2Sak/5/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu (sudkyne spravodajkyne) JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: S. S., narodený XX. D. XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: A.. XX R. C.. XXX D., č. domu XXT.-XX/XX D., S., P., toho času R. Y., D., G. XX, J., zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17316014, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného č. MU-PO-176-54/2022-Ž z 2. apríla 2024, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 16Saz/7/2024-137 zo dňa 6. augusta 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

2. K dôvodom žiadosti o azyl týkajúcich sa príslušnosti žalobcu ku kurdskému etniku uviedol, že tieto neboli relevantné, nakoľko nezistil, že by boli v ich dôsledku nejakým vážnym spôsobom obmedzené jeho práva a to tak vo vzťahu ku konaniu jeho spolužiakov (ktorí ho šikanovali), alebo vo vzťahu k jeho sympatiám ku strane HDP, pretože jej členom nikdy nebol a nikdy pre ňu nevyvíjal akúkoľvek činnosť. Z aktuálnych informácií o Turecku, ktoré si žalovaný zabezpečil totiž vyplýva, že problémom sú vystavení aktívni členovia kurdských politických strán, čo nie je prípad žalobcu. Z vyjadrení žalobcu nevyplývalo ani to, že by mu mali byť určité politické názory imputované. 3. Žalovaný nevyhodnotil ako azylovo relevantný dôvod ani ateizmus žalobcu, pretože žalobca nebol v tomto smere prenasledovaný. Podľa žalovaného z verejne dostupných zdrojov nie sú známe žiadne informácie, že by boli osoby hlásiace sa k ateizmu terčom krutého alebo neľudského zaobchádzania do takej miery, že by bolo možné hovoriť o prenasledovaní. Napokon, žiadnym takýmto praktikám nebol žalobca počas jeho života v krajine pôvodu vystavený. 4.

takáto intenzita. V Turecku nemožno odmietnuť povinnú vojenskú službu z dôvodu výhrady svedomia. Pokutu v rozmedzí 0,14 do 0,28 britských libier za každý deň neprítomnosti nemožno subsumovať pod neprimerané alebo diskriminačné trestné stíhanie alebo trest.

6. Pokiaľ ide o trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, žalovaný konštatoval, že žalobca sa napriek jeho presvedčeniu v takejto situácii nenachádza. Zo zabezpečených informácií vyplynulo, že v rámci Turecka aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Žalovaný spochybnil závery o prebiehajúcom konflikte v juhovýchodnom Turecku vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Saz/3/ 2023, pretože tie sa odvolávajú na správu organizácie Human Rights Watch z roku 2018, ktorá je 6 rokov stará. 7.

8. Po posúdení, či sa armáda Turecka dopúšťa vojnových zločinov a či by pôsobenie v rámci povinnej vojenskej služby reálne zahŕňalo nejakú účasť na páchaní vojnových zločinov dospel k záveru, že momentálne sú síce tureckí vojaci dislokovaní na území Sýrie, ale ku žiadnym bojom nedochádza.

Vzal do úvahy najmä rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021, v zmysle ktorého vykonal všetky úkony, na ktoré ho kasačný súd inštruoval pričom zistil, že v Turecku nie je žiaden rozdiel medzi výkonom vojenskej služby medzi brancami tureckej a kurdskej národnosti.

slobody možno uložiť iba subsidiárne. Hoci formálne tresty za vyhýbanie sa vojenskej službe v Turecku existujú, v praxi sa ukladajú iba výnimočne. 10. Na tomto základe skonštatoval, že žalobcovi reálne hrozí nástup na základnú vojenskú službu v Turecku, avšak to pre neho nepredstavuje žiadne zvýšené riziko prenasledovania z akýchkoľvek dôvodov, nakoľko primeraný trest za odmietnutie základnej vojenskej služby nemožno považovať za prenasledovanie. 11. Žalovaný napokon nezistil ani dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle z dôvodu, že žalobcovi nehrozí trest smrti, mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. V prípade jeho návratu mu za nenastúpenie do vojenskej služby priamo nehrozí trest odňatia slobody. Ak by mu však aj bol uložený (čo sa deje v promile prípadoch), podmienky v tureckých väzniciach sú štandardné.

