 14. Ani námietku žalobkyne ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu krajský súd nevyhodnotil za dôvodnú. Krajský súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav v zmysle línie nastolenej samotnou žalobkyňou. Jej tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Sťažovateľka najmä namietala: - nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k jej tvrdeniu, že nebude môcť pracovať ako učiteľka, ktoré krajský súd vyhodnotil ako námietku neopodstatnenú. Je toho

skupiny zadefinovanej v správnej žalobe a teda, že je ženou vzdelanou, pracujúcou (aj keď z finančných dôvodov istú dobu nepracovala), duchom slobodnou, odmietajúcou podrobiť sa náboženskej doktríne nastolenej Talibanom, ktorá je v rozpore s cieľmi, ktoré sa sťažovateľka počas svojho doterajšieho života snažila dosiahnuť v podobe štúdia, zamestnania sa a takýmto spôsobom dosiahnutia istého stupňa jednak finančnej nezávislosti, ale aj nezávislosti od

Taliban nedovolilo. Predtým, ako sa Talibanci zmocnili krajiny bola situácia v Kábule relatívne bezpečná, aj napriek tomu, že občas sa aj v minulosti vyskytovali nejaké útoky. Sťažovateľka uviedla, že svojou výpoveďou dala jednoznačne najavo svoje obavy nie z bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ale z prenasledovania z dôvodu imputovaných politických dôvodov a príslušnosti ku sociálnej skupine zadefinovanej v správnej žalobe, - nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a rovnako aj krajským súdom videla aj v odôvodňovaní rozhodnutí v tom, že sťažovateľka nečelila v krajine pôvodu absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle 2 písm. d) zákona o azyle. Sťažovateľka oponovala, že v čase jej pobytu v krajine pôvodu bola pri moci bývalá vláda Afganistanu, pre ktorú v podobe zamestnania sa v afganskej armáde na pozícii plukovník sťažovateľkin otec pracoval a taktiež aj jej matka, ktorá pracovala ako moderátorka národnej televízie, čím podľa jej názoru rodina sťažovateľky vyjadrila svoje stotožnenie sa s politikou vtedajšej vlády. Preto nesúhlasila so

žalobe. Z množstva informácií o krajine pôvodu pritom vyplýva, že rodinní príslušníci jednotlivcov, ktorí podporovali alebo súd vnímaní, že podporovali bývalú vládu a medzinárodné spoločenstvo, patria medzi ciele útokov, cieleného zabíjania a únosov v súčasnosti už vládnych jednotiek Talibanu a to z dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením Talibanu. Zároveň tvrdí, že v prípade jej návratu do krajiny pôvodu jej hrozí riziko prenasledovania aj z dôvodu, že bola evakuovaná západnou krajinou, na základe čoho bude Talibanom považovaná za „neafgánsku, západnú“, porušujúcu morálne a spoločenské normy. V tejto súvislosti poukázala na najnovšie

Európsky podporný úrad pre azyl, EASO), Usmernenie EUAA o Afganistane (aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia; Štatút utečenca; doplnková ochrana; aktéri ochrany; alternatíva vnútornej ochrany; vylúčenie), publikované apríl 2022, dostupné https://www.ecoi.net/en/file/ locaI/2072212/2022_04_Country_Guidance Afghanistan_EN_O.pdf a Stanovisko UNHCR k potrebe medzinárodnej ochrany ľudí utekajúcich z Afganistanu (súčasná situácia; nedostatok komplexných informácií; zmenené okolnosti; poradenstvo v prípade nevrátenia), publikované február 2022, dostupné na: https://www.ecoi.net/en/file/local/2067833/61 d851 cd4.pdf. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou sťažovateľky, že krajský súd nesprávne právne posúdil príslušnosť sťažovateľky k sociálnej

súdom. 18. Na základe uvedených skutočností žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby postupom podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d/ ZoA na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 19a ods. 4 písm. c) ZoA náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) ZoA ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. Podľa §19a ods.4 písm. e/ ZoA skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Podľa § 19a ods. 5 zákona o azyle na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity. Podľa § 19a ods. 6 ZoA pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

