2Sak/19/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Q. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť A., bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec A. č. XXX, oblasť U. V., provincia R., A., toho času Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpený: Slovenskou humanitárnou radou, o.z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 173160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-391-28/2021-Ž zo dňa 10.05.2022 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/5/2022-40 zo 4. augusta 2022 v spojení s opravným uznesením č. k 7SaZ/5/2022-57 zo dňa 25. augusta 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca bol dňa 10.12.2021 v rámci Dublinského nariadenia letecky cez Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice- letisko transferovaný z Belgicka z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika (ďalej len SR). Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 26.11.2020 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Vo vyhlásení uviedol, že o azyl žiada z ekonomických dôvodov, ako aj preto, že bol v Sudáne diskriminovaný, lebo ho brali ako prisťahovalca z provincie Darfur. S menovaným boli vykonané prvotné úkony, vrátane pohovoru, ktorý bol s ním vykonaný 18.12.2020. Dňa 04.02.2021 ale svojvoľne opustil priestory azylového zariadenia, a tak jeho konanie vedené pod číslom ČAS: MU-PO-319/ 2020-Ž bolo 25.02.2021 zastavené, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.03.2021. Po transfere na územie SR z Belgicka za účelom zdôvodnenia predmetnej žiadosti bol so žalobcom 27.01.2022 vykonaný opätovne pohovor a 21.04.2022 aj doplňujúci pohovor, v ktorých uviedol, že v krajine pôvodu ukončil v roku 2014 vysokoškolské bakalárske štúdium

Počas štúdia na univerzite sa snažil svojim spolužiakom vysvetliť situáciu v Darfúre tak, že príčinou nepokojov v tejto oblasti je hlavne to, že centrálna vláda v Sudáne región Darfúr zanedbáva. Napriek týmto odlišným politickým názorom nebol v krajine pôvodu nikdy členom žiadnej politickej strany alebo organizácie, pretože chcel zostať nezávislý. Domnieva sa však, že štátne orgány vedeli o jeho aktivitách na univerzite, a preto práve táto skutočnosť bola prekážkou v tom, aby sa po skončení vysokoškolského štúdia v štátnej správe zamestnal.

3. V súvislosti so svojimi dôvodmi počas pohovoru žalobca poukázal aj na to, že v roku 2017 bol miestnou políciou zadržaný na základe toho, že keď jeho matka predávala na trhu, prišli k nej policajti a rozhádzali jej tovar. On sa matky zastal, čím sa dostal do konfliktu s policajtami a bol 8 dní zadržaný v policajnej cele. Pri pohovoroch 27.01.2022 a 21.04.2022 uviedol, že aj počas vysokoškolského štúdia bol asi 5 x zadržaný políciou, lebo ako vysokoškolský študent sa zúčastňoval demonštrácii proti vláde. Po 2-3 dňoch zadržania bol ale vždy prepustený, pričom policajti mu vyčítali, že je pre nich cudzinec, a môže byť rád, že môže bývať a študovať v Chartúme. Študentské demonštrácie, ktorých sa zúčastňoval, boli organizované s cieľom zlepšenia ubytovania pre študentov, zvyšovania platov, zníženia cien pohonných hmôt a podobne. Za účasť na demonštráciách, ako aj preto, že pochádza z Darfúru sa musel jedenkrát do týždňa hlásiť na polícii, kde musel dokladovať kde býva a kde pracuje. Toto trvalo len asi 3 mesiace, ale obmedzovalo ho to a pociťoval to ako istú diskrimináciu.

Odtiaľ už nelegálne prešiel do Grécka, kde požiadal o azyl. Nakoľko azylové konanie trvalo dlhšiu dobu, tak si privyrábal zberom ovocia a zeleniny. V súvislosti so svojou žiadosťou o azyl obdržal zamietavú odpoveď, voči ktorej podal odvolanie, ale táto bola tiež zamietavá.

