2Sak/6/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. S., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Indická republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, so sídlom: Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 05. apríla 2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA8-9-081/2023-AV o zaistení zo dňa 03. marca 2023, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/41/2023 - 57 zo dňa 24. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

niektorých zákonov (ďalej len „ZoPC“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Sudánu. Súčasne tým istým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 82 ods. 3, písm. b) zákona o pobyte cudzincov, uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej aj „migračný úrad“) dňa 03.03.2023 vyrozumel Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Dunajskej Strede (ďalej aj „OCP PZ“), že v Pobytovom tábore Rohovce sa nachádza štátny príslušník Indickej republiky D. S., nar:

5. Dňa 03.05.2022 bolo pod č. p: PPZ-IICP-BA813-056/2022-AV vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2022 a vykonateľnosť dňa 03.05.2022, na základe čoho bol predvedený na OCP PZ Dunajská Streda, k vykonaniu ďalších úkonov k zaisteniu. V rámci spísania zápisnice žalobca uviedol, že rozumie dôvodom konania o zaistení a má vedomosť o tom, že jeho žiadosť o udelenie azylu migračný úrad zamietol.

6. Dňa 03.03.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania pred vydaním rozhodnutia o zaistení, vedená pod č. PPZ-HCP-BA8-9-080/2023-AV, v ktorej sa vyjadril k jeho príchodu na územie SR a aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území

Kašmír. Počas služby natrafil na teroristov, došlo aj k prestrelke s následkom jeho úrazu. Nakoľko ako policajt použil služobnú zbraň, bol odsúdený na trest smrti, a preto ušiel do Uzbekistanu, potom do Ruska, Moskvy, následne na Ukrajinu a skončil na Slovensku.

O udelenie azylu už žiadal viackrát, avšak vždy neúspešne. 7. Jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, je preukázanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR a všetkých členských štátov, ktorého existencia je preukázaná rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA8-13-056/2022-AV zo dňa 03.05.2022, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na dobu 3 rokov, a naviac aj rozhodnutie vydané migračným úradom o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.

PPZ-HCP-BA8-9-080/2023-AV zo dňa 03.03.2023 zistil, že žalobca disponuje len malou finančnou hotovosťou t. j. 25 - 30 Eur a na území SR nemá zabezpečené ubytovanie.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 14.06.2022 správnu žalobu, ktorou správnemu súdu navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Krajský súd dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu podľa § 229 SSP z nasledujúcich dôvodov: - z aplikačnej praxe vyplýva, že akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). K uvedenému konštatoval, že žalobca bol zaistený na čas do 03.05.2023. Dobu zaistenia žalovaný určil v súlade s ust. § 88 ods. 4 písm. b) ZoPC na 2 mesiace, zaistenie precizoval profilom osoby žalobcu, ktorý sa dostavoval do pobytového tábora v Rohovciach pod vplyvom alkoholu, výtržnosťami a obťažovaním v tábore ubytovaných žiadateľov o azyl i obyvateľov neďalekej obce, a jeho šestnástimi neúspešnými žiadosťami o udelenie azylu. Existenciu dôvodného nebezpečenstva, že by žalobca mohol byť hrozbou pre verejný poriadok nemožno ignorovať, čo podporuje aj neúspešnosť jeho žiadostí v azylovom konaní, ktoré zakladá i jeho terajšie zaistenie, pričom poukázal na definíciu pojmu verejný poriadok upravenú v § 2 ods. 1 písm. j) ZoPC, - námietky žalobcu o neúčelnosti a neefektívnosti zaistenia nie sú dané. Námietky prekážok vyhostenia, spočívajúcich v zlom zdravotnom stave žalobcu, nepovažoval za relevantné, nakoľko aj do zápisnice č. p. PPZ-HCP-BA8-9-080/2023-AV zo dňa 03.03.2023 samotný žalobca uviedol, že netrpí žiadnou chorobou, - žalobca svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. K uvedenému odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/16/2016, - ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. K uvedenému poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu, v ktorých opakovane poukazuje na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“), - v preskúmavanej veci možno podľa krajského súdu uzavrieť, že závery správneho orgánu plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu. Krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom, ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 32 správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Sťažovateľ má za sebou niekoľko fyzických zranení, ktoré mu spôsobili trvalé následky - je zmätený, dezorientovaný a počas pohybu mimo miesta, ktoré mu je dôverne známe nie je schopný nájsť správny smer, - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upozorňuje na

11. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Žalovaný vo vyjadrení stručne zhrnul skutkový stav konania a ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril nasledovne:

V neposlednom rade zaobstarávanie cestovného dokladu nepatrí do kompetencie správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ, ale do kompetencie ÚPZC v rámci vykonania výkonu administratívneho vyhostenie z územia SR, - správny orgán berie na vedomie situáciu v domovskej krajine sťažovateľa, avšak zastáva názor, že sťažovateľ bol do nej vyhostený bez špecifikácie oblasti, to znamená, že sa mohol navrátiť do bezpečnej časti domovskej krajiny, - záverom navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

VI. Posúdenie kasačných námietok

16. Na tomto mieste kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia (viď čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru) a vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/6/2019) zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v ZoPC, ale predovšetkým ústavným poriadkom.