Talibanom, nakoľko jej otec pracoval pre AFG armádu, matka pracovala ako moderátorka v štátnej televízii a ona pôsobila ako učiteľka do roku 2018. Po smrti otca bolo cestovanie za prácou pre ňu finančne náročné. Jej manžel pracoval pre Američanov ako tlmočník, Talibanci sa mu vyhrážali, a preto z krajiny odišiel. Žalovaný tieto obavy sťažovateľky síce pripustil, dokonca potvrdil, že sťažovateľka počas azylového konania vyjadrila obavy a pocit neistoty z toho, ako sa bude situácia v Afganistane vo vzťahu k ženám vyvíjať, či budú môcť pracovať, študovať, resp. bezpečne vychádzať von, avšak vzhľadom na aktuálne informácie o situácii v Afganistane, tieto obavy z pohľadu možnosti udeliť azyl, považoval za neopodstatnené. Žalovaný vychádzajúc z informácií o krajine pôvodu, (podľa ktorých Taliban po prevzatí moci sľubuje väčšiu slobodu pre ženy, vyzval ženy aby sa zapojili do vlády Talibanu, dokonca podľa prísľubov Talibanu by malo byť lekárkam, zdravotníckym pracovníčkam a učiteľkám,) čo je aj prípad sťažovateľky, byť umožnené vykonávať svoju prácu, síce s obmedzeniami

Naviac žalovaný svoje rozhodnutie oprel o vyjadrenie Talibanu po prevzatí moci, ktorým vyzval ženy aby sa zapojili do vlády Talibanu. Toto vyjadrenie však žalovaný v čase rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o udelenie azylu vo februári 2022 nekonfrontoval s realitou mesiacov nasledujúcich po prevzatí moci Talibanom. Faktom je, že ženy neboli zastúpené v ohlásenej dočasnej vláde Talibanu, na Ministerstve pre záležitosti žien neboli uskutočnené žiadne vymenovania a ich kancelárie využíva obnovené Ministerstvo pre podporu cnosti a prevenciu neresti.

utečenca. 28. Žalovaný na základe posúdenia žiadosti sťažovateľky a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že krajinu síce opustila z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby táto obava mala akúkoľvek súvislosť s relevantnými dôvodmi uvedenými v § 8 zákona o azyle.

stavu a rodinného zázemia žiadateľa, príslušnosť k rase, národnosti, náboženstvu, spoločenskej alebo politickej skupine, jeho pohľad na situáciu a vlastnú osobnú skúsenosť. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej

Uvedené je pochopiteľné, ak sťažovateľka do augusta 2021 žila v úplne inom politickom režime, mohla aktívne pracovať ako učiteľka bez obmedzení. 31. Žalovaný mal svoje posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania založiť na posúdení dôsledkov, ktorým by sťažovateľka, ktorá pôsobila ako žena -učiteľka, manželka tlmočníka pracujúceho pre americkú armádu, dcéra bývalého vojaka afganskej armády a bývalej moderátorky štátnej televízie, čelila v prípade, že by sa vrátila do krajiny pôvodu, Talibanom obsadeného Afganistanu, ktorý presadzuje prísne islamské právo šaría.

Podľa Príručky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k rodovo orientovanému prenasledovaniu v kontexte čl. 1A (2) Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokolu z roku 1967 (Guidelines on International Protection: Gender-Related Persecution within the context of Article 1A(2) of the 1951 Convention and/or its 1967 Protocol relating to the Status of Refugees), z ktorej kasačný súd v prejednávanom prípade vychádzal (dostupnej na https://www.unhcr.org/3d58ddef4.pdf), diskriminačný vzor alebo menej priaznivé zaobchádzanie by mohlo, na kumulatívnych základoch, dosiahnuť prenasledovanie a zaručiť tak medzinárodnú ochranu, ak by diskriminačné opatrenia viedli k dôsledkom vážne škodlivej povahy pre dotknutú osobu, napríklad v obmedzení práva zarobiť si na vlastné živobytie, práva praktizovať náboženstvo alebo práva na prístup k dostupným vzdelávacím zariadeniam (bod 14) (pozri tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/14/2022).

34. Pre splnenie podmienok pre udelenie azylu prenasledovanie musí nastať z jedného z azylových dôvodov v zmysle § 8 zákona o azyle. Žalovaný uzavrel, že ani jeden z dôvodov nebol v prípade sťažovateľky splnený. S týmto posúdením kasačný súd nesúhlasí. K námietke nesprávneho právneho posúdenia (imputovaného) prisudzovaného politického presvedčenia. 35.