Zo Švajčiarska pokračoval do Francúzska, kde bol u priateľa v Paríži asi 3 mesiace a potom odišiel do Belgicka, kde si uvedomil, že bude skôr čí neskôr vrátený na Slovensko a sám sa prihlásil na belgickú políciu, aby bol vrátený na Slovensko. S manželkou, s rodinou a priateľmi je v kontakte skoro

V súčasnosti si už dáva pozor a na demonštrácie nechodí. Pri odchode zo Sudánu nemal žalobca cieľovú krajinu, chcel sa dopraviť do akejkoľvek európskej demokratickej krajiny, kde bude mať možnosť pracovať a žiť lepší život. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

V rámci konania si žalovaný zabezpečil informácie o jeho pobyte v Belgicku, kde bolo zistené, že žalobca vstúpil na územie Belgicka prvýkrát 23.06.2021 cez prístav Zeebrugge. Druhýkrát ho belgická polícia zadržala ako osobu s nelegálnym pobytom 08.11.2021 a bol umiestnený v záchytnom tábore Steenokkerzeel, neďaleko Bruselu, kde zostal až do transferu na Slovensko, t. j. do 10.12.2021. Pri zadržaní nemal žiadne osobné doklady, jeho totožnosť bola založená len na jeho výpovediach. Počas zadržania podpísal dokument, v ktorom uviedol, že je ochotný sa čo najskôr vrátiť na Slovensko, ale na policajný útvar sa dobrovoľne nedostavil.

utečenca. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré ale grécky súd 28.04.2020 zamietol. Na základe uvedenej skutočnosti možno konštatovať, že Grécko žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu posúdilo a právoplatne ukončilo. Z uvedeného dôvodu je za posúdenie dôvodov jeho ďalšej žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedná SR. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené.

dôvody svojej žiadosti na jeho diskriminácií kvôli svojej príslušnosti k etniku Alberti v regióne Darfúr, žalovaný si zaistil aktuálne informácie nielen o situácii v Sudáne, ale predovšetkým o postavení etnickej menšiny Alberti v regióne Darfúr. Z týchto informácií vyplýva, že v apríli

II. Konanie na krajskom súde

7. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu.

Demonštrácie sa podľa výpovede žalobcu týkali rozhodnutí vlády, ktorá prestala dotovať ceny pohonných hmôt, ako aj zmien dotácie liekov. Žalobca zároveň uviedol, že sa bojí svojej likvidácie kvôli kmeňovej príslušnosti, každého z Darfúru považujú za hrozbu pre vládu, keď vyjadrovali svoje názory, nikto nikoho nepočúval, bolo to márne. Z vyššie uvedenej výpovede žalobcu správny súd uzavrel, že žalobca nedokumentoval zatýkanie ako dôsledok príslušnosti ku kmeňu Bertiov, a žalobca svoje obavy artikuloval v nadväznosti na celkovú ekonomicky nepriaznivú situáciu v krajine, ktorá sa však vzťahuje na všetkých celoplošne, a nie iba na kmeň Bertiov.

10. Na základe vyššie uvedeného krajský súd uzavrel, že žalobca vyjadril v azylovom konaní svoj strach z návratu do krajiny pôvodu, ktorý má pôvod nie v jeho prenasledovaní, ale skôr vo frustrácii z toho, že vláda prijíma rozhodnutia, s ktorými on nesúhlasí, proti čomu aj protestoval na demonštráciách. Zadržanie žalobcu vždy súviselo s jeho účasťou na demonštrácii, kedy boli zadržaní aj ostatní účastníci demonštrácie, bez rozdielu toho, akej kmeňovej príslušnosti

12. Krajský súd prisvedčil záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že v dostupných zdrojoch sa nenašli žiadne priame informácie o tom, že by v Sudáne dochádzalo k systematickému prenasledovaniu členov kmeňa Berti, v iných zdrojoch uvádzaných aj ako

sa týždenne po dobu niekoľko mesiacov na polícii potom, ako bol prepustený pre účasť na demonštráciách nemožno považovať za nejaké prenasledovanie. Aj Sudán opustil legálne na svoj pas, ktorý získal bez nejakých problémov. 13. Krajský súd uzavrel, že žalovaný v súlade so zákonom považoval azylové dôvody žalobcu za také, ktoré nie je možné subsumovať pod pojem prenasledovania z dôvody príslušnosti kmeňa Berti alebo sociálnej skupine ľudí pochádzajúcich z Darfúru.

14. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd neprisvedčil námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného o tom, že žalobca krajinu pôvodu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle.