II. Konanie na správnom súde

14. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana zrušil vo výroku I. a II. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

vojenskú službu. 16. Správny súd čo sa týka dôvodov žiadosti o azyl spočívajúcich v diskriminácii žalobcu kvôli jeho kurdskému etnickému pôvodu, jeho politickým preferenciám a ateizmu, dospel v zhode s názorom žalovaného k záveru, že tieto neboli zistené v takej miere, že by mohli objektívne vyvolať obavy z prenasledovania, hoci subjektívne obavy a strach sa u žalobcu vylúčiť nedá. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Azs/57/2024 z 2. augusta 2024 podľa ktorého, .

Podľa správneho súdu žalobca takto vymedzil odmietanie zúčastniť sa vojenskej služby ako výhradu voči účasti na ozbrojenom konflikte, ktorý smeruje turecká armáda voči osobám, ktoré sú rovnako ako on, kurdskej národnosti a to zaradením sa ako branec do takejto armády. 18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pracoval s dvomi variantami prenasledovania a to s prenasledovaním podľa § 2 písm. d/ bodu 4 a 5 zákona o azyle, ktoré boli transponované zo smernice 2004/83/ES o minimálnych normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby mohli žiadať o postavenie utečenca alebo osoby, ktorá z iných dôvodov potrebuje medzinárodnú ochranu, a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“) upravujúcej prenasledovanie v čl. 9. 19. Čo sa týka prenasledovania vymedzeného v čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice [resp. § 2 písm. d/ bodu 5 zákona o azyle], správny súd uviedol, že v prípade prenasledovania podľa citovaného článku je primeranosť sankcie, ktorá osobe hrozí v prípade odopretia alebo vyhýbania sa vojenskej službe irelevantná.

21. Správny súd sa nestotožnil s názorom prezentovaným v rozhodnutí žalovaného, že v rámci Turecka aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt a že konflikt neprebieha ani v juhovýchodnom Turecku. Spochybnil aj závery žalovaného, že Turecko vykonalo v Sýrii iba dve vojenské ofenzívy a od roku 2020 nie sú správy o tom, že by tam turecká armáda vykonávala nejaké bojové operácie a že neexistujú správy o páchaní vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti.

Z aktualizovanej Svetovej správy 2023 - Turecko od Human Rights Watch vyplýva, že zatiaľ čo zrážky medzi armádou a PKK sa vo vidieckych oblastiach východného a juhovýchodného Turecka výrazne znížili (ale nevymizli), Turecko sústredilo svoju vojenskú kampaň proti PKK a to aj prostredníctvom bezpilotných lietadiel v irackom Kurdistane, kde sa nachádzajú základne PKK a čoraz častejšie aj na severovýchode Sýrie proti Sýrskym demokratickým silám vedených Kurdmi.

sýrske ozbrojené opozičné skupiny v severnej Sýrii sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom ich terčom boli kurdskí a jezídski obyvatelia a iní civilisti, vrátane mimosúdnych popráv, svojvoľného zadržiavania a násilného zmiznutia civilistov, mučenia, sexuálneho násilia, násilného vysťahovania z domovov, rabovania a zaberania súkromného majetku, prevážania zadržaných civilistov cez hranice do Turecka, verbovania detských vojakov, rabovania a znesväcovania náboženských svätýň.“

konflikt. 25. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že žalobcovi ako brancovi nehrozí jeho nasadenie do konfliktných zón, resp. na hraniciach, ktoré sú strážené žandárstvom. Tento svoj názor odvodil zo správy o krajine pôvodu (Politická a informačná poznámka pre krajinu Turecko: vojenská služby, verzia 3.0 október 2023) z ktorej vyplýva, že neexistuje systém prideľovania brancov do jednotlivých regiónov, v ktorých by mali slúžiť. Branci teda nemajú možnosť ovplyvniť, kde budú nasadení a preto sa môže stať, že sa ocitnú v juhovýchodnom Turecku, kde turecké ozbrojené sily bojujú proti PKK (Kurdská strana pracujúcich).

26. Správny súd uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých informácií žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil resp. vyvrátil tieto závery (konštatovaním, že branci v súčasnosti neslúžia v žandárstve ani na hraniciach Turecka), keďže tak v polytematickej správe z 27. februára 2024 ani v tej skoršej z 19. januára 2024 tieto skoršie zistenia nie sú vyvrátené.

Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že krajský súd v rozsudku sp. zn. 7SaZ/3/2023 pritom vytkol žalovanému pochybenie, že nedostatočne zohľadnil námietku žalobcu, že sa odmieta zúčastniť vojenských represií voči vlastnému obyvateľstvu s ohľadom na jeho hlboké spojenie s kurdskou identitou. Za týchto okolností bolo preto v rozpore s jeho svedomím povinne vykonávať vojenskú službu pre armádu krajiny, ktorá zodpovedá za násilné konanie voči jeho etniku.

