2Sak/16/2022

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Vo svojej výpovedi uviedla, že celá jej rodina žila pred nástupom Talibanu k moci bezstarostným životom a aj keď všeobecná situácia v krajine nebola úplne pokojná, ich rodina žila v úplnom bezpečí. Podstatná zmena v jej živote nastala až po tom, ako sa bezpečnostno- politická situácia v krajine zmenila po tom, ako sa Taliban v auguste 2021 chopil moci v krajine. Uvedená zmena v osobnom živote žalobkyne sa najvýraznejšie prejavila v súvislosti s jej zamestnaním, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia, v Kábule pred nástupom Talibanu k moci spolupracovala s inštitúciou U. E..

Podľa žalovaného z vyjadrenia pána Zabiullaha Mujahida, ktorý sa pasuje do role ministra kultúry vyplýva, že obavy ľudí z filmovej branže o svoju bezpečnosť sú neopodstatnené. Sám verejne vyhlásil: „chceme vybudovať budúcnosť a zabudnúť na to, čo sa stalo v minulosti.“ Odmietol šíriace sa obavy, že Taliban už vykonáva pomstu na tých, ktorí sa mu postavili, keď pred 20 rokmi vládli v krajine. Pán Mujahid sa vo svojom vyjadrení snažil vyjadriť oveľa tolerantnejší obraz Talibanu, potvrdil však jednu správu, že hudba na verejnosti nebude povolená. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že určité obmedzenia v oblasti kultúry možno v budúcnosti očakávať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že by Taliban pristúpil k húfnemu prenasledovaniu ľudí z kultúrnej branže. Vychádzajúc z uvedených informácií dospel žalovaný k záveru, že obavy žalobkyne z prenasledovania Talibanom kvôli jej aktivitám vo filmovom štúdiu U. E. nemožno považovať za opodstatnené.

V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že takáto situácia sama o sebe nenapĺňa kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a nezakladá žiadny relevantný dôvod na udelenie azylu. 5. Na základe posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Vzhľadom na to, že v prípade žalobkyne neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Vzhľadom na predchádzajúcu negatívnu skúsenosť žien s vládou Talibanu je ďalší vývoj situácie v tomto smere ťažko predvídateľný a preto sa žalovaný priklonil k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho

II. Konanie na krajskom súde

Talibanu nemôžu byť známe politické názory žalobkyne, a teda Taliban jej nemôže politický názor ani prisudzovať, a to ani skrz jej pôvodu z prostredia, ktoré je takýmito názormi Talibanu známe. 11. Krajský súd poukázal na to, že v súvislosti s plánovanou vedľajšou rolou v pripravovanom dokumentárnom filme nemožno bez ďalšieho spájať opodstatnené obavy žalobkyne z prenasledovania spojené s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo jej príslušnosti k sociálnej skupine.

Talibanu. 13. Vzhľadom k uvedeným charakteristikám sociálnej skupiny krajský súd konštatoval, že v prípade žalobkyne neboli naplnené pojmové znaky definície sociálnej skupiny podľa zákona o azyle. V prípade žalobkyne nejde a o osobu, ktorá by mala v Afganistane určitý mocenský vplyv, a ktorá by bola všeobecne známou ako súčasť konkrétneho spoločenstva ľudí, objektívne vnímateľného a odlíšiteľného od zvyšku spoločnosti.

15. Krajský súd neprisvedčil ani námietke žalobkyne, že došlo k viacnásobnému porušeniu povinnosti žalovaného vyhodnotiť skutočnosti v pochybnostiach v prospech žalobkyne podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle, a to v súvislosti s minulosťou Talibanu, ktorý je známy svojou neúctou k umeniu a nekultúrnosťou, pričom za predchádzajúcej vlády ničil vzácne umelecké diela, likvidoval pamiatky, prenasledoval a trestal umelcov, aktivistov, vzdelané a samostatné ženy, na základe čoho je podľa žalobkyne uvedené dostatočnou vážnou indíciou opodstatnenosti obáv, že sa podobné môže aj teraz diať osobám, ktoré sa podieľali na filmovej tvorbe. 16.

Podľa krajského súdu azyl nie je putovná ochrana, ale ochrana úzko viazaná na konkrétnu osobu, čeliacu prenasledovaniu a nemožno si na jeho udelenie „požičať“ status inej osoby. Smrť zamestnankýň U. E. podieľajúcich sa na výrobe animovaného filmu, ako aj prenasledovanie známej režisérky môže vyvolávať v osobe žiadateľa subjektívny strach, ochranu pred ktorým má však zabezpečenú udelením doplnkovej ochrany.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania žalobkyne aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu, čo správne prispelo k udeleniu doplnkovej ochrany. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišla z Afganistanu, by mali akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd.