Z uvedeného materiálu tak nevyplývajú žiadne pochybnosti, na základe ktorých by bolo oprávnené a dôvodné prihliadať na žalobnú námietku „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu.“. 16. Ohľadom žalobcovej námietky vzťahujúcej sa k obsahu materiálu č. p.: MU-ODZS-2022/ 000200-002 zo dňa 15.02.2022, krajský súd poukázal, že z jeho obsahu vyplýva, že v Chartúme sa konali spontánne pokojné protesty, súvisiace s nedostatkom pohonných hmôt a cenami pšenice, ako aj s otázkami prechodnej spravodlivosti. V správe je uvedené, že politická situácia

17. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný podrobne posúdil, či v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 13b zákona o azyle a zistené skutočnosti správne vyhodnotil. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že napriek tomu, že Sudán doposiaľ najvyššiu formu trestu smrti vo svojom trestnom zákonníku ponechal, žalobca sa v krajine pôvodu nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu mohol byť takýto trest v prípade návratu uložený. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený. Za účasti na demonštráciách a za incident s políciou vo veci jeho matky bol síce viackrát zadržaný, ale vždy po niekoľkých dňoch prepustený.

Z bezpečnostných dôvodov sa neodporúča cestovať do viacerých regiónov, okrem iného aj do oblasti Darfúru, ale situácia v Chartúme a jeho okolí je pokojná. Na základe vyššie uvedeného správny súd zistil správnosť záveru žalovaného, že v prípade návratu žalobcu do Sudánu nehrozí žalobcovi ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako tretia forma vážneho bezprávia. 18.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol. 20. Opravným uznesením č. k. 7SaZ/5/2022-57 zo dňa 25. augusta 2022 krajský súd opravil výrok II. rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/5/2022-40 zo 4. augusta 2022 tak, že žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, aos poukazom na zrejmú nesprávnosť v chybe pri písaní v časti druhého výroku, týkajúceho sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 143 SSP.

21. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., a to, z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. A) Sťažovateľ najmä namietal: - nesprávne posúdenie strachu sťažovateľa, keď krajský súd uzavrel, že žalobca vyjadril v azylovom konaní svoj strach z návratu do krajiny pôvodu, ktorý má pôvod nie v jeho prenasledovaní, ale skôr vo frustrácií z toho, že vláda prijíma rozhodnutia, s ktorými on nesúhlasí, proti čomu aj protestoval na demonštráciách. Podľa názoru správneho súdu z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca bol objektom prenasledovania pre svoj kmeňový pôvod, napriek tomu, že sťažovateľ v prvostupňovom konaní uviedol, že pochádza z regiónu Darfúr na juhozápade Sudánu. S vyhodnotením strachu sťažovateľ nesúhlasil, poukázal na to, že v regióne žije až 80 etnicky odlišných kmeňov (počet kmeňov sa v

Poukázal na to, v roku 2003 v tejto oblasti prepuklo povstanie proti sudánskej vláde ovládanej arabmi. Vzburu viedli dve povstalecké skupiny - Hnutie pre spravodlivosť a rovnosť a Sudánska oslobodenecká armáda. Povstalci upozorňovali na útlak nearabského obyvateľstva vládou. Vláda na povstanie reagovala náletmi a podporou pozemných útokov arabských milícií Džandžavíd, ktoré sú spojované s masívnym porušovaním ľudských práv zahŕňajúce hromadné vraždy, rabovanie a pod. Tamojšia vojna si vyžiadala niekoľko desiatok tisíc životov, Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o 50.000 obetiach. Sťažovateľ spolu so svojou rodinou v dôsledku vypuknutia vojny z tohto regiónu ušiel do utečeneckého tábora po tom ako jeho otec v tejto vojne zomrel. Následne sa s rodinou presťahovali do mesta Om Dawaban.

v ňom umocňovala aj skutočnosť, že pochádza z kmeňa Alberti. Ako vysokoškolský študent bol asi 5x zadržaný políciou, pretože sa zúčastňoval demonštrácií proti vláde a študentských demonštrácií. Sťažovateľ tvrdí, že v zaistení v krajine pôvodu bol bitý a mučený kovovými predmetmi, kopaný obuvou s oceľovou špičkou, milícia na neho vylievala vodu a snažila sa mu zlomiť končatiny. Tvrdí, že po jednom z takýchto zaistení strávil 2 týždne v nemocnici, ale lekárske potvrdenie by mu v krajine pôvodu nikto nedal, pretože by mal v rukách dôkazy proti konaniu štátu. Sťažovateľ má opodstatnené obavy z jeho prenasledovania zo strany vládnych štruktúr v krajine pôvodu z dôvodu zastávania jeho politických názorov a rasovej nenávisti, a vzhľadom na tieto obavy sa nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.