29. Odhliadnuc od dodatočného umožnenia vykúpiť sa z vojenskej služby sa situácia v Turecku pre odvedencov kurdskej etnickej príslušnosti v porovnaní so situáciou, za ktorej rozhodoval kasačný alebo krajský súd významne nezmenila a teda východiská, ktoré pre svoje úvahy použili, neboli doposiaľ vyvrátené z aktuálne zistených informácií nachádzajúcich sa v polytematických správach.

konanie.

A) 31. Proti rozsudku správneho súdu žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t. j. správny súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 32. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ SSP najmä uviedol, že: - správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako dôvodnú, no napriek tomu nekonštatoval, ktoré hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký azylovo relevantný predpoklad na udelenie azylu a/alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobca spĺňa a ktoré ustanovenie zákona o azyle mal správny orgán s jednoznačnosťou aplikovať, aby vec správne právne posúdil, - v konaní nebolo preukázané, že by sa mal žalobca zúčastniť konkrétnych vojenských akcií, resp. operácií, ktoré by ho nútili konať v rozpore s takto vyjadreným vlastným presvedčením. Naopak bolo preukázané vo viacerých zdrojoch (napr. na str. 320, 313 spisového materiálu), že Turecko upustilo od vysielania brancov do rizikových oblastí, - v tureckých operáciách proti PKK sa používajú len profesionálni vojaci. V juhovýchodnom Turecku, ako aj v Iraku a Sýrii vykonávajú vojenské operácie výlučne profesionálni vojaci, branná povinnosť sa už v aktívnych konfliktoch alebo vojenských operáciách vrátane protiteroristických operácií nevyužíva, - skúmaním okolností o trestnom stíhaní a výške trestov v žalobcovom prípade sa žalovaný zaoberal a dospel k záveru, že sa nejedná o drakonické tresty a ani sa nenapĺňa hrozba vážneho bezprávia, - správny súd nesprávne právne posúdil vec najmä tým, že pripisoval subjektívnym vyjadreniam žalobcu zo strachu streľby do vlastného ľudu objektívny rozmer. Z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že Turecko nenasadzuje brancov do vojenských akcií, kde by bola prítomná reálna obava o tom, že tieto akcie sú odsúdené medzinárodným spoločenstvom, - sťažovateľ sa stotožňuje so závermi a odkazom na rozhodnutie súdneho dvora C - 238/19, avšak jeho aplikáciu vo vzťahu k žalobcovi vníma odlišne. Závery rozsudku súdneho dvora C - 238/19 sú spochybniteľné pre aplikáciu vo vzťahu k aktuálnej právnej veci tureckého štátneho občana, nakoľko na území Turecka neprebieha ozbrojený vojnový konflikt (str. 278 a nasl. administratívneho spisu), nie sú zdokumentované skutočnosti o opakovanom a systematickom páchaní vojnových zločinov tureckou armádou, osoby podliehajúce brannej povinnosti nie sú nasadzované do akcií za hranicami Turecka, ani do bojov proti PKK, ktorá je ako Európskou úniou, tak aj UK, USA a Tureckom označovaná za teroristickú organizáciu, - poukázal na rozsudok NS SR spis. zn. 10Sžak/10/2018, ktorý sa zaoberal tureckým žiadateľom o udelenie azylu kurdského pôvodu majúcim takmer rovnaké dôvody o udelenie azylu, rozdiel od prejednávaného prípadu bol (nižší) vek žiadateľa, - správny súd sa odvolával na nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom a v rozsudku jednoznačne neuviedol v čom toto nesprávne posúdenie malo vo vzťahu k zrušeným výrokom spočívať, - na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. B) 33. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