III. Konanie na kasačnom súde

A) 20. Sťažovateľka najmä namietala: - porušenie práva na spravodlivý proces. Tým, že krajský súd nezabezpečil tlmočenie, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníčke konania, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ by zostala v Afganistane a svoje politické presvedčenie o postavení žien by prejavovala, resp. podľa neho konala, obávala sa postihu rovnakého ako napr. únos a zmiznutie jej spolužiačky I. V., ktorá bola v januári 2022 unesená ozbrojencami z domu jej rodičov v Kábule.

Obaja bratia sťažovateľky mali kontakty s vysokopostavenými osobami za predchádzajúcej vlády Ašrafa Ghaniho a rodinná firma S. realizovala vládne zákazky. Podľa sťažovateľky všetky uvedené okolnosti kumulatívne nasvedčujú vysokú pravdepodobnosť, že aj v jej prípade možno konštatovať, že údajný pôvodca prenasledovania je presvedčený o spolupráci sťažovateľky so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie, ktoré jej pripisujú.

Podľa sťažovateľky splnila definíciu príslušnosti k určitej spoločenskej skupine Afgancov a Afganiek, ktorí v Afganistane podporujú demokraciu, ľudské práva a emancipované postavenie žien v spoločnosti, čo zakladá zjednocujúcu charakteristiku pre zadefinovanie určitej sociálnej skupiny, aplikovateľnej v prípade sťažovateľky. Navyše uvedené presvedčenie je pre sťažovateľku tak závažné pre jej svedomie a identitu, že nemožno od nej požadovať, aby sa ho vzdala. Má za to, že za určitú spoločenskú skupinu je možné považovať aj moderné ženy v Afganistane, definované skrz zjednocujúcu charakteristiku spoločného zdieľaného presvedčenia, napr. o spôsobe obliekania sa afganských žien, - nesprávne právne posúdenie prenasledovania z dôvodov účasti na filmovej produkcii U. E.. Nesprávne právne posúdenie prenasledovania krajským súdom videla v tom, ako vyhodnotil opodstatnenosť jej obáv z prenasledovania v dôsledku spolupráce so spoločnosťou U. E.. Namietala proti záverom krajského súdu, že si zapožičiavala status inej osoby. Odvolala sa

B) 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že má za to, že argument sťažovateľky o všeobecnom politickom motíve, ktorý má byť základom požiadavky hnutia Taliban v súvislosti s umeleckou scénou, nevedie automaticky k záveru, že Taliban vníma prácu každého jednotlivca v tejto sfére ako politickú.

22. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky, že patrí do určitej sociálnej skupiny, ktorú predstavuje množina Afgancov a Afganiek presadzujúcich dodržiavanie ľudských práv, osobitne práv žien a ich rovnoprávnosti. Žalovaný je toho názoru, že pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti nejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemožno podľa žalovaného hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda príslušnosti k nej. 23. Pri skúmaní možnosti budúceho prenasledovania je využívaný štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická. 24. Žalovaný poukázal na to, že sa zaoberal aj imputovaným politickým názorom, pripisovaným jej v súvislosti s činnosťou niektorých členov jej rodiny, sťažovateľka však žiadne politické aktivity nevykonávala, Podľa COI riziko prenasledovania hrozí najmä bývalým príslušníkom afganských ozbrojených síl, bývalým úradníkom a politikom, pričom sťažovateľka pod uvedené profily nespadá. Sťažovateľka nebola nikdy členkou ani podporovateľkou žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, pričom nebola nikdy trestne stíhaná a v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. V priebehu azylového konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mal v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 25. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

Podľa § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d/ ZoA na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 19a ods. 4 písm. c) ZoA náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) ZoA ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. Podľa § 19a ods. 4 písm. e/ ZoA skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Podľa § 19a ods. 5 zákona o azyle na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity. Podľa § 19a ods. 6 ZoA pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

28. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky, podľa ktorých krajský súd porušil právo na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti sa odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sú dôvodné. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces

30. Z dôvodov nižšie uvedených však kasačný súd nezrušil rozhodnutie krajského súdu a nevrátil mu vec na ďalšie konanie, ale dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu. Napriek tomu, že k zrušeniu rozsudku krajského súdu nedošlo, považuje kasačný súd za dôležité ozrejmiť, v čom videl nesprávnosť postupu krajského súdu.

32. Podľa kasačného súdu uplatnenie práva zvoliť si právneho zástupcu nekonzumuje právo na zabezpečenie tlmočenia, pokiaľ sa konanie vedie v jazyku, ktorému žalobca prehlásil, že nerozumie, a pokiaľ žalobca toto svoje právo uplatnil spolu s podaním žaloby. 33. Ústava SR garantuje právo konať vo svojom jazyku v článku 47 ods. 4, a to v podobe práva každej osoby na tlmočníka, pokiaľ táto osoba vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie súdne konanie. Účelom ústavného práva na tlmočníka je umožniť každému komunikáciu v konaní pred súdom, ak nie je spôsobilý dorozumieť sa v tomto konaní. Právo na tlmočníka v súdnom konaní považuje Ústavný súd SR za jeden z atribútov spravodlivého súdneho procesu.

rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.“ 35. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že každá strana musí mať rovnaké možnosti uplatnenia svojich práv, aj keď nie je spôsobilá dorozumieť sa v slovenskom jazyku.

rozumie. Strane teda nemusí byť umožnené konať výlučne v jej materinskom jazyku. Postačí, ak v jazyku, ktorému strana rozumie, je strane umožnené konať (môže ísť najmä o niektorý zo svetových jazykov). 37. V danom prípade nebolo vyhovené žiadosti sťažovateľky, ktorá žiadala, aby vec bola prejednaná za jej účasti s tlmočením do jazyka dari. Krajský súd uviedol, že sťažovateľka bola vypočutá v konaní pred žalovaným a to v dostatočnom rozsahu z hľadiska skutkového aj právneho posúdenia veci a s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci prítomnosť tlmočníka by bola neúčelnou a nehospodárnou. Iná situácia by podľa krajského súdu nastala, pokiaľ by správny orgán v administratívnom konaní k výsluchu sťažovateľky nepribral tlmočníka alebo v prípade nevyhnutnosti prítomnosti sťažovateľky v konaní pred súdom. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.

že pohovor so žiadateľkou bol vedený veľmi stroho, bez kladenia otázok, bez objasnenia niektorých podstatných okolností, resp. bez reagovania správneho orgánu na tvrdenia, ktoré sa aj v tak stručnom pohovore objavia. Žalovaný má viesť pohovor tak, aby boli nejasnosti vysvetlené priamo na mieste. Pokiaľ súd zistí, že pohovor tak vedený nebol, je namieste, aby žiadosti o ustanovenie tlmočníka vyhovel, žiadateľku vypočul, aby dostala možnosť objasniť skutočnosti, ktoré už uviedla v pohovore, ale na ktoré nebol žalovaným bližšie dotazovaný, Rovnako má jej byť pred súdom umožnené, aby vysvetlila, poprípade odstránila vzniknuté rozpory. 39.

Pretože by došlo k takej vážnej procesnej chybe, ktorú nemôže sanovať správny súd tým, že by namiesto správneho orgánu bezchybným spôsobom, a to za prítomnosti tlmočníka vypočul žiadateľku o azyl k dôvodom jej žiadosti. To je úlohou správneho orgánu. Kasačný súd súhlasí však s krajským súdom, že ustanoviť tlmočníka v súdnom konaní je možné v prípade nevyhnutnosti prítomnosti sťažovateľky v konaní pred súdom, inými slovami s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci (§ 54 ods. 2 vety druhej S.s.p.). Krajský súd bližšie neozrejmil o aké parametre nevyhnutnosti by muselo ísť, aby prítomnosť sťažovateľky v konaní pred súdom považoval za žiaduce. Najvyšší správny súd SR nesúhlasí s názorom krajského súdu, že o takýto prípad sa nejednalo.

41. Na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že doterajšia judikatúra kasačného súdu, od ktorej nevidel dôvod Najvyšší správny súd SR sa odkloniť ani v tomto prípade považuje výsluch žiadateľa o azyl v súdnom konaní za jeden z najdôležitejších dôkazných prostriedkov, ale aj práv žiadateľa o azyl. Nemožno od neho upustiť len z dôvodu nedostatku tlmočníkov v zozname resp. z dôvodu časovej tiesne (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžak/9/2019 zo dňa 19. júna 2019). Napokon aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 12Sak/12/2022 zo dňa 26. októbra 2022 vyplýva, že argumentácia žalovaného, že sťažovateľ mal na pojednávaní právneho zástupcu, ktorý je na rozdiel od sťažovateľa znalý práva, nemohla obstáť, pretože výsluch žiadateľa o azyl v súdnom konaní je jedným z najdôležitejších dôkazných prostriedkov, ale aj práv žiadateľa o azyl a nemožno od neho upustiť len z dôvodu nedostatku tlmočníkov v zozname resp. z dôvodu časovej tiesne. Dokonca prekročenie lehoty na rozhodnutie vo veciach azylu z dôvodu existencie objektívnych príčin, naviac nezapríčinených

sťažnosti. 43. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi preskúmavaným rozhodnutím bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. 44. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že sťažovateľkou uvádzané dôvody nemôžu svedčiť pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o posudzovanie podmienok na udelenie azylu, predovšetkým žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa sťažovateľka rozhodla odísť z Afganistanu bola nepriaznivá všeobecná situácia, ktorá sa vyhrotila potom ako sa hnutie Taliban vrátilo k moci. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/26/ 2014, z ktorého vychádzal a ustálil, že nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. S takýmto názorom sa stotožňuje aj súd kasačný.

Mala uzavretú pracovnú zmluvu pre prípravu a produkciu dokumentárneho filmu, v ktorom mala stvárniť dcéru hlavnej postavy, avšak po prevzatí moci Talibanom sa tento film nedokončil. V U. E. boli zamestnaní aj jej traja bratia a jedna sestra, okrem toho jej bratia vlastnili v Afganistane stavebnú firmu, ktorá sponzorovala produkciu filmov v U. E.. V roku 2021 ukončila v Kábule bakalárske štúdium na Kardan University so zameraním na politické vedy a medzinárodné vzťahy.

Svojho prezidenta mali radi, lebo pomohol ženám a mladej generácii, počas jeho vládnutia sa vytvorilo veľa hodnôt, ako sloboda slova, sloboda tlače, vybudovala sa infraštruktúra a urobil sa veľký pokrok v oblasti ľudských práv. Bojí sa o život svoj aj svojej rodiny, aby sa im niečo zo strany Talibanu nestalo. Chcela by mať v AFG taký život, aký mala doteraz, ale vie, že to nebude možné. Nemohla by tam pracovať, ani sa slobodne pohybovať. Žalovaný, ale aj krajský súd tieto obavy sťažovateľky zľahčoval tým, že citoval vyjadrenia pána Zabiullaha Mujahida, ktorý sa pasuje do role ministra kultúry, ktorý verejne vyhlásil: „Chceme budovať budúcnosť a zabudnúť na to, čo sa stalo v minulosti“. Odmietol šíriace sa obavy, že Taliban už vykonáva pomstu na tých, ktorí sa mu postavili, keď pred 20 rokmi vládli v krajine. Žalovaný poukázal na to, že z vyjadrení pána Zabiullaha Mujahida je zrejmé, že určité obmedzenia v oblasti kultúry možno v budúcnosti očakávať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že Taliban pristúpil k húfnemu prenasledovaniu ľudí z kultúrnej brandže. 46. Žalovaný vychádzajúc z uvedených informácií dospel k záveru, že obavy sťažovateľky

47. Tieto kategorické závery žalovaného sú však v rozpore s právnou úpravou medzinárodnej ochrany a už ustálenou judikatúrou správnych súdov a úplne opomína špecifiká, ktorými sa konanie o udelení medzinárodnej ochrany vyznačuje. Bližšie sa Najvyšší správny súd SR k uvedenej námietke vyjadruje nižšie. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu

49. K uvedenej námietke považuje Najvyšší správny súd SR na tomto mieste za potrebné zhrnúť doterajšiu judikatúru kasačného súdu k sťažovateľkou nastoleným otázkam prenasledovania z dôvodov pripisovaných politických názorov, uplatnenia zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľky o azyl a prospektívneho posudzovania opodstatnenosti obáv z prenasledovania a následne zaujať stanovisko k tomu, či týmto požiadavkám rozsudok krajského súdu zodpovedá. K otázke príslušnosti k určitej sociálnej skupine sa kasačný súd vyjadrí v samostatnej kapitole nižšie.

Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015). 51. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala. 52.

53. V rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 ďalej rozviedol, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou.

Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.10Sža/12/2016/ zoo dňa 29.júna 2016).

56. Kasačný súd dospel k názoru, že rozhodnutie žalovaného (podporené rozhodnutím krajského súdu) nemôže vo svetle zhora citovanými judikatórnymi závermi kasačného súdu obstáť. Sťažovateľka v správnom konaní opísala svoje dôvody žiadosti o azyl, ktoré síce odvodila od zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu po nástupe Talibanu, ale hodnoverne preukázala, že pracovala pre spoločnosť U. E. a poukázala na svoje obavy z vlastnej bezpečnosti práve pre zmenu postoja Talibanu, po prevzatí moci v krajine pôvodu ku kultúre ako takej ako aj jej propagandám a aktérom, medzi ktorých sa radila aj sťažovateľka.

V prípade pretrvávajúcej dôkaznej núdze potom bolo na mieste posúdiť najmä vierohodnosť výpovede sťažovateľky a pravdepodobnosť ňou predkladaného výkladu udalostí, a to so zreteľom na zásadu, že v pochybnostiach treba postupovať v prospech žiadateľky o azyl (sťažovateľky). 58. Žalovaný však k celej veci pristúpil značne zjednodušujúcim spôsobom a v zásade sa odmietol azylovým príbehom sťažovateľky tak, ako ňou bol prezentovaný, podrobnejšie zaoberať. Žalovaný síce pripustil sťažovateľkou uvádzaný sled udalostí, nezistil však, že by medzi jednotlivými udalosťami existovala patričná súvislosť. Všetka argumentácia žalovaného je tak postavená na spochybňovaní reálnosti strachu a obáv sťažovateľky a bagatelizovaní ňou uvádzaných obáv, a to iba na základe ničím nepodložených domnienok. K tvrdeniu o jej strachu z dôvodu financovania produkcie filmov zo strany jej brata ju bližšie nevypočul k tejto otázke nezaujal žiadne stanovisko.

60. Z tohto dôvodu je potrebné úplne odmietnuť úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti medzi strachom z prenasledovania z dôvodu jej práce pre U. E. aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z ktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy sťažovateľky z postoja predstaviteľov Talibanu k osobám, pracujúcom v oblasti kultúry.

Uviedol, že žije v strachu z odvety zo strany militantov, bojí sa o svoj život aj život svojej rodiny. Vôbec sa necíti bezpečne, možno ho len zoberú, možno zabijú. Slovám Talibanu, že odpustí všetko, čo urobili, neverí. 61. Neudržateľné sú aj závery žalovaného (podporené následne tiež krajským súdom), že sa sťažovateľka v Afganistane doteraz nestretla so žiadnym násilným konaním, a preto nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany.

Preskúmanie udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je postavené na potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľky do krajiny pôvodu, ide teda, podobne ako pri posudzovaní skutočného nebezpečenstva vážnej ujmy na účely doplnkovej ochrany, o prospektívne rozhodovanie . Samotné ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Je skúmaná možnosť budúceho prenasledovania, pričom sa využíva štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická.

64. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil Najvyšší správny súd SR námietku sťažovateľky týkajúcu sa odklonu od ustálenej judikatúry kasačného súdu v otázkach prenasledovania z dôvodov uplatnenia zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľky o azyl a prospektívneho posudzovania opodstatnenosti obáv z prenasledovania za dôvodnú. K námietke nesprávneho právneho posúdenia prenasledovania

66. K uvedenej námietke kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/14/2022 zo dňa 26.10.2022, v ktorom sa tunajší súd rovnakou námietkou v obdobnom prípade týkajúcej sa sťažovateľky z rovnakej krajiny pôvodu zaoberal a prijal závery, s ktorými sa stotožňuje kasačný súd aj v tomto prípade a odkazuje na relevantnú časť znenia uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR: „Opodstatnený strach pred prenasledovaním predstavuje kľúčový prvok definície utečenca v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, nakoľko strach ako subjektívny prvok bol doplnený o kvalifikáciu „opodstatnený“. Nevyhnutné je preto posúdenie dôveryhodnosti žiadateľa, najmä v prípadoch, ktoré nie sú dostatočne fakticky objasnené. Uvedené zahŕňa posúdenie osobného

vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že žalovaný a aj krajský súd postupovali nesprávne, ak pre posúdenie opodstatnenosti obáv sťažovateľky z prenasledovania vychádzali z jej predchádzajúcej skúsenosti a skutočnosti, že v krajine pôvodu pred odchodom nečelila žiadnej forme prenasledovania alebo vážneho bezprávia.

Prenasledovaním sa v zmysle § 2 písm. d) bodu 4 zákona o azyle rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.

67. Podľa kasačného súdu mal žalovaný svoje posúdenie zamerať a v konaní posúdiť primeranosť a diskriminačný charakter trestov podľa aktuálne platného práva v Afganistane, ktoré by hrozili sťažovateľke za prekročenie spoločenských mravov, ktoré v Afganistane zaviedol Taliban, ak by chcela žiť spôsobom, akým žila pred svojim útekom z krajiny, rozhodla sa ďalej pracovať, vzdelávať, obliekať podľa svojho presvedčenia, či vychádzať na ulicu bez mužského sprievodu.

sú potrestané, zakladá opodstatnenosť strachu z prenasledovania z dôvodu náboženstva, nakoľko uvedené môže byť vnímané zo strany pôvodcov prenasledovania (hnutia Taliban) že takáto žena zastáva neakceptovateľné náboženské názory bez ohľadu na to, čomu v skutočnosti

68. S poukazom na vyššie uvedené má kasačný súd za to, že žalovaný a krajský súd vec v prejednávanom prípade nesprávne právne posúdili, keď vychádzali z predchádzajúcej skúsenosti sťažovateľky a uzavreli, že v jej prípade neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko nebolo preukázaná opodstatnenosť strachu z prenasledovania z azylových dôvodov. Žalovaný ani krajský súd nezamerali svoje posúdenie na diskriminačný charakter trestov, ktorým by sťažovateľka ako žena v prípade návratu do Afganistanu čelila za prekročenie spoločenských mravov v rozpore s § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaný oprel o vyjadrenie Talibanu po prevzatí moci, ktorým vyzval ženy aby sa zapojili do vlády Talibanu. Toto vyjadrenie však žalovaný v čase rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o udelenie azylu vo februári 2022 nekonfrontoval s realitou mesiacov nasledujúcich po prevzatí moci Talibanom. Faktom je, že ženy neboli zastúpené v ohlásenej dočasnej vláde Talibanu, na Ministerstve pre záležitosti žien neboli uskutočnené žiadne vymenovania a ich kancelárie využíva obnovené Ministerstvo pre podporu cnosti a prevenciu neresti. Okrem toho ženy údajne čelili ťažkosti s prístupom k práci a vzdelaniu. Kasačný súd má za to, že žalovaný si zo správ o krajine pôvodu vybral len tie informácie, ktoré svedčili v neprospech udelenia azylu. V správe o krajine pôvodu sa nachádza stručná informácia o obťažovaní a zastrašovaní žien, ktoré sa rozhodli ísť do práce, či informácia, podľa ktorej dve pracovníčky U. E. boli zabité pri výbuchu. V preskúmavanom rozhodnutí sa však žalovaný s týmito informáciami nijako nevysporiadal. Zároveň informácie v správe o krajine pôvodu sa datujú do obdobia september - október 2021 a kasačný súd ich preto nepovažuje za dostatočne aktuálne.

71. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd SR námietku sťažovateľky, že krajský súd nesprávne právne posúdil prenasledovanie považoval za dôvodnú. K námietke nesprávneho právneho posúdenia (imputovaného) prisudzovaného politického

73. Podľa sťažovateľky tvorba W. S. jednoznačne vyjadruje určitý politický názor na postavenie žien v Afganistane, ktorý je kritický a absolútne protirečivý k tomu, ako na nich hľadí Taliban. Pre ženy presadzuje slobodu, rovnosť s mužmi a účasť vo verejnej sfére, čo sa s prísnymi politikami Talibanu vylučuje. Práve pre jej spoluprácu s ňou a pre prácu pre U. E. sa dá na ňu ho hľadieť ako na niekoho, komu by Taliban pripísal rovnaké politické názory.

75. Na tomto mieste považuje kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že bolo povinnosťou žalovaného zaobstarať v konaní dostatok podkladov a zasadiť tvrdenia sťažovateľky, doplnené o podrobnosti spolupráce s režisérkou a riaditeľkou U. E. W. S. do kontextu získaných informácií o krajine pôvodu. Takto sa však nestalo a hoci spisová dokumentácia obsahuje správy, ktoré do istej miery situáciu v Afganistane mapujú , nenachádzajú takto získané informácie zásadný odraz v rozhodnutí žalovaného.

77. V danom prípade sa Najvyšší správny súd domnieva, že sťažovateľka splnila vyššie uvedené podmienky. Svoju žiadosť odôvodnila (správnemu orgánu možno vytknúť, že sa jej na podrobnosti žiadosti bližšie nedopytoval) a predložila všetky podklady, ktoré mala k dispozícii. S podaním žiadosti neotáľala a všetko nasvedčuje tomu, že na jej podanie pomýšľala už v čase, keď opúšťala Afganistan. V správnom konaní takisto nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali celkovú hodnovernosť sťažovateľky. Rozhodujúce je, že ťažisko výpovede sťažovateľky zostalo po celý čas správneho konania nemenné a jej o azylový príbeh je úplne vnútorne konzistentný. Za týchto okolností a za stavu nedostatočného vypočutia sťažovateľky v správnom konaní nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť, že sťažovateľke v Afganistane nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle v spojení s § 19a ods. 6 ZoA.

79. K tomuto Najvyšší správny súd SR uvádza, že bremeno tvrdenia síce pochopiteľne ťaží žiadateľku o udelenie medzinárodnej ochrany. Súčasne je však povinnosťou správneho orgánu zistiť náležitým spôsobom skutkový stav. Pokiaľ teda v priebehu správneho konania vyjdú najavo niektoré okolnosti nasvedčujúce existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania, je správny orgán povinný vziať ho do úvahy (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013).

81. Akokoľvek sa Najvyšší správny súd SR stotožňuje so žalovaným v tom smere, že tieto skutočnosti samy o sebe pre udelenie medzinárodnej ochrany nesvedčia, nemožno prehliadnuť, že situáciou sťažovateľky sa žalovaný dôsledne nezaoberal. Nedá sa totiž vylúčiť, že na sťažovateľku skutočne uprelo alebo uprie svoju pozornosť hnutie Taliban práve pre spoluprácu sťažovateľky s režisérkou W. S., ktorá sa venovala témam zrovnoprávnenia žien v Afganistane, čo môže predstavovať významný faktor. Aj táto skutočnosť, t. j. zastávanie opačných politických názorov ako hnutie Taliban by tak mohla byť dôvodom pre prenasledovanie sťažovateľky. Pritom nie je rozhodujúce, či sťažovateľka takéto politické názory reálne zastáva alebo nie, pretože ako vyvodil Najvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn. 1Sža/52/2014, na účely udelenia azylu je podstatné, či je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľovi pripisovaný zo strany pôvodcov prenasledovania.

Podľa článku 10 ods. 1 písm. e) a ods. 2 kvalifikačnej smernice nie je rozhodujúce, či sťažovateľ sám aktívne vyjadroval politickú podporu autoritárskemu režimu, alebo naopak, či sám aktívne vystupoval proti tomuto režimu. Z hľadiska vyššie uvedenej koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania je dostatočné, že mu orgány verejnej moci (reprezentované policajnými zložkami, ale aj predstaviteľmi jednotlivých miest či dedín v danom regióne) pripisovali určitú politickú afiliáciu na základe jeho vyjadrovania, jednania, odmietania určitých postupov či činností organizovaných zo strany štátu a pod. Čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje, že: „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú k prenasledovaniu, ak pôvodca prenasledovania tieto rysy žiadateľovi pripisuje.“

85. Z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania potom plne postačí aj to, ak pôvodcovia prenasledovania žiadateľovi o medzinárodnú ochranu jeho presvedčenia v zmysle nesúhlasu s určitými postupmi iba pripisujú, hoci ten v skutočnosti žiadne takéto politické presvedčenie nemá.

Je nevyhnutné pod toto vymedzenie zahrnúť aj prípady prisudzovaných politických názorov či presvedčení aj v dôsledku určitého nekonformného konania, ktorým môže byť práve odmietanie štátom, orgánmi verejnej moci či väčšinovou spoločnosťou zavedenej praxe. Tento negatívny postoj k zavedenej praxi totiž môže byť vnímaný v danej spoločnosti ako jej spochybnenie alebo nesúhlas s orgánmi alebo inštitúciami, ktoré túto prax zaviedli (alebo vykonávajú), či už ide o subjekty na celoštátnej alebo miestnej úrovni.

88. Na základe uvedených dôvodov vyhodnotil najvyšší správny súd za dôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia (imputovaného) prisudzovaného politického presvedčenia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine

90. Z ustanovenia § 8 písm. a/ ZoA vyplýva, že ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

toho, aby samotné vytvárali predpoklad pre uplatniteľnosť tohto článku. 92. Kvalifikácia prenasledovania pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine podľa § 8 písm. a/ ZoA azyle je zložitejšia, pretože tento dôvod nie je oproti ostatným presne zákonom definovaný a zahŕňa aj samotné vymedzenie prenasledovanej sociálnej skupiny.

94. Naproti tomu Najvyšší správny súd Českej republiky uzavrel, že za členov určitej sociálnej skupiny by mohli byť považovaní vojaci a príslušníci ozbrojených zložiek, ktoré obyvateľstvo vnímalo ako predstaviteľov či prívržencov režimu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 2.8.2012, č. j. 5 Azs 2/2012 - 49), a branci, ktorí čelili hrozbe násilia v prípade nástupu do vojenskej služby zo strany teroristických skupín, keď im štát nebol schopný zaručiť dostatočnú ochranu, a na druhej strane boli vystavení hrozbe trestu odňatia slobody zo strany štátu, ak by službu nenastúpili (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 9.6.2008, č. j. 5 Azs 18/2008 - 83, č. 2406/2011 Zb. NSS).

Hoci samotné znenie § 8 písm. a/ ZoA neobsahuje kritériá pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine, jej obsah je nutné vykladať v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov, prijatým dňa 28.7.1951 v Ženeve, v znení Protokolu z 31.1.1967, č. 208/1993 Zb., (ďalej len „Ženevský dohovor“). Ďalej musí byť aplikácia tohto ustanovenia tiež v súlade aj s kvalifikačnou smernicou, ktorá harmonizuje azylové právo medzi členskými štátmi Európskej

Dôvod prenasledovania - príslušnosť k určitej sociálnej skupine - nemá pevne stanovené hranice ako iné azylové dôvody. Príslušnosť k určitej sociálnej skupine je preto potrebné chápať v kontexte svetových a spoločenských premien v jednotlivých kultúrach a vzhľadom na vývoj ľudskoprávnych noriem medzinárodného práva.

98. Kritériá stanovené kvalifikačnou smernicou korešpondujú aj so skoršou súdnou praxou a metodikou UNHCR. Smernica na určovanie príslušnosti k určitej sociálnej skupine uvádza dva prístupy. (i) Pri posudzovaní „chránených znakov“ sa zisťuje, či určitá skupina disponuje určitým nescudziteľným znakom, alebo či scudzenie takého znaku by nebolo možné od príslušníkov takejto skupiny požadovať, pretože by bolo v rozpore s ľudskou dôstojnosťou. (ii) Druhý prístup je orientovaný na zistenie, či je skupine vlastný určitý atribút, ktorý umožňuje rozpoznať jej jednotlivých členov alebo ktorý ich odlišuje od spoločnosti, tzv. „sociálna percepcia“ [pozri Smernica k medzinárodnej ochrane: „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ v kontexte článku 1A (2) Dohovoru z roku 1951 resp. Protokolu z roku 1967 vo vzťahu k statusu utečencov, vydaná dňa 7.5.2002, č. HCR/GIP/02/02, všetky citované pramene UNHCR sú dostupné na: http://www.refworld.org/protectionmanual.html].

100. Príslušnosť k sociálnej skupine je preto potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi medzinárodná ochrana udelená aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti či politického presvedčenia.

102. Všetky vyššie uvedené príklady potvrdzujú všeobecné pravidlo, podľa ktorého je sociálna skupina charakterizovaná spoločným znakom, ktorý je u všetkých členov tejto skupiny objektívne prítomný - či už sa jedná o sexuálnu orientáciu alebo jazyk, ktorým členovia skupiny na území určitého štátu hovoria, a pod. ktorý danú sociálnu skupinu spája a ktorý musí byť odlišný od samotného rizika prenasledovania, pretože prenasledovanie samo osebe nie je definičným prvkom sociálnej skupiny. 103.

Hoci perzekučné konanie namierené proti určitej skupine môže byť dôležitým faktorom pri určovaní sociálnej skupiny v spoločnosti, nemôže samo o sebe predstavovať onen objektívny znak, ktorý je pre sociálnu skupinu definujúci. 105. Poňatie sociálnej skupiny názorne vystihuje jednoduchý príklad uvedený v smernici Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k medzinárodnej ochrane č. 2 zo

Ak by však boli prenasledovaní práve preto, že sú ľaváci, stali by sa v spoločnosti rýchlo rozpoznateľnými ako určitá sociálna skupina - toto prenasledovanie by v spoločnosti vytvorilo vnímanie, že ide o zvláštnu sociálnu skupinu. Objektívne spájajúcim

107. Vzhľadom na vyššie uvedené možno dospieť k všeobecnému záveru, že osoby, ktoré zdieľajú rovnaký názor na rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti, ktorých vedenie, takéto názory nezdieľa, netvoria určitú sociálnu skupinu v zmysle § 8 ZoA, pretože síce sú charakterizované spoločným znakom, ktorý je u všetkých členov tejto skupiny objektívne prítomný, ale ktorý nie je odlišný od samotného rizika prenasledovania.

109. Námietka nesprávneho právneho posúdenia určitej sociálnej skupiny preto nemohla s poukazom na uvedené závery obstáť.

V Bratislave dňa 28. novembra 2022