Má strach o svoj život a do krajiny pôvodu sa nevráti, - krajskému súdu vyčítal, že v rámci svojej preskúmavacej činnosti vo veciach azylu sa sústredil zásadne najmä na inštitút azylu, pričom inštitútu poskytnutia doplnkovej ochrany venoval minimálnu pozornosť, pričom sa plne uspokojil s argumentáciou žalovaného.

sťažnosti za účelové. Žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom, a na základe skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že vychádzal z obsahu pohovorov so sťažovateľom zo dňa 27.01.2022 a taktiež zo dňa 21.04.2022, posúdil situáciu v krajine pôvodu, pričom sa tiež dôkladne zameral aj na dôvody, ktoré vo svojej výpovedi sám uvádzal. Je toho názoru, že sťažovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v kasačnej sťažnosti, neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. o poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, že žalovaný komplexne, objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci.

IV. Konanie pred kasačným súdom

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol. 24. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 13a ZoA ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b ods. 1 ZoA ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí. Podľa § 13c ods. 1 ZoA ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 ZoA ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).

VI. Posúdenie námietok Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

26. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi preskúmavaným rozhodnutím bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Žalovaný vyjadril v napadnutom rozhodnutí názor, že žalobcom prezentované dôvody, ktorými odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR (zadržanie políciou po študentských demonštráciách proti vláde, diskriminácia na základe príslušnosti k etniku Alberti), nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu, nakoľko nimi neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Žalovaný poukázal na to, že z dostupných správ o krajine pôvodu sa nepotvrdilo, že by v Sudáne dochádzalo k systematickému prenasledovaniu členov kmeňa Berti, v iných zdrojoch uvádzaných aj ako Alberti. Tento meň predstavuje druhú najväčšiu nearabskú darfúrsku skupinu.

Q.. Ani jeho povinnosť hlásiť sa týždenne po dobu niekoľkých mesiacov na polícii potom, ako bol prepustený pre účasť na demonštráciách nemožno podľa žalovaného považovať za prenasledovanie. Napokon žalovaný poukázal na to, že Sudán opustil legálne na svoj pas, ktorý získal bez problémov.

azyl zakotveného na ústavnú úroveň aj v čl. 43 Charty základných práv a slobôd a písmeno b) vychádza z definície utečenca obsiahnutej v Dohovore o právnom postavení utečencov a protokolu sa právneho postavenia utečencov. Vzhľadom na viazanosť Slovenskej republiky medzinárodnoprávnymi záväzkami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru treba zákon o azyle vykladať s ohľadom na zabezpečenie jeho cieľov.

30. Citované ustanovenie v bode 31 definuje pojem utečenca s ohľadom na štyri piliere: 1) prítomnosť mimo územia krajiny pôvodu; 2) objektívnu alebo subjektívnu nemožnosť prijať ochranu tejto krajiny alebo vrátiť sa do nej; 3) táto nemožnosť je zdôvodnená oprávnenými obavami z prenasledovania; 4) toto prenasledovanie je založené na dôvodoch rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine či politického presvedčenia. Z uvedeného vyplýva, že už samotná podstata základného pojmu „utečenec“, od ktorého sa utečenecké a azylové právo odvíja, je založená na zlyhaní a následnom nahradení ochrany

31. Dôležitosť prvku straty ochrany zo strany štátu pôvodu vo vzťahu k celému Ženevskému dohovoru vyjadril lord Hope v rozhodnutí Snemovne lordov zo 6. 7. 2000, Horvath/SSHD https://www-asylumlawdatabase-eu.translate.goog/en/case-law/uk-house- lords-6-july-2000-horvath-v-secretary-state-home- department-2000-ukhl-7?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc, keď uviedol, že „všeobecným zmyslom Ženevského dohovoru je možné ľuďom, ktorí už nepožívajú ochranu štátu z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore, aby sa mohli obrátiť na ochranu k medzinárodnému spoločenstvu. Primárnu povinnosť poskytnúť ochranu má domovský štát.