36. Podľa sťažovateľky práve pre aktivity svojho otca a manžela sa dá na ňu hľadieť ako na niekoho, komu by Taliban pripísal politické názory, ktoré sú v rozpore s názorom Talibanu. 37. Túto spojitosť pritom žalovaný vôbec nemohol vzhliadnuť práve preto, že pohovor so sťažovateľkou bol veľmi povrchný, strohý bez toho, aby sa jej žalovaný na podrobnosti aktivít rodičov a manžela dopytoval.

39. Najvyšší správny súd zastáva názor, že ak nemožno určité tvrdenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu doložiť, ale ani vyvrátiť listinnými či inými dôkazmi a žiadateľ splní podmienky uvedené v článku 4 ods. 5 smernice Rady 2004/83/ES, správny orgán je povinný z takého tvrdenia vychádzať. 40.

Rozhodujúce je, že ťažisko výpovede sťažovateľky zostalo po celý čas správneho konania nemenné a jej azylový príbeh je úplne vnútorne konzistentný. Za týchto okolností nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť, že sťažovateľke v Afganistane nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle v spojení s § 19a ods. 6 ZoA.

42. K tomuto Najvyšší správny súd SR uvádza, že bremeno tvrdenia síce pochopiteľne ťaží žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Súčasne je však povinnosťou správneho orgánu zistiť náležitým spôsobom skutkový stav. Pokiaľ teda v priebehu správneho konania vyjdú najavo niektoré okolnosti nasvedčujúce existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania, je správny orgán povinný vziať ho do úvahy (pozri tiež rozsudok NS SR sp.

44. Akokoľvek sa Najvyšší správny súd SR stotožňuje so žalovaným v tom smere, že tieto skutočnosti samy o sebe pre udelenie medzinárodnej ochrany nesvedčia, nemožno prehliadnuť, že situáciou sťažovateľky sa žalovaný dôsledne nezaoberal. Nedá sa totiž vylúčiť, že na sťažovateľku môže skutočne uprieť svoju pozornosť hnutie Taliban nie len pre pracovné aktivity otca, matky a ale aj jej manžela za bývalej vlády ale aj pre jej pôvodné povolanie. Postoj Talibanu k bývalým štátnym zamestnancom či pracovníkom spolupracujúcim s americkou armádou je pritom všeobecne známy a vyplýva aj z obsahu informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný už v čase rozhodovania o žiadosti sťažovateľky disponoval.

45. Ustanovenie § 8 zákona o azyle však vychádza z koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania, ktorá nie je iba odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky obsiahnutej v Ženevskom dohovore, ale je tiež odrazom snahy implementovať únijné azylové právo, najmä už spomínanú kvalifikačnú smernicu. Zákon o azyle sa preto musí vykladať s touto smernicou konformne; k tomu porovnaj čl. 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany („kvalifikačná smernica“), ale tiež čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR.

48. Rovnako kvalifikačná smernica tak počíta s tým, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu môže byť prenasledovaný za to, že nesúhlasí s určitými praktikami alebo postupmi pôvodcov prenasledovania. Nie je preto nevyhnutné, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu prejavoval svoje politické názory verejne. Postačí, ak pôvodcovia prenasledovania o nesúhlase dotknutého žiadateľa s ich praktikami alebo postupmi vedia alebo by vedieť mohli, a z toho dôvodu ho prenasledujú alebo by ho mohli prenasledovať.

50. Pojem „politický názor“ v zmysle § 8 zákona o azyle je preto vo svetle vyššie uvedenej judikatúry nevyhnutné vykladať široko tak, aby zahŕňal akýkoľvek názor na akúkoľvek otázku súvisiacu s fungovaním štátu, vládou, spoločnosťou či politikou.

51. Najvyšší správny súd SR potom v tejto súvislosti pripomína, že hoci žiadateľ o medzinárodnú ochranu neuvádza svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím politickým presvedčením, žalovaný má povinnosť viesť pohovor k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu či doplnkovej ochrany, t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude reflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho pôvodu. Skutočnosť, že sťažovateľka svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sama výslovne nespojila s jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič nemení.

