2Sak/2/2024

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 (ďalej len „rozhodnutie 3/“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 14.06.2018 č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV (ďalej len „rozhodnutie 1/“) o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Palestínskeho štátu podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPC“) a o zákaze vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov podľa § 82 ods. 3 písm. a/ ZoPC a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Na základe rozhodnutia 2/ bol žalobca ako cudzí štátny príslušník administratívne vyhostený v roku 2019. V súčasnosti sa zdržuje na území Ukrajiny, kde pôsobí ako lekár a kde v súčasnosti prebieha vojnový konflikt.

5. VOP podnetu sťažovateľa vyhovela, v dôsledku čoho sa obrátila na žalovaného s vlastným podnetom č. 3623/2021/VOP zo dňa 01.03.2022 na obnovu konania o administratívnom vyhostení sťažovateľa a o jeho zákaze vstupu na územie SR a členských štátov Európskej únie. 6. Žalovaný vydal dňa 17.05.2022 rozhodnutie o nariadení obnovy konania č. PPZ-HCP- BA2-2022/028291003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2022 (ďalej ako „rozhodnutie - obnova konania“).

9. Správny súd uznesením č. k. 14Sa/18/2023-87 zo dňa 18. decembra 2023 žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako podanú oneskorene. V dôvodoch uznesenia uviedol, že v zmysle Správneho súdneho poriadku správna žaloba vo veciach administratívneho vyhostenia musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

II.

10. Žalobca (sťažovateľ) podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ust. § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)]; súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP]; súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP]; súd podanie nezákonne odmietol [ust. § 440 ods. 1 písm. j) SSP]. A/Kvalifikované porušenie práva na spravodlivý proces 11. Sťažovateľ je názoru, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že mu nedal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného pred vydaním napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR spis. zn.: IV. ÚS 371/2020 zo dňa 28.10.2020, ako aj nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 46/05 zo dňa 29.06.2005, rovnako aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. : 7Sžsk/93/2020 z 26.01.2022. B/Nezákonné odmietnutie žaloby

III.

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná a bola podaná včas.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že včasnosť žaloby posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), ktoré v konaniach vo veciach administratívneho vyhostenia ustanovujú lehotu 30 dní na podanie správnej žaloby od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 235 SSP.) Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu po uplynutí 30-dňovej zákonom stanovenej lehoty, žalobu odmietol ako oneskorene podanú.

23. Kasačný súd po oboznámení sa so žalobou sťažovateľa musí konštatovať, že petit žaloby nekorešponduje s obsahom žaloby a nie je zrejmé, či sa žalobca prostredníctvom rozhodnutia žalovaného 3/ domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia (rozhodnutie 1/) v oboch jeho výrokoch teda výroku o administratívnom vyhostení a výroku o zákaze vstupu alebo napáda iba rozhodnutie o zákaze vstupu.

Predpokladom preskúmania a zrušenia „len napadnutého výroku“ je oddeliteľnosť tohto výroku od ostatných výrokov. Oddeliteľný je taký výrok, ktorý obstojí sám o sebe, bez toho, aby mal podklad v inom výroku. 26. Rozsah preskúmavacej povinnosti správneho súdu je totiž obmedzený osobou žalobcu a od nej odvodeným právom napádať jednotlivé výroky a predchádzajúce konanie. Správny súd však preskúmava z podnetu žalobcu len tie oddeliteľné výroky rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorým žalobca žalobu skutočne podal a ktorých nezákonnosť namieta.

Z postupu správneho súdu pritom vyplýva, že ani správny súd nemal jasno v tom, o aký druh žaloby sa jedná, keďže pri doručovaní žaloby na vyjadrenie postupoval, ako by konal o všeobecnej správnej žalobe, čo bolo napokon v rozpore s vyslovenými závermi.

Napokon aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nds/13/2017 zo dňa 21.02.2018 vyplýva, že Najvyšší súd SR vo vzťahu k osobitnému režimu konania vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia konštatuje, že nepôjde o akékoľvek veci týkajúce sa azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ale len o tie inštitúty, ktoré sú následne zužujúco vymedzené vo vzťahu k azylu v § 207 ods. 2 SSP, a vo vzťahu k zaisteniu a administratívnemu vyhosteniu v § 221 a 231 SSP. Zákonnosť zostávajúcich vecí týkajúcich sa pobytu cudzincov budú preskúmavané v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe.

V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana, subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu. Podľa názoru ústavného súdu musí existovať výslovná zákonná opora na to, aby správny súd mohol konkurenciu správnych žalôb neakceptovať a ako materiálne neprípustnú posúdiť určitú správnu žalobu z dôvodu, že jej podaniu nepredchádzalo využitie návrhu na začatie iného typového konania v správnom súdnictve.“

32. Za dôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že mu správny súd nedal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného pred vydaním napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenej námietke sťažovateľ výstižne poukázal na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR spis. zn.: IV. ÚS 371/2020 zo dňa 28.10.2020: „Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi konania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár z jeho strany . .

93/2020 z 26.01.2022: „V danej veci teda nie je sporné, že správny súd rozhodol o žalobe za absencie doručenia vyjadrenia žalovaného zo dňa 7. januára 2019 žalobcovi, a nepostupoval preto v zmysle ustanovenia § 106 SSP, keď nesplnil povinnosť zakotvenú v cit. ustanovení, odňal tak žalobcovi možnosť zaujať stanovisko k obsahu podaného vyjadrenia žalovaného (z podanej sťažnosti vyplýva, že žalobca chcel písomne reagovať na jeho obsah), a za tejto procesnej situácie vo veci rozhodol. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivé konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kasačný súd zhodne s uvedenými názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie žalovaného (replika) v konaní správneho súdnictva začatom z jeho podnetu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať, alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. Je bez právneho významu, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (m. m. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31.5.2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Požiadavka kontradiktórnosti konania sa v ustálenej rozhodovacej činnosti súdov chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží, alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (pozri napr.

nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 355/2015 zo dňa 16. decembra 2015). 33. Najvyšší správny súd SR vzhľadom na vyššie uvedené, i s odkazom na rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská republika dospel k záveru, že námietka sťažovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces, je dôvodná. V rozsudku ESĽP sp. zn. 17127/12 z 13.01.2015 vo veci Trančíková vs. Slovenská republika sa jednoznačne konštatuje, že: „Strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami, pričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie a bez ohľadu na to, či sa v odvolacom konaní objavia nové skutočnosti. 34. S ohľadom na uvedené Najvyšší správny súd SR konštatuje, že vznesené kasačné námietky sťažovateľa týkajúce nesprávneho procesného postupu správneho súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sú opodstatnené a zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho súdu v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 35. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní po odstránení vád žaloby a po ustálení vlastného predmetu prieskumu žalobcu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na právny názor kasačného súdu vysloveným v tomto uznesení v zmysle § 469 SSP. 36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.