18. Podľa § 77 ods. 1 prvej vety ZoPC administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.

Počas pohovoru sťažovateľ uviedol, že nemá žiadne, nové dôvody. Z rozhodnutia Migračného úradu MV SR vyplýva, že . . .opakovane poukázal na to, že pre zlý zdravotný stav sa nemôže vrátiť do Indie. V Indii mu hrozí v Indii trest smrti, nakoľko pred odchodom z Indie pracoval na polícii a pri jednej operácii došlo k usmrteniu niekoľkých osôb, pričom indické orgány mu kládli za vinu ich smrť a na základe toho mal byť na jeho osobu vydaný zatykač. Bolo to ale ešte pred jeho odchodom z Indie a na podrobnosti si už nepamätá. Na vysvetlenie toho, ako je možné, že na jednej strane bol na neho vydaný zatykač a na druhej strane si na indickom zastupiteľskom úrade v Bratislave vybavil bez problémov doklady k sobášu na Slovensku, ako aj potvrdenie o svojej bezúhonnosti uviedol, že doklady k sobášu vybavovala jeho bývalá manželka Y. I. a doklady z Indie mu vybavili jeho priatelia. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že ho bolí často hlava a berie lieky ako Tramal, Ibuprofen, ako aj lieky na. vysoký tlak, k lekárovi v PT chodí jedenkrát do týždňa. Ak by sa Vrátil do Indie, nevie, kto by sa o neho postaral. Keďže odišiel z Indie už dávno, nevie sa vyjadriť k tomu; ako sa stará sikhská komunita o

Podľa informácií z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce (ďalej len „ODZS”) z 31.05.2017, 01.08.2017, 11.10.2019, a 20.09.2022, ako aj z informácií z aktuálnych verejne dostupných zdrojov, je India považovaná za relatívne bezpečnú krajinu pôvodu.

Sikhovia kladú dôraz na komunitné služby pre každého, kto ju potrebuje. Po celej Indii sú v sikhských komplexoch prostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby ako ubytovanie, strava a základná zdravotná starostlivosť pre tých čo ju nutne potrebujú.

Z výsledkov správy z hospitalizácie vyplýva, že menovaný je závislý na liekoch typu Tramadol, a preto mu bola nastavená detoxikačná liečba, pričom po kombinovanej terapii po stabilizácii stavu bol prepustený do PT. Tiež bola konštatovaná závislosť od alkoholu. Život v azylovom zariadení mu plne vyhovuje, lebo tu má zabezpečené všetky potrebné služby a na takýto život je už zvyknutý. Menovaný v minulosti odmietol systémové riešenie, ktoré spočívalo v tom, že sa mu ponúkalo ubytovanie, stravovanie a jeho stavu zodpovedajúca práca. Odmietnutie tejto ponuky

Túto pohnútku však nie je možné subsumovať pod zákonné dôvody na udelenie azylu. Jeho konanie migračný úrad vyhodnotil ako zneužívanie azylového systému. 20. Dopytom na Útvar policajného zaistenia zo dňa 26.5.2023 Najvyšší správny súd SR zistil, že sťažovateľ bol na základe príkazu Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda PPZ- HCP-BA8-9-099/2023-AV prepustený na slobodu v zmysle § 90 ods. 2 písm. b) bod 3 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň bolo menovanej osobe vydané potvrdenie o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR. Aktuálne je ubytovaný v karanténnom zariadení migračného úradu MV SR v Záchytnom tábore v Humennom.

23. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal rozpor jeho zaistenia s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru pre neefektívnosť a neúčelnosť. Tú odvodzoval od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do Indie. Poukázal pritom na to, že na území Slovenskej republiky sa nachádza už 22 rokov a za aktuálneho stavu, nielen zdravotného, ale aj životného, nemôže byť administratívne vyhostený na územie domovskej krajiny. Na území Indickej republiky už nemá žiadnu rodinu, ani nikoho kto by sa o neho postaral a poskytol mu pomocnú ruku. Žalobca má za sebou niekoľko fyzických zranení, ktoré mu spôsobili trvalé následky - je zmätený, dezorientovaný a počas pohybu mimo miesta, ktoré mu je dôverne známe nie je schopný nájsť správny smer. V tejto súvislosti poukázal na to, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upozorňuje na pretrvávajúce bezpečnostné riziko v špecifických oblastiach Indie.

25. V posudzovanej veci bolo právoplatne rozhodnuté o administratívnom vyhostení sťažovateľa do Indie. Z tohto rozhodnutia bolo potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o zaistení. Otázka, či existujú prekážky jeho vyhostenia, ktoré bránia jeho vyhosteniu, bola posúdená už v rozhodnutí o vyhostení. Otázka jeho zdravotného stavu bola posúdená v azylovom konaní. Krajský súd aj žalovaný správne odkázali na závery rozhodnutia o

27. Keďže žiadna potenciálna prekážka nebola v čase rozhodovania žalovaného zrejmá a sťažovateľovu obavu z hrozby trestu smrti opakovane posúdil Migračný úrad MV SR ako nedôvodnú, v tejto situácii možno akceptovať záver krajského súdu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zodpovedá predostretým námietkam. 28. Žalovaný zaistením sťažovateľa zo dňa zo dňa 03.03.2023 sledoval výkon jeho administratívneho vyhostenia do Indie, t. j. do krajiny, vo vzťahu ku ktorej nebola zistená existencia prekážok vyhostenia. Takouto prekážkou sa však nakoniec ukázala byť skutočnosť, že sťažovateľ dňa 19.05.2023 požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné. Sťažovateľ bol zo zaistenia prepustený a následne umiestený v karanténnom zariadení migračného úradu MV SR v Záchytnom tábore v Humennom.

30. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 461 S.s.p. zamietol. 31.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.