53. Sťažovateľka namietala, že krajský súd nesprávne právne posúdil, že nespadá do sociálnej skupiny tzv. „posttalibanských žien“. Sťažovateľka zastáva názor, že spadá do sociálnej skupiny zadefinovanej v správnej žalobe a teda, že je ženou vzdelanou, pracujúcou (aj keď z finančných dôvodov istú dobu nepracovala), duchom slobodnou, odmietajúcou podrobiť sa náboženskej doktríne nastolenej Talibanom, ktorá je v rozpore s cieľmi, ktoré sa sťažovateľka počas svojho doterajšieho života snažila dosiahnuť v podobe štúdia, zamestnania sa a takýmto spôsobom dosiahnutia istého stupňa jednak finančnej nezávislosti, ale aj nezávislosti od

55. Podľa článku 10 ods. 1 písm. d) smernice Rady č. 2004/83/ES o minimálnych normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby mohli žiadať o postavenie utečenca alebo osoby, ktorá z iných dôvodov potrebuje medzinárodnú ochranu, a o obsahu poskytovanej ochrany, (ďalej len „kvalifikačná smernica“), skupina sa považuje za tvoriacu určitú sociálnu skupinu najmä tam, kde: - príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla a - skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže zahŕňať skupinu vychádzajúcu zo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna orientácia sa nemôže chápať za zahŕňajúcu činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov: Aspekty týkajúce sa pohlavia sa môžu zvažovať bez

57. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vymedzením určitej sociálnej skupiny zaoberal už v mnohých prípadoch. Dospel napríklad k záveru, že za určitú sociálnu skupinu nemožno považovať ženy prenasledované mužmi (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/20/2008 zo dňa 21.10.2018), za určitú sociálnu skupinu nepovažoval ani podnikateľov vydieraných mafiou (rozsudok sp. zn. 1Sža/38/2009 zo dňa 3.11.2009), rovnako tak nepovažoval za určitú sociálnu skupinu v zmysle ani členov rodín v susedských sporoch o pozemky (rozsudok sp. zn. 1Sža 3/ 2009 zo dňa 3.11.2009).

Za sociálnu skupinu považoval napríklad Najvyšší správny súd ČR vo svojej judikatúre napr. skupinu založenú na spoločnej charakteristike sexuálnej orientácie, t. j. napr. homosexuálov (porov. rozsudok zo 14.3.2018, č. j. č. 3729/2018 Zb. NSS). Existenciu sociálnej skupiny pripustil aj u ruskojazyčného obyvateľstva pochádzajúceho z Ukrajiny (pozri rozsudok z 31.5.2017, č. j. 5 Azs 62/2016 -

únie. Zároveň je možné kritériá pre vymedzenie sociálnej skupiny hľadať aj v judikatúre súdov a v smerniciach a odporúčaniach Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov - UNHCR. Napriek tomu, že v prípade smerníc UNHCR nejde o záväzné pramene práva, z ktorých by bol tunajší súd povinný vychádzať, ide o inšpiratívne pramene medzinárodne uznávanej praxe („soft law“), ktoré je vhodné mať na zreteli ako pri aplikácii práva, tak pri tvorbe právnych predpisov. 60.

61. Najvyšší správny súd SR vychádza predovšetkým zo znenia článku 10 ods. 1 písm. d)

62. Kritériá stanovené kvalifikačnou smernicou korešpondujú aj so skoršou súdnou praxou a metodikou UNHCR. Smernica na určovanie príslušnosti k určitej sociálnej skupine uvádza dva prístupy. (i) Pri posudzovaní „chránených znakov“ sa zisťuje, či určitá skupina disponuje určitým nescudziteľným znakom, alebo či scudzenie takého znaku by nebolo možné od príslušníkov takejto skupiny požadovať, pretože by bolo v rozpore s ľudskou dôstojnosťou. (ii) Druhý prístup je orientovaný na zistenie, či je skupine vlastný určitý atribút, ktorý umožňuje rozpoznať jej jednotlivých členov alebo ktorý ich odlišuje od spoločnosti, tzv. „sociálna percepcia“ [pozri Smernica k medzinárodnej ochrane: „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ v kontexte článku 1A(2) Dohovoru z roku 1951 resp. Protokolu z roku 1967 vo vzťahu k statusu utečencov, vydaná dňa 7.5.2002, č. HCR/GIP/02/02, všetky citované pramene UNHCR sú dostupné na: http://www.refworld.org/protectionmanual.html] .

64. Príslušnosť k sociálnej skupine je preto potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi medzinárodná ochrana udelená aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti či politického presvedčenia (pozri

Aj sociálna skupina ako taká musí byť preto určitým spôsobom bližšie vymedzená tak, aby sa ostatné azylovo relevantné dôvody nestali v dôsledku výkladu tohto poňatia nadbytočnými. Interpretácia dôvodov, na základe ktorých môže byť cudzinci medzinárodná ochrana udelená, preto musí zodpovedať cieľu a účelu Ženevského dohovoru.

67. Inými slovami určitú sociálnu skupinu nemôže definovať len a iba prenasledovanie jej členov alebo spoločná obava z prenasledovania, pretože prenasledovanie (či odôvodnená obava, že k nemu dôjde) je samostatným kritériom, ktoré musí byť pre udelenie azylu podľa §

69. Poňatie sociálnej skupiny názorne vystihuje jednoduchý príklad uvedený v smernici Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k medzinárodnej ochrane č. 2 zo 7. 5. 2002: Príslušnosť k určitej sociálnej skupine v zmysle článku 1A ods. 2 Ženevského dohovoru z roku 1951 a/alebo jej Protokolu z roku 1967 (smernica HCR/GIP/02/02).

Objektívne spájajúcim znakom by však bolo práve písanie ľavou rukou, ktoré by tieto osoby identifikovalo ako skupinu, nie samotné konanie, ktorému sú (či môžu byť) jej členovia vystavení. 70. Pokiaľ teda zdieľanie rovnakých názorov na rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti možno považovať za vyjadrovanie určitého politického presvedčenia, hoc aj prisudzovaného, ide potom o prenasledovanie z iného azylovo relevantného dôvodu (politického presvedčenia) a nie na základe príslušnosti k sociálnej skupine.

skupine. 72. Námietka nesprávneho právneho posúdenia určitej sociálnej skupiny preto nemohla s poukazom na uvedené závery obstáť. K námietke neaktuálnosti správ o krajine pôvodu 73. Sťažovateľka namietala neaktuálnosť informácií o krajine pôvodu, ktoré zabezpečil žalovaný a poukázala na správu Amnesty International o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv žien a dievčat za súčasnej vlády Talibanu. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia jej prisudzovaného politického presvedčenia poukázal na informácie z medzinárodných zdrojov: Správa EUAA - Agentúry Európskej únie pre azyl:

Informácie o krajine pôvodu musia byť v maximálnej možnej miere (1) relevantné, (2) dôveryhodné a vyvážené, (3) aktuálne a overené z rôznych zdrojov, a (4) transparentné a dohľadateľné (porov. kritériá pre nakladanie s informáciami o krajinách pôvodu) v azylovom konaní, in:

Európsky súd pre ľudské práva nadviazal na závery veľkej komory rozsudkom zo 17.7.2008 vo veci NA. proti Spojenému kráľovstvu, číslo sťažnosti 25904/07 (body 120 až 122), v ktorom ďalej uviedol, že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť, spoľahlivosť a objektívnosť autora správy.

Správe, ktorá vo všeobecnosti opisuje socioekonomické podmienky v krajine pôvodu a nepojednáva o špecifických otázkach, ktoré musia byť v konaní objasnené, potom bude spravidla priznaná menšia váha. 76. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že za účelom posúdenia žiadosti sťažovateľky využil informácie z databázy MU ku krajine pôvodu Afganistan č. p.: MU-ODZS-2020/000184-138 z 27.9.2021, č. p.: MU-ODZS-2021/000184-040 z 18.10.2021, č. p.: MU-ODZS-2021/ 000184-043 z 27.10.2021 ako aj informácie poskytnuté právnou zástupkyňou sťažovateľky.

78. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného z č. p.: MU-ODZS-2021/000184-043 z 27.10.2021 vyplýva, že otázky pod č. 4-6 sa týkali prístupu Talibanu k existencii samostatných dievčenských škôl k otázkam smerujúcim k zisteniu, či prevádzkovatelia a učitelia na týchto školách čelia nejakým obmedzeniam, resp. či čelia ich rodinní príslušníci nejakým problémom zo strany Talibanu, avšak odpovede na otázky sa v rozhodnutí nenachádzajú, zrejme aj preto, že predmetné otázky neboli zacielené na konkrétny prípad sťažovateľky, ktorá netvrdila, že je študentkou, ale tvrdila, že po návrate do krajinný nebude môcť pokračovať vo výkone svojho povolania učiteľky. V tejto časti je možné vytknúť žalovanému, že žalovaný nevyhľadal aktuálne informácie o krajne pôvodu so zameraním na postavenie žien v spoločnosti po prevzatí moci Talibanom a vytknúť je možné aj to, že sa uspokojil len s verejným prísľubom Talibanu o umožnení lekárkam, zdravotným pracovníčkam a učiteľkám vykonávať svoju prácu s obmedzeniami podľa interpretácie islamského práva, ktoré sa však aj podľa správ o krajine

80. V poradí 7. otázkou sa žalovaný dopytoval na postoj Talibanu po prevzatí moci voči osobám, ktoré za predchádzajúceho režimu slúžili v armáde alebo iných ozbrojených zložkách. Z odpovede na uvedenú otázku okrem iného vyplýva, (zdroj Reuters zo dňa 19.8.2021), že Taliban zostavil „Čiernu listinu“. Podľa správy Reuters Nórske centrum pre globálne analýzy RHIPTO uvádza, že „Taliban loví jednotlivcov napojených na predchádzajúcu administratívu,“ „Taliban zintenzívňuje pátranie po všetkých jednotlivcoch a spolupracovníkoch bývalého režimu a v prípade neúspechu sa zameriavajú a zatýkajú rodiny a trestajú ich podľa vlastného výkladu práva šária“. „Zvlášť ohrození sú jednotlivci v centrálnych pozíciách vo vojenských, policajných a vyšetrovacích jednotkách“.

82. V poradí 10. otázka sa týkala hrozby nebezpečenstva občanom, ktorí sa neangažovali priamo na aktivitách Talibanu, ale pre americkú vládu vykonávali len pomocné práce nijako nesúvisiace s vojenskými operáciami. Z odpovede na uvedenú otázku vyplynulo, že nezisková organizácia NPR informovala dňa 16.8.2021, že keďže Taliban má teraz kontrolu, nikdy neboli prekladatelia, šoféri a v ďalších úlohách pomáhajúci USA a koaličným členom zraniteľnejší. 300 afganských tlmočníkov a ich rodinných príslušníkov už bolo od roku 20001 zabitých kvôli ich spojeniu s americkými silami. Žalovaný vylúčil, že by mohla mať sťažovateľka problémy kvôli niekdajšej práci tlmočníka svojho manžela, ktorému bola na území SR poskytnutá doplnková ochrana s odôvodnením, že sa zaňho vydala tajne, a to iba niekoľko dní pred odchodom z Afganistanu, takže Taliban nemohol mať vedomosť o jej osobitnom stave, resp. o tom, kto je jej manželom.

žiadateľa. 84. Z tohto dôvodu je potrebné úplne odmietnuť úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti medzi jej strachom z prenasledovania z dôvodu jej pripisovaného politického presvedčenia aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z ktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy sťažovateľky z postoja predstaviteľov Talibanu k osobám, ktoré pracovali pre bývalý režim v pozícii tlmočníkov pre americkú armádu. Naviac svoje závery žalovaný odvodzuje iba z dôvodu, že Taliban nemohol vedieť o jej osobnom statuse, ale možnosťou, že sa následne o jej statuse dozvie, sa vôbec nezaoberal. Neudržateľné sú aj závery žalovaného (podporené následne tiež krajským súdom), že sa sťažovateľka v Afganistane doteraz nestretla so žiadnym násilným konaním, a preto nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany.

86. Je teda nepochybné, že si žalovaný nezabezpečil dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine jej pôvodu, čím porušil § 32 Správneho poriadku. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je pritom procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4). Vzhľadom k tomu, že žalovaný takto nepostupoval, vyhodnotil aj túto kasačnú námietku za dôvodnú.

VII. Zhrnutie

V Bratislave dňa 28. novembra 2022