Ale presne to, kde je hranica za touto všeobecnosťou, je vecou okolností každého konkrétneho prípadu.“ Nakoniec lord Lloyd z Berwicku dal stručnejšiu definíciu, keď zastával názor, že dostatok štátnej ochrany by mal byť meraný „dostupnosťou systému na ochranu občana a primeranou ochotou štátu ho prevádzkovať“.

situáciou. Keďže formulácia „opodstatnený strach“ obsahuje subjektívny i objektívny prvok a pri rozhodovaní o existencii opodstatnenosti strachu je nutné uvažovať o oboch jeho zložkách. 33. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že inštitút medzinárodnej ochrany slúži na ochranu jednotlivca v situáciách straty ochrany krajiny pôvodu, pričom správny orgán primárne posudzuje existenciu prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle či hrozby vážneho bezprávia pri v zmysle § 13a zákona o azyle aj z pohľadu existencie subjektívneho i objektívneho prvku opodstatnenosti strachu.

34. Taktiež treba zdôrazniť, rovnako ako na to poukázal aj krajský súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009), ktorá je od uvedeného rozhodnutia konštantná a ani Najvyšší správny súd nevidel dôvod sa od nej odkloniť, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie.

Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny

žalobcu nevyplýva, že by žalobca bol objektom prenasledovania pre svoj kmeňový pôvod. 36. Rozsudok ukazuje, ako krajský súd posudzoval jednotlivé otázky a aké dôvody ho viedli k rozhodnutiu. Krajský súd odkázal na konkrétne aspekty rozhodnutia, v ktorom žalovaný posúdil jednotlivé skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia azylu, pričom zároveň plne súhlasil s posúdením týchto podmienok žalovaným.

Sťažovateľ vymedzuje rozsah preskúmania napadnutého rozsudku a musí v kasačnej sťažnosti predostrieť polemiku so závermi krajského súdu. Najvyšší správny súd SR pri preskúmaní nemôže túto úlohu prevziať, jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť krajského súdu a opätovne preskúmavať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako keby rozhodnutie krajského súdu neexistovalo. Z toho dôvodu platí, že obsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčuje obsah a kvalitu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR. Uvedenie konkrétnych námietok nemožno spravidla nahradiť zopakovaním námietok uplatnených v predchádzajúcich podaniach alebo jednoduchým odkazom na tieto podania. Povinnosťou sťažovateľa je oznámiť, z akých dôvodov závery krajského súdu považuje za nezákonné, nie iba vyjadriť všeobecný nesúhlas s jeho rozhodnutím.

39. Sťažovateľ síce v kasačnej sťažnosti obsiahle opisuje situáciu v krajine pôvodu, poukazuje na to, že v krajine pôvodu je možné dokonca uložiť trest smrti, ale neuvádza vo vzťahu k svojej osobe nič, čo by v tomto smere krajskému súdu či žalovanému bolo možné vyčítať.

40. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že krajský súd správne zistil, že žalovaný v súlade so zákonom ako aj ustáleniu judikatúrou uzavrel, že azylové dôvody žalobcu nie je možné subsumovať pod pojem prenasledovania z dôvodu príslušnosti kmeňa Berti alebo sociálnej skupine ľudí pochádzajúcich z Darfúru. V prípade sťažovateľa ani podľa Najvyššieho správneho súdu SR nedochádzalo zo strany sudánskych štátnych orgánov k takým opatreniam a útokom voči jeho osobe, ktoré by boli tak závažné alebo opakované, že by dosiahli intenzitu prenasledovania. Obdobne v prípade jeho krátkodobého zaistenia políciou nemožno konštatovať, že išlo o akt tak závažného charakteru, že by napĺňal akty prenasledovania. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že napriek krátkodobým zaisteniam počas vysokoškolského štúdia mu bolo umožnené štúdium dokončiť, vykonať povinnú vojenskú službu, zamestnať sa, i keď nie podľa vlastných predstáv. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd postupoval správne, keď neprisvedčil námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci.

krajine pôvodu ťažkosti spôsobené alebo ovplyvnené rasou, náboženstvom, národnosťou alebo príslušnosťou sťažovateľa k určitej sociálnej skupine. Nič nenasvedčuje ani existencii obáv z prenasledovania, ktoré by bolo zapríčinené zastávaním politických názorov.

42. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok z 21.7.2005, č . j. 3 Azs 303/2004 - 79, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky konštatoval, že „ak žiadateľ o udelenie azylu nie je vystavený žiadnemu prenasledovaniu alebo diskriminácii z azylovo relevantných dôvodov, resp. nemá z takéhoto prenasledovania alebo diskriminácie odôvodnený strach, popr. také skutočnosti v správnom konaní vôbec netvrdia, potom nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 12 zákona č. 325/1999 Zb. o azyle v znení zákona č. 2/2002 Zb. a to aj napriek skutočnosti, že pochádza zo krajiny s nedemokratickým a autoritatívnym režimom“.

44. Najvyšší správny súd SR teda nemôže prisvedčiť sťažovateľovi v tom, že boli porušené ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa zisťovania skutkového stavu, resp. že by zistený skutkový stav nemal oporu v administratívnom spise. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, akým spôsobom žalovaný konfrontoval údaje sťažovateľa s informáciami o krajine pôvodu a na základe akých skutočnosťou dospel k záveru, že sťažovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle zákona o azyle.

46. Uvedenú námietku vyhodnotil Najvyšší správny súd SR za nedôvodnú. V prvom rade je potrebné s poukazom na dôvody rozhodnutia žalovaného uviesť, že žalovaný sa splnením podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a ZoA podrobne zaoberal z pohľadu posúdenia existencie vážneho bezprávia z hľadiska sťažovateľom tvrdených obáv a posúdil všetky tri komponenty vážneho bezprávia definovaného v ustanovení § 2 písm. f/ ZoA, (1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu), pričom podrobne odôvodnil z akých dôvodov nezistil existenciu ani jedeného z týchto definičných znakov vážneho bezprávia.

V Sudáne nevykonával ani žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v krajine pôvodu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie. Žalovaný sa tiež venoval otázke hrozby mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a tiež vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života sťažovateľa z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom vyhodnotil, že zo strany sudánskych štátnych orgánov a to na základe jeho výpovede a použitých informácií o krajine pôvodu mu z uvedených hľadísk posúdenia vážneho bezprávia nič nehrozí.

48. K inštitútu doplnkovej ochrany považuje Najvyšší správny súd za potrebné navyše uviesť, že na to, aby bola žiadateľovi priznaná doplnková ochrana, musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky stanovené v § 13a zákona o azyle žiadateľ (1) nesmie spĺňať podmienky na udelenie azylu, (2) musí sa nachádzať mimo svojej krajiny pôvodu, (3) musí mať dôvodnú obavu, že je v skutočnom nebezpečenstve (reálna hrozba vážneho bezprávia).

50. Možnosti žiadateľa preukázať relevantnú existenciu dôvodov na poskytnutie medzinárodnej ochrany sú nepochybne obmedzené. Napríklad Najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 9.4.2013, sp. zn. 1Sža//10/2013 uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl preukázať svoje prenasledovanie inými dôkazmi, než je jeho vlastné vierohodné svedectvo. Naopak, je povinnosťou správneho orgánu zhromaždiť všetky dostupné dôkazy v prípade pochybností, ktoré vyvracajú vierohodnosť svedeckej výpovede žalobcu.

52. V predmetnej veci neboli ani podľa Najvyššieho správneho súdu SR zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definovaná v § 2 písm. f/ ZoA, pričom v podrobnostiach na správny záver žalovaného, ktorý bol vyhodnotený aj krajským súdom za správny aj s ohľadom na nepreukázanú hrozbu uloženia trestu smrti, nie len preto, že sa voči nemu nevedie žiadne trestné konanie a teda mu trest smrti nehrozí, ale aj preto že jeho obavy z prípadného potrestania po jeho návrate sú len v rovine nepodloženej obavy, pretože jednak nejde o občana, ktorému zanikla medzinárodná ochrana, ale krajina jeho pôvodu sa ani nemá ako dozvedieť, že v inej krajine požiadal o azyl, pretože podľa § 49 ods. 3 zákona o azyle, ministerstvo alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takej žiadosti ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom.

54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).

56. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.