36. Kasačný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku správneho súdu v medziach rozsahu kasačnej sťažnosti a uplatnených dôvodov, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 37. Úvodom kasačný súd považuje za potrebné zrekapitulovať, že v prípade žalobcu sa jedná o druhú žiadosť o udelenie azylu, pričom o prvej rozhodol žalovaný dňa 22. júna 2021 rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-358-23/2020-Ž tak, že žalobcovi azyl nebol udelený z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ustanovenia § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Prvé rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu bolo v kasačnom konaní zrušené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky dňa 31. januára 2022 rozsudkom sp. zn. 2Sak/5/2021. Následne, v priebehu nového konania o prvej žiadosti o udelenie azylu, žalobca svojvoľne opustil pobytový tábor, v dôsledku čoho bolo nové konanie o jeho prvej žiadosti o udelenie azylu dňa 29. apríla 2022 zastavené. Vzápätí, dňa 23. mája 2022 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 20. januára 2023 rozhodnutím č. ČAS: MU- PO176-26/2022-Ž opäť negatívne, a žalobcovi neudelil azyl ani mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky pre nesplnenie podmienok ustanovených v § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Druhé rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu bolo zrušené dňa 9. mája 2023 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/3/2023 a vrátené žalovanému na ďalšie konanie. 38. Po zrušení veci krajským súdom žalovaný napadnutým rozhodnutím opätovne negatívne rozhodol vo výrokoch o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany, neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. 39. Predmetom súdneho preskúmania sa vzhľadom na žalobné námietky vo vzťahu k týmto výrokom, stali len výroky o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Správny súd napadnuté rozhodnutie v týchto častiach zrušil z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Žalovanému vytkol, že sa neriadil právnymi názormi rozsudkov krajského súdu 7SaZ/3/2023, skoršieho rozsudku a najvyššieho správneho súdu 2Sak/5/2021.

41. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie správny súd k právnym záverom vyjadreným vo svojom rozhodnutí. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

43. Nesprávnym právnym posúdením nie je, ak správny súd objasní z akých dôvodov sa nestotožnil s právnym posúdením otázky odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu správnym orgánom a na oponentúre (a vyvracaní) jednotlivých právnych záverov správneho orgánu aj s poukazom na už vyslovený právny názor k tejto otázke v poslednom zrušujúcom rozsudku krajského súdu sp. zn. 7SaZ/3/2023, ktorý sa odvolával na predchádzajúci rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021 a ak vyjadrí iný právny názor ako správny orgán vo vzťahu k tvrdenej neexistencii dôvodov pre udelenie azylu z dôvodu odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu ako to učinil správny súd (v bodoch 53 - 82 rozsudku) a ak logicky a argumentačne vyloží, prečo považoval za nesprávne závery žalovaného a objasní, na základe akých dôvodov považoval skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia za rozporný s administratívnym spisom, resp. nemajúci v ňom oporu.

45. Námietku sťažovateľa, že správny súd nekonkretizoval aké hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký azylovo relevantný predpoklad žalobca spĺňa a ktoré ustanovenie zákona mal správny orgán aplikovať, aby vec správne právne posúdil, vyhodnotil kasačný súd rovnako za nedôvodnú. 46. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu nie je dať odpoveď správnemu orgánu na to, aké konkrétne hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký azylovo relevantný predpoklad žiadateľ o azyl spĺňa a ktoré ustanovenie zákona o azyle mal správny orgán aplikovať, aby vec správne právne posúdil, ale v reakcii na žalobné námietky žiadateľa o azyl má správny súd posúdiť, či správny súd rozhodol v súlade so zákonom (či správne právne posúdil vec) a či žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím žalovaného.

48. Potom ako správny súd (v bodoch 49 - 52 rozsudku) objasnil prečo sa stotožnil s posúdením žalovaného, čo sa týka nerelevantnosti dôvodov žiadosti o azyl spočívajúcich v diskriminácii žalobcu kvôli jeho kurdskému etnickému pôvodu, jeho politickým preferenciám a ateizmu, keď konštatoval, že tieto neboli zistené v takej miere, že by mohli objektívne vyvolať obavy z prenasledovania, zostalo kľúčovou otázkou posúdenie otázky, či žalovaný správne posúdil otázku odmietnutia nástupu žalobcu na vojenskú službu z pohľadu dôvodu, ktorým žalobca odôvodňoval toto odmietnutie ako aj hrozby z toho plynúcej, a to s poukazom na namietané nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v rozsudku krajského súdu sp. zn. 7SaZ/3/2023 a skoršieho právneho názoru vyjadreného v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021.

Do vojenskej služby odmieta nastúpiť, pretože v dôsledku jeho spojenia s kurdskou identitou, by mu nútenie k účasti na vojenských operáciách spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a teda by sa rovnala vážnemu bezpráviu. S takto vymedzeným azylovým príbehom ako dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany preto správny súd dôvodne pracoval. 50. Žalovaný v kasačnej sťažnosti pritom spochybňuje hodnovernosť sťažovateľovho dôvodu pre ktorý odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu a dokonca považuje tvrdenú výhradu vo svedomí za vykonštruovanú, najmä s poukazom na to, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezprostredne po príchode na Slovensko.

Najvyšší správny súd SR sa uvedenou výhradou žalovaného zaoberal už v rozsudku sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.1.2022, (ktorý sa týka žalobcu), keď uviedol: Samotná skutočnosť, že sťažovateľ nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bezodkladne po príchode na jeho územie, (pricestoval na územie Slovenska legálne, bol mu udelený pobyt a v rámci pobytu opustil Slovensko a požiadal o azyl v Spolkovej republike Nemecko, odkiaľ bol vrátený), sama o sebe nepostačuje na vylúčenie z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany, pretože táto skutočnosť ešte nevylučuje, že žiadateľ hľadal najskôr ochranu v Slovenskej republike (kde sa legálne zdržiaval, následne požiadal o azyle v Nemecku, odkiaľ bol vrátený), práve preto, že sa nedá vylúčiť, že má odôvodnený strach z prenasledovania v krajine pôvodu z azylovo relevantných dôvodov alebo že by v prípade vrátenia do tejto krajiny čelil skutočnému nebezpečenstvu vážnej ujmy zakladajúcemu nárok na doplnkovú ochranu (právny názor).

Medzi ne patrí najmä vnútorná a vonkajšia konzistentnosť žiadateľovej výpovede, otázka, či je táto výpoveď dostatočne konkrétna, jej plausibilita vo svetle okrem iného relevantných informácií o krajine pôvodu atď. 53. Taký komplexný test však žalovaný nevykonal, nedôveryhodnosť výpovede sťažovateľa ohľadom výhrady svedomia považoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti za vykonštruovanú, najmä s poukazom na to, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezprostredne po príchode na Slovensko, pritom najvyšší správny súd (ako je uvedené v bode 52 tohto rozsudku) sa k tejto otázke už vyjadril a kasačný súd nemá dôvod na svojom postoji a názore nič meniť.

55. Kasačný súd však výpoveď žiadateľa nemohol hodnotiť ako rozpornú, nekonzistentnú, naopak z pohovorov pred žalovaným vyplynulo, že od začiatku konzistentne tvrdil, že dôvodom jeho výhrady odopretia výkonu základnej vojenskej služby bolo, že sa ako osoba kurdského pôvodu nechce v rámci výkonu jeho vojenskej služby podieľať na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, ktoré je zároveň porušovaním ľudských práv.

57. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že v prípade prenasledovania podľa § 2 písm. d/ bod 5 zákona o azyle (trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, pozri tiež čl. 9 kvalifikačnej smernice) je primeranosť sankcie, ktorá osobe hrozí v prípade odopretia alebo vyhýbania sa vojenskej službe irelevantná. Posúdenie je preto potrebné zamerať na existenciu konfliktu a páchanie zločinov alebo konania spadajúceho pod vylučujúce klauzuly (čl. 12 kvalifikačnej smernice).

59. Správny súd rovnako objasnil, z ktorých správ vychádzal pri svojom závere o tom, že pri tureckých vojenských vpádoch do severovýchodnej Sýrie bolo prítomné porušovanie ľudských práv, že na územiach okupovaných Tureckom, Turecko a miestne sýrske frakcie porušujú práva civilistov a obmedzujú ich slobody a že Tureckom podporované sýrske ozbrojené opozičné skupiny v severnej Sýrii sa dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom ich terčom boli aj kurdskí obyvatelia a iní civilisti.

61. Uvedené zistenia správneho súdu o existencii ozbrojeného konfliktu mimo územia Turecka a porušovaní ľudských práv sú verifikovateľné z obsahu administratívneho spisu a kasačný súd nemá dôvod ich spochybňovať. Pre úplnosť len rekapituluje informácie, z ktorých bolo možné záver správneho súdu považovať za verifikovateľný a správny. Zo správy o krajine pôvodu Turecko, č. p. MU-ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s odkazom na Správu o ľudských právach v Turecku Ministerstva zahraničných vecí USA z 12.4.2022 vyplýva, že Tureckom podporované sýrske ozbrojené opozičné skupiny v severnej Síri sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom ich terčom boli aj kurdskí a jezidskí obyvatelia, civilisti, vrátane mimosúdnych popráv, svojvoľného zadržiavania a násilného zmiznutia civilistov, mučenia, sexuálneho násilia, násilného vysťahovania z domovov, rabovania.

62. Napokon Správa o ľudských právach v Turecku Ministerstva zahraničných vecí USA z 12.4.2022 potvrdzuje aj existenciu ozbrojeného konfliktu priamo na území Turecka, pretože z nej vyplýva, že vláda pokračovala v bezpečnostných operáciách proti PKK v rôznych oblastiach na východe a juhovýchode krajiny, v niektorých oblastiach vyhlásili „osobitné bezpečnostné zóny“ na uľahčenie operácií proti PKK. Občasné strety medzi tureckými bezpečnostnými silami a PKK jej pobočkami v krajine pokračovali počas celého roka a viedli k zraneniam a úmrtiam príslušníkov síl, teroristov PKK a civilistov.

65. V administratívnom spise žalovaného - správe o krajine pôvodu Turecko, č. p. MU - ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s odkazom na správu Oddelenia informácií, dokumentácie a výskumu (DIDR) Francúzskeho úradu na ochranu utečencov v správe

Zo správy o krajine pôvodu (Turecko, č. p. MU- ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s odkazom na správu /DIDR/OFPRA o vojenskej službe v Turecku z 12.4.2022 vyplýva, že žandárstvo, najmä jeho komando sa pravidelne zúčastňuje na vojenských operáciách proti prokurdským partizánom z PKK vo východných a juhovýchodných oblastiach Turecka. 67.

68. Preto záver žalovaného, že branci nie sú nasadzovaní na hraniciach, ktoré sú strážené žandárstvom a že žalobcovi nehrozí, že by sa mohol dostať do potýčiek v bojoch na hraniciach, je v rozpore s informáciami o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval, pretože tie nielen potvrdzujú možnosť zaradenia brancov do žandárstva a to, až do roku 2024, ale aj potvrdzujú nasadenie žandárstva do vojenských operácií namierených proti prokurdským partizánom z PKK vo východných a juhovýchodných oblastiach Turecka.

70. Napriek tomu, že žalovaný si zabezpečil dostatok informácií o krajine pôvodu, tieto náležite nevyhodnotil. Naopak v kasačnej sťažnosti správnemu súdu vyčíta, že použil pre svoje závery neaktuálne informácie. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, pretože je nepochybné, že správny súd vychádzal z informácií o krajine pôvodu a správ o charaktere typu konaní, v krajinách, kde operujú ozbrojené sily Turecka zo správ, z ktorých vychádzal samotný žalovaný.

jeho ozbrojené sily. Rovnako sa nepodarilo preukázať, že typ vojenských akcií, ktorých sa žalobca nechce zúčastniť a kde by mu hrozilo odvedenie nie je možné považovať za výkon vojenskej služby zahŕňajúci zločiny alebo konanie spadajúce pod čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice, (teda spáchanie zločinu proti mieru, vojnového zločinu, zločinu proti ľudskosti, vážneho nepolitického zločinu a činov, ktoré sú v rozpore so zásadami a cieľmi OSN) a napokon nepodarilo sa mu ani preukázať, že žalobca nebude donútený bez poznania jeho budúceho zaradenia podieľať sa na konaní, ktoré je predmetom vylučujúcej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice.

73. Je nepochybné, že v danom prípade dôvody odmietnutia základnej vojenskej služby žalobcu (výhrada vo svedomí) boli založené na možnom zapojení do ozbrojeného konfliktu proti príslušníkom etnika Kurdov, ktorého je sám príslušníkom.

74. Preto kasačný súd dospel k záveru, že pokiaľ správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. o neudelení azylu a II. o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vecne správne. V uvedenom rozsahu teda kasačný súd nezistil dôvody kasačnej námietky a kasačnú sťažnosť zamietol.

76. Kasačný súd je zároveň nútený žalovanému dôrazne pripomenúť záväznosť svojho právneho názoru vysloveného v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP ako aj na skutočnosť, že prípadné nerešpektovanie tohto záväzného názoru žalovaným v ďalšom konaní by mohlo viesť ku vzniku práva správnych súdov vyplývajúcich z práva žiadateľa o medzinárodnú ochranu na účinný opravný prostriedok k súdu v zmysle čl. 46 ods. 3 procedurálnej smernice v spojení s čl. 47 Listiny základných práv Európskej únie, ako boli interpretované veľkým senátom Súdneho dvora v jeho rozsudku zo dňa 29.7.2019, Torubarov, C-556/17, ECLI:EU:C:2019:626, priamo udeliť sťažovateľovi medzinárodnú